Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/266/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515216334 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515216334.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Juraja Považana v právnej veci navrhovateľa : H. P., X.. XX. XX. XXXX, bytom V., X. M. XX, proti oprávnenej : P. P., nar. X. XX. XXXX, bytom L., Y.Y. XXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s.r.o., Bratislava, Ružová dolina 8, o zníženie výživného na plnoleté dieťa a o vzájomnom návrhu o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie oprávnenej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. 3. 2017 č.k. 15C/457/2015 - 343, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie jednak zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zníženia výživného na plnoletú dcéru; rovnako tak zamietol vzájomný návrh plnoletej dcéry, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného od navrhovateľa (svojho otca). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa navrhovateľ návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 3. 8. 2015 voči svojej plnoletej dcére domáhal najprv zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči nej, s odôvodnením, že podľa jeho vedomostí ukončila štúdium. Po zistení, že oprávnená pokračuje v štúdiu na S. N., formou denného štúdia, svoj návrh zmenil tak, že požiadal o zníženie svojej vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére, zo sumy 150 € mesačne na sumu 60 € mesačne, s poukazom na to, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. H., nar. X. X. XXXX, pričom má celkom dve maloleté vyživovacie povinnosti, manželku, ktorá je na materskej dovolenke a jeho príjem cca 990 € mesačne nepostačuje na krytie potrieb rodiny. Súd prvej inštancie rozhodol o pripustení zmeny návrhu navrhovateľa uznesením zo dňa 20. 7. 2016. Oprávnená vo vyjadrení, ktoré doručila súdu prvej inštancie dňa 20. 10. 2015, nesúhlasila so zrušením výživného; potvrdila, že síce ukončila dvojročné pomaturitné štúdium na R. R. N. Š. C. V., S. D. G. Y. L., avšak od akademického roka 2015/2016 - od 9. 9. 2015 - začala študovať formou denného štúdia na S. N. Y. S., na fakulte umenia. Zároveň vzájomným návrhom navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči nej na sumu 300 € mesačne počnúc 16. 10. 2015. Argumentovala podstatnou zmenou pomerov, ktorá nastala na jej strane v tom, že sa jej zahájením štúdia na vysokej škole v Č. K. zvýšili životné náklady. 2/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22. 5. 2014 č.k. 15C/175/2013 - 37 bola navrhovateľovi určená vyživovacia povinnosť voči oprávnenej dcére vo výške 150 € mesačne počnúc 1. 11. 2013; rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 4. 2015 č.k. 3Co 447/2014 - 60, dňa 16. 6. 2015. V tom čase bola oprávnená študentkou denného štúdia R. R. N. Š. C. V., S. D. G. Y. L.. Jej mesačné životné náklady vtedy predstavovali sumu 460 €; matka oprávnenej dosahovala zo zamestnania a za prenájom bytu v roku 2014 celkový mesačný príjem vo výške 874,20 €, pričom inú vyživovaciu povinnosť nemala. Príjem navrhovateľa (otca oprávnenej) bol zistený vo výške 874,37 € za mesiac; otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči nezamestnanej manželke a maloletej dcére C. nar. XX. X. XXXX. Dokazovaním pre účely tohto konania bol zistený netto mesačný príjem navrhovateľa za rok 2015 v sume 982,50 € a za rok 2016 v sume 997,90 €; matka oprávnenej dosahovala priemerný mesačný príjem zo zamestnania a za prenájom bytu spolu v roku 2015 a v roku 2016 v sume 780 €. Navrhovateľovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. synovi nar. X. X. XXXX. Dokazovaním teda súd prvej inštancie zistil, že kým navrhovateľovi sa v porovnaní s rokom 2014 jeho príjmy zvýšili, príjem matky oprávnenej sa naopak čiastočne znížil (za prenájom bytu dosahovala matka oprávnenej príjem priemerne 155 € mesačne netto). Zmena nastala aj na strane samotnej oprávnenej, ktorej životné náklady sa zvýšili v súvislosti s jej vysokoškolským denným štúdiom v Č. K., Y. S., v priemere na 554 € za mesiac. Dokazovaním nebolo zistené, že by oprávnená mala vlastné príjmy, ani že by matka oprávnenej dosahovala vyššie príjmy, než boli preukázané potvrdením od jej zamestnávateľa a daňovým priznaním. 3/ Na základe výsledkov vykonaného dokazovania potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že k čiastočnej zmene pomerov došlo na stranách oboch účastníkov, avšak nešlo o takú závažnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozsudku č.k. 15C/175/2013 - 37 v zmysle § 78 Zák. o rodine. Do úvahy vzal aj okolnosť, že od posledného rozhodnutia o výživnom do času návrhu na zmenu výživného uplynul len rok. Z uvedených dôvodov zamietol ako návrh navrhovateľa na zníženie výživného tak aj vzájomný návrh oprávnenej na zvýšenie výživného, keď vychádzal zo zásad o odôvodnených potrebách dieťaťa a o možnostiach a schopnostiach rodičov. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď navyše ani jeden z nich nemal v konaní úspech. 4/ Uvedený rozsudok napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním oprávnená; jej odvolanie smerovalo proti výroku o zamietnutí vzájomného návrhu na zvýšenie výživného a proti výroku o trovách konania (tzv. závislý výrok). Odvolanie odôvodnila oprávnená tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci a ďalej že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnená v odvolaní poukazovala na to, že v čase vyhlásenia rozsudku do dňa podania odvolania nemá žiadny príjem, pričom v súvislosti s jej štúdiom v Čechách sa jej zvýšili mesačné náklady, ktoré dosahujú v priemere 554 €. Súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy platby, ktoré vynaložila na zabezpečenie technických prostriedkov potrebných na štúdium na vysokej škole, konkrétne jednorazové platby v mesiacoch september 2015 až január 2017 : fa za dodanie zakúpeného osobného počítača dňa 15. 1. 2017 v sume 1.291,20 €; príjmový doklad za kúpu tabletu dňa 20. 7. 2016 v sume 400 €; fa za dodanie zakúpeného externého pevného discu dňa 30. 12. 2015 v sume 88,90 €, fa za dodanie zakúpenej filtračnej kanvice s filtrami zo dňa 9. 9. 2016 v sume 55,90 €, fa za dodanie zakúpeného mobilného telefónu zo dňa 24. 9. 2015 v sume 266 €; príjmový doklad za vystavenie ISIC študentskej karty zo dňa 27. 9. 2016 v sume 190 Kč (7 €); platba za uzatvorené poistenie liečebných nákladov v zahraničí, ročné poistné za 9/2015 až 9/2016 v sume 152,10 €; platba za uzatvorené poistenie liečebných nákladov v zahraničí, ročné poistné za obdobie od 9/2016 do 9/2017 sume 136,80 €. Oprávnená dodala, že v súvislosti so štúdiom pracuje na dennej báze s počítačovými aplikáciami, ktoré nie je možné spustiť na výpočtovej technológii s cenovo nižším vybavením. Z označených platieb je zrejmé, že oprávnená za obdobie od 9/2015 do 1/2017 vynaložila v súvislosti so začatím štúdia na vysokej škole sumu vo výške 2.397,90 €, pričom niektoré platby (poistenie liečebných nákladov, vystavenie ISIC študentskej karty) platí každoročne. Predmetné platby je preto podľa jej názoru potrebné pomerne zarátať do pravidelných mesačných nákladov oprávnenej, nakoľko navrhovateľ sa na týchto oprávnených výdajoch žiadnym spôsobom nepodieľal, dokonca počas uvedeného obdobia ani neplatil výživné v súdom určenej výške. Keďže oprávnená začala študovať na vysokej škole a príjmy jej matky sa znížili, považuje oprávnená podaný návrh na zvýšenie výživného na sumu 300 € mesačne za dôvodný. Začatím štúdia na VŠ došlo k podstatnej okolnosti odôvodňujúcej zvýšenie mesačných nákladov, ktoré v konaní riadne preukázala a zdokladovala. Je preto názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznila, že navrhovateľ sám na pojednávaní dňa 30. 3. 2017 uviedol, že jeho manželke boli priznané rodičovské prídavky vo výške 550 € mesačne od narodenia syna po dobu 20 mesiacov, pričom tieto dávky boli vyplatené spätne. Navrhovateľ tak dosiahol ďalší príjem v celkovej výške 11.000 €, ktorý nebol nijako zohľadnený pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného, čo oprávnená považuje za vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci vo vzťahu k výroku o vzájomnom návrhu oprávnenej. Oprávnená preto navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zvýšení výživného zmenil tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči nej na sumu 300 € mesačne od 16. 10. 2015, resp. v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. 5/ Na odvolanie oprávnenej sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že nesúhlasí so zmenou rozsudku prvoinštančného súdu v napadnutej časti. 6/ Ďalšie vyjadrenia oprávnenej ani navrhovateľa vo veci podané neboli. 7/ Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8/ Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t.j. vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu oprávnenej a vo výroku o trovách konania) podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. 10/ Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 11/ Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 12/ Výživné pre dieťa slúži na uspokojovanie nielen výživy dieťaťa v užšom slova zmysle, ale aj na pokrytie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (zabezpečenie šatstva, obuvi) ako aj ďalších potrieb dôležitých pre zdravý vývoj dieťaťa (vzdelávanie, šport, kultúra, rekreácia), pričom ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a odstupňovaná v závislosti od veku dieťaťa (t.j. jeho fyzickej a duševnej vyspelosti), tiež jeho zdravotného stavu, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v živote a spoločnosti. Zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa je súčasne závislé od schopností a možností jeho rodičov, t.j. ich fyzických a duševných schopností. Pokiaľ sú schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa široké, sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré svojou povahou nie sú celkom bežné, avšak prispievajú k jeho všestrannému rozvoju. Pokiaľ sú naopak schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa obmedzené, sú odôvodnenými potrebami iba bežné potreby dieťaťa. Vždy však platí zásada, že životná úroveň dieťaťa musí byť úmerná životnej úrovni rodičov. Určenie výšky výživného je teda individuálne v každom jednotlivom prípade. Na stanovenie výšky výživného v zmysle zákona majú vplyv faktory jednak na strane povinného a jednak na strane oprávneného. Na strane povinného sú to predovšetkým jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a tiež spôsob a výška, akou prispievajú na výživu oprávneného iné povinné osoby. Na strane dieťaťa je nutné prihliadať na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, výšku výživného, ktoré je dieťaťu poskytované zo strany inej osoby (napr. druhého rodiča), na schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností iných osôb (druhého rodiča). Je nutné porovnať životnú úroveň, schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť rodiča o dieťa. 13/ Pre posúdenie dôvodnosti vzájomného návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného zo sumy 150 € mesačne na sumu 300 € mesačne bolo potrebné vykonať porovnanie pomerov na strane rodičov a na strane oprávnenej v dobe rozhodovania súdu o vzájomnom návrhu, s pomermi v čase predchádzajúceho ostatného rozhodovania o výživnom (rok 2014). Ako zistil súd prvej inštancie, k zmene pomerov došlo ako na strane otca oprávnenej (navrhovateľa), tak aj na strane samotnej oprávnenej, ktorá je vzhľadom na vysokoškolské štúdium dennou formou stále výživou odkázaná na svojich rodičov. Uvedená zmena na strane navrhovateľa spočíva v skutočnosti, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, k maloletému H., nar. X. X. XXXX. Navrhovateľ tak má okrem oprávnenej vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, pričom jeho manželka čerpá materskú dovolenku. Matka oprávnenej okrem nej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Obaja rodičia oprávnenej sú zamestnaní, príjem navrhovateľa sa v porovnaní s rokom 2014 (priemerne netto za mesiac 874,20 €) zvýšil priemerne o cca 120 €, keď v roku 2016 dosiahol priemerne netto 997,90 € za mesiac. Matka dosahovala v r. 2014 priemerný mesačný netto príjem 874,20 € (tvorený príjmom zo zamestnania spolu s príjmom za prenájom bytu); v r. 2016 netto priemerne v sume 780 € za mesiac (príjem zo zamestnania aj za prenájom bytu spolu), t.j. príjem matky sa znížil v priemere o cca 90 €. Z vykonaného dokazovania (vyjadrenie navrhovateľa) ďalej vyplynulo, že manželka navrhovateľa je poberateľkou rodičovských prídavkov vo výške 550 € mesačne, od narodenia mal. H. (X. X. XXXX) po dobu 20 mesiacov, čo predstavuje ďalšie zvýšenie objemu finančných prostriedkov, s ktorými hospodári rodina navrhovateľa. 14/ Odvolací súd v zhode so závermi prvoinštančného súdu považuje za nesporné, že k čiastočným zmenám v pomeroch došlo ako na strane navrhovateľa (tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a tiež sa v porovnaní s rokom 2014 zvýšili príjmy rodiny navrhovateľa), tak aj na strane oprávnenej (štúdiom na vysokej škole došlo k nárastu jej odôvodnených potrieb v súvislosti s jej prípravou na budúce povolanie a došlo k zníženiu príjmu matky oprávnenej). Náklady na zabezpečenie výživy ďalšieho maloletého dieťaťa v rodine navrhovateľa však podľa názoru odvolacieho súdu v podstate „vyrovnávajú“ nárast nákladov na strane oprávnenej, spojený s jej vysokoškolským štúdiom v Českej republike do takej miery, že za daného stavu neumožňujú zvýšiť výživné zo strany navrhovateľa na oprávnenú nad naposledy určenú sumu 150 € mesačne. K tomuto záveru dospel odvolací súd aj po tom, ako vzal do úvahy okolnosť, že rodina navrhovateľa poberá po narodení mal. Mareka rodičovské prídavky v sume 550 € mesačne, ako ďalší príjem, okrem zisteného príjmu navrhovateľa zo zamestnania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že rodina navrhovateľa má k dispozícii mesačne netto 1.547,90 € (997,90 € príjem otca + 550 € rodičovské prídavky) - 150 € výživné na oprávnenú, čo predstavuje sumu 1.397,90 € mesačne, z čoho na jednu osobu v rodine navrhovateľa zostáva čiastka cca 349,50 € (1.397,90 € : 4). Rodina oprávnenej má k dispozícii v priemere 930 € mesačne netto (780 € príjem matky + 150 € výživné), potom na jednu osobu zostáva 465 € (930 : 2), t.j. z porovnania príjmov rodín má rodina oprávnenej na pokrytie svojich životných potrieb na jednu osobu vyššiu sumu než rodina navrhovateľa. Odvolací súd preto považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol vzájomný návrh oprávnenej na zvýšenie výživného za vecne správny, keď možnosti otca nedovoľujú upraviť výživné na oprávnenú nad sumu 150 € mesačne, určenú ostatným súdnym rozhodnutím o výživnom. Oprávnená v odvolaní vymenovala niektoré konkrétne náklady, ktoré jej vznikli (a vznikajú) v súvislosti s jej štúdiom v zahraničí; k tomu odvolací súd poznamenáva, že tieto náklady nemožno vnímať ako neoprávnené, avšak výživné zo strany povinnej osoby nie je možné chápať ako povinnosť navrhovateľa (ako výživou povinnej osoby) podieľať sa na každom (dôvodnom) výdavku, ktorý je spojený so štúdiom; povinná osoba participuje na nákladoch spojených s výživou oprávnenej osoby úhradami určeného výživného, v predmetnej právnej veci teda určenou sumou 150 € mesačne. 15/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vzájomného návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP); vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. 16/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 52 v spojení s § 57, § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).