Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/181/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515218656 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515218656.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, Bratislava, Budatínska č. 1, IČO: 00 169 765, proti žalovanému: D. R. , narodený dňa X.XX.XXXX, bytom H., H. č. 3, o zaplatenie sumy X.XXX,XX €, s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 18. januára 2017, č.k. 42 C 506/2015-44, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 18. januára 2017, č.k. 42 C 506/2015-44, p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 18.1.2017, č.k. 42 C 506/2015-44, I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy X.XXX,XX € od 11.6.2015 do zaplatenia; II. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Tým vyhovel žalobe podanej na tom skutkovom základe, že žalovaný ako vlastník bytu č. XXX v H. na H. ulici č. X nezaplatil vyúčtovanie za služby poskytované s užívaním bytu v roku 2014. Vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou predmetného bytu za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 s nedoplatkom X.XXX,XX € doručil žalovanému dňa 26.5.2015, čo žalovaný nereklamoval (nedoplatok žalovaného za predchádzajúce vyúčtovacie obdobie v sume XXX,XX € žalobca uplatnil na súde v samostatnom konaní). Suma X.XXX,XX € nedoplatku na základe vyúčtovania za služby poskytované s užívaním bytu v roku 2014 je výsledná po zohľadnení úhrady žalovaného za rok 2014 v sume XXX,XX € (po odpočítaní sumy X.XXX,XX € zo dňa 20.1.2014, sumy XXX,XX € zo dňa 30.5.2014, spolu X.XXX,XX €, ktoré boli započítané v prospech nedoplatku za rok 2013), po vyúčtovaní nákladov za rok 2014 (vrátane úrokov z omeškania z mesačných zálohových platieb v sume X,XX €) v sume X.XXX,XX €. 1.2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako z vykonaného dokazovania vyvodil nasledovný skutkový stav veci. Žalovaný bol vlastníkom bytu č. XXX v H. na H. č. 3, na XX. poschodí bytového domu č. XXXX vedený v LV č. XXXX pre katastrálne územie C., ktorý bytový dom je vedený ako stavba na parcele č. XXXX. Žalovaný neuhradil žalobcovi vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou bytu v čase od 1.1.2014 do 31.12.2014 v sume X.XXX,XX €. Správcom celého bytového domu na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 25.1.2006 je žalobca. Vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 bolo žalovanému doručené dňa 26.5.2015, údaje tam uvedené žalovaný nerozporoval, nereklamoval, svoju povinnosť nesplnil. 1.3. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením § 191, § 232 ods. 2, ods. 3 C.s.p., § 3 ods. 1, § 6 ods. l, ods. 2, § 8a ods. l, § 10 ods. l, ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 853, § 517 ods. l veta prvá, ods. 2, § 121 ods. 3, Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 97/1995 Z.z. (výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola v období od 10.9.2014 do 15.3.2016 5,05 %). Skutkovo dôvodil tým, že žalobca svoj nárok preukázal listinnými dôkazmi založenými v spise. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ako vlastník bytu č. XXX na H. ul. č. X v H. neuhradil náklady spojené s užívaním bytu za rok 2014 (vyúčtovanie nákladov za rok 2014), súd ho na úhradu dlžnej sumy zaviazal. Žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy X.XXX,XX € od 11.6.2015 (deň nasledujúci po uplynutí 15- dňovej lehoty poskytnutej na úhradu dlžnej sumy uvedenej vo vyúčtovaní nákladov za rok 2014). 1.4. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 251, § 252, § 255, § 262 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac, že zo strany súdu došlo k závažnému porušeniu jeho práva a postupom súdu mu bolo znemožnené uplatňovať svoje práva pred súdom, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žaloba a ani akýkoľvek iný dokument mu doručené neboli, nemal o nich žiadnu vedomosť. Nemal tiež vedomosť o tom, že súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie, v opačnom prípade by sa k veci vyjadril a pojednávania by sa zúčastnil, pretože žalobcom uplatňovaný nárok je minimálne sčasti neoprávnený nadväzne na ním vykonávané úhrady. Tvrdenie žalobcu, že neuhradil ani len časť, je nepravdivé, hoci je pravdou, že vzhľadom na ťaživú životnú situáciu mu dlh vznikol. V marci 2016 zaplatil časť vymáhanej pohľadávky v sume X.XXX,-- €, išlo o splátku vymáhanej pohľadávky v predmetnom konaní, a teda žalobca uplatňuje pohľadávku v nesprávnej sume. So svojimi pohľadávkami voči nemu sa žalobca prihlásil aj do dražby daného bytu a nie je vylúčené, že žalobcovi bola vyplatená časť výťažku z dražby. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V čase podania žaloby nedoplatok žalovaného predstavoval sumu X.XXX,XX €, dňa 7.10.2015, kedy bol vydaný platobný rozkaz, nedoplatok žalovaného sa zvýšil na sumu X.XXX,XX €, dňa 17.3.2016 žalovaný zaplatil sumu X.XXX,-- € s uvedením informácie - platba 2016. Keďže žalovaný v roku 2016 neuhradil okrem tejto platby žiaden mesačný zálohový predpis, hoci bol za ten rok povinný uhradiť sumu X.XXX,-- €, sumu X.XXX,-- € započítal do roku 2016 v zmysle pokynu žalovaného. O svojom nedoplatku za rok 2014 mal žalovaný vedomosť, pretože si ho dňa 26.5.2015 osobne prevzal. Zásielky zo súdu žalovaný účelovo nepreberá, v čase doručovania platobného rozkazu (v októbri 2015) sa na uvedenej adrese zdržiaval, pretože ešte aj dňa 20.5.2016 si osobne na tejto adrese prevzal vyúčtovanie za ďalšie vyúčtovacie obdobie a za rok 2015 a na tejto adrese sa podľa listu vlastníctva zdržiaval takmer do konca roku 2016. Navyše žalovaný bol povinný v zmysle zákona a v zmysle zmluvy o výkone správy oznámiť mu, ako správcovi bytu, novú adresu na doručovanie písomností. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému pravdepodobne súdom doručované na tú istú adresu, ako mu bol doručený rozsudok, ktorý si prevzal. Dražba bytu sa konala dňa 3.10.2016 na návrh Slovenskej sporiteľne, a.s., z výťažku dražby mu neboli poukázané žiadne finančné prostriedky, hoci sa do dražby prihlásil. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval, že uhradil časť vymáhanej pohľadávky v marci 2016 a išlo o splátku vymáhanej pohľadávky v predmetnom súdnom konaní. Je logické, že finančnú úhradu platil s úmyslom, že ju žalobca započíta do vymáhanej pohľadávky. Údaj na prevode je len orientačný, označil tým len časový údaj platby pre svoju potrebu na lepšie vyhľadávanie platby v internet bankingu. Platby sa u žalobcu v jeho infosystéme zásadne priraďujú podľa variabilného symbolu. Má záujem sa so žalobcom dohodnúť na splátkovom kalendári. Napokon uviedol, že zásielky mu v predchádzajúcom období doručené neboli a v súčasnosti všetky zásielky preberá. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch uvádzaných v skoršom vyjadrení. Zdôraznil, že platbu v sume X.XXX,-- € uhradenú dňa 17.3.2016 nemohol započítať do nedoplatku v roku 2014, pretože žalovaný v poznámke uviedol „platba 2016“, teda sám žiadal túto platbu priradiť do roku 2016, keďže aj v danom období mal nedoplatok. Z vyúčtovania služieb za rok 2016 vykonaný v máji 2017 vznikol žalovanému nedoplatok v sume X.XXX,XX €, pretože okrem sumy X.XXX,-- € žiadnu platbu neuhradil. Žalovaný snahu dohodnúť sa prezentoval aj začiatkom roku 2017, keď sľuboval, že nedoplatok uhradí do konca marca 2017, čo nedodržal. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 6. Žalovaný sa už nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p., ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. novembra 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). 8. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Pre úplnosť a na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 9.1. K odvolaciemu dôvodu, že došlo k závažnému porušeniu práva odvolateľa a postupom súdu mu bolo znemožnené uplatňovať svoje práva pred súdom, čím došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd dôvodí, že odvolateľ súdu nedovolil podrobne sa týmto odvolacím dôvodom zaoberať, keďže neuviedol, akými presne označenými skutočnosťami, postupmi, súd prvej inštancie zasiahol do jeho práv. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby sa tak skutočne stalo (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 9.2. Nemožno v prospech odvolateľa zohľadniť jeho tvrdenie, že žaloba a ani akýkoľvek iný dokument mu doručené neboli, že nemal o nich žiadnu vedomosť, že nemal vedomosť o tom, že súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie, v opačnom prípade by sa k veci vyjadril a pojednávania by sa zúčastnil. Konanie na súde prvej inštancie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Platobný rozkaz (č.l. 15 spisu) vydaný v predmetnej právnej veci dňa 7.10.2015 spolu so žalobou bol doručovaný žalovanému na adresu súdu v tom čase známu (H., H. č. 3) a ktorá sa nezmenila doteraz; zásielku si žalovaný neprevzal v odbernej lehote a dňa 5.11.2015 bola súdu vrátená späť (č.l. 16 spisu); týmto dňom nastali účinky doručenia žaloby žalovanému, hoci sa adresát o tom nedozvedel [nie aj platobný rozkaz, pri ktorom náhradné doručenie bolo vylúčené (§ 173 ods. l O.s.p.); § 47 ods. 2 O.s.p.]. Opätovne žalovanému súd prvej inštancie doručoval platobný rozkaz a žalobu (už nadbytočne) na adresu H., H. č. X a rovnako sa zásielka vrátila súdu dňa 2.3.2016 ako nedoručená s poznámkou neprevzaté v odbernej lehote (č.l. 18 spisu). Na ďalšej súdom zistenej adrese vo D. nad U. podľa relácie pošty bol žalovaný neznámy (č.l. 21 spisu). Pri opätovnom doručovaní žaloby spolu s prílohami a poučením žalovanému na adresu H., H. č. 3, sa zásielka vrátila súdu dňa 29.9.2016 ako nedoručená s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote (č.l. 27 spisu); takáto situácia nastala aj pri doručovaní predvolania na pojednávanie dňa 18.1.2017; zásielka sa súdu vrátila dňa 7.12.2016 s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote (č.l. 33 spisu). Z obsahu spisu nevyplýva, žeby súd prvej inštancie porušil procesný právny predpis pri doručovaní zásielok žalovanému (podľa Občianskeho súdneho poriadku a od 1.7.2016 Civilného sporového poriadku). Účinky doručenia nastali, ako je uvedené vyššie, hoci sa o obsahu zásielok adresát nedozvedel (§ 47 ods. 2 O.s.p., po 1.7.2016 § 111 ods. 3 C.s.p.). Ak za týchto skutkových okolností súd prvej inštancie konal a rozhodol na pojednávaní dňa 18.1.2017 v neprítomnosti žalovaného a vychádzal (len) zo skutočností, z dôkazov, predložených žalobcom, rovnako súd prvej inštancie postupoval dôsledne podľa procesného právneho predpisu (§ 195 a nasl. C.s.p.; 470 ods. l C.s.p.). 9.3. Predmetom tohto súdneho konania bol nedoplatok žalovaného vo vyúčtovaní nákladov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou bytu č. XXX v dome súpisné č. XXXX v H., H. č. 3, za rok 2014, kedy vykázal nedoplatok v sume 2.208,71 € (nedoplatok za predchádzajúce obdobie žalobca uplatňoval v inom súdnom konaní). Aj v neskoršom období žalovaný vykazoval nedoplatky a ak pri platbe v marci 2016 v sume X.XXX,-- € uviedol, že ide o platbu 2016, žalobcovi nezostalo nič iné, len pokyn platiteľa rešpektovať. Je právne irelevantné, ako si v neskoršom období túto platbu odvolateľ vysvetľuje. 9.4. Ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, rozhodujúce právne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal; napokon odvolateľ netvrdil ani to, žeby sa v mieste a čase doručovania daných zásielok nezdržiaval, resp. kde presne sa zdržiaval. Žalovaný potvrdil, že vykazoval nedoplatky, ale ani v odvolacom konaní presne neuviedol, koľko mal za rozhodné obdobie roku 2014 zaplatiť, koľko, kedy zaplatil, a tak iná suma nedoplatku (nižšia), ako uviedol žalobca, preukázaná nebola. Všetky žalovaným v odvolaní 15 Co 92 uvádzané dôvody teda neboli spôsobilé privodiť mu úspech v odvolacom konaní. 10. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (§ 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.; § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.), už bez ďalšieho, keďže žalovaný odvolanie proti rozsudku v tomto výroku ničím neodôvodnil. 11. Žalobca mal plný úspech aj v odvolacom konaní, a tak mu odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. l, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.). Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 12. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).