Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/35/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515214686 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515214686.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. S., K. P. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova, 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: Q.. B. Q., K. P. XX.XX.XXXX, O. O. XX, O., zastúpená advocatius s.r.o., so sídlom Palackého 12, Bratislava a otca: H.. Q.. X. S.U., K. P. XX.XX.XXXX, O. S. X, O., zastúpený PROLEGAL, s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 27.februára 2017, č. k. 49P/218/2015-346, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 27. februára 2017, č. k. 49P/218/2015-346, vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zastupovať maloletú Q. a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, vo výroku, v ktorom zaviazal otca platiť výživné na maloletú Q. v sume 220,- € mesačne, ktoré je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky od 10.07.2015, vo výroku určenia zročného výživného za obdobie od 10.07.2015 do 27.02.2017 v sume 1.966,60,- €, ktoré je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku úpravy styku otca s maloletou, v ktorom súd určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v pondelok od 16.00 hod. do 20.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci v pondelok od 16.00 hod. do 20.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 20.00 hod., počas jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR v každom nepárnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu školských prázdnin od 9.00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni školských prázdnin do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od nedele predchádzajúcej Veľkonočnému pondelku v čase od 10.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka v čase od 9.00 hod. do soboty nasledujúcej po Veľkom piatku do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do 24.12. do 17.00 hod. a od 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka od 14.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 17.00 hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 14.00 hod., počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 1.8. od 10.00 hod. do 14.8. do 19.00 hod., p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom č. k. 49P/218/2015-346, zo dňa 27.02.2017 rozhodol o zverení maloletej Q. S., K. P. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) do osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie ďalej rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, zaviazal otca platiť výživné na maloletú Q. v sume 220,- € mesačne, ktoré je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky od 10.07.2015 a určil, že zročné výživné za obdobie od 10.07.2015 do 27.02.2017 v sume 1.966,60,- € je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V otázke úpravy styku otca s maloletou súd prvej inštancie rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v pondelok od 16.00 hod. do 20.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci v pondelok od 16.00 hod. do 20.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 20.00 hod., počas jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR v každom nepárnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu školských prázdnin od 9.00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni školských prázdnin do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od nedele predchádzajúcej Veľkonočnému pondelku v čase od 10.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka v čase od 9.00 hod. do soboty nasledujúcej po Veľkom piatku do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do 24.12. do 17.00 hod. a od 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka od 14.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 17.00 hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 14.00 hod., počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 1.8. od 10.00 hod. do 14.8. do 19.00 hod. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na Okresný súd Bratislava V dňa 10.07.2015, postúpeným Okresnému súdu Bratislava III. dňa 17.09.2015, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Svojim návrhom žiadala zveriť maloletú Q. do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju zároveň bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi navrhovala uložiť povinnosť platiť výživné v sume 350,- € mesačne a vrátiť daňový bonus na vyživované dieťa za obdobie od 01.03.2014 do 30.06.2015, ktorý si uplatnil. Styk otca s maloletou navrhla upraviť v rozsahu každý pondelok a piatok (s tým, že otec dieťa preberie od zamestnancov predškolského zariadenia a vráti ho matke v mieste bydliska o 20.00 hod.), ďalej každú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 do 20.00 hod., prvý týždeň letných školských prázdnin v školskom zariadení navštevovanom maloletou a to v čase denne pondelok až piatok od 08.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bude miesto bydliska matky. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletej nebývajú v spoločnej domácnosti od novembra 2014, pričom príčinou rozchodu bol minimálny záujem otca o dieťa a to už v čase tehotenstva matky a aj po narodení dieťaťa. Otec maloletej chodieval popri zamestnaní externe do školy, vracal sa neskoro večer a víkendy trávil v škole. V máji roku 2012 skončil vysokú školu v K. a následne sa prihlásil na doktorandské štúdium na A. T. B. O., kedy sa stala situácia už neúnosnou. Matka navrhovala návštevu partnerskej poradne, ale nakoľko sa nič nedialo a žili ďalej rovnako, požiadala otca, aby sa dočasne odsťahoval, pretože okrem svojej práce a školy o rodinu nejavil žiaden záujem. Neskôr sa vrátil a chvíľku to vyzeralo, že sa situácia zlepšila. Presťahovali sa do domu, ktorý zabezpečili jej rodičia. Matka dňa 01.03.2014 nastúpila naspäť do práce, pretože sa jej minuli finančné zásoby. Po nástupe do práce hradila náklady spojené s bývaním a jasličky s otcom na polovicu a to aj napriek tomu, že mala plat skrátený o 1/4 a otec poberal plat a štipendium. V tom čase prestal prispievať na maloletú Q. a všetky veci pre dieťa zabezpečovala ona sama. Polroka po presťahovaní sa situácia stala neúnosnou a vtedy požiadala otca, aby odišiel zo spoločnej domácnosti. Po odsťahovaní otec prispieval matke od novembra 2014 do mája 2015 na úhradu nákladov na predškolské zariadenie sumou 200,- € a na výživu sumou 100,- €. Od júna 2015 prestal prispievať na predškolské zariadenie a prispieva iba sumou 120,- € na výživné. Pri zúčtovaní dane z príjmu za rok 2014 matka v marci 2015 zistila, že aj napriek dohode, že si uplatní daňový bonus na dieťa za skrátený pracovný úväzok, si ho uplatnil otec dieťaťa. Za obdobie od marca 2014 do júna 2015 takýmto konaním ukrátil matku o 346,24 €. Matka neskôr začala pracovať na plný úväzok a v súčasnosti je jej mesačný príjem 1.105,32 € netto. Mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 214,62 €, náklady na stravu a drogériu predstavujú sumu 215,- €, výdavky spojené s ošatením maloletej 60,24 €, náklady na predškolské zariadenie 437,- €, náklady na cestovanie 129,12 €, sporenie pre dieťa 23,85 € a uskladnenie pupočníkovej krvi 5,08 €. 3. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky zo dňa 21.12.2015 uviedol, že nesúhlasí s tým, aby platil výživné vo výške 350,- € mesačne, nakoľko táto suma je neprimerane vysoká a nezodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, ako ani jeho majetkovým pomerom. Matka mu v styku s dieťaťom bráni a do polovice augusta 2015 sa otec s maloletou stretával 2 x do týždňa po 2 hodiny po vyzdvihnutí zo škôlky. Od augusta 2015 sa situácia mierne zlepšila a dieťa si bráva každý druhý víkend od piatku z predškolského zariadenia do nedele do 17:00 hod. Od opustenia spoločnej domácnosti si našiel neďaleko bydliska matky 3-izbový byt v pôvodnom stave, v ktorom má maloletá Q. samostatnú izbu. Byt nadobudol v mesiaci február 2015, pričom na kúpu tohto bytu si zobral hypotekárny úver vo výške 72.000,- €. Od septembra 2015 pracuje na Ministerstve životného prostredia s príjmom 1.044,- € netto. Mesačné výdavky vyčíslil otec v sume 1.098,28 € (byt - inkaso 179,- €, elektrina 40,- €, hypotekárny úver 272,56 €, spotrebný úver 11,72 €, telefón 45,- €, strava 150,- €, poistenie 70,- €, poistenie pre dcéru 30,- €, ošatenie a hygienické potreby 40,- €, sporenie 20,- €, auto 120,- €, výživné na maloletú 120,- €). 4. V priebehu pojednávania dňa 27.02.2017 obaja rodičia zhodne navrhli styk otca s maloletou upraviť každý párny týždeň v mesiaci v čase od piatka 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny týždeň v pondelok od 16.00 hod. do 20.00 hod. a každý nepárny týždeň v pondelok od 16.00 hod. do 20.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 20.00 hod.. Počas jarných prázdnin v každom nepárnom roku od soboty 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. nasledujúceho týždňa. Počas veľkonočných prázdnin v párnom roku od nedele v čase od 10.00 hod. do utorka do 18.00 hod. v nepárnom roku od štvrtka v čase od 9.00 hod. do soboty do 18.00 hod.. Počas Vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do 24.12. do 17.00 hod., a od 1.1. od 14.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod. a v párnom roku od 24.12. od 17.00 hod. do 1.1. do 14.00 hod. Na úprave styku počas letných prázdnin sa rodičia dohodnúť nevedeli. 5. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením dieťaťa matke ako i s tým, že zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výživné navrhol upraviť v sume 200,- € mesačne, styk v zmysle návrhu rodičov a stretávanie sa otca s maloletou počas letných prázdnin ponechal na úvahe súdu. 6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zverení maloletej do osobnej starostlivosti jednému z rodičov zohľadňoval množstvo faktorov a to na strane dieťaťa, ako aj na strane rodičov, pričom prihliadal v prvom rade na záujem dieťaťa. Súd prvej inštancie zohľadňoval zásadné okolnosti, ako osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, či kontinuita prostredia. S ohľadom na to, že so zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasili všetci účastníci konania, s prihliadnutím na vyššie uvedené faktory súd prvej inštancie rozhodol tak, že maloletú Q. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. 7. V otázke zastupovania a správy majetku maloletej súd prvej inštancie rozhodol tak, že obaja rodičia majú oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom. V predmetnej veci súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod na obmedzovanie toho oprávnenia jednému z rodičov. 8. Pri určovaní vyživovacej povinnosti k maloletej vychádzal súd prvej inštancie zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, kedy mal preukázané, že príjem matky, v súčasnosti zamestnanej na Q.W. Š., B., B. U. Š.V. W., predstavuje sumu cca 1.173,18 € netto. S maloletou Q. žije v 4 - izbovom rodinnom dome, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Náklady na bývanie predstavujú u nej sumu cca 218,-€ a náklady na dieťa matka vyčíslila v sume 750,- € (z toho 437,-€ škôlka vrátane stravy, 88,- € za semester krúžok keramiky a gymnastiky, 300,- € drogéria, strava, oblečenie, hračky, lieky a pod.). V porovnaní s týmto príjem otca, zamestnaného na Q. V. U. Y. B.S. W. Y., za mesiace 09-10/2016 predstavoval sumu cca 1.200,- € netto. Otec žije sám v 3-izbovom byte, ktorý si kúpil na hypotéku, a ktorú spláca v sume cca 270,- € mesačne, voči vlastnej rodine má dlh v sume 4.500,- € a taktiež spláca spotrebný úver vo výške 11,- € mesačne. Ako svoje pravidelné platby uviedol inkaso 179,- €, elektrina 40,- €, telefón 45,- €, strava 150,- €, poistenie 70,- €, poistenie pre dcéru 30,- €, ošatenie a hygienické potreby 40,- €, sporenie 20,- €, auto 120,- €. 9. Súd prvej inštancie súd považoval výživné v sume 220,- € mesačne za adekvátne potrebám maloletého dieťaťa, pričom vychádzal zo zásady, že obaja rodičia sa majú podieľať na výživnom pre maloleté dieťa v rovnakej miere, berúc do úvahy skutočnosť, ktorému z rodičov je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec. Prihliadol pritom aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Po úhrade hypotéky, pôžičky, inkasa, televízie, telefónu, poistenia, stravy a nákladov na dopravu zostáva tak otcovi približne 300,- €, z ktorých je plne schopný platiť výživné v súdom určenej sume. Súd prvej inštancie ďalej podotkol, že nakoľko životná úroveň matky je vyššia, ako životná úroveň otca (matka má deklarovaný vyšší príjem a nemusí splácať hypotéku), nemožno tak spravodlivo žiadať, aby sa otec na poplatkoch za súkromnú škôlku podieľal v rovnakej miere ako matka, najmä ak s návštevou predškolského zariadenia tohto typu nesúhlasí. V prípade, ak má matka za to, že uvedená „nadštandardná" forma predškolského vzdelávania je najvhodnejšou pre maloleté dieťa, je povinná znášať i zvýšené náklady, ktoré si návšteva tohto zariadenia vyžaduje. 10. Výživné priznal súd prvej inštancie od 10.07.2015, t.j. odo dňa, kedy si matka nárok na výživné uplatnila na súde, do 27.02.2017 t.j. dňa vyhlásenia rozhodnutia. Priznaním výživného odo dňa podania návrhu na súd t.j. 10.07.2015, vznikla otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné v celkovej sume 1.966,60 €, po započítaní platieb výživného, ktoré otec každý mesiac uhrádzal v sume 120,- €, t.j. za 19 mesiacov (x 100,- € ) a 20 dní (x 3,33,- €). Vzhľadom na vyššiu sumu zročného výživného, súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 11. Nakoľko predmetnej veci mal súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní za to, že majetkové pomery otca nedovoľujú platiť okrem bežného výživného i výživné určené na tvorbu úspor, v časti návrhu matky o povinnosti otca prispievať maloletej na tvorbu úspor súd návrh zamietol ako nedôvodný. 12. V otázke úpravy režimu stretávania sa otca s maloletou bolo sporné iba obdobie letných školských prázdnin, keď matka uvádzala, že maloletá nie je zvyknutá tráviť so svojim otcom tak dlhý čas nepretržite, pričom jej návrh znel v tom zmysle, že v tomto období sa bude otec s dieťaťom stretávať prvý týždeň letných školských prázdnin v školskom zariadení navštevovanom maloletou a to denne v pondelok až piatok od 08:00 hod. do 19:00 hod., s tým, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bude miesto bydliska matky. Otec s takouto úpravou nesúhlasil a žiadal v uvedenom období upraviť styk dva týždne nepretržite. Súd prvej inštancie sa stotožnil s návrhom otca, nakoľko mal za to, že úprava stretávania otca s dieťaťom počas letných prázdnin v trvaní dva týždne nepretržite, je jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa. Otec i napriek tomu, že nežije v spoločnej domácnosti s matkou a dieťaťom, má stále rodičovské práva a povinnosti, vrátane práva podieľať sa na jeho výchove. Súd prvej inštancie mal za to, že dôvody uvádzané matkou nie je možné akceptovať, dieťa má s otcom vytvorený pekný vzťah, pravidelne sa s ním stretáva, taktiež je zvyknuté u otca i pravidelne prespávať. Maloletá Q. je vo veku 5 rokov a teda je vo veku, kedy dieťa nie je už tak silne fixované na matku, pričom súd prvej inštancie mal jednoznačne za to, že je potrebné podporovať vzájomnú citovú väzbu medzi otcom a dieťaťom, a to i poskytnutím dlhšieho časového priestoru. Otec prejavuje aktívnu snahu podieľať sa na výchove a starostlivosti o dcéru, snaží sa plne rešpektovať všetky jej potreby. Má vytvorené vhodné podmienky (bytové, finančné, ako i morálne) pre výchovu a zabezpečenie starostlivosti o dieťa aj počas dlhšej doby, ako je víkend. Súdu prvej inštancie nebol známy žiaden dôvod, pre ktorý by v uvedenom období nemohol stráviť s dcérou i dlhší časový priestor nepretržite, pričom matka nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa otec o dieťa nedokázal náležité postarať, resp. že by dieťaťu pobytom u otca v dlhšom časovom rozsahu, hrozila nejaká ujma. Je v záujme maloletej Q., aby trávila so svojím otcom čas i počas letných prázdnin (a to bez prespatia u matky), kedy sa vzťahy detí s rodičmi vedia rozvíjať aj mimo obvyklých miest a zabehnutých postupov, pričom otcovi bude daná možnosť využiť tento časový priestor napríklad na dovolenku s dieťaťom, ako i na upevnenie vzájomného vzťahu so svojou dcérou. 13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadla matka odvolaním v časti výrokov II. - V. a navrhla, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. rozsudok zmenil tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka, otec bude povinný platiť výživné na maloletú Q. v sume 350,- € mesačne splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, a to od 10.7.2015 a zročné výživné za obdobie od 10.7.2015 do 27.2.2017 v sume 4.573,40 € na bežnom výživnom je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej v časti úpravy styku s maloletou je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý prvý víkend v mesiaci v čase od piatka 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., a každý týždeň v pondelok a štvrtok od 16.00 hod. do 20.00 hod., okrem týždňa, kedy trávi dieťa víkend u otca, vtedy je styk otca s dieťaťom počas týždňa v pondelok od 16.00 hod. do 20.00 hod. a v piatok od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; počas veľkonočných prázdnin: a) v párnom roku od nedele v čase od 10:00 hod. do utorka do 18:00 hod.; b) v nepárnom roku od štvrtka v čase od 9:00 hod. do soboty do 18:00 hod., v čase letných prázdnin od prvého pondelka v mesiaci august jeden kalendárny týždeň od 8.00 hod. v pondelok do 18.00 hod. nedele, v čase vianočných sviatkov: a) v párnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do 24.12. do 14.00 hod. a od 1.1. v čase od 14.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod.; b) v nepárnom roku od 26.12. v čase od 18.00 hod. do 1.1. do 14.00 hod. Odvolanie voči výrokom II.-V. rozsudku súdu prvej inštancie podala matka z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) C.s.p. Matka maloletej nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku II., že obaja rodičia budú zastupovať maloletú Q. a spravovať jej majetok. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a tá sa domnieva, že by mala byť oprávnená a povinná zastupovať maloletú v bežných veciach, nakoľko spoločné zastupovanie dieťaťa v bežných veciach je v ich prípade s otcom maloletej problematické, keďže komunikácia s otcom maloletej je sťažená a nevedia sa dohodnúť ani na podstatných veciach. Spoločné zastupovanie tak zakladá priestor na ďalšie vzájomné konflikty, ktoré by neboli v záujme maloletej. Rovnako matka maloletej nesúhlasí s tým, aby obaja rodičia spravovali majetok maloletej. Matka sa vyjadrila, že otec maloletej sa rôznymi obštrukciami snažil minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť a neprejavil dobrú vieru a skutočný záujem o potreby dieťaťa, o čom svedčí aj skutočnosť, že v marci 2017 uhradil výživné len vo výške 120,- € a využil vo svoj prospech skutočnosť, že súd v rozpore s § 42 C.m.p. neodoslal rozsudok do 10 dní od jeho vyhlásenia, čím sa ku dňu zaslania výživného nestal rozsudok ešte vykonateľným. Matka uvádza, že výživné zo strany otca nepokrýva ani polovicu nákladov na dcérinu škôlku, pričom ostatné výdavky financuje sama, resp. s pomocou svojej rodiny. S poukazom na postoj otca k otázke výživného matka usudzuje, že prevažná časť majetku maloletej, ktorý nadobudne, bude financovaná z prostriedkov matky, príp. z prostriedkov jej rodiny, preto by bolo nespravodlivé, aby o tomto majetku rozhodoval otec. Matka maloletej v odvolaní namieta výšku súdom určeného výživného v sume 220,- € mesačne, pričom nesúhlasí so skutkovým zistením, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti, keď v odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že životná úroveň matky je vyššia ako otcova, nakoľko má vyšší príjem a nie je zaťažená splácaním hypotéky. Matka deklarovala k 01.01.2017 hrubý príjem vo výške 1.517,50 €, pričom hrubý príjem otca dokladovaný ako dočasný bol stanovený vo výške 1.584,- €. Majetkové pomery otca sa odlišujú od majetkových pomerov matky len v tom, že otec platí hypotéku na byt, ale okrem tohto bytu vlastní aj rodinný dom po starom otcovi. Matka pritom vlastní len jednu nehnuteľnosť. V čase konania pred súdom prvej inštancie došlo z jej strany k predaju trojizbového bytu, ktorého bola vlastníčkou. Výťažok z predaja vrátila rodičom, ktorí jej poskytli finančné prostriedky na kúpu domu, v ktorom tohto času s dcérou býva. Matka v odvolaní argumentuje, že jej životná úroveň je rovnaká, ako životná úroveň otca, majú rovnaký príjem, s tým rozdielom, že otec maloletej vlastní dve nehnuteľnosti. V odvolaní matka okrem uvedeného nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že zvýšené náklady na predškolské zariadenie má znášať matka, nakoľko otec nesúhlasil s návštevou predškolského zariadenia tohto typu. Matka je toho názoru, že dcéra vzhľadom na svoju mentálnu vyspelosť oproti rovesníkom si vyžaduje individuálny prístup, ktorý jej je zabezpečený v predškolskom zariadení, ktoré momentálne navštevuje a zmena ktorého by znamenala pre ňu výrazný zásah do jej rozvoja. V septembri 2018 okrem toho maloletá nastúpi do základnej školy. S poukazom na odvolanie voči III. výroku, ktorým napáda matka výšku určeného výživného, podáva odvolanie aj voči IV. výroku o zročnom výživnom, nakoľko súd prvej inštancie v bode 51. zle vypočítal výšku zročného výživného. Otec uhradil v júni 2016 výživné len vo výške 70,- € a tak zročné výživné má predstavovať čiastku 2.016,60 € (18 x 100 € = 1.800 €, 1 x 150 €, 20 dní x 3,33 € = 66,60 €) a nie 1.966,60 €. Matka maloletej preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil III. výrok napadnutého rozsudku tak, že otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej Q. bežným výživným vo výške 350,- €. Zročné výživné za obdobie od 10.07.2017 do 27.02.2017 tak bude činiť na bežnom výživnom čiastku 4.573,40 € (18 x 230,- € = 4.140 €, 1 x 280,- € , 20 dní x 7,67 € = 153,40 €). Vo vzťahu k výroku V. rozsudku matka uvádza, že je síce pravdou, že na pojednávaní konanom dňa 27.02.2017 sa s otcom maloletej dohodli na úprave styku otca s maloletou s výnimkou letných prázdnin, avšak túto dohodu uzatvorila na naliehanie súdu pod časovým tlakom, bez možnosti v tej chvíli zvážiť dopad na psychiku dieťaťa. Zotrvávať na tejto dohode by nebolo v súlade so záujmom maloletej dcéry. Počas súdneho konania neboli preukázané skutočnosti, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie v predmetnom bode. Dcéra sa opakovane vyjadrila (viď správa ÚPSVaR, ktorú súd prvej inštancie nebral do úvahy a zápisnica z jej výsluchu na súde prvej inštancie), že u otca už spávať nechce. Súd prvej inštancie bol upovedomený o tom, že dcéra chodí k otcovi na naliehanie matky a nie dobrovoľne. Otec vyzdvihuje dcéru z predškolského zariadenia z toho dôvodu, že v prípade, ak by ju matka vyzdvihla a následne by maloletú mala odovzdať otcovi, dcéra by už k otcovi ísť odmietla. To isté platí o vyzdvihovaní dcéry v mieste bydliska, kedy dcéra pred odchodom z domu „vyjednáva" o možnosti zostania doma. Matka v odvolaní ďalej popisuje situáciu, kedy dcéra bola jedenkrát bez matky týždeň, pričom po tomto pobyte bola potrebná návšteva detského psychológa, nakoľko sa dcéra opätovne silno upla na matku. Matka je toho názoru, že otec sám svojím správaním spôsobil, že citová väzba dcéry na neho nie je taká intenzívna a jej vzťah k nemu je odrazom predchádzajúceho správania otca k nej, kedy sa dcére venoval zriedkavo. Matka nesúhlasí s tvrdením súdu o nefixovaní dieťaťa na matku, a má za to, že záver súdu nevychádza zo žiadnych relevantných podkladov. Posledná správa od detského psychológa uvádza, že dieťa je silne fixované na matku. Od tej doby k žiadnemu ďalšiemu psychologickému vyšetreniu dcéry nedošlo a jej návrh na vyhotovenie znaleckého posudku prednesený na pojednávaní 27.02.2017 súd nevzal do úvahy, nezapísal tento fakt do zápisnice, rovnako ako nezdôvodnil zamietnutie tohto návrhu. Podľa názoru matky otec neprejavuje aktívnu snahu podieľať sa na výchove a starostlivosti o dcéru a nesnaží rešpektovať všetky jej potreby. Okrem toho dcéra je pravidelne po pobyte u otca chorá (od januára 2017 3x). 15. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej písomným podaním doručený súdu prvej inštancie dňa 12.05.2017. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a s názorom matky v odvolaní sa nestotožňuje. K odvolacej námietke matky, že nesúhlasí, aby obaja rodičia spravovali majetok maloletej, otec uvádza, že rodičovské práva patria obidvom rodičom a pri ich výkone sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Otec podotýka, že nie sú splnené žiadne podmienky na obmedzenie jeho rodičovských práv k maloletej Q., má plnú spôsobilosť na právne úkony, vyštudoval dve vysoké školy, je bezúhonný, má riadne zamestnanie a o maloletú sa riadne stará a naďalej sa aj chce starať. Otec maloletej sa ďalej vyjadril, že z jeho strany neboli vykonávané žiadne obštrukcie pri platení výživného, ktoré vždy riadne platil (aj keď mu nebolo súdom určené). V čase, kým bol nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti mu s platením výživného pomáhali rodičia, aby nebola maloletá Q. o nič ukrátená. Chýbajúce výživné vo výške 100,- € za marec 2017 už riadne uhradil (09.05.2017). K argumentu matky, že výška výživného nie je dostatočná ani na pokrytie škôlky, sa otec maloletej vyjadril tak, s návštevou tohto predškolského zariadenia v čase jeho výberu súhlasil, avšak v čase súhlasu nevedel, že sa matka s ním rozíde, bude sa musieť odsťahovať a že bude mať ďalšie vysoké náklady na zabezpečenie vlastného bývania. Otec má za to, že maloletá môže momentálne navštevovať aj inú škôlku, ktorá by bola kvalitná a finančne menej nákladná, avšak matka s týmto vôbec nesúhlasí. Výživné na maloletú určené súdom v rozsudku vo výške 220,- € mesačne riadne uhrádza a považuje ho za primerané a dostačujúce. Vo vzťahu k zročnému výživnému vo výroku IV. rozsudku otec maloletej uviedol, že po prekontrolovaní uhradených platieb zistil, že výživné v júni 2016 bolo uhradené len vo výške 70,- €. Uvedené bolo spôsobené nedopatrením, nakoľko v danom čase uhrádzal výživné 70,- € a 50,- € zasielali jeho rodičia (zníženie jeho príjmu z dôvodu nezamestnanosti). Uvedené zameškané výživné vo výške 50,- € za jún 2016 už matke uhradil dňa 05.05.2017, preto nie je žiadny dôvod na zmenu výroku IV. rozsudku o zročnom výživnom, keďže suma celkového zročného výživného zodpovedá výške mesačného výživného určeného súdom vo výroku III. rozsudku. 16. K tvrdeniam matky v časti úpravy styku s maloletou dcérou otec uviedol, že nie je pravda, že sa o maloletú nezaujíma a venoval sa jej zriedkavo. Stále sa snaží s ňou tráviť čo najviac času, ktorý mu umožní jej matka. Maloletá mala v čase jeho odsťahovania cca 2,5 roka. V danom čase si hľadal bývanie a nemohol si z objektívnych dôvodov maloletú dcérku brať do nevhodných priestorov, kde by mohla aj prespávať a taktiež v danom veku je dieťa pomerne dosť fixované na matku, teda chcel, aby bol styk s ním primeraný veku dieťaťa. S maloletou sa však naďalej stretával aj po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti. V auguste 2015 (maloletá mala 3 roky), kedy už mal vlastný byt a dcéra mala u neho zariadenú detskú izbu, začala u otca dcéra prespávať cez víkendy. Krátko na to išla dcéra v jeho sprievode so súhlasom matky na víkend do O.. Dieťa bolo na návšteve spokojné a šťastné. Po návšteve starých rodičov, ktorá trvala 4 dni, teda sa nejednalo o žiadne týždňové odlúčenie od matky v sprievode otca, ako to popisuje matka vo svojom odvolaní, bola dcéra na pokyn matky umiestnená na niekoľko dní u starej mamy z matkinej strany v V., pričom pár dní tam bola v zmysle pokynu matky úplne sama bez akéhokoľvek rodiča. Až následne po návrate dcérky do O. bola uskutočnená návšteva psychologičky V.. U. P. s tým, že dieťa psychicky nezvláda odlúčenie od matky. Otec týmto chce len poukázať, že uvedené údajné „nezvládnutie" odlúčenia mohlo byť zapríčinené nielen návštevou u starej mamy v O. a V., ale mohlo byť aj spôsobené tým, že pobyt bol uskutočnený po tom, čo dieťa ešte nemuselo byť úplne zvyknuté na spanie mimo svojho domova (keďže u otca prespávalo len krátko). Teda sa mohlo jednať aj o súhru viacerých okolností. Otec však zdôraznil, že dcéra nejavila žiadne známky nespokojnosti alebo nezvládnutia odlúčenia počas pobytu v O.. Otec maloletej ďalej uvádza, že maloletá dcéra od augusta 2015 až doteraz (od jej 3 rokov veku) u neho trávi každý druhý víkend v mesiaci (aj s prespávaním) a dva dni v kalendárnom týždni. Nemyslí si, že uvedené by deklarovalo jeho nezáujem o trávenie času s dcérou. Dcére sa riadne venuje a robí jej program, o čom predložil aj fotografickú dokumentáciu v súdnom konaní. Momentálne má maloletá takmer 6 rokov, a preto matkou predkladanú správu psychologičky aj vzhľadom na vývoj dieťaťa považuje otec za neaktuálnu. Podotýka ale, že záver v správe od psychologičky, že maloletá je naviazaná na matku a matka má dieťa na styk s otcom pripravovať, neznamená, že by mal byť zúžený styk maloletej s otcom. Opakovane otec uvádza, že o dcéru má záujem a chce sa o ňu starať. Dcéra má právo na styk so svojim otcom, ako aj s jeho rodičmi a rodinou. Pôsobenie otca je potrebné aj z pohľadu výchovy a vývoja dieťaťa, nakoľko môže byť obohatené aj o pohľad na život a vedomosti zo strany druhého rodiča. K spornej otázke režimu stretávania sa s maloletou počas letných prázdnin otec uvádza, že matka nechce, aby dcéra trávila s ním dlhší čas cez letné prázdniny. Dieťa by však malo tráviť s otcom čas aj cez letné prázdniny, pričom si myslí, že dva týždne v kuse môžu byť pre dieťa veľmi obohacujúce a ako otec bude môcť v danom čase pripraviť dcére rôzne zážitky, čo môže ich vzájomný vzťah zintenzívniť. Na pojednávaní dňa 27.02.2017 došlo k dohode s matkou o úprave styku s dcérou, pričom pri dohode bol prítomný otec, matka a právni zástupcovia. Matka nebola pod časovým tlakom. Dohoda podľa vyjadrenia otca bola pripravená tak, aby zohľadňovala aj potreby maloletej s ohľadom na jej vek (napr. jarné prázdniny u otca boli dohodnuté až v nepárnom roku, t.j. až v roku 2019). Otec má za to, že matka má záujem opakovane zmariť podaným odvolaním trávenie jeho času s dcérou cez letné prázdniny a uskutočnenie nejakej dovolenky. K tvrdeniu matky, že dcéra býva po pobyte u otca opakovane chorá, tento na obranu uvádza, že o dcéru sa riadne stará, aby k žiadnemu ochoreniu nedošlo. Vždy na víkend pripadajúci otcovi vyberá maloletú z detského škôlkarského kolektívu a je všeobecne známe ako často bývajú deti choré v tomto veku, resp. jej časté infekty sú spôsobené jej zníženou imunitou s ohľadom na jej vek a jej návštevy detského kolektívu. Otec maloletej má za to, že súdne konanie bolo vedené v súlade s platnými právnymi predpismi a s výrokmi rozsudku sa v plnom rozsahu stotožňuje. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov žiada odvolací súd, aby potvrdil prvoinštančný rozsudok. 17. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§65 a §66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.januára 2018 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky otec, právny zástupca otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 18. Pokiaľ ide o odvolania matky vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloletú a spravovať jej majetok vyplýva priamo zo zákona. V zmysle ustanovenia § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä) a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa odseku 2, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Je pritom irelevantné, či rodičia maloletého sú manželmi alebo nie. Rodičovské práva ako aj povinnosti majú v rovnakom rozsahu. Napriek tomu, že maloletá Q. je zverená do osobnej starostlivosti matky, ani matka nemá zo zákona viac rodičovských práv a povinností ako otec. O podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností majú rodičia rozhodovať spoločne, na základe dohody. V rámci tohto výroku ide teda len o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Pokiaľ ide o podstatné veci vo vzťahu k maloletej a rodičia sa na týchto podstatných veciach nedohodnú, o takomto návrhu s poukazom na ustanovenie § 35 Zákona o rodine, na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd. Inak povedané matka v bežných veciach môže napriek výroku rozsudku súdu prvej inštancie rozhodovať sama, rovnako tak, ako otec môže v bežných veciach vo vzťahu k maloletej Q. rozhodovať sám. Pokiaľ ide o podstatné veci rodičia by sa mali v prvom rade dohodnúť a pokiaľ nepríde medzi nimi k dohode, na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd (§ 35 Zákona o rodine). S poukazom na argumenty matky uvedené v odvolaní, nie je dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie v predmetnom výroku meniť, pričom takáto zmena by nemala ani oporu v žiadnom ustanovení zákona o rodine. 19. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, v tejto súvislosti má odvolací súd za to, že vyživovacia povinnosť otca určená na maloletú Q. s poukazom na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca bola ustálená zo strany súdu prvej inštancie primeraným spôsobom. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 20. V prejednávanej veci bolo odvolanie zo strany matky podané aj do výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť zaplatiť bežné výživné vo výške 220,- € mesačne a súčasne do výroku, ktorým súd prvej inštancie zročné výživné na Q. za obdobie od 10.07.2015 do 27.02.2017 v sume 1.966,60 € jednorázovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletej Q. bola určená s prihliadnutím na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca. Otec je zamestnaný na Q.H. V. U. Y. B. W. Y. s platom brutto vo výške 1.584,- € mesačne. Súd prvej inštancie v rámci výsluchu otca zistil, že otec je vlastníkom 3-izbového bytu v O., za účelom jeho kúpy čerpal úver vo výške 72.000,- €, otec je taktiež vlastníkom rodinného domu, ktorý sa nachádza na B. W. a ktorý zdedil po starom otcovi, pričom podľa znaleckého posudku má tento dom hodnotu 4.000,- €. Otec je vlastníkom motorového vozidla zn. Mazda 2, rok výroby 2006 a spláca bezúčelový úver. Matka maloletej je zamestnaná na Q.H. Š. U. B. B. U. Š. W. Y., poberá plat vo výške 1.517,50 € brutto mesačne. Matka je vlastníčkou rodinného domu (4- izbový rodinný dom- novostavba), ktorého výstavbu financovali jej rodičia. Matka bola taktiež výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu, ktorý predala, pričom výťažok finančných prostriedkov dala svojim rodičom z dôvodu, že z ich strany došlo k financovaniu rodinného domu. Súd prvej inštancie zistil, že matka nie je zaťažená žiadnym úverom, nemá žiadne pôžičky. Matka vyčíslila výdavky na maloletú Q., vo výške cca 750,- € mesačne, pričom najvyšším výdavkom je materská škola vo výške 387,- € + 50,- € stravné. Tento výdavok otec namietal v rámci konania a tvrdil, že spočiatku súhlasil s tým, aby dieťa navštevovalo túto materskú školu, nakoľko si to v danom čase mohli dovoliť, pričom otec mal vyšší príjem a do augusta 2015 poberal aj doktorandské štipendium vo výške 600,- €. V súčasnosti má zato, že je potrebné prispôsobiť sa aj jeho životnej úrovni a má zato, že tento výdavok maloletej je nadštandardný. V tejto súvislosti má odvolací súd zato, že výživné bolo určené v primeranej výške s prihliadnutím na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca, ako aj s prihliadnutím na schopnosti, možnosti otca a s prihliadnutím na vek maloletej Q. (D. X Y.), pričom výdavky na maloletú budú časom a vekom maloletej Q. rásť a zvyšovať sa. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne ustálil, že životná úroveň matky je momentálne vyššia, ako životná úroveň otca (nie s prihliadnutím na príjem matky, ktorý je o niekoľko desiatok eur nižší, ako príjem otca), avšak s prihliadnutím na to, že matka nie je zaťažená žiadnou pôžičkou, žiadnym úverom na bývanie, bývanie má zabezpečené vo vlastnej nehnuteľnosti, a preto sa dokáže sa vyššou mierou podieľať finančne na zabezpečení potrieb maloletej Q.. Pokiaľ ide o návštevu predškolského zariadenia je možné konštatovať, že tento výdavok je skutočne nadštandardný, nakoľko maloletá Q. je v predškolskom ročníku (t.j. predškoláčka), kedy vzniká zákonná povinnosť materskej školy podľa bydliska maloletej ju riadne prijať do štátnej materskej školy (bez zvýšených nákladov), a teda v prípade, že sa matka rozhodla, že toto súkromné predškolské zariadenie napriek limitovanému príjmu otca bude maloletá aj naďalej navštevovať, musí si zvýšené výdavky, ktoré si návšteva tohto predškolského zariadenia vyžaduje, znášať vo väčšej miere sama. Pokiaľ ide o vyčíslenie zaostalého výživného, otec v rámci vyjadrenia k odvolaniu uviedol, že nedopatrením zaplatil o 50,- € nižšiu sumu, nakoľko túto časť výživného platili za neho počas štúdia jeho rodičia, avšak následne t.j. dňa 05.05.2017 ju riadne doplatil, a preto nie je dôvod meniť výrok v časti výšky zaostalého výživného. Na preukázanie svojich tvrdení otec odvolaciemu súdu predložil potvrdenie o odoslaní predmetnej platby. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že zaostalé výživné za obdobie od 10.07.2015 do 27.02.2017 v sume 1.966,60 € bolo vypočítané správne, a preto aj rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku odvolací súd, ako vecne a právne správny potvrdil. 21. Matka sa odvolala aj voči výroku o úprave styku otca s maloletou Q., pričom v rámci svojho odvolania uviedla, že je síce pravdou, že na pojednávaní konanom dňa 27.02.2017 sa s otcom maloletej dohodli na úprave styku otca s maloletou s výnimkou letných prázdnin, avšak túto dohodu uzatvorila na naliehanie súdu pod časovým tlakom, bez možnosti v tej chvíli zvážiť dopad na psychiku dieťaťa. Úpravu styku matka navrhla tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý prvý víkend v mesiaci v čase od piatka 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., a každý týždeň v pondelok a štvrtok od 16.00 hod. do 20.00 hod., okrem týždňa, kedy trávi dieťa víkend u otca, vtedy je styk otca s dieťaťom počas týždňa v pondelok od 16.00 hod. do 20.00 hod. a v piatok od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; počas veľkonočných prázdnin: a) v párnom roku od nedele v čase od 10:00 hod. do utorka do 18:00 hod.; b) v nepárnom roku od štvrtka v čase od 9:00 hod. do soboty do 18:00 hod., v čase letných prázdnin od prvého pondelka v mesiaci august jeden kalendárny týždeň od 8.00 hod. v pondelok do 18.00 hod. nedele, v čase vianočných sviatkov a) v párnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do 24.12. do 14.00 hod. a od 1.1. v čase od 14.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod.; b) v nepárnom roku od 26.12. v čase od 18.00 hod. do 1.1. do 14.00 hod. Odvolací súd má zato, že v danom prípade matkou navrhovaná úprava styku nemá oporu ani v zákone, ani v zistenom skutočnom stave veci. Súd prvej inštancie zistil, že maloletá má s otcom dobrý vzťah, v súčasnosti maloletá u otca prespáva každý druhý víkend, pričom je potrebné tento vzťah otca s maloletou ďalej upevňovať a rozširovať. Otec má záujem tráviť maloletou svoj čas, venovať sa jej, a preto potrebné aby mu k uvedenému matka poskytla priestor a maloletú na stretnutia s otcom riadne pripravila, nielen vecami bežnej potreby, ale aj po psychickej stránke, t.j. aby sa maloletá na čas strávený s otcom tešila. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia sú povinní viesť dieťa k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi a pôsobiť na dieťa v záujme pozitívneho vzťahu k druhému rodičovi. Mali by vyvinúť snahu nielen umožniť styk s druhým rodičom, ale i vytvoriť zmysluplný, láskyplný a pravidelný vzájomný vzťah, nakoľko výchovný postoj rodiča môže následne viesť k nezvratným negatívnym následkom vo vzťahu k emocionálnemu a psychosociálnemu vývoju maloletého dieťaťa. Vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a za týmto účelom zisťovať tiež názor maloletého dieťaťa. Neexistuje šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností. Je potrebné zdôrazniť, že záujem dieťaťa je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédskoč. 10465/83). Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť teda vždy postavený na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa (viď rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Elsholz vs. Nemecko č. 25735/94, Ignaccolo-Zenide vs. Rumunsko č. 31679/96, Nuutinen vs. Fínsko č. 32842/96). Odvolací súd na záver dopĺňa, že matka sa v rámci svojho odvolania odvoláva na správu ÚPSV a R z roku 2016, ktorá je podľa názoru odvolacieho súdu neaktuálna, nakoľko maloletá Q. mala v čase výsluchu 4 a 3/4 roka. Napriek uvedenému je možné konštatovať, že maloletá otca neodmieta, má s ním vytvorený dobrý vzťah, otec ju bráva na výlety, len doma má viac hračiek a bazén. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd má zato, že styk otca s maloletou je upravený primeraným spôsobom, pričom otec nebol pozbavený svojich rodičovských práv, a preto má právo na zabezpečenie riadneho styku s maloletou dcérou a matka je povinná maloleté dieťa na tento styk s otcom riadne pripraviť. Odvolací súd nevzhliadol dôvod prečo by bolo potrebné a v záujme maloletej skrátiť jej čas, ktorý môže stráviť s otcom. Otec sa týmto spôsobom môže plnohodnotnejšie podieľať na výchove svojej maloletej dcéry. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 a 20 O.s.p.). 22. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci B. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 23. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 24. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).