Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/46/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515221926 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515221926.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. W., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. so sídlom Q. Č.. X/A, dieťa rodičov: matka - F. D., rod. F., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, W., zastúpená: P.. F. W., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom U. Č.. X, F. a otec: O. W., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, X., na návrh matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 20. novembra 2017 č.k. 22P/131/2015-181, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 20. novembra 2017 č.k. 22P/131/2015-181 potvrdzuje. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20. novembra 2017 č.k. 22P/131/2015-181, súd prvej inštancie rozhodol tak, že počnúc dňom 01.09.2015 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca prispievať na výživu maloletej V. W.Á., narodenej dňa XX.X.XXXX namiesto dovtedajšej sumy 100,- €, zvýšeným výživným v sume 130,- € mesačne a to vždy vopred do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Dlh na zročnom výživnom od 1.9.2015 do 20.11.2017 v celkovej výške 810,- € súd prvej inštancie otcovi povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25,- € splatných k rukám matky spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh. Súd prvej inštancie súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 24.02.2015 č.k. 20P 84/2014-152 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca. 2. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 3. Návrhom doručeným súdu dňa 04.11.2015 sa matka maloletej V. W. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej zo sumy 100,- € na sumu 180,- € mesačne, resp. po doplnení návrhu na pôvodnú sumu 220,- € mesačne, čo odôvodňovala tým, že maloletá nastúpila na 2. stupeň základnej školy, začína dospievať a zvyšujú sa jej nároky. Navštevuje endokrinologickú ambulanciu. Nakoľko trpí obezitou, má upravenú stravu bohatú na zeleninu a bielkoviny. Matka sa snaží kupovať biopotraviny a rôzne semená, ktoré sú prospešné pre jej zdravie, avšak sú finančne náročnejšie. Taktiež má citlivú pokožku, ktorá neznáša parfumovanie a bežné hygienické prípravky, z ktorého dôvodu jej matka kupuje špeciálnu kozmetiku v lekárni a obdobne pracie prostriedky a aviváž, ako aj kvalitnejšie oblečenie. Taktiež má ploché nohy, v dôsledku čoho častejšie mení obuv. Chodí na hodiny gitary za 8,- € na hodinu, pokiaľ je možnosť 3 krát týždenne. Bývajú spolu s jej manželom, ktorého príjem je cca 1.000,- € mesačne v prenajatom byte za 500,- € mesačne. Manžel má jednu vyživovaciu povinnosť k dcére, ktorá nie je v jeho osobnej starostlivosti, na ktorej výživu mesačne platí sumu 150,- €. V novembri 2015 maloletá utrpela zlomeninu nohy a následne v súvislosti s rehabilitáciami mala spojené náklady na plaváreň 7,- € / vstup 2 krát týždenne, v ktorom čase však z dôvodu obtiažnosti cestovania prestala chodiť na gitaru. Navyše poukázala na skutočnosť, že v čase ostatnej úpravy otec maloletej uviedol, že je práce neschopný po ťažkom úraze, že nevlastní žiadne motorové vozidlo a údajne odstúpil od leasingovej zmluvy, čo sa však podľa informácií matky nezakladá na pravde. Stále pracoval a od augusta 2015 sa zamestnal aj oficiálne, pričom pracuje aj v zahraničí a po dcéru chodí vždy autom. Neskôr v priebehu konania poukazovala na schopnosti a možnosti otca, keď vychádzajúc zo všeobecne dostupných údajov na internete je ponúkaný nástupný plat pre šoféra vysokozdvižného vozíka v bratislavskom regióne aj vo výške 1.000,- € brutto + ďalšie benefity, t.j. dvojnásobok otcom oficiálne vykazovaného platu. 4. Otec pôvodne s návrhom matky nesúhlasil. Argumentoval tým, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 419,- € z pracovného pomeru a 154,- € invalidný dôchodok, z čoho má pokryť lieky (30,- € mesačne), 100,- € výživné na dieťa, polovicu nájmu za byt (85,- €), splátku pôžičky zamestnávateľovi na úhradu dlžného výživného (100,- €) a tiež splátky exekúcie iniciovanej matkou maloletej. Nevlastní žiadne motorové vozidlo. PN ukončil dňa 10.02.2015, ku ktorému dátumu aj rozviazal pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa, pričom od 01.03.2015 do 31.08.2015 mu bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti celkovo v súhrnnej výške 815,50 €, pričom na Úrade práce bol evidovaný od 31.03.2015 do 31.07.2015. Od 01.08.2015 sa zamestnal ako vodič vysokozdvižného vozíka v spoločnosti P. X. X..H..E.. so sídlom v P. A. Q. s dohodnutou brutto mzdou 500,- € mesačne, t.j. 419,- € netto. Priznal, že pre uvedenú spoločnosť pracoval istý čas v Bratislave a neskôr v Humennom a v Michalovciach s istými úľavami, vzhľadom na jeho zdravotný stav, keď po pol hodine riadenia vozíka často potrebuje ležať na zemi 10 minút, aby sa mu narovnal chrbát. Uviedol, že môže vykonávať fyzicky šetrné práce a nemôže dvíhať ťažké bremená, čo ho obmedzuje v jeho predchádzajúcom uplatnení, keď sa v čase ostatného zvýšenia výživného živil najskôr ako murár a neskôr ako montér. Súčasne žiadal o úpravu styku s maloletou neobmedzene, nakoľko nie vždy môže ísť posledný a predposledný víkend v mesiaci do W. a bez autoritatívnej úpravy matky sa na tom nevedia dohodnúť. 5. Vo svojom neskoršom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 8.1.2017, otec uviedol, že súhlasí s výškou výživného na sumu 120,- € mesačne, pokiaľ mu jeho zdravotný stav dovolí pracovať. Pokiaľ bude iba poberateľom invalidného dôchodku, požiada o zníženie výživného. 6. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že o rozsahu vyživovacej povinnosti otca bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 24.02.2015 č.k. 20P/84/14 - 152, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej V. zo sumy 220,- € na sumu 100,- € mesačne od 01.03.2014 za zohľadnenia zhoršeného zdravotného stavu otca a jeho dlhodobej práceneschopnosti. V uvedenom čase bol otec po operácii v dôsledku zlomeniny driekového stavca, v súvislosti s čím bol aj hospitalizovaný v Nemecku i na Slovensku, pričom od 11.02.2014 bol práceneschopný s tým, že od februára 2014 do septembra 2014 mu boli vyplatené nemocenské dávky v súhrne v sume 1.626,90 € (cca 216,- € mesačne) a súčasne mu bol vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 153,10 € s tým, že podľa lekárskeho potvrdenia traumatológa ho jeho zdravotný stav trvale obmedzuje vo výbere práce a výkone v práci, vrátane zvýšených nákladov súvisiacich so zdravotným stavom. Pri predchádzajúcej autoritatívnej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 22P/62/2012-155 zo dňa 18.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/8/2013-196 zo dňa 09.07.2013, kedy mala maloletá 7 resp. 8 rokov a navštevovala I. stupeň základnej školy, bol otec slobodný, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Býval so svojou matkou v jej 2-izbovom byte. Ako vyučený automechanik v tomto odbore pracoval krátko. Pracoval ako živnostník a zároveň bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 115,90 € mesačne v roku 2011 a 119,80 € v roku 2012. 20 dní v mesiaci pracoval v Nemecku, kde rozoberal stroje, pričom zarobil 1.500,- € až 1.700,- €, pričom však mal zvýšené výdavky spojené s cestovaním 300,- €, ubytovaním 300,- €, ako aj odvodmi do zdravotnej a sociálnej poisťovne. V daňovom priznaní za rok 2010 uviedol príjmy zo živnosti 0,- € a výdavky 223,65 € a za rok 2011 vyčíslil výšku príjmov na 17.212,40 € a výdavkov 7.856,92 €, t.z. priemerný mesačný príjem 779,62 €. Staré osobné auto s najazdenými 240.000 km predal a Quatro zaplatilo bazáru za auto, ktoré používal a splácal po 300,- € mesačne. Dňa 7.4.2010 mal operačne nahradenú aortálnu chlopňu mechanickou protézou. Sám však uviedol, že okrem umelej chlopne má aj bajpas a ružu na nohe. V roku 2011 PN nebol a v roku 2012 bol PN jeden mesiac. Potvrdil, že denne vyfajčil krabičku cigariet a pil pivo. Matka bola slobodná, nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V X. pracovala v P., X..H..E.. od 2.9.2008 do 13.9.2011 a za pomernú časť roka 2011 zarobila priemerne 231,26 € netto. Tento pracovný pomer ukončila dohodu z dôvodu osobných problémov. Presťahovala sa i s dieťaťom do W., od 21.9.2011 do 20.7.2011 bola v evidencii Úradu práce a dávku v nezamestnanosti mala vyplatenú v celkovej sume 419,50 €. Od 28.11.2011 do 15.4.2012 pracovala ako predavačka v L. S., Y..X.. s čistým mesačným príjmom v priemere 393,07 €. Následne už v spoločnosti P. W., X..H..E.. za obdobie od 05/2012 do 08/2012 jej čistý priemerný mesačný príjem dosiahol 548,96 €. Od 20.3.2012 pracovala i na dohodu o pracovnej činnosti v F., X..H..E.. ako upratovačka s mesačným netto zárobkom 100,04 € za obdobie od 04-09/2012. Žila spolu so svojou sestrou a s maloletou v prenajatom 3-izbovom byte, za ktorý mesačne spolu so sestrou platila celkovo 450,- €. Bola nemajetná, vyštudovala strednú odbornú školu poľnohospodársku. Zdravotné problémy nemala. Náklady na výživu maloletej predstavovali vklad do triedneho fondu 30,- €, poplatok za učebnice a pracovné zošity 20,- €, poplatok ZRPŠ 35,- €, výlet - Viedeň 16,50 €, výlet - Devín 6,- €, učebnice do 2. ročníka 9,40 €, vklad do triedneho fondu 10,- €, výlet - Rakúsko 16,- €, obedy 20,20 €/mesiac a ŠKD 13,- €/mesiac. Maloletá navštevovala tiež súkromnú základnú umeleckú školu s mesačným poplatkom 36,60 €, so zdravotným stavom nemala zvýšené náklady. 7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca (jeho zníženia) došlo k zmene pomerov predovšetkým v súvislosti s postupom maloletej na II. stupeň základnej školy, zvýšením nákladov na jej výživu v dôsledku zdravotným stavom ovplyvnenej obezity, ako aj s opätovným obnovením pracovnej spôsobilosti otca, ktorý dňa 10.02.2015, t.j. bezprostredne po ukončení dokazovania v ostatnom konaní, v ktorom došlo k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti ukončil práceneschopnosť a od augusta 2015 sa zamestnal v závislom pracovnom pomere, kde vykazuje priemerný netto príjem 419,- € mesačne. Popri tom naďalej poberá invalidný dôchodok, aktuálne vo výške 154,10 €. Matka je naďalej zamestnaná v spoločnosti P. W., kde za obdobie od 11/2014 do 01/2016 dosiahla priemerný netto príjem 698,44 € mesačne. Ostatné osobné a majetkové pomery rodičov sa nezmenili, okrem toho, že matka uzavrela manželstvo s F. D., ktorá skutočnosť však bola zohľadňovaná už pri ostatnom znížení výživného. Otec naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v byte, ktorý je v jej vlastníctve, kde hradí polovicu nákladov spojených s užívaním bytu v celkovej výške 175,69 €, t.j. sumu cca 88,- €. Tvrdil, že už nevlastní motorové vozidlo. Má zvýšené náklady spojené so svojim zhoršeným zdravotným stavom a to predovšetkým na lieky, ktoré presne nevyšpecifikoval, keď pokladničný blok z lekárne zo dňa 27.10.2017 na sumu 51,02 € obsahujúci 13 položiek súd prvej inštancie nepovažoval za relevantný dôkaz, keďže z neho nie je zrejmé, či ide výlučne o lieky predpísané, resp. indikované priamo otcovi, ani na aké dlhé obdobie v závislosti od dávkovania sú určené. Položka 30,- € mesačne vo vyčíslení výdavkov otca sa vzhľadom na jeho preukázaný zhoršený zdravotný stav súdu v tomto smere javila ako primeraná. Za obdobie od 10/2016 do 09/2017 otec odpracoval plný mesiac iba v období 5 mesiacov, inak z potvrdenia od zamestnávateľa preukázal časté PN, v mesiacoch október až december 2016 a jún a september 2016 viac ako 20 dní. Podľa potvrdenia neurológa je od 09.03.2016 v evidencii a liečbe na neuro-ambulancii. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a.s. zo dňa 12.04.2017 bol otcovi počnúc dňom 07.03.2017 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 275,60 € z dôvodu konštatovaného poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od uvedeného dátumu na viac ako 70 % v dôsledku nasledovných chorôb: poruchy osobnosti správania a intelektu, vyvolané ochorením mozgu a somatickou chorobou, iné funkčné poruchy po operácii srdca, ischemická choroba srdca, arteriálna hypertenzia, osteoporóza s patologickými fraktúrami plus neskoré následky zlomeniny chrbtice. Vychádzajúc z dodatočne predloženého potvrdenia o príjme otca o práceneschopnosti, v súvislosti s ktorou došlo k prehodnoteniu miery poklesu schopnosti otca vykonávať zárobkovú činnosť (do 28.12.2016) otec opätovne v januári 2017 nastúpil do práce, pričom v mesiaci marec bol PN 5 dní, v mesiaci jún 20 dní, v mesiaci júl 3 dni a v mesiaci september 21 dní, z čoho je naďalej zrejmá zvýšená chorobnosť otca. 8. Kolízny opatrovník odporučil zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca spätne od 01.09.2015, kedy nastúpila maloletá na 2. stupeň základnej školy a to na sumu 140,- € mesačne, s poukazom na závažné zhoršenie zdravotného stavu otca s tým, že vzniknutý dlh na výživnom navrhla otcovi umožniť uhradiť v splátkach. 9. V danom prípade mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania za preukázané, že zvýšenie výživného voči maloletej V. je dôvodné, tak vzhľadom na vzrast životných nákladov od poslednej úpravy, ako aj zvýšené potreby maloletej, ktoré medzičasom vzrástli, vzhľadom na jej nástup na II. stupeň základnej školy a tiež vzhľadom na ukončenie dlhodobej práceneschopnosti otca. Napriek tomu, že otec deklaroval zníženie príjmu v dôsledku ukončenia živnosti a zmeny jeho profesionálneho zamerania v dôsledku obmedzení v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom, súd prvej inštancie od poslednej úpravy (zníženia výživného) musel vychádzať zo skutočnosti, že medzičasom sa zdravotný stav otca nepochybne zlepšil, keďže ukončil dlhodobú PN, čo mu umožňuje prispievať na výživu dieťaťa vo vyššom rozsahu, zohľadniac objektívne zvýšené potreby maloletej, avšak primerane zdravotným obmedzeniam otca, keď mal súd prvej inštancie za preukázané, že sa plne neobnovila v dôsledku trvalých následkov úrazu plná pracovná schopnosť otca z obdobia ostatného zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti k maloletej. Za primerané zvýšenie tak súd považoval bez ohrozenia zabezpečovania existenčných potrieb otca sumu 30,- € mesačne (cca 1,- € denne), keď takýto rozsah zvýšenia pokrýva objektívne zvýšenie potreby maloletej iba v nevyhnutnom rozsahu, keď súd mal za to, že vo zvyšnom rozsahu je schopná zabezpečovať výživu maloletej finančne matka, ktorá nemá žiadne zdravotné ťažkosti, pričom jej celková životná úroveň je v súčasnosti aj vzhľadom na mierne zvýšenie príjmu a spoločné hospodárenie s manželom v plnom produktívnom veku lepšia, než je tomu na strane otca. Aj za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka súd sledujúc najlepší záujem maloletej zvýšil výživné spätne, už odo dňa zmeny pomerov na strane maloletej, ktorá nepochybne nastala v súvislosti s nástupom do 5. triedy základnej školy v septembri 2015, keď v danom čase už vzhľadom na obnovenie pracovnej spôsobilosti otca, hoci v inej, o niečo menej finančne ohodnotenej pracovnej oblasti a nástup do pracovného pomeru odpadli dôvody na tak radikálne zníženie výživného, k akému došlo ostatnou rodičovskou dohodou. Súd prvej inštancie okrem aplikácie ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine a neprihliadania na vykazované príjmy otca, ale na jeho schopnosti a možnosti, musel prihliadať aj na to, že sa medzičasom zredukovali kontakty otca s maloletou, čo potvrdila sama maloletá V. vo svojej výpovedi na súde prvej inštancie, ktorá skutočnosť má vplyv na úhrady otca na výživu maloletej nad rámec určeného výživného. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine nemohol prihliadať na otcom deklarované výdavky na exekúciu a splácanie pôžičky na úhradu dlžného výživného zamestnávateľovi, nakoľko tieto výdavky by nebolo nutné vynaložiť, pokiaľ by si v minulosti plnil súdom určenú vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Súd prvej inštancie teda vychádzal zo skutočnosti, že je nepochybne v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej výživným zvýšeným o sumu uvedenú vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú určil vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej, zvýšených oproti predchádzajúcej úprave v súvislosti s návštevou 2. stupňa školy, špeciálnymi stravovacími nárokmi, ako aj záujmovými aktivitami, resp. rehabilitačnými športovými aktivitami, za zohľadnenia osobných, majetkových a zárobkových schopností oboch rodičov a prihliadnutiu ku skutočnosti, že matka kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o maloletú. Súd prvej inštancie súčasne zohľadnil, že časť z odôvodnených potrieb maloletej je pokrytá z rodičovského prídavku, ktorý matka poberá aktuálne vo výške 23,52 €. V súvislosti s hodnotením schopností a možností otca súd prvej inštancie poukázal na povinnosť rodiča využiť naplno svoj pracovný potenciál tak, aby v potrebnom rozsahu mohol zabezpečiť výživu všetkých osôb, ktoré sú na neho odkázané výživou a to i na svoj úkor. Súd pritom zdôrazňuje, že schopnosti a možnosti povinného (rodičia) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti bez objektívnych prekážok riadne nevyužíva. V posudzovanej veci sú na strane otca dané objektívne dôvody zníženia jeho zárobkových schopností a možností, avšak súd prvej inštancie naďalej vychádzal z jeho čiastočne zachovaného pracovného potenciálu a povinnosti tento naplno využiť v záujme maloletého dieťaťa, ktoré je na neho odkázané výživou. 10. Otcovi za obdobie od septembra 2015 do 20.11.2017, kedy bolo splatné výživné do novembra 2017, vznikol na výživnom zročný dlh vo výške 810,- €, nakoľko za uvedené obdobie súd prvej inštancie vychádzal z riadneho uhrádzania výživného na maloletú v súdom stanovenej výške (130 - 100 = 30,- € x 27 mesiacov = 810,- €). Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi práve s prihliadnutím na jeho preukázaný zhoršený zdravotný stav povolil v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 25,- € splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok. 11. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu (§ 23 C.m.p.). 12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, a to voči výroku II., (t.j. voči výroku o zročnom výživnom) z dôvodov, že so sumou zročného vo výške 810,-€ nesúhlasí, nakoľko bol práceneschopný od 18.01.2016 do 31.12.2016 (potvrdenie o PN aj predložil), z dôvodu NCMP (náhla cievna mozgová príhoda) a druhého infarktu. Všetky lekárske správy zaslal súdu prvej inštancie, v ktorých sú diagnózy a zoznam liekov (12), ktoré denne otec užíva. Doklad o výške doplatku za lieky 50,-€ mesačne zaslal na súd prvej inštancie, ktorý to neakceptoval. Celý rok 2016 poberal invalidný dôchodok, mesačne vo výške 154,-€ a nemocenské cca 216,-€. Platil výživné vo výške 100,-€ mesačne, 50-€ lieky, polovicu inkasa 88,-€ (býva s matkou), na stravu, ošatenie, drogériu mu zostalo cca 120,-€ . Prečo má platiť zročné za rok 2016? Po zdravotnej stránke sa necíti dobre, odpracuje 1-2 mesiace a zase je PN. So zvýšením výživného zo 100,-€ na 130,-€ súhlasí. Otec uviedol, že je ochotný doplatiť zročné výživné, ale iba za mesiace, kedy bol práceschopný. 13. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí, nakoľko zročné výživné, ktoré otec zameškal má v úmysle použiť na tvorbu úspor pre maloleté dieťa. Otec podľa jej názoru nepredložil relevantné výdavky a v prvom rade je v každom záujme rodiča prispievať na dieťa podľa jeho potrieb. S odvolaním otca v časti zročného výživného nesúhlasí. 14. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca a uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. 15. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.10.2018 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, zástupca matky, a súčasne kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom. 16. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 17. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 18. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletej V., ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2015), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2017). Z tohto dokazovania vyvodil správne závery skutočného stavu a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Pokiaľ ide o argumenty otca uvedené v odvolaní t.j., že otec nesúhlasí so sumou zročného výživného, nakoľko bol práceneschopný v čase od 18.1.2016 do 31.12.2016 a to v dôsledku náhlej mozgovej cievnej príhody a druhého infarktu, pričom musí doplácať za lieky 50,- €, v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie pri určení výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil práceneschopnosť otca počas celej doby jej trvania, preto určil vyživovaciu povinnosť na spodnej hranici jej výšky, avšak na druhej strane je treba uviesť, že v súčasnosti už otec práceneschopný nie je, pričom povinnosť zaplatiť zaostalé výživné mu bolo uložená až rozsudkom z roku 2017 a taktiež treba prihliadnuť na to, že táto povinnosť bola otcovi uložená v splátkach vo výške 25,- € mesačne. Predmetné výživné na maloletú bolo síce otcovi uložené doplatiť spätne t.j. od 1.9.2015, ale to len z toho dôvodu, že maloletá V. začala od 1.9.2015 navštevovať piatu triedu základnej školy, inak povedané dovŕšila vek 11 rokov, t.j. ide o obdobie života dieťaťa, kedy sa začínajú zvyšovať výdavky v súvislosti s rastom, so stravou, s krúžkami, s oblečením, a preto súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť výlučne na práceneschopnosť otca, ale musel zohľadniť aj potreby a výdavky maloletej V. a nastaviť výživné na ňu primeraným spôsobom. Za inej situácie t.j. za situácie, že by otec nebol práceneschopný, že by jeho zdravotný stav bol v poriadku, že by nemal znížený pokles funkčnej schopnosti pracovať, (inak povedané, nebol by uznaný invalidným) v danom prípade by výživné na maloletú dcéru bolo podstatne vyššie ako je súdom stanovené za danej situácie. Výška vyživovacej povinnosti ustálená na sumu vo výške 130,- €, ktorá nebola menená od roku 2015 (t. j. 2 roky ) je stanovená v prospech otca, pričom súd prvej inštancie zohľadnil všetky skutočnosti potrebné pre správne určenie výšky vyživovacej povinnosti, nakoľko nárast výživného bol vo výške cca 15,- € ročne, čo je minimálna suma, ktorá samozrejme v prvom rade zohľadňuje zdravotný stav otca a od uvedeného odvíjajúce sa jeho schopnosti, ale taktiež aj potreby a výdavky maloletej V.. Na základe uvedeného je možné uviesť, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými aj v rámci odvolania, inak povedané, otec v rámci svojho odvolania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z uvedeného potom vyplýva, že s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré odvolací súd vyhodnotil v neprospech otca maloletej súd prvej inštancie správne určil výšku vyživovacej povinnosti na maloletú V. a súčasne aj výšku zaostalého výživného. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie určil dlh na zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2015 do 20.11.2017 v celkovej výške 810,- €, ktorý otcovi povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25,- € splatných k rukám matky spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh, ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). 20. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 21. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).