Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/485/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515223582 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515223582.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: P.. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X/XX, XXX XX W., zastúpená JUDr. Angelikou Bužek, advokátkou so sídlom Bjornsonova 14, 811 05 Bratislava, proti manželovi: akad. soch. P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X/XX, XXX XX W., zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k P. C., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/143/2015-118 zo dňa 29.11.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o rozvode manželstva p o t v r d z u j e. Konanie o úpravu pomerov rodičov k P. C., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva sa z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 17.06.1995 v Bratislave. Maloletého P. C., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne vopred a to vždy do 5. dňa v mesiaci k rukám matky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, § 25 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, 3, § 38, § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 43 ods. 1, Zákona o rodine, § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.) a dospel k záveru, že manželia napriek skutočnosti, že naďalej užívajú spoločnú nehnuteľnosť, spolu nežijú v zmysle zdieľania spoločnej domácnosti a nehospodária po dobu približne trištvrte roka, pričom sa intímne nestýkajú už zhruba od roku 2009. Mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna a to aj vzhľadom na absolútne odmietavý postoj navrhovateľky a jej pochopiteľné hlboké citové odcudzenie v dôsledku správania sa manžela, zapríčinené jeho roky pretrvávajúcou závislosťou na alkohole. Konštatoval, že citové odcudzenie navrhovateľky voči odporcovi viedlo podaniu návrhu na rozvod a k ukončeniu vedenia spoločnej domácnosti v priebehu konania, je teda dlhodobého charakteru, pričom inštrumentálne zložky manželstva v čase rozhodovania vo veci nie sú funkčné po dobu, ktorá predznamenáva trvalosť a nezvratnosť daného stavu. Dospel k záveru, že vzhľadom na vek maloletého syna pochádzajúceho z manželstva, ktorý onedlho dovŕši plnoletosť a jeho zrelý postoj ku kríze partnerstva jeho rodičov, nie je rozvod manželstva ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, keď manželstvo účastníkov v jeho aktuálnom stave nevytvára ani vhodné výchovné prostredie v dôsledku vystavovania neustálym stresovým situáciám a negatívnemu vzoru fungovania manželského života ako takého. Za príčinu rozvratu manželstva považoval neprekonateľné povahové rozdiely, diametrálne rozdielne morálne a charakterové vlastnosti účastníkov, ich odlišnú mentalitu a záujmy a názorové rozdiely na spoločný manželský život, existenciu spoločných záujmov a potreby manželov, a v neposlednom rade alkoholizmus manžela, v dôsledku ktorého sa dopúšťal správania, ktoré svedčí o jeho nerešpektovaní dôstojnosti navrhovateľky, keď jeho správanie dôvodne pociťovala ako neúctu k jej osobnosti, k jej morálnym, mravným a etickým kvalitám, čo v súhrne viedlo k jej úplnému citovému a telesnému odcudzeniu sa. Deklarovaný pretrvávajúci citový vzťah manžela, ktorým odôvodňoval svoj nesúhlas s rozvodom považoval za účelový a pragmatický postoj z jeho strany, motivovaný osobným záujmom na zachovaní predchádzajúceho status quo, v ktorom manželka zabezpečovala celý chod domácnosti, keď jeho správanie voči manželke v priebehu konania, potvrdené okrem tvrdení manželky aj vyjadrením maloletého, s výnimkou začatia ambulantnej protialkoholickej liečby, ktorá je však v konečnom dôsledkuv jeho osobnom záujme, nesvedčí o úprimnosti vyjadrení manžela v tomto smere. Vzhľadom na návrh manžela na zverenie P. do striedavej osobnej starostlivosti poukázal na podmienky a účel tohto inštitútu. P. zveril do starostlivosti matky, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že matka je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o P., aj s prihliadnutím na jeho vôľu. Zastupovanie maloletého a správu jeho majetku ponechal na oboch rodičov, keďže v konaní neboli preukázané žiadne tak závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby bol otec vo výkone jeho rodičovských práv obmedzený, resp. aby mu bol ich výkon pozastavený. Pri určení výživného zohľadnil skutočnosti, že otec uhrádza náklady spojené s bývaním, ktorú platbu je potrebné zohľadniť ako plnenie časti jeho vyživovacej povinnosti (alikvotná čiastka vo výške 1/4 - iny celkových nákladov na bývanie predstavuje čiastku cca XX eur), ako aj ostatných vecných plnení (zakupovanie časti potravín, nepravidelné finančné príspevky napr. na gitaru a iné voľnočasové aktivity). Výživné vo výške XXX eur považoval za primerané k schopnostiam a možnostiam otca a oprávneným potrebám P., s prihliadnutím na matkou vyčíslené náklady na výživu maloletého vo výške cca XXX eur. Zároveň vychádzal zo zásady, že rodičia sa podieľajú na výžive svojich detí obaja podľa svojich schopností a možností. Súd prvej inštancie nevychádzal z otcom oficiálne vykázaných príjmov, ale v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine z jeho reálnych možností a schopností vyplývajúcich z jeho vyjadrení o reálne uskutočňovaných mesačných platbách a tiež z jeho pôvodného vyjadrenia k návrhu na rozvod, kde sám prezentoval schopnosť prispievať na výživu syna sumou XXX eur mesačne. Dospel k záveru, že schopnosti na strane otca sú podstatne vyššie, než na strane matky, ktorá pracuje v závislom pracovnom pomere, resp. vo verejnej službe, keď nemohol prihliadnuť v plnom rozsahu na otcom prezentované zhoršenie jeho zdravotného stavu, ktoré ho vzhľadom na fyzický charakter jeho zdravotných problémov neobmedzuje zásadne v jeho umeleckej tvorbe, ktorá je zdrojom jeho príjmov. Prihliadol na skutočnosti potvrdené samotným otcom, že v súčasnosti sa vzhľadom na dĺžku svojej umeleckej kariéry a dosiahnuté renomé zaoberá prevažne tvorivou duševnou umeleckou činnosťou a iba okrajovo, v prípade nutnej potreby v minimálnom rozsahu, aj fyzickou realizáciou svojich sochárskych, prevažne monumentálnych diel. Rovnako zohľadňoval ďalšiu vyživovaciu povinnosť rodičov k ich plnoletému synovi, ktorý sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie. Styk otca s P. neupravoval s prihliadnutím na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, keď obaja rodičia zhodne tento žiadali neupraviť, opätovne s prihliadnutím na skutočnosť, že naďalej aj s maloletým užívajú spoločnú nehnuteľnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie, že nesprávnym procesným postupom mu bolo znemožnené uskutočňovať svoje práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie. Namietal, že súd nevykonal ním navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Vyslovil názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné, nemajúce oporu v platných právnych predpisoch, je formalistické, arbitrárne a nedostatočne zdôvodnené, založené na dohadoch a domnienkach. Namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov sporového konania zakotvenú v ust. čl. 6 ods. 1 C.s.p.. Vytýkal, že súd prvej inštancie sa neriadil ust. § 96 ods. 1 C.m.p., keďže manželov neviedol k odstráneniu príčin rozvratu a neusiloval sa o zmierenie. Zdôraznil, že s rozvodom nesúhlasil z dôvodu, že manželstvo ešte spĺňa spoločenskú a výchovnú funkciu. Podľa jeho názoru dlhodobosť narušenia vzťahov medzi manželmi je potrebné skúmať z pohľadu celkovej dĺžky manželstva, ktoré trvá 21 rokov. Poukázal na to, že s manželkou strávili vianočné sviatky v roku 2016 spoločne aj s deťmi. Mal za to, že je nádej na obnovenie spolužitia. Podľa jeho názoru, citové ochladenie manželky nie je trvalého charakteru, ale len prechodné. Apeloval na manželku, aby mu dala ešte šancu z úcty k spoločne stráveným rokom v manželstve a k spoločným deťom. Uviedol, že deťom sa venuje aj v rovine osobnej starostlivosti a podporuje ich. Poukázal na zrejmú nesprávnosť výroku napadnutého rozsudku, ktorý neupravil jeho stretávanie sa s maloletým synom. Mal za to, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine. Nesúhlasil so zverením P. do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že vôbec nebola skúmaná otázka zverenia do striedavej osobnej starostlivosti. Poukázal na rovnaké práva oboch rodičov a hmotnoprávne podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Nesúhlasil s určenou výškou výživného na syna s poukazom na ust. § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine. Mal za to, že v odôvodnení rozsudku chýba logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam súd dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Podaním zo dňa 10.04.2017 manžel žiadal o zverenie P. do jeho osobnej starostlivosti. Poukázal na to, že syn býva v jeho domácnosti, manželka opustila spoločnú domácnosť. Z pripojených čestných prehlásení P. C. vyplýva, že matka sa odťahovala zo spoločnej domácnosti kvôli nevhodným podmienkam a citovému nátlaku, ktorý vládol v ich domácnosti, kde zostal s otcom, nakoľko tu má najvhodnejšie podmienky na štúdium a voľnočasové aktivity. S matkou je v dennom kontakte. 4. Manželka k odvolaniu manžela vo svojom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že odvolaním manžel sleduje jediný zámer, natiahnuť čas, neplatiť výživné a hlavne zaťažovať majetok, ktorí majú v BSM. Dala do pozornosti, že spoločnú domácnosť musela opustiť pre správanie manžela, ktorý ju vyháňal z domu, a verbálne a často aj vulgárne napádal. Jeho neúnosné útoky riešila odchodom do 2-izbového bytu na D. ul. XX v W., ktorý majú v BSM. K opusteniu domácnosti došlo po jej dôkladnom zvážení. S deťmi je v dennom kontakte, naďalej im zabezpečuje všetko potrebné. 5. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie manžela voči výroku rozsudku o rozvode manželstva nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva. 7. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku manžela vzťahujúcu sa k porušeniu jeho práv účastníka konania na spravodlivý proces, keď namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 96 ods. 1 C.m.p. a neviedol účastníkov k zmiereniu a vo veci nevykonal riadne dokazovanie, odvolací súd konštatuje, že z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 23.06.2016 (č.l. 48 - 49) vyplýva, že súd prvej inštancie sa pokúsil pred otvorením pojednávania viesť manželov k zmiereniu. V podstate celý priebeh pojednávania bol zameraný na tento úkon a pojednávanie bolo odročené za účelom požiadania o intervenciu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR. Rovnako zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie o psychologickú intervenciu požiadal a podaním zo dňa 09.08.2016 ÚPSVaR Bratislava oznámil, že vzhľadom k tomu, že manželka poďakovala za snahu a pozvanie na konzultáciu, avšak uviedla, že sa stretnutia nezúčastní, nakoľko to považuje za bezpredmetné, nemá úrad možnosť poradenskými prostriedkami intervenovať v zmysle konsolidácie manželstva. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil námietky manžela ako nedôvodné. Pokiaľ manžel namieta arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nevykonanie dôkazov, jeho nedostatočné odôvodnenie, odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, z ktorých vyvodil správny právny záver, vec správne právne posúdil, odôvodnenie rozhodnutia je náležité, obsahuje všetky podstatné skutočnosti a dôvody. Odvolací súd neprihliadal na námietky, ktorými sa manžel odvoláva na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany s poukazom na skutočnosť, že konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva sa spravuje Zákonom a rodine a Civilným mimosporovým poriadkom, v ktorom konaní súd aplikuje ust. § 35 C.m.p. a zisťuje skutočný stav veci. 8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela voči výroku rozsudku o rozvode manželstva ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je trvale rozvrátené a neplní svoj účel. Odvolací súd poukazuje na jednoznačné a nemenné stanovisko manželky, ktorá trvá na rozvode manželstva a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Na svojom stanovisku zotrvala už na začiatku konania, keď ho prezentovala aj pred ÚPSVaR Bratislava ako reakciu na prizvanie na stretnutie za účelom poskytnutia poradenstva za účelom obnovenia spolužitia. Skutočnosť, že manželia žili v napätí a konflikte potvrdil i ich syn P.. Napokon z obsahu podaní oboch účastníkov v odvolacom konaní je nesporné, že manželka sa odsťahovala z domácnosti, v ktorej sa zdržiavali obaja manželia. Pokiaľ sa manžel odvoláva na nemožnosť hodnotiť spolužitie manželov len za posledné obdobie, odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil spolužitie manželov. Rovnako odvolací súd poukazuje na to, že sám manžel vo svojich písomných vyjadreniach potvrdil nevhodnosť svojho správania, požívanie alkoholu a žiarlivosť. S prihliadnutím na stanovisko manželky k rozvodu manželstva a skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, poukazujúc na ust. § 23 Zákona o rodine, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. Pokiaľ sa manžel odvoláva na ďalšie dôvody rozhodnutia a rozdielne ponímanie príčin rozvratu manželstva, na tieto námietky odvolací súd neprihliadal s poukazom na ust. § 358 C.s.p., podľa ktorého odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. 9. Pokiaľ ide o odvolanie manžela proti výroku rozsudku o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva odvolací súd konštatuje, že vzhľadom k tomu, že P. nadobudol v priebehu odvolacieho konania plnoletosť, je potrebné konanie o tejto časti nároku zastaviť s poukazom na ust. § 100 C.m.p., podľa ktorého je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Nakoľko nie sú splnené podmienky pre rozhodovanie o úprave pomerov k plnoletému dieťaťu, odvolací súd sa nezaoberal námietkami manžela voči tomuto výroku rozhodnutia. Odvolací súd však považuje za potrebné konštatovať, že vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie absentuje výrok o tom, že styk otca s maloletým P. sa neupravuje. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd o úprave styku nerozhodol vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov a ich akceptáciu. Keďže maloletý P. nadobudol plnoletosť bolo by nadbytočné rozhodovať doplňujúcim rozsudkom o úprave styku. 10. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva ako správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a zastavil konanie o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).