Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/178/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515216883 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515216883.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 8, D., proti žalovanému: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X. č. XX, X. di M., H., U., zast.: Advokátska kancelária ATELEX, s.r.o., IČO: 47 255 242, so sídlom Rybné námestie 1, Bratislava, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 15.02.2017, č. k. 6C/465/2015 - 291 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 15.02.2017, č. k. 6C/465/2015 - 291 v napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie vo zvyšku návrh zamietol, p o t v r d z u j e . V časti zročného výživného v sume 933,87 eur, ktoré súd povolil odporcovi splácať v 10 eurových mesačných splátkach, počnúc aprílom 2017, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, mení tak, že zročné výživné v sume 933,87 eur súd povoľuje odporcovi splácať v 30 eurových mesačných splátkach, počnúc aprílom 2017, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. V ostatných častiach výrok rozsudku súdu prvej inštancie ostáva n e z m e n e n ý . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa sumou 650 eur mesačne, počnúc dňom 11.08.2015, ktorú sumu je povinný posielať k rukám navrhovateľa, vždy do 15. dňa v mesiaci. Vo zvyšku návrh zamietol. Zročné výživné v sume 933,87 eur súd povolil odporcovi splácať v 10 eurových mesačných splátkach, počnúc aprílom 2017, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/353/2009 - 320, zo dňa 09.12.2011 v časti o bežnom výživnom. Súd štátu náhradu trov konania nepriznal. O trovách prvostupňového konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.08.2015 domáhal určenia výživného na sumu 850 eur mesačne od odporcu s odôvodnením, že odporca - jeho otec mu platí nepravidelne výživné a jeho výška na krytie jeho potrieb nepostačuje. Napriek tomu, že otec bol zaviazaný plniť mu výživné vo výške 600 eur mesačne, túto sumu ignoruje a neplatí ju pravidelne. Vlastnil veľkú vilu plus dve autá a štvorkolku a teraz vlastní aj karaván. Je ženatý, má tri ďalšie deti, pričom jeden syn je už plnoletý, s ktorým je navrhovateľ sporadicky v kontakte. 3. Navrhovateľ k svojim potrebám a výdavkom uviedol, že chodí na súkromnú vysokú školu, pretože na štátnu ho neprijali. Školné je 2100 eur ročne plus potrebuje pripojenie na wifi a internet plus telefón, spolu za 40 eur mesačne. Ďalej má výdavky na ošatenie a stravu. Na stravu minimálne 150 eur až 200 eur mesačne a na ošatenie 200 eur mesačne. Začal študovať taliančinu v Talianskom inštitúte v Bratislave, kde zaplatil sumu 180 eur na tri mesiace. Potrebuje električenku na 3 mesiace za XX eur . C. dioptrické okuliare. I. si kupovať tlač a knihy, ktoré potrebuje do školy, na čo minie cca 20 eur až 30 eur mesačne. Chodí do divadla, do kina, alebo von si sadnúť do mesta, na čo minie cca 200 eur mesačne. Každý mesiac berie lieky na alergiu, má astmu. Potrebuje kupovať spreje na astmu a vitamíny cca 20 eur mesačne. Má problémy so žalúdkom, musí mať diétu. Keď mu nestačia peniaze od otca, tak ho dofinancováva matka z jej platu. Matka navrhovateľa pracuje v Univerzitnej nemocnici ako referent pre dokumentáciu na operačnej sále a zarába cca 664 eur brutto mesačne. Navrhovateľ býva s matkou, ktorá sa naďalej o neho stará, pričom matka má ďalšie jedno dieťa G. M., nar. XX.XX.XXXX, a jeho otec na neho neplatí výživné, ktoré bolo určené vo výške 50 eur. Uviedol, že matka nevlastní byt a spolu bývajú v podnájme. Uviedol, že cena 30-dňového cestovného lístka na dopravu v Bratislave je vo výške 22,40 eur. Dokladoval, že nosí dioptrické okuliare, ktoré ho stáli 185 eur. 4. Odporca uviedol, že výživné ktoré platí, je na hranici jeho možností a toto považuje za primerané. Založil do súdneho spisu čestné prehlásenie aké vozidlo odporca vlastní. Uviedol, že nie je pravdou, že vlastní 3 vozidlá, vlastní iba jedno vozidlo Opel Vivaro z roku 2003. Odporca nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti JL FA. TO.DI. FAVERO MICRO & TOSSANI FILIPPO SNC. Založil potvrdenie o vlastníctve nehnuteľností a doklady o príjme odporcu, daňové priznanie z podnikania kde pracuje ako živnostník - opravár. Odporca zarobil za rok 2015 ako živnostník netto 23.074 eur, čo predstavuje mesačne 1.922,80 eur. Jeho manželka pracuje ako učiteľka s netto príjmom 1.200 eur mesačne. Odporca má tri deti, z toho jedno z nich je plnoleté a s dvoma maloletými žije v spoločnej domácnosti s manželkou. 5. Odporca spláca dva úvery na podnikanie. Jeden úver vo výške 250.000 eur spláca s variabilnými splátkami. Odporca má všetko dlžné výživné zaplatené. Na svoju rodinu v Bologni minie 600 eur až 900 eur mesačne. Poukázal na to, že v predložených listinných dokladoch sú uvedené všetky príjmy odporcu, a to aj z nehnuteľností, ktoré prenajíma. Doklad sa nachádza v súdnom spise na č. l. 260 ako dôkaz č. 8. Je pravdou, že odporca prenajíma nejaké nehnuteľnosti, avšak nepodarí sa mu všetky prenajať na celý rok a v daňovom priznaní sú zahrnuté všetky jeho príjmy jednak z podnikania a jednak z prenájmu nehnuteľností. Odporca sa nijako nevyhýba plateniu výživného, ani nezatajuje svoje majetkové pomery. Založil do spisu čestné prehlásenie, že odporca vlastní 15 nehnuteľností. Vlastní garáž, ktorú prenajíma, ďalej štyri nehnuteľnosti prenajíma a dve nehnuteľnosti užíva sám odporca s rodinou. Podľa jeho názoru samotná skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 6 rokov nezakladá nárok navrhovateľa na zvýšenie výživného. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal zmenu pomerov na jeho strane, aj keď začal navštevovať vysokú školu. Preukázal svoje výdavky, ktoré sú celkovo vo výške 616,- Eur mesačne, čo v plnej miere pokrýva výživné od otca. Má za to, že aj matka má povinnosť prispievať na výživu syna. Naopak, na strane odporcu sa zmenili pomery v tom, že má ďalšie dve deti. Firma, v ktorej pracoval a kde bol spoločníkom nefungovala, preto bola zrušená. 6. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17P/353/2009 súd zistil, že naposledy bolo určené výživné na navrhovateľa v čase, keď bol maloletý, a to rozsudkom zo dňa 09.12.2011 na sumu 600 eur . Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2012. Matka navrhovateľa bola slobodná a mala jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec - odporca mal tri deti, pričom syn Z. bol už plnoletý. Z manželstva s terajšou manželkou má dve deti: U., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX. Odporca pracoval ako inštalatér a jeho manželka ako učiteľka. Manželka odporcu zarobila priemerne 1.200 eur mesačne. V daňovom priznaní za rok 2009 odporca priznal príjem 33.700 eur . Od roku 2010 bol aj spoločníkom obchodnej spoločnosti s 1 % podielom. Vlastnil dve garsónky, dva dvojizbové byty, ktoré prenajímal, dve garáže a byt, v ktorom býval a v ňom bývali aj jeho rodičia. Vlastnil skúter z roku 2004. Auto mal na lízing. Mal dlhy voči štátu cca 40 000 eur. 7. Z dokladov predložených odporcom, ktoré sa nachádzajú na č. l. 98 a 127 súd zistil, že ako rodina žijú spolu v Bologni odporca spolu s manželkou a ich tromi deťmi. Odporca založil do súdneho spisu čestné prehlásenie č. l. 129, že je vlastníkom osobného automobilu Opel Vivaro z roku 2003 a že každý mesiac poukazuje svojej rodine v H. sumu 500,- až 600 eur na vodu, elektrinu a plyn a na školskú jedáleň pre deti. Ostatné paušálne výdavky rodiny na oblečenie sú 100,- až 300 eur mesačne. Z dokladu na č. l. 131 súd zistil, že obchodná spoločnosť IL.FA.TO., ktorej bol odporca spoločníkom, už nevykonáva činnosť, činnosť bola ukončená. Z obchodnej dokumentácie, výpisu daňového úradu na č. l. 133 až 151 súd zistil, že odporca je vlastníkom týchto nehnuteľností: garáž o výmere XX mX., ktorú prenajíma, štyroch nehnuteľností v meste H. o výmere XX, XX, XX a XX m2, ktoré tak isto prenajíma, byt v ktorom odporca býva o výmere XX m2 a garáž o výmere XX m2, nehnuteľnosť v meste X. di M. o výmere XX mX a tiež nehnuteľnosť o výmere XX mX garáž, ktoré využíva na svoju prácu, garáž o výmere XX m2, ktorá je prázdna, prenajíma nehnuteľnosť o výmere XX m2, nehnuteľnosť o výmere XXX mX vedenú ako obchod a priestory, ktoré využíva odporca pre svoju prácu, prázdna garáž o výmere XX m2, nehnuteľnosť o výmere XXX m2, kde býva matka odporcu. Výnosy z prenájmu všetkých nehnuteľností predstavujú sumu 4 326,16 eur. Podľa účtovnej uzávierky na č. l. 156 má odporca za rok 2015 pasíva celkom vo výške 57 815,99 eur a aktíva v sume 65 796,00 eur, teda výsledok hospodárenia je suma 7 980,01 eur. Odporca založil do spisu harmonogram splátok svojho úveru na sumu 139 549,88 eur a na sumu 250 000 eur (č. l. 215 až 236). Z daňového priznania za rok 2015 (č. l. 237 až 261) súd zistil, že odporca mal netto príjem 23 074 eur , a to spolu zo zárobkovej činnosti ako aj z prenájmov nehnuteľností. 8. Matka navrhovateľa má podľa mzdového výmeru č. l. 160 mzdu 644,01 eur. Stará matka navrhovateľa čestne prehlásila, že v jej byte býva matka navrhovateľa spolu s navrhovateľom. Mesačne platia za služby správcovi 203 eur , matka má priemerný mesačný príjem z pracovného pomeru za posledných 12 mesiacov v sume 561,90 eur netto. 9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2 a 5 Zákona o rodine, a ustanovenia § 65 ods. 3 a § 75 ods. 1, v spojení s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine. 10. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Tento ich záväzok pritom nie je solidárny, pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. 11. Rozsah vyživovacej povinnosti voči dieťaťu je limitovaný na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na druhej strane schopnosťami rodičov. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. 12. Kritérium dobrých mravov, na ktoré poukázal odporca, sa preskúmava len pri plnoletých deťoch. Dobré mravy, hoci ide o zákonný pojem, nie sú v zákone priamo definované. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Za rozpor s dobrými mravmi možno považovať aj prípad, ak by napríklad príjmové a majetkové pomery oprávneného (v prípadoch, keď nie je podmienkou odkázanosť oprávneného, napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom) prevyšovali majetkové pomery povinného. 13. V prejednávanej veci súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti je čiastočne dôvodný a preto mu čiastočne vyhovel. 14. V konaní mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi v čase odo dňa podania návrhu na začatie konania, t. j. odo dňa 11.08.2015, do rozhodnutia súdu trvala. Na osobnú starostlivosť vzhľadom na vek navrhovateľa v danom prípade nemožno prihliadnuť. 15. Doposiaľ sa odporca podieľal na navrhovateľovej výžive sumou 600 eur mesačne na základe rozhodnutia súdu od roku 2011. Okrem výživného odporca poskytol navrhovateľovi aj iné plnenia (darček k Vianociam a príspevok na vodičský preukaz). Navrhovateľ sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, čo preukázal listinnými dôkazmi, aktualizovanými ku dňu rozhodovania súdom. Pokiaľ študuje, je povinnosťou rodičov v zmysle zákona, prispievať na jeho výživu, i keď odporca toto namietal. Súd pri určovaní výšky výživného prioritne zohľadňoval štúdium na vysokej škole ako také. Vzhľadom na zistené skutočnosti v konaní, ako aj schopnosti a možnosti odporcu súd považoval výživné v sume 650 eur od podania návrhu na navrhovateľa za primerané a určil jeho splatnosť na 15. deň v mesiaci. O jeho určení rozhodol od podania návrhu. Navrhovateľ namietal, že odporca si neplní výživné pravidelne, v konaní však nijako nepreukázal, že by odporca mal zameškané splátky. Ak aj nejaké sú, toto nie je predmetom tohto konania. Je to vecou exekúcie podľa osobitného predpisu. 16. Odporca od podania návrhu na súd až do vyhlásenia rozsudku na výživu navrhovateľa prispieval mesačne sumou 600 eur. V súlade s týmito plneniami súd vykonal odpočet od vyčísleného zročného výživného. 17. Určením výživného v sume 650 eur mesačne odo dňa podania návrhu vzniklo zročné výživné vo výške 933,87 eur, a to pri zohľadnení platenia mesačného výživného v sume 600 eur. Od 11.08.2015 do rozhodnutia súdu, t.j. do 15.02.2017, o 50 eur mesačne viac, za mesiac august 2015 v sume 33,87 eur (za 21 dní), za mesiace september až december 2015 - 200,- eur (4X50), za rok 2016 (12X50) rovná sa 600 eur a za rok 2017 za január a február po 50 eur rovná sa 100 eur , spolu 933,87 eur. Takto vypočítané zročné výživné súd určil odporcovi povinnosť splácať ho mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným, počnúc aprílom 2017, a to pod stratou výhody splátok, a to s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku. 18. Súd zároveň rozhodol vo výroku o zmene rozsudku, ktorým bolo naposledy určené výživné na navrhovateľa. 19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. 20. O trovách konania štátu súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 57 Civilného mimosporového poriadku. 21. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odporca bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 700 eur mesačne, počnúc dňom 11.08.2015. Zročné výživné v sume 933,87 eur má súd povoliť odporcovi splácať v 100 eurových mesačných splátkach, počnúc aprílom 2017 s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Navrhovateľ žiadal preveriť, či odporca J. skutočne žije spolu s manželkou a svojimi tromi deťmi, keď navrhovateľ má vedomosť, že jeho starší syn, narodený XX.XX.XXXX, dlhšiu dobu má svoje vlastné bývanie a momentálne sa nachádza v Anglicku. Žiadal, aby odporca doložil overené dokument z banky s harmonogramom splátok na úver na sumu 139 549,88 eur a na sumu 250 000 eur a tiež , aby odporca uviedol, z akého dôvodu sa odporca zadlžil na takú vysokú sumu, keď je vlastníkom vily a iných nehnuteľností. Pokiaľ v prehlásení uviedol, že sa mu nepodarí prenajať všetky nehnuteľnosti, avšak keďže nehnuteľnosti sa nachádzajú v historickom centre mesta H., ktoré odporca určite nemá problém prenajímať počas celého roka, žiadal, aby odporca doložil ročné zúčtovanie príjmu manželky odporcu, ktorá už niekoľko rokov tvrdí, že jej príjem je 1 200 eur s tým, že je povinná takéto zúčtovanie príjmu preukázať, keď vedie spoločnú domácnosť s odporcom. 22. Pokiaľ odporca uvádza, že prispieva na rodinu 600 až 900 eur, takéto tvrdenia nesedia, keď odporca má výdavky na nájomné, prácu, výživu svojich detí, výživné pre navrhovateľa, výdavky na automobily, keď odporca vlastní jeden automobil na prácu, jeden má pre rodinu a ďalej vlastní karaván na dovolenku a cestovanie, štvorkolku a motorku. Automobil vlastní aj stará mama navrhovateľa, starý otec, aj starší brat navrhovateľa Z. Q.. V rozsudku 17P/353/2009 - 320, zo dňa 19.12.2011 odporca doložil, že spláca lízing na osobné automobily, pričom nie je zrejmé, čo v súčasnosti, čo v súčasnosti je s týmito automobilmi. Nie je zrejmé, ako odporca môže uhradiť z príjmu 1 992,80 eur dve splátky na celkovú sumu 389 549,88 eur a zároveň i réžiu na bývanie, cestovné, výživné a ostatné. V rozsudku 17P/353/2009 - 320 súd rozhodol o zročnom výživnom v celkovej sume 4 304,80 eur, ktoré má odporca splácať po 300 eur mesačne spolu s bežným výživným, ktoré však navrhovateľ do dnešného dňa nedostal. Odporca od podania návrhu na zvýšenie výživného od 11.08.2015 s navrhovateľom vôbec nekomunikuje, okrem výživného neposiela nič navyše, dokonca navrhovateľa zablokoval na sociálnych sieťach. Za roky 2013 a 2014 odporca dlhuje výživné sumu 1 900 eur, ktoré vymáha Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže. 23. Pokiaľ sa týka zročného výživného, navrhovateľ zročné výživné žiada splatiť v dvoch - troch splátkach, resp. po 100 eur mesačne, keď je neprípustné, aby odporca splácal svoj dlh v 10 eurových splátkach. Uviedol, že po skončení Bc. bude pokračovať v štúdiu Mgr., ktoré by mal ukončiť do 26. roku, pričom je absurdné, aby odporca splácal výživné v sume 933,87 eur po dobu 8 rokov, ďalej dlžné výživné, ktoré vymáha navrhovateľ cez Centrum medzinárodnej pomoci detí a mládeže. Navrhovateľ má vedomosť z Centra medzinárodnej pomoci p. Mgr. V. o tom, že v Taliansku je nový zákon, kde sa uvádza, že ak rodičia nie sú schopní hradiť výživné, môže dieťa žiadať výživné aj od starých rodičov, vzhľadom na majetkové pomery. 24. K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 28.04.2017 a žiadal, aby odvolací súd odvolanie odvolateľa v plnom rozsahu zamietol. Uviedol, že vo veci výživného plnoletých osôb sa uplatňuje CMP, ako lex specalis a CSP ako lex generalis. S poukazom na § 34 CMP sa ustanovenia CSP o prostriedkoch procesného útoku, v prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácií konania, v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú. Napriek tomu si musí odvolateľ splniť v odvolaní svoju povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení v zmysle § 32 CMP. Toto ustanovenie upravuje povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť účastníkov konania ako základné procesné povinnosti, i keď sa prejavujú v inej miere, ako v sporovom konaní. Odvolateľ limitoval svoje odvolanie len na určité poznámky a oneskorené abstraktné popretie skutkových tvrdení a dôkazov odporcu, bez toho aby si splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Navrhovateľ mal na popretie skutkových tvrdení využiť konanie v prvej inštancii a vtedy mal navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. 25. Nie je zrejmé, prečo navrhovateľ využíva právny inštitút odvolania na to, aby replikoval na písomné vyjadrenia a dôkazy protistrany, ku ktorým sa mal vyjadriť v rámci konania prvej inštancie. 26. K jednotlivým odvolacím námietkam navrhovateľa odporca uviedol, že dňa 14.03.2016 súdu prvej inštancie predložil ako dôkaz č. 1 originál certifikátu o trvalom pobyte a rodine zo dňa 02.03.2016. Všetky deti odporcu s manželkou Q.i, majú spoločný trvalý pobyt a spoločnú domácnosť. Ak si navrhovateľ želá nový certifikát, môže požiadať kompetentný orgán o vystavenie nového certifikátu a zabezpečiť preklad do slovenského jazyka na vlastné náklady. Odporca sa cíti byť v znevýhodnení v tomto súdnom konaní s prekladmi dokumentov do slovenského jazyka, keď v zmysle § 155 CSP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyka alebo v jazyku, ktorému rozumie. Tiež trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyka alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. 27. Mesačný príjem odporcu bol preukázaný písomnými dôkazmi na č. listu 4, 7 a 8. a to daňové priznanie za rok 2015 a 2 potvrdenia jeho daňového poradcu. Navrhovateľ nespochybnil vierohodnosť týchto dôkazov a ani nepredložil dôkazy opaku. Vo vzťahu k dvom úverovým vzťahom s bankou odporca predložil súdu dôkazy č. 6 a 10 v konaní prvej inštancie. Nie je zrejmé, prečo navrhovateľ spochybňuje už predložené dôkazy. 28. K odvolacej námietke, z akého dôvodu sa odporca zadĺžil na takú vysokú sumu, navrhovateľ nemal žiadne právo posudzovať a kritizovať podnikateľské plány svojho otca v období, kedy boli úverové zmluvy podpísané, predaj a prenájom nehnuteľností bol výhodný a zaujímavý. Naopak odporca žiada vysvetliť, prečo nebol informovaný o tom, že matka odvolateľa má aj druhé dieťa s iným otcom, následkom čoho sú opakované žiadosti navrhovateľa o zvýšenie výživného. 29. Všetky nehnuteľnosti, ktoré odporca vlastní, sú v písomných dôkazoch č. 3, 4, 7 a 8, jedná sa o fotokópiu výpisu z registra Katastrálnych služieb daňového úradu Agenzia delle Epntrate, Ufficio Provinziale di Bologna - Terriotorio. Servizi katastali, tiež sa jedná o fotokópiu posledného daňového priznania rok 2016 a dvoch potvrdení jeho daňového poradcu. Príjmy z prenájmu nehnuteľností sú špecifikované v daňovom priznaní a sú súčasťou celkového príjmu. Vierohodnosť daňového priznania nemôže byť len hypoteticky a abstraktne spochybňovaná, pretože ide o právne záväzné dokumenty. Navrhovateľ si má možnosť na vlastné náklady zabezpečiť výpisy z verejných registrov Talianskej republiky. 30. Manželka odporcu Q. mohla byť súdom vypočutá. Neutráca peniaze odporcu na nákupy značkového oblečenia. Ak jej vlastná rodina kupuje darčeky, ide o ich interné rodinné vzťahy, s ktorými navrhovateľ ani jeho otec nemajú nič spoločné. 31. Odporca z vlastného príjmu nie je schopný pokryť všetky náklady, preto mu ako v iných talianskych rodinách pomáhajú ako vedia starí rodičia. Odporca prehlasuje, že nevlastní žiadny automobil, napriek tomu, ak odvolateľ spochybňuje túto skutočnosť, nech predloží dôkaz alebo aspoň ŠPZ motorového vozidla, ktoré je vo vlastníctve odporcu. Odporca spláca dva úvery spolu so svojou manželkou, pričom banka určite posúdila pri podpise zmluvy podmienky úverov vzhľadom na vek odporcu, čo je však pre toto súdne konanie irelevantné. 32. Odporca si plní svoju vyživovaciu povinnosť, pričom podľa jeho názoru zaplatil viac, než bol povinný platiť. Nevie o tom, že by Centrum medzinárodnej ochrany detí a mládeže riešilo vymáhanie dlžného výživného. V minulosti došlo len raz ku kontrole výpočtu rozdielu medzi povinnou výškou výživného a zaplatenou sumou, ktorú po spoločnom prepočítaní odporca okamžite zaplatil, pričom zmeškané výživné nie je predmetom tohto súdneho konania. Vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom sa podaním súdneho návrhu narušili, čo je ľudské. Až v tomto konaní sa odporca dozvedel, že spolu s navrhovateľom vyrastá ešte jedno dieťa jeho bývalej manželky, narodené v roku 2002, o ktorého existencii nikdy nevedel, Odporca nemá žiadnu povinnosť byť aktívny na sociálnych sieťach a používať ich, navrhovateľ je dospelým mužom, nepotrebuje každodenný vzťah s jeho otcom, no môže ho samozrejme kedykoľvek priamo kontaktovať telefonicky alebo mejlom, prípadne ho osobne navštíviť. 33. K „novému zákonu“ v zmysle ktorého môže dieťa žiadať výživné od starých rodičov, mal by navrhovateľ špecifikovať, o aké presné ustanovenie a ktorého zákona sa to týka. Ak navrhovateľ podal návrh na súd pred slovenským súdom a podľa slovenského hmotného práva, navrhovateľ nemôže žiadať uplatniť jedno ustanovenie zákona cudzieho štátu len preto, že sa mu to zdá byť vo všeobecnosti výhodné. 34. K vyjadreniu odporcu k odvolaniu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 6C/465/2015 - 291, zo dňa 15.02.2017 sa podaním zo dňa 17.07.2017 písomne vyjadril navrhovateľ. Opätovne žiadal, aby odporca bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 700 eur mesačne, pričom na zročné výživné, aby súd povolil odporcovi splácať v sto eurových mesačných splátkach, počnúc aprílom 2017. 35. Navrhovateľ uviedol, že nemá financie na poskytnutie daňového poradcu, ktorý by sa rozumel zákonom v Taliansku. Napriek tomu má za to, že odporca má vyššiu životnú úroveň. Poprel, že by odporca žil v spoločnej domácnosti s tromi synmi, jeho vyjadrenie je nepravdivé. Odporca má so súčasnou manželkou dvoch synov. Z. je jeho prvorodený syn, jeho matkou je pani K. X.. H. Z. Q. svojho otca navštevoval každý druhý víkend, v roku 1998 na návšteve u otca a starých rodičov brat Z. tam nebýval, priviezla ho jeho matka, aby sa mali možnosť zoznámiť sa. Otec mal v tom čase inú vážnu známosť, ale nebola to pani Q. M.. Zároveň navrhovateľ opísal nepríjemné skúsenosti na návšteve u svojho otca v roku 1998, opísal incident pri odchode, keď odporca s jeho matkou sa mali zachovať bezcitne, zavolali políciu, ktorá bola na vlakovej stanici, aby navrhovateľa s jeho matkou naložili na vlak, napriek tomu, že matka navrhovateľa odmietla cestovať vlakom s malým dieťaťom bez jedla a lístka z Viedne. 36. I počas druhej návštevy v H., keď mal navrhovateľ cca 14 rokov, brat Z. nebýval u svojho otca, pričom vtedy sa celkom v pohode správal odporca s jeho manželkou, naopak počas tretej návštevy v roku 2012 návšteva navrhovateľa zanechala stopy na jeho psychike. Navrhovateľ uviedol, že do úvahy sa neberie len mesačný príjem rodičov, ale hlavne majetkové pomery, žiadal opätovne, aby odporca skonkretizoval svoj cenný hnuteľný majetok, ktorého je vlastníkom. Nech doloží rozpis príjmov manželky, ktoré neboli nikdy doložené ani pri pojednávaní v roku 2009 a v roku 2012. Odporca mohol prepísať svoju firmu a niektoré nehnuteľnosti na svojho syna, manželku, rodičov. Je pre navrhovateľa ťažké dokázať, čo presne odporca vlastní a aký má skutočný príjem. Nevidí žiaden význam, aby zisťoval ŠPZ motorových vozidiel odporcu, na dome má odporca inštalovanú kameru a cez oplotenie nie je vidno do garáže. aby sa podarilo získať ŠPZ motorových vozidiel, ktorými odporca jazdí. Pri návšteve v roku 2009 bol navštíviť aj rodičov manželky odporcu, ktorí bývali vo veľmi starom dome na kopci, neboli zďaleka na tom finančne tak ako odporca. Pri ďalšej návšteve v roku 2012 manželka odporcu denne so starou matkou navrhovateľa chodievali na nákupy do centier. Odporca previedol pred rozsudkom v roku 2012 zo svojho 50 % podielu spoločnosti „IL FA.TO.DI FAVERO MICRO & TOSSANI FILIPPO SNC“ a to 49 % a sebe ponechal len 1 % podielu. V roku 2016 bol predaný apartmán na ulici Z. U. č. X/X, z ktorých peňazí mohol odporca navrhovateľovi poskytnúť dlžnú čiastku za výživné. V roku 1997 rodičia navrhovateľa s advokátkou odporcu spolu vybavili nový rodný list, v ktorom bol ako otec zapísaný odporca, pričom odporca ubezpečil matku, že ma ako syna zapíše v Taliansku do matriky a poskytne mi byt, vždy bude hradiť školné a ostatné potreby. V roku 2016 navrhovateľ požiadal o zápis do registra Talianov. V roku 2012 odporca pozval navrhovateľa na návštevu, aby dokázal, že nemá financie platiť výšku danú súdom. Na sociálnych sieťach sa chválil priateľom, že kúpil pre navrhovateľa auto, ktoré do dnešného dňa navrhovateľ nedostal. Tiež popísal zlý zážitok v roku 2012, kedy bol navrhovateľ na návšteve u odporcu, ktorý nechal navrhovateľa v aute celý deň, pričom matka navrhovateľa bola nútená zavolať medzinárodnú políciu v H.. K právnej úprave povinnosti starých rodičov prispievať na výživu vnukov, navrhovateľ uviedol, že ide o čl. 316 Občianskeho zákonníka (Codice civile), i keď táto povinnosť nie je automatická, možno k nej pristúpiť na základe splnenia, resp. nesplnenia povinnosti povinného rodiča. 37. K vyjadreniu navrhovateľa k podanému vyjadreniu odporcu k odvolaniu proti rozsudku o výživnom sa písomne vyjadril odporca elektronickým podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 30. júla 2017. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu naďalej trval na zamietnutí odvolania v plnom rozsahu. Odporca uviedol, že mal možnosť iniciovať súdne konanie na území Talianskej republiky a žiadať taliansky súd o aplikáciu talianskeho hmotného práva, napriek tomu tak nekonal. Poukázal na čl. 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Odporca nevyužil možnosť iniciovať súdne konanie pred kompetentným súdom v Talianskej republike, a preto žiadosť navrhovateľa o uplatnenie článku 316 Občianskeho zákonníka Talianskej republiky musí byť zamietnutá. Čl. 15 vyššie citovaného nariadenia č. 4/2009 špecifikuje, že rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch, ktoré sú viazané Haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 určuje podľa tohto protokolu. Pokiaľ ide o kolízne normy, ktoré určujú rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť, členské štáty uplatňujú kolízne normy ustanovené v tomto protokole. To znamená, že v konkrétnom prípade sa má uplatniť slovenské právo, pretože navrhovateľ má pobyt na Slovensku. 38. Odporca popiera skutkové tvrdenia navrhovateľa, keď odporca tiež nepozná právne predpisy Slovenskej republiky a tiež nemá peniaze na právne zastupovania a preklady v dlhodobo vedených súdnych konaniach. Životná úroveň odporcu sa nezmenila. Navrhovateľ by nemal obviňovať svojho otca z daňových a trestných činov, skutkovou podstatou ktorých je „údajné skresľovanie hospodárskeho výsledku podnikateľskej činnosti“. Všetky deti odporcu spolu s manželkou žijú v spoločnej domácnosti. K opisu prvej návštevy navrhovateľa u svojho otca a starých rodičov, odporca uviedol, že je nepravdepodobné, aby si navrhovateľ detailne pamätal zážitky od svojich troch rokov, ide o nepravdivé a účelové „poviedky“ niekoho iného. Bolognská kuchyňa je svetoznáma a renomovaná, je odlišná od slovenskej kuchyne, ale je absurdné, aby navrhovateľ pripisoval dlhoročné zdravotné problémy niekoľkodňovej návšteve u svojej rodiny v Bologni. Uviedol, že v čl. 14 Haagského protokolu z roku 2007 je jednoznačne špecifikované, že aj keby rozhodné právo stanovilo niečo iné, akýkoľvek príspevok zo strany povinného - odporcu sa započítava do výživného. Preto správne boli pripočítané všetky platby, ktoré odporca vykonal v prospech navrhovateľa vrátane príspevkov na Vianoce, dovolenku, narodeniny a iné. Odporca súhlasí s tým, aby bol preverený majetkový stav oboch rodičov, a nielen majetkový stav odporcu, zároveň uvádza, že všetky dôkazy už boli predložené súdu. Odporca nemá žiaden dlh voči navrhovateľovi, pretože svoju povinnosť vyplývajúcu z rozsudku prvostupňového súdu si riadne plní. K predloženej dokumentácii zo strany navrhovateľa uviedol, že odvolateľ predložil pár novinových článkov, z ktorých odvolací súd nemôže vychádzať. Z listu Centra pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže zo dňa 04.04.2017 je zrejmé, že odporca si splnil svoju vyživovaciu povinnosť, nedorozumenie vzniklo tým, že odporca započítal, a to správne do výživného aj extra platby na narodeniny, Vianoce atď. Fotografie rôznych nehnuteľností prostredníctvom google maps nič nepreukazujú. Záväzný dokument Výpis z talianskeho katastra nehnuteľností už bol súdu predložený zo strany odporcu. Fotografia s názvom „AGENZIA FAVERO“ je účelovo predložená, ktokoľvek sa môže vyfotografovať zo žartu pred akýmkoľvek obchodom alebo kanceláriou. Priezvisko Q. používa v Taliansku cca 1941 ľudí. Fotografia sľúbeného automobilu je smiešna, keď veľa ľuďom bolo v živote sľúbené a nekúpené. Dovolenka pri mori bola navrhovateľovi viackrát ponúknutá. Odporca uviedol, že v minulosti mal vyšší životný štýl než v súčasnosti; to, že Taliansko je rovnako ako Grécko a Španielsko postihnuté ekonomickou krízou, je všeobecne známe. Odporca nevlastní žiaden kamper, motorku ani štvorkolku. 39. Krajský súd v Bratislave na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, odôvodnenia napadnutého rozsudku a postupu, ktorým mu predchádzal a odvolacích námietok navrhovateľa dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci (§ 215 ods. 1 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, odvolací súd sa v merite veci v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 40. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 41. Predmetom tohto konania je určenie výživného na plnoleté dieťa, keď súd prvej inštancie v konaní mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi v čase odo dňa podania návrhu na začatie konania, t. j. odo dňa 11.08.2015, do rozhodnutia súdu trvala, pričom odporca prispieval navrhovateľovi na výživu sumou 600 eur mesačne na základe rozhodnutia súdu od roku 2011. 42. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ustanovení zákona o rodine tak, ako to citoval v odôvodnení svojho rozhodnutia (č. listu 4) rozsudku. 43. Druhá časť, prvá hlava Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) upravuje konania vo veciach rodinnoprávnych, vrátane konaní vo veciach výživného plnoletých osôb. Vo vzťahu k plnoletým osobám z hľadiska nároku na výživné bolo preto potrebné vychádzať z hmotnoprávneho predpisu, ktorým je Zákon o rodine. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá vo času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 44. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 45. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom je jednak zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam ich uplatnenia a tiež závisia od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom zmysle. Rovnako z nich vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo živiť. 46. Správne súd prvej inštancie uviedol, že vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, pričom zákonná vyživovacia povinnosť neznamená mechanickú rovnosť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti v danom prípade má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t. j. zo skúmaných odôvodnených potrieb dieťaťa, - rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy a jednak musí vychádzať aj z objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosť a možnosť rodičov ) platí zásada priamej úmernosti, čím je teda vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené rozsiahlejšie uspokojenie potrieb u dieťaťa. Na druhej strane pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa, prispôsobiť ich takejto životnej úrovni; prípadná rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Tiež je potrebné prihliadať aj na majetkové pomery plnoletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné zohľadňovať pri stanovení miery vyživovacej povinnosti rodičov k nemu a to s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine (výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, a § 43 ods. 2 Zákona o rodine (dieťa je povinné prispievať na úhrady potrieb rodiny podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov). 47. Základnou podmienkou zmeny úpravy o výživnom je taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá je dôsledkom takej výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili podklad pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom a ktorá zmena sa zásadným a trvalejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. K podstatnej zmene môže dôjsť napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým rastom, s duševným dospievaním, spôsobom prípravy na budúce povolanie, zdravotným stavom, na druhej strane majetkové pomery rodičov je potrebné hodnotiť najmä v súvislosti s rastom či poklesom ich zárobku, zmenou počtu vyživovacích povinností i zdravotným stavom, úbytkom či nárastom majetku. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa je vždy determinovaná jednak schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov a hranicami ich životnej úrovne, ktorú by rodičia deťom zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti. 48. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie rozhodujúcich skutočností, dôležitých pre zistenie charakteru a výšky odôvodnených potrieb na strane navrhovateľa a osobných zárobkových a majetkových pomerov jednak matky navrhovateľa a jednak odporcu, ako otca navrhovateľa. (Skutkové zistenia nadobudnuté a vykonané dokazovaním súdu prvej inštancie v zmysle § 62 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa je dôvodný len čiastočne, a preto v ostávajúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol. 49. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi trvala, pričom odporca od podania návrhu na súd až do vyhlásenia rozsudku na výživu navrhovateľa prispieval mesačne sumou 600 eur. Súd prvej inštancie určil výživné vo výške 650 eur mesačne, keď pri určovaní výšky výživného zohľadnil najmä štúdium navrhovateľa na vysokej škole a vzhľadom na vykonané dokazovanie prihliadol na možnosti a schopnosti odporcu, keď ustálil výživné v sume 650 eur mesačne za primerané a určil jeho splatnosť vždy k 15. dňu v mesiaci. 50. K odvolacej námietke navrhovateľa o ďalšie doloženie písomných dokladov z banky z dôvodu preverenia harmonogramu splátok na úver odporcu, prípadne doloženie ročného zúčtovania príjmu manželky odporcu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa podrobne oboznámil s dokladmi, ktoré predložil odporca v priebehu prvostupňového konania, (viď odôvodnenie súdu prvej inštancie na č. listu 3, ods. 4), s ktorým rozsahom vykonaného dokazovania sa stotožňuje i odvolací súd. Súd prvej inštancie konštatoval, že odporca žije s rodinou v Bologni spolu s manželkou a tromi deťmi. Zistil mesačné výdaje tejto rodiny ako i z výpisu daňového úradu, že odporca je vlastníkom viacerých nehnuteľností (špecifikované v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie). Podľa účtovnej uzávierky mal odporca za rok 2015 pasíva vo výške 57 815, 99 eur a aktíva vo výške 65 796 eur. K námietke navrhovateľa odvolací súd uvádza, že v priebehu prvostupňového konania odporca založil do súdneho spisu harmonogram splátok úveru. Odporca má netto príjem 23 074 eur jednak zo zárobkovej činnosti, ako aj z prenájmov nehnuteľností. Správne na druhej strane zisťoval rodinné a majetkové pomery matky navrhovateľa, vrátane navrhovateľa samotného, pričom zistil, že matka navrhovateľa má priemerný mesačný príjem v sume 561,90 eur netto. 51. K odvolacej námietke navrhovateľa, ktorý uvádzal, že zročné výživné za obdobie od 08.10.2009 do 31.12.2011 v celkovej sume 4 304,80 eur odporca ku dňu podania odvolania neuhradil, odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa týka zročného výživného do 31.12.2011, toto zročné výživné nie je predmetom tohto súdneho konania. 52. K ďalšej odvolacej námietke, že odporca od podania návrhu na zvýšenie výživného s navrhovateľom nekomunikuje, okrem výživného neposiela nič navyše, odvolací súd poukazuje i na stanovisko odporcu, ktorý uviedol, že síce je pravdou, že vzťahy medzi otcom a navrhovateľom sa podaním súdneho návrhu narušili, čo však je ľudské, pretože súdne konanie môže vždy len zhoršiť, a nie vylepšiť medziľudské vzťahy. Napriek tomu odvolací súd má za to, že nedošlo k vážnemu narušeniu vzťahov medzi otcom a synom, keď odvolací súd poukazuje na vyjadrenie odporcu, ktorý v priebeh prvostupňového konania preukázal, že je ochotný a aj si plní svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi, nemá problém, aby navrhovateľ navštívil odporcu v Taliansku i, napriek tej skutočnosti, že vzťah medzi nimi je najmä podaním súdneho návrhu narušený. 53. K zročnému výživnému odvolací súd uvádza, že plnoletý navrhovateľ mohol požiadať o výživné odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine), preto súd prvej inštancie ustálil zročné výživné za obdobie, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo výške 933,87 eur, na ktoré súd povolil odporcovi splátky v 10 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý za primerané považoval splátky vo výške 10 eur mesačne splatné spolu s bežným výživným, odvolací súd má za to, že i vzhľadom na výšku zročného výživného a následnú výšku prípadného splatenia takto stanoveného výživného, odvolací súd upravil splátky na 30 eur mesačne, považoval 30 eurové splátky za primerané najmä s odôvodnením, že navrhovateľ výživné potrebuje práve v období, keď je študentom Paneurópskej vysokej školy, Fakulty masmédií, a preto ich odvolací súd zvýšil ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 54. Záverom odvolací súd dodáva, že za existujúcej spoločenskej situácie, keď sa preferuje spoločenský záujem na čo najširšom sprístupnení vysokoškolského štúdia a tým získania spôsobilosti väčšieho uplatnenia na trhu práce, treba považovať štúdium navrhovateľa za integrálnu súčasť jeho vzdelávacieho procesu. Právo na vzdelanie patrí medzi základné sociálne práva garantované Ústavou SR. Vychádzajúc z tejto úvahy odvolací súd má za to, že vyživovacia povinnosť oboch rodičov voči navrhovateľovi naďalej trvá, pričom stanovené výživné súdom prvej inštancie voči odporcovi odvolací súd považoval za primerané odôvodneným potrebám, a preto rozsudok súdu v tejto zamietajúcej časti potvrdil, a zároveň primerane zvýšil mesačné splátky zročného výživného, s podmienkou straty výhody splátok, čo znamená, že ak odporca nebude riadne splácať zročné výživné, zostatok zročného výživného bude musieť uhradiť jednorázovo. 55. V ostatnej časti ostáva rozsudok súdu prvej inštancie nezmenený. 56. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v spojení s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v konaniach podľa CMP platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP), a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka. 57. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).