Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/10/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515220438 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515220438.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti H.: H., X. G.C. XX.XX.XXXX C. F., X. G. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, deti rodičov : H. - K. F., X. G. XX.XX.XXXX, V. L. O. Č.. XX, L., zastúpená advokátkou: JUDr. Zuzana Lenzová, LL.M., so sídlom Kováčska č. 4, Bratislava a S. - H. H.Č., X. G. XX.XX.XXXX, V. L. O. Č.. XX, V..Č.. Y. Ú. Y. G. Č..XX, Ž., na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 27. apríla 2017, č. k. 17P/238/2015 - 199, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Bratislava V. zo dňa 27. apríla 2017, č. k. 17P/238/2015 - 199, v napadnutej časti p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 27. apríla 2017, č. k. 17P/238/2015 - 199, rozhodol tak, že maloleté deti H., H., X.. XX.X.XXXX C. F., X.. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť počnúc mesiacom október 2015 prispievať na výživu maloletej H. sumou 130,- € mesačne a na výživu maloletej F. sumou 120,- € mesačne a to vždy vopred do 15. dňa, v tom ktorom mesiaci k rukám matky maloletých. Dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov október 2015 až apríl 2017 na maloletú H. vo výške 2.470,- € súd otcovi povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 40,- € splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky s tým, že nezaplatením, čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva splatným celý dlh. Dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov október 2015 až apríl 2017 na maloletú F. vo výške 2.280,- € súd otcovi povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 35,- € splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky s tým, že nezaplatením, čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva splatným celý dlh. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že matka maloletých detí H. návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.10.2015 žiadala, aby súd maloletú H. C. F. zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil výživné na obe deti spolu v sume 250,- €. Návrh bol odôvodnený tým, že s otcom maloletých detí nie sú manželia, avšak z finančných dôvodov je nútená žiť s ním v jednej domácnosti. O deti sa však stará sama, keď otec s deťmi vypomáha minimálne a to aj po finančnej stránke. Otec síce chodí pracovať a vie aj zarobiť, ale peniaze prepije, čím psychicky ničí matku i deti. Deti sú vo veku rýchleho rastu, potrebujú stále nové oblečenie a obuv. Sú tiež často choré a pravidelne potrebujú lieky, ktoré sú pre matku samú finančne veľmi náročné. F. navštevuje aj imunologicko - alergologickú ambulanciu a H. materskú školu, kde tiež treba platiť. Matka je na rodičovskej dovolenke a privyrába si brigádne, pričom jej celkové mesačné príjmy vrátane rodičovského príspevku nepresahujú 300,- €. V priebehu konania matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne špecifikovala návrh tak, že od podania návrhu do nastúpenia maloletej H. na základnú školu a F. do materskej školy, t.j. do augusta 2016 žiadala určiť otcovi výživné v sume 150,- € na maloletú H. a 100,- € na maloletú F., pričom od septembra 2016 v súvislosti so zvýšením výdavkov na výživu detí navrhla výživné 250,- € na maloletú H. a 150,- € na maloletú F.. Mala za to, že napriek tomu, že bol otec po podaní návrhu vzatý do väzby a napriek perspektívnemu výkonu trestu odňatia slobody, má schopnosti a možnosti prispievať na výživu detí v požadovanom rozsahu, keďže je vlastníkom 4-izbového bytu v J., ktorý má možnosť počas jeho neprítomnosti prenajímať a z toho mať zabezpečený dostatočný zdroj príjmu postačujúci na obživu detí. Obe deti žiadala zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich bude súčasne aj zastupovať a spravovať ich majetok. 3. Otec s návrhom matky nesúhlasil. Na pojednávanie, ktoré sa vo veci konalo dňa 16.02.2015 bol eskortovaný z výkonu väzby pričom uviedol, že na výživu detí nemôže prispievať požadovanou sumou, ale iba v minimálnom zákonnom rozsahu, práve vzhľadom na väzbu a perspektívny výkon trestu, pričom ani nie je isté, či je otcom detí, voči ktorým zaprel otcovstvo. Vo svojom neskoršom písomnom vyjadrení uviedol, že je síce majiteľom bytu, avšak ten je neobývateľný, z veľkej časti komplet zdemolovaný, rozkradnutý a zadĺžený a to v dôsledku konania matky maloletých. Trval na tom, že matka ho dňa 03.11.2015 krivo obvinila, aby sa mohla sama so svojimi kumpánmi nasťahovať do jeho bytu, odkiaľ ju 31.10.2015 doslova vyrazil. Začali v ňom bývať, ale neplatili nájom, čím byt zadlžovali až kým sa mu nepodarilo dostať ich z bytu s pomocou rodiny, správcu a polície v marci 2016. Matka maloletých mu ešte predtým, než ho opustila byt komplet zdemolovala, rozkradla zariadenie a elektroniku, odstránila všetky jeho osobné veci, vrátane občianskeho preukazu, avšak nechala si tam svoje nepotrebné veci, pričom sa z bytu odmietla spolu s deťmi aj odhlásiť z trvalého pobytu, aby on nemohol s bytom nakladať, robí na nich nátlak a znepríjemňuje mu život; tiež zadržala kľúč od poštovej schránky a do bytu nechcela nikoho pustiť. Jeho družke teda zavadzajú veci matky a nemôže jej sám posielať poštu. Matka mu tvrdí, že z trvalého pobytu ju môže odhlásiť iba on, čo však z výkonu trestu urobiť nemôže. Nájomné v byte sa neplatilo až do októbra 2016, čím mu vznikol dlh vo výške 3.000,- €, ktorý spláca jeho družka Y. V., ktorá byt v súčasnosti užíva po tom, čo sa v októbri 2016 podarilo do bytu dostať jeho matke, ktorá vymenila zámky. Jeho družka byt vyčistila a dokúpila spotrebiče, dala vymeniť 40-ročný plynový sporák, toaletu, batérie, nakúpila osvetlenie a pomocou brata to tam zveľaďuje, začala platiť správcovi nájom a dohodla splátkový kalendár na úhradu dlhu a to okrem mesačných záloh aj na internete a UPC v sume 780,- €, ktorý tiež narobila matka a bude musieť zaplatiť aj dlh za rok 2016 vo výške 400,- €. Keď sa byt aj dá do poriadku možno o rok, dva, tri, nemá ho s priateľkou nikdy v úmysle predať a pokiaľ bude on vo výkone trestu odňatia slobody, nemá jeho družka v úmysle byt prenajímať, keďže je to teraz jej domov a rozhodne nechce začať „podnikať“ takou formou, aby cudzím ľuďom prenajímala izbu. Ona má prácu a je s ňou spokojná. Na preukázanie týchto skutočností založil do spisu fotografie predmetného bytu a potvrdenia o výške dlhov spojených s jeho užívaním a ich splácaní. 4. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom spisu vedeného pod sp.zn. 39C/72/2016 o zapretie otcovstva, v ktorom bolo jednoznačne znaleckým dokazovaním preukázané, že H. H. je otcom maloletých detí. 5. Otec listom doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.03.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nariadenom vo veci na 27.04.2017 s tým, že sa ho zúčastniť nechce, vzhľadom na výkon trestu odňatia slobody nemá finančné prostriedky na uhradenie eskorty a ani existenčné prostriedky, pričom nemá inú možnosť ako nasledujúcich 6 rokov, kým bude vo výkone trestu zasielať na výživu detí financie výlučne zo zrážok z pracovného zaradenia v ústave, ktoré však ešte nevie konkretizovať. 6. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že na základe posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 22.08.2016 je maloletá F. uznaná ako dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, vyžadujúcim osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenie. Určité poruchy imunitného mechanizmu, z ktorého dôvodu pre zvýšenú chorobnosť je nutná jej individuálna špeciálna intervencia a pre riziko chorobnosti nie je vhodné dieťa zaradiť do kolektívneho zariadenia. 7. Otec v daňovom priznaní za rok 2014 vykázal úhrn 271,- € a základ dane 234,74 €, pričom pracoval pre spoločnosť N. R..K..S.. C. H. F., R. R. L. X, Upratovacie služby. Bol opakovane vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie - od času narodenia detí od 01.05.201 do 31.05.2010, od 29.10.2012 do 10.06.2013 od 05.02.2014 do 28.01.2015, kedy bol vzatý do výkonu väzby a od 10.04.2015 do 29.09.2015, kedy bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu. Nikdy nepoberal žiadne štátne sociálne dávky. Dňa 06.11.2015 bol otec maloletých detí vzatý do väzby. V priebehu konania bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, t.z., že v čase rozhodovania vo veci sa už nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Poškodenou z trestného činu, z ktorého bol otec uznaný vinným, je matka maloletých detí. Otec je výlučným vlastníkom 4-izbového bytu v J., ktorý je vychádzajúc z otcom predloženej fotodokumentácie v pôvodnom stave, pričom v súvislosti s bytom správca bytového domu eviduje nedoplatok, ktorý je splácaný na základe splátkového kalendára. Ide o byt o výmere 84,31 m2, pričom má loggiu a balkón o celkovej výmere 7,48 m2. Pozostáva z veľkej kuchyne, haly a štyroch izieb. Ide o jednu veľkú obývačku, dve klasické izby a jednu menšiu izbu s balkónom. Ešte počas spolužitia rodičov maloletých detí v predmetnom byte mali v jednej z izieb podnájomníka, ktorý platil podľa zhodného tvrdenia rodičov za bývanie sumu 150,- € mesačne. 8. Z verejne dostupných zdrojov na internete súd prvej inštancie zistil, že v čase vyhlásenia rozsudku sa pohybuje cena ponúk podnájmu samostatnej izby v J. od 136,- do 280,- € pre jednu osobu, resp. od 265,- do 320,- € pre dve osoby. 9. Matke boli v priebehu celého konania vyplácané rodinné prídavky v sume 47,04 € a rodičovský príspevok vo výške 203,20 €. Okrem toho na základe dohody o pracovnej činnosti od 01.07.2014 do 30.06.2015 a od 01.07.2015 do 21.08.2015 pracovala pre spoločnosť H., s.r.o., kde za obdobie jún až december 2014 dosiahla celkový príjem 197,47 € netto a za obdobie január až jún 2015 dosiahla celkový príjem 341,22 € netto; od 10.08.2015 pracuje pre H. K. s.r.o. (podľa udania matky právny nástupca spoločnosti H., s.r.o.), ako promotérka pre deti/asistentka, kde od augusta do decembra 2015 dosiahla príjem 647,41 € netto a za mesiace január a február 2016 spolu sumu 153,38 € netto. Za rok 2014 tak vykázala úhrn príjmov 150,95 € brutto. Obdobne pracovala pre spoločnosť F. Slovenská K. v.o.s., kde za obdobie február až október 2015 dosiahla spolu príjem 418,69 € netto. Od apríla 2016 do augusta 2016 v spoločnosti O. R..K..S.. dosiahla spolu mzdu 19.205 Kč, t.j. v prepočte cca 711,- €. 10. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že na základe zmluvy o spoločnom nájme bytu zo dňa 18.02.2016 si matka prenajala spoločne so svojim priateľom E. Š. 2-izbový byt v J.. S dohodnutým nájmom 300,- € mesačne + zálohové platby 120,- € mesačne a za elektrickú energiu 20,- € mesačne, pričom v súvislosti so sprostredkovaním nájmu uhradili realitnej kancelárii sumu 300,- €; od 01.01.2017 podľa nového zálohového predpisu uhrádzajú mesačné zálohové platby 158,92 €. Partner matky dosiahol pre zamestnávateľa H. Č. L. J., u ktorého pracoval na dobu určitú na pozícii podávanie prvotných informácií návštevníkom a klientom za január 2017 netto mzdu 619,61 €, pričom v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2016 mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 303,- € mesačne. Na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 08.12.2015 matka čerpala úver vo výške 8.880,- €, ktorý spláca vo výške 145,89 € mesačne. Okrem toho podľa výpisov z účtu spláca ďalší starší úver v splátkach po 45,- € mesačne. 11. Maloletá H. od septembra 2016 začala navštevovať Základnú školu na Z. X, v Bratislave. Za stravu v školskej jedálni matka mesačne vydá sumu do 30,- € v závislosti od počtu prestravovaných dní. Platba za školskú družinu predstavuje 16,- €. Základná škola potvrdila, že od septembra 2016 matka v súvislosti s návštevou školy maloletej H. uhradila spolu čiastku 145,47 €, v čom boli okrem školskej družiny 2 x po 16,- € a školská jedáleň za 2 mesiace v celkovej výške 43,75 € zahrnuté jednorazové platby: fond družiny 15,- €, príspevok ZRPŠ 30,- €, triedny fond 20,- €, pracovný zošiť Anglický jazyk 5,- €. 12. Maloletá F. začala v priebehu konania navštevovať materskú školu na Z. XX, za mesačný príspevok na ktorú vychádza 25,- €. 13. Obe deti sú od narodenia v liečebno-preventívnej starostlivosti H.. D. E.. Vážnejšie ochorenia neprekonali, len bežné infekty dýchacích ciest. F. je dispenzarizovaná v ambulancii klinického imunológa a alergológa H.. F. s indikovaným liekmi: Zyrtec, Flixotide, Ventolin, Isoprinosin pri chorobe a Livostin s odporúčanými vitamínmi a stopovými prvkami v strave protiinfekčným a antialergickým režimom. Preventívne prehliadky aj očkovanie sú vykonávané. Starostlivosť matky lekárka hodnotí ako dobrú, ošetrenie pri ochoreniach vyhľadáva včas. 14. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o maloletú H. C. F., ktorú de facto doposiaľ dlhodobo zabezpečovala, keď napokon otec sa v čase rozhodovania súdu nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého dôvodu v danom prípade bolo na mieste aj čiastočné obmedzenie jeho rodičovských práv v časti zastupovania maloletých detí a správy ich majetku, nakoľko ich objektívne nemôže vykonávať. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletých detí, za zohľadnenia osobných, majetkových a zárobkových schopností oboch rodičov, ktorí majú vyživovaciu povinnosť výlučne k maloletým, súd prvej inštancie dospel k záveru, že s prihliadnutím na podiel vyživovacej povinnosti matky, ktorá má kvôli predĺženej rodičovskej dovolenke obmedzené možnosti dosahovať plnohodnotný príjem, napriek čomu však je schopná dosahovať príjem na základe dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého je okrem osobnej starostlivosti o maloleté deti, schopná podieľať sa na ich výžive aj finančným plnením, je suma výživného 130,- € na maloletú H. a 120,- € na maloletú F., ktorá má napriek nižšiemu veku zvýšené nároky na výživu v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom, primeraná schopnostiam a terajším možnostiam otca, ktorý napriek výkonu trestu odňatia slobody má možnosť využitím svojho majetku zabezpečiť si dostatočný zdroj príjmu potrebného na zabezpečenie dostatočnej výživy detí, ktoré sú na neho odkázané výživou. Stanovený rozsah vyživovacej povinnosti otca zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré považoval súd prvej inštancie za približne vyrovnané, napriek vekovému rozdielu, ktorý zohľadnil v rozdiele 10,- €, keď maloletá H. začala v školskom roku 2016/2017 navštevovať základnú školu, avšak maloletá F. má zvýšené náklady spojené s jej zhoršeným zdravotným stavom. Súd musel prihliadať na skutočnosť, že otec sa po dramatickom ukončení spolužitia s matkou maloletých na výžive detí žiadnym spôsobom nepodieľal. Naopak snažil sa neopodstatnene spochybniť svoje otcovstvo a naďalej sa napriek svojim priaznivým majetkovým pomerom bránil plateniu vyššieho výživného, než v minimálnom zákonnom rozsahu. V tejto súvislosti neobstojí námietka otca, že nemieni počas výkonu trestu odňatia slobody byt, resp. jeho časť, keďže ho užíva jeho súčasná partnerka, prenajímať. Súd prvej inštancie upozornil otca, že je jeho povinnosťou využiť v plnom rozsahu svoj potenciál a to nielen pracovný, ale aj vyplývajúci z jeho majetkových pomerov, aby v prvom rade zabezpečil výživu svojich detí, a to aj na vlastný úkor, resp. na úkor blízkych osôb. Taktiež súd prvej inštancie nemohol zohľadniť otcove námietky, že v súvislosti s bytom musí znášať dlhy, ktoré vznikli v čase jeho užívania matkou a to jednak vzhľadom na nemožnosť započítania výživného na iné pohľadávky (§ 76 ods. 2 Zákona o rodine), avšak predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že otec vo svojom vyjadrení sám uviedol, že náklady spojené s bytom v jeho výlučnom vlastníctve neboli splácané ani po tom, čo matka s deťmi byt opustila, pričom tieto záväzky zaväzujú výlučne otca, ako vlastníka bytu a súd na tieto náklady nemôže prihliadať s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Čo sa týka nákladov matky na výživu detí, do ktorej je nutné započítať aj alikvotnú čiastku výdavkov na bývanie, ako aj príjmu jej súčasného partnera, ktorý súd prvej inštancie zohľadňoval výlučne pri posudzovaní životnej úrovne matky, na ktorej majú deti právo sa podieľať a jej schopností a možností plniť si vlastný podiel vyživovacej povinnosti k deťom, osobné výdavky matky súd prvej inštancie rozhodne nezohľadňoval v stanovenej výške výživného na maloleté deti, pri ktorej vychádzal výlučne z ich odôvodnených potrieb, pričom na strane matky taktiež neprihliadal pri hodnotení jej podielu vyživovacej povinnosti na splácanie úverov. Pri posudzovaní potrieb maloletých detí súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených výdavkov na ich uspokojenie (zahrnúc alikvotnú čiastku nákladov na bývanie - 1 zo sumy 440,- € na každé dieťa, ďalej bežné výdavky na ich stravu doma, resp. v škole, hygienu a oblečenie, primeranú regeneráciu, či už vo forme pohybových aktivít, primeraného kultúrneho vyžitia alebo rekreácie), za zohľadnenia ich veku, zdravotného stavu a návštevy školského, resp. predškolského zariadenia (školné, školské pomôcky a učebnice, náklady spojené so školskými výletmi a ostatnými aktivitami atď.). Prihliadal tiež na to, že časť z potrieb detí je krytá aj rodinnými prídavkami. V súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd prvej inštancie výživné priznal odo dňa podania návrhu, resp. počnúc mesiacom október 2015, keď mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu napriek istej zmene pomerov v priebehu konania nebol dôvod na diferenciáciu rozsahu vyživovacej povinnosti otca v priebehu konania vzhľadom na nezmenené pomery na strane otca a výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa nachádza. 15. Otcovi za obdobie od októbra 2015 do apríla 2017 vznikol na výživnom voči maloletej H. zročný dlh vo výške 2.470,- € (19 mesiacov x 130,- €) a voči maloletej F. vo výške 2.280,- € (19 mesiacov x 120,- €). Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd prvej inštancie otcovi povolil splácať v splátkach, ktorých výšku a splatnosť určil vo výroku rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok a to s prihliadnutím na výkon trestu odňatia slobody otca, vychádzajúc z možnej odmeny v prípade pracovného zaradenia otca, keď bežné výživné má možnosť uhradiť z príjmu z nájmu minimálne jednej miestnosti v byte v jeho výlučnom vlastníctve, keď za predpokladu prenajatia viacerých miestností má otec možnosť bez problémov vyfinancovať tak nutnú základnú rekonštrukciu bytu, ako aj doposiaľ nehradené dlhy spojené s užívaním bytu. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol otec odvolaním v časti výrokov II., III. a IV, pričom v rámci svojho odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je absolútne nepreskúmateľné, nesprávne vyhodnotené. Otec má zato, že je neprípustné, aby z ústavu na výkon trestu odňatia slobody mohol zrekonštruovať byt, respektíve, aby to nariadil svojej družke, či sestre, platil tam nájom + energie, splácal tam dlh na nájme + vyúčtovanie + z výkonu trestu odňatia slobody začal byt prenajímať, respektíve miestnosti v byte prenajímať cudzím ľuďom. Toto taktiež je nereálne, ak toto má nariadiť svojej družke Viere Tóthovej a svojej sestre H. H., ktorá v byte žije spolu s jej dvomi maloletými deťmi (L. C. O.), ktoré tam majú svoj domov a všetci aj trvalé bydlisko. Aj keby bol na slobode, takáto možnosť neprichádza do úvahy. Má za to, že súd prvej inštancie nezistil v akom stave je byt, kto spôsobil dlh, no najmä skutočnosti, z ktorých vychádzal v rozhodnutí súd prvej inštancie s prihliadnutím na rekonštrukciu a prenájom izieb. Zdôraznil, že tento byt darovala jeho matka nielen jemu, ale aj jeho sestre, aj keď on je napísaný ako jediný majiteľ, aby mohol byt odkúpiť a jeho sestra a jej dve maloleté deti majú v byte svoje trvalé bydliská a doživotné právo bývania, ako aj nárok na polovicu tohto bytu. Nemôže im veci vyhádzať len tak na ulicu a začať byt prenajímať a k dvom maloletým deťom, ako aj ku svojej priateľke dovoliť sa nasťahovať cudzím ľuďom a to aj s prihliadnutím na výkon trestu odňatia slobody. Má zato, že tento byt bol zdevastovaný a rozkradnutý jeho bývalou družkou, vyžaduje dlhý proces rekonštrukcie, ktorý je ťažko realizovateľný aj keď by bol na slobode, jeho terajšia partnerka Y. V., ktorá v byte na O. ulici žije, platí nájom + spláca dlh už aj za rok 2016, ktorý tiež začala splácať. Má za to, že nie je v jeho možnostiach takýto rozsudok dodržať a platiť výživné. Otec zdôraznil, že nepracoval iba v čase, keď bol vo väzbe, akonáhle bol zaradený do výkonu trestu odňatia slobody pracuje, avšak dlh na výživnom môže platiť len v rámci svojich reálnych možností. Má za to, že týmto rozsudkom príde o jediný majetok, ktorý má a tým pádom prídu o dedičstvo aj jeho deti. Jediné, čo sa dosiahne je to, že sa dostane do obrovských problémov, exekúcií a možno ho pripravia aj o strechu na hlavou, taktiež jeho sestru, jej deti a jeho partnerku o domov. Má za to, že peniaze, ktoré chce od neho vytiahnuť jeho bývalá partnerka teraz hneď, môže byť aj pre jeho dcéry kontraproduktívne. Nasilu ho exekučne zadĺžiť, zobrať mu strechu nad hlavou a spraviť z neho žobráka a bezdomovca. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd dôkladne zistil situáciu aká v skutočnosti je s jeho bytom, a aby zistil jeho skutočné možnosti z výkonu trestu, až potom podľa toho rozhodoval konal a nariaďoval. Navrhol, aby odvolací súd zrušil celý rozsudok v plnom rozsahu a aby sa opätovne jednalo nestranne, objektívne, uvážene a spravodlivo tak, ako je to spravodlivé a bežné u ľudí vo výkone trestu odňatia slobody t.j. v rámci schopností a možností. Túto situáciu navrhol aspoň do času, kým sa jeho situácia nezlepší, respektíve jeho byt oddĺži, a potom by sa vedel dohodnúť aj na vyšších splátkach navrhol, aby Krajský súd vypočul ľudí blízkych, na ktorých úkor toto má byť celé realizované tak, ako to rozhodol súd prvej inštancie. Taktiež uviedol, že jeho súčasná družka zaplatila aj daň z nehnuteľnosti za rok 2016 a za rok 2017, pričom má za to, že súd prvej inštancie mal vypočuť aj jeho sestru, ktorej patrí polovica jeho bytu, ktorá v ňom má so svojimi dvoma deťmi bydlisko a osobné veci. Mali vypočuť aj jeho matku, ktorá im tento byt darovala a taktiež aj jeho družku, ktorá momentálne v byte býva platí nájom spláca dlhy a postupne dáva dokopy byt, ktorý bol zdevastovaný bývalou priateľkou. Žiada, aby sa pojednávania mohol zúčastniť, aj keď nemá peniaze na eskortu. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.08.2017 doplnil otec svoje odvolanie tým, že uviedol, že počas svojho výkonu trestu odňatia slobody má možnosť pracovať, avšak zarába približne 9,- €, čo je veľmi málo, pričom nemá reálnu možnosť prenajímať svoj byt, keďže ho 03.11.2015 zaistili a do marca 2016 okupovala tento byt matka jeho detí, ktorá mu neplatila prenájom a potom v marci 2016 pod vplyvom okolností sa z bytu vysťahovala, avšak s tým, že kľúče mu neposlala, nedala, pričom byt uzamkla nechala si tam kopu svojich vecí, nechcela tam pustiť ani realitného agenta, ktorý mal záujem odkúpiť byt za 200.000,- €. Uviedla, že ho vpustí a bude spolupracovať, až keď jej on vyplatí pohľadávku najmenej 20.000,-€. Má za to, že nemal možnosť z väzby platiť výživné na deti, nakoľko samotná matka maloletých detí mu bránila byt predať, či prenajímať. V rámci doplneného odvolania navrhol, že predmetný byt v počas výkonu trestu dá do dispozície matke jeho detí s tým, že dňa 30.09.2017 jej jeho priateľka Y. V. a odovzdá kľúče od bytu s tým, že sa tam môže hneď nasťahovať alebo si ho prenajímať s tým, že on bude zbavený akéhokoľvek dlhu na výživnom na deti. Tento byt chcel ponechať matke jeho detí do užívania až do roku 2022, kedy dôjde k ukončeniu jeho trestu ako náhradu za alimenty a toto dal aj na vedomie matke maloletých detí, nakoľko nemá absolútne nič, čo vymohol svojím deťom iné zanechať. Ďalej uviedol, že z bytu sa rozhodla odísť už aj jeho terajšia družka Y. V. s tým, že ona nič neprenajme a už vôbec tam nebude bývať s cudzími ľuďmi a teda dňa 30.09.2017 odchádza z jeho bytu a byt teda opäť ostáva prázdny, ale on nemá možnosti ani známosti, ani financie na to, aby zohnal nikoho, kto by to zaplatil a povybavoval za neho z výkonu trestu, aby sa byt zariadil a prenajal a splácal dlh, ktorý vznikol počas jeho väzobného stíhania. Návrh, aby matka spolu s deťmi užívala predmetnú nehnuteľnosť na 5 rokov s tým, že nemusí nič platiť a on sa zároveň zbaví dlhu matka neprijala. Otec má zato, že sú len dve možnosti, t.j. že matka je maloletý detí predmetný byt prenajme a peniaze si ponechá, alebo mu niekto začne strhávať z platu výživné tak, ako je to v prípade iných otcov vo výkone trestu. 18. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním doručený súdu prvej inštancie dňa 25.09.2017, ktorá v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že odvolanie nemá žiadny právny základ, nakoľko nie je daný žiadny odvolací dôvod podľa § 365 CSP. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť odvolanie ani formálne nespĺňa zákonné požiadavky. Súčasne poukázala na to, že nie je pravdou, že by Okresný súd Bratislava V nariadil, aby odporca zrekonštruoval a prenajal byt vo svojom vlastníctve; Okresný súd Bratislava V iba riadne a v súlade so zákonom zohľadnil majetkové možnosti odporcu a skutočnosť, že odporca vlastní 4-izbový byt a na základe toho vyhodnotil, že je v majetkových možnostiach odporcu platiť výživné v navrhovanej výške. Pri posudzovaní majetkových možností odporcu súd dokonca vychádzal len z toho, koľko finančných prostriedkov by odporca získal pri prenájme aspoň jednej izby (dokonca nepočítal ani s finančnými prostriedkami za prenájom celého bytu). Sestra odporcu - H. H. a jej dve maloleté deti majú trvalé bydlisko v J. a už viac ako 8 rokov, v byte vo vlastníctve odporcu nebýva. Pre úplnosť uviedli, že na konaní pred Okresným súdom Bratislava V, odporca nespomínal skutočnosť, že by jeho sestra v byte bývala, ani že by mala nejakú súvislosť s prebiehajúcim konaním. Vlastníkom bytu je navyše odporca, z pohľadu prebiehajúceho konania nemá žiadnu relevanciu, aké sú dojednania a morálne záväzky v rodine odporcu, ktoré sa navyše v kontexte prebiehajúceho konania zdajú byť vykonštruované. Rovnako odporca nikdy nenavrhoval vypočuť svoju sestru a v odvolaní sa ani nevyjadril ku skutočnosti, že prečo nenavrhoval vypočuť svoju sestru v rámci prvostupňového konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje tvrdenia odporcu týkajúce sa jeho sestry za zjavne nepravdivé a účelové. Vykonanie tohto dôkazu v odvolacom konaní by bolo v rozpore so zásadou koncentrácie v súdnom konaní, ako aj v rozpore s ustanovením § 366 Civilného sporového poriadku o podmienkach vykonávania nových dôkazov v odvolacom konaní. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd s poukazom na uvedené skutočnosti zamietol vykonať tento dôkaz v odvolacom konaní. Odporca ďalej navrhol v odvolacom konaní vypočuť aj svoju matku a svoju družku. V texte odvolania však neuvádza, z akého dôvodu ich navrhuje vypočuť k prejednávanej veci, ani prečo ich nenavrhol vypočuť už v rámci prvostupňového konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak podľa názoru matky by vykonanie tohto dôkazu bolo rovnako v rozpore so zásadou koncentrácie v súdnom konaní, ako aj v rozpore s ustanovením § 366 Civilného sporového poriadku o podmienkach vykonávania nových dôkazov v odvolacom konaní. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd s poukazom na uvedené skutočnosti zamietol vykonať tento dôkaz v odvolacom konaní. Predmetom odvolania je aj návrh odporcu, že navrhovateľka sa nasťahuje s deťmi počas neprítomnosti odporcu do bytu vo vlastníctve odporcu, ako náhrada za dlh na výživnom, ako aj náhrada za platenie riadneho výživného. S riešením navrhovaným odporcom navrhovateľka nesúhlasí. Na základe skutočností uvedených v tomto vyjadrení navrhla, aby odvolací súd odmietol odvolanie z dôvodu, že nespĺňa náležitosti podľa § 363 CSP z dôvodu, že nie je daný odvolací dôvod podľa § 365 CSP, alebo v prípade, že odvolací súd vyhodnotí, že odvolanie odporcu formálne spĺňa náležitosti odvolania, navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu, nakoľko skutočnosti uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu rozsudku prvoinštančného súdu. Na záver si dovolila poukázať na skutočnosť, že toto konanie o výživnom bolo začaté už v októbri v roku 2015 a z rôznych dôvodov, ktoré neboli na strane navrhovateľky, sa ťahá až doteraz. Od uvedeného času navrhovateľka nedostala žiadnu finančnú ani inú podporu, či pomoc zo strany odporcu ani jeho rodiny, a to aj napriek svojej nepriaznivej finančnej situácii a nízkemu veku detí. Okresný súd pritom riadne vypočul aj navrhovateľku aj odporcu, počas ktorého mal odporca aj vzhľadom na dĺžku konania možnosť riadne predložiť a navrhnúť všetky dôkazy a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam uvádzaným navrhovateľkou. Navyše žiadne z tvrdení uvádzaných odporcom v odvolaní nemajú relevanciu vo vzťahu k nároku na jeho vyživovaciu povinnosť k deťom alebo ide o tvrdenia, ktoré odporca uvádzal už v prvoinštančnom konaní a súd prvej inštancie s nimi riadne vysporiadal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada súd, aby uvedené skutočnosti zohľadnil a bez zbytočného odkladu a bez prieťahov vo veci rozhodol v čo najkratšom čase. 19. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.apríla 2018 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky otec, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 20. Pokiaľ ide o odvolanie otca, tento sa odvolal voči výroku o bežnom výživnom, ako aj voči výroku o zaostalom výživnom vo vzťahu k maloletým deťom. V tejto súvislosti má odvolací súd za to, že vyživovacia povinnosť otca určená na maloletú H. vo výške 130,- € a na maloletú F. vo výške 120,- € mesačne s poukazom na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca bola ustálená zo strany súdu prvej inštancie primeraným spôsobom. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 21. Zo zisteného skutočného stavu vyplýva, že otec je v súčasnosti ( t.j. aj v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie) vo výkone trestu odňatia slobody. Otec v rámci odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie mu vyživovaciu povinnosť určil s prihliadnutím na jeho majetok t.j. 4-izbový byt v J., v jeho výlučnom vlastníctve, ktorý však nemal a nemá možnosť prenajímať, ktorý darovala matka nielen jemu, ale jeho sestre a ktorý je v zlom technickom stave. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie neurčil výživné výlučne s prihliadnutím na majetok otca ( t.j. 4- izbový byt), ale toto výživné určil v prvom rade s prihliadnutím na výdavky maloletých detí, s prihliadnutím na ich vek, potreby, ako aj s prihliadnutím na reálne možnosti a schopnosti otca. Je pravdou, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, avšak uvedená skutočnosť nesmie byť na ťarchu maloletých detí, inak povedané, samotná skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody a nemá možnosť riadne sa zamestnať je zapríčinená výlučne otcom, ktorý spáchal úmyselný trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Takéto konanie otca nemôže byť vyhodnotené v jeho prospech t.j. nemôže byť zohľadnené za účelom zníženia výšky vyživovacej povinnosti, aj keď to v konečnom dôsledku znamená to, že otec nemôže reálne pracovať t.j. nemôže zarábať reálnu mzdu. Napriek uvedenému, v prospech otca výkon trestu odňatia slobody vyhodnotený byť nemôže. Pokiaľ ide o 4-izbový byt vo výlučnom vlastníctva otca, v tejto súvislosti súd prvej inštancie mal za to, že aj keď otec je vo výkone trestu odňatia slobody a nemôže reálne poberať mzdu za výkon práce, má možnosť zabezpečiť nájom buď celej alebo časti svojej nehnuteľnosti t.j. predmetného bytu. Inak povedané, zo strany súdu prvej inštancie, uvedené bolo mienené tak, že otec môže splnomocniť kohokoľvek za účelom realizácie nájmu svojej nehnuteľnosti aj priamo z výkonu trestu odňatia slobody (k uvedenému splnomocneniu nepotrebuje ani súhlas súdu, ani asistenciu súdu, tak ako sa jej v rámci svojho odvolania domáha). Otec teda môže splnomocniť akúkoľvek osobu za účelom zabezpečenia a realizácie nájmu jeho nehnuteľnosti, priamo z výkonu trestu odňatia slobody. Z predmetného nájmu potom môže uhrádzať svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ako aj prípadný dlh, ktorý vznikol na predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o samotnú skutočnosť, že matka maloletých detí otcovi reálne spôsobila dlh v predmetnom byte, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že otec má rôzne možnosti, ako aj prostriedky právnej ochrany zabezpečiť vrátenie uhradenej čiastky (aj prostredníctvom súdneho konania), samozrejme za predpokladu unesenia dôkazného bremena potrebného pre uplatnenie nároku, vo vzťahu k subjektu, ktorý predmetný byt vo výlučnom vlastníctve otca užíval bez právneho dôvodu. Takže argumentácia otca ohľadom skutočnosti, že matka mu spôsobila dlh v predmetnom byte t.j., že matka byt zdemolovala, neodovzdala mu kľúče od bytu a súčasne mu svojím konaním zmarila, či už predaj alebo prenájom neobstoja, nakoľko otec mohol (aj z väzby, aj z výkonu trestu odňatia slobody) prostredníctvom splnomocnenca možnosť zabezpečiť v rámci svojich práv, ako výlučný vlastník tohto bytu všetky právne kroky vedúce k tomu, aby odstránil vzniknutý stav a zabezpečil úhradu jednotlivých pohľadávok (napr. podanie žaloby o zaplatenie sumy, žaloba o vypratanie.....). Pokiaľ tak otec neurobil, odvolací súd k týmto argumentom otca nemohol prihliadnuť. Otec v rámci svojho odvolania navrhol vykonať výsluch svojej matky (na uvedenom výsluchu svojej matky otec už následne netrval), výsluch jeho priateľky Viery Tóthovej, respektíve výsluch jeho sestry v konaní pred odvolacím súdom, avšak odvolací súd navrhnuté výsluchy označených osôb považoval za nadbytočné, nakoľko by neozrejmili skutočný stav vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti na maloleté deti ( t.j. výdavky maloletých detí, schopnosti a možnosti otca, jeho majetkové pomery...), navyše tento skutočný stav bol súdom prvej inštancie dostatočne ustálený. Odvolací súd taktiež vo vzťahu k otcovi zdôrazňuje, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie vypovedal tak, že je zdravý, nemá zdravotné problémy, odvolací súd síce z obsahu spisu súdu prvej inštancie nezistil vzdelania otca, avšak podľa jeho výpovede v konaní pred súdom je otec schopný mesačne zarábať 500,-€ až 600,- € (mimo výkonu trestu odňatia slobody). Z obsahu spisu je zrejmé, že otec je vo veku 40 rokov, čiže ide o muža v produktívnom veku bez zdravotných problémov, ktorýsi mohol svoj život zabezpečiť tak, aby dokázal platiť súdom stanovené výživné, ktoré bolo na maloleté deti s prihliadnutím na ich výdavky a s prihliadnutím na ich zdravotný stav, ako aj na ich potreby určené primerane. Odvolací súd otcovi opätovne zdôrazňuje, že výživné na maloleté deti nebolo určené iba na základe skutočnosti, že otec má, respektíve nemá možnosť byt vo svojom výlučnom vlastníctve dať do nájmu. Je síce pravdou, tak ako otec v rámci svojich podaní uvádza, že od marca 2016 do októbra 2016 bol byt uzavretý, pričom otec nemal možnosť byt prenajímať, nakoľko bol vo väzbe, avšak na druhej strane je treba uviesť, že otec nebol vo väzbe svojvoľne, ale s prihliadnutím na spáchaný trestný čin. Pokiaľ by nebolo došlo zo strany otca k spáchaniu trestného činu, otec si mohol riadne zabezpečiť plnenie svojich povinností aj bez realizácie nájmu predmetného bytu. Inak povedané samotná skutočnosť, že otec nemal možnosť v tomto období platiť výživné, nemôže byť zohľadnená s prihliadnutím na to, že maloleté deti mali aj v tomto období svoje potreby a výdavky, ktoré museli byť zabezpečované, pričom otec sa dostal do väzby a následne do výkonu trestu odňatia slobody svojou protiprávnou činnosťou, ktorá nemôže byť vyhodnotená v jeho prospech, t.j. že by mu súd za dané obdobie výživné neurčil. Pokiaľ ide o skutočnosť, že otcovi vo výkone trestu odňatia slobody nestrhávajú výživné, ktoré on sám chce platiť, v tejto súvislosti odvolací súd apeluje na matku, aby realizovala a vyplnila príslušné tlačivá, a tieto následne zaslala do výkonu trestu odňatia slobody, na základe ktorých jej bude vyplácaná časť výživného na maloleté deti. Pokiaľ matka neposkytne príslušnú súčinnosť nemôže v rámci prípadnej exekúcie argumentovať tým, že otec jej žiadne výživné neposiela, respektíve, že súdne konanie trvalo dlho, keďže rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné a matka má možnosť zaslať príslušné tlačivá do výkonu trestu odňatia slobody za účelom strhávania pomernej časti určeného výživného na obe maloleté deti. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty otca uvedené v odvolaní t.j., že zaostalé výživné bolo nesprávne vypočítané v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dlh na zročnom výživnom vo vzťahu k maloletej H. súd prvej inštancie určil za 19 mesiacov t. j. od októbra 2015 do apríla 2017 z dôvodu, že v októbri 2015 bol podaný návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom a v apríli 2017 došlo k vyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie, a preto obdobie uvedených mesiacov bolo ustálené súdom prvej inštancie správne. Počet mesiacov bolo potrebné vynásobiť výškou vyživovacej povinnosti t.j. 19 x 130,- = 2.470,- € a vo vzťahu k maloletej F. ide o rovnaký výpočet t.j. 19 x 120,- € = 2.280,- €. Inak povedané zaostalé výživné na obe maloleté deti bolo vypočítané správne, a preto k argumentom otca uvedeným v odvolaní nebolo možné prihliadnuť. 22. S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd zato, že výživné bolo určené v primeranej výške s prihliadnutím na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca, ako aj s prihliadnutím na schopnosti otca a rovnako s prihliadnutím na vek maloletých detí (cca 8 rokov a 5 rokov), pričom výdavky na obe maloleté deti budú časom a vekom maloletých detí rásť a zvyšovať sa. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 23. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Y. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 24. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).