Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/42/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515224212 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515224212.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci manžel: L. W., bytom Z. - O. XXXXX, proti manželke: F. W., bytom Z. 7, Z., na návrh manžela o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: O. W., nar. XX.XX.XXXX a F. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie manželky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 17P/305/2015-152 zo dňa 25.05.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancia rozviedol manželstvo L. W. a F. W., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava I, vo zväzku C/8, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Na čas po rozvode zveril súd prvej inštancie maloleté deti O., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej O. sumou XXX eur a na výživu maloletého F. sumou XXX eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie správne vec posúdil podľa § 18 Zákona o rodine, pričom skonštatoval, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, a možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna, vzhľadom na odmietavý postoj manžela a jeho novú známosť. Zhodnými výpoveďami účastníkov a ostatným vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že počas vyššie uvedenej značnej doby medzi účastníkmi nedochádza k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 zákona o rodine, a to k rešpektovaniu dôstojnosti, vernosti, vzájomnej pomoci a vytváraniu zdravého prostredia pre výchovu detí, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo. Citové odcudzenie manžela voči manželke, ktoré viedlo k opusteniu spoločnej domácnosti a podaniu návrhu na rozvod až s dlhším časovým odstupom, je teda dlhodobého charakteru, pričom inštrumentálne zložky manželstva v čase rozhodovania vo veci nie sú funkčné po dobu, ktorá predznamenáva trvalosť a nezvratnosť daného stavu. Súd prvej inštancie mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, keď vzhľadom na absentujúcu komunikáciu zo strany manžela, resp. konfliktnú existujúcu komunikáciu medzi rodičmi nemožno pretrvávajúci stav v rodine hodnotiť ako zdravé rodinné prostredie a na osobnom absolútne odmietavom postoji manžela by nič nezmenilo ani zamietnutie návrhu na rozvod manželstva. Súd prvej inštancie konštatoval, že popri tom sa však na starostlivosti o deti rodičia aj po ukončení spolužitia dokázali dohodnúť tak, aby bol otec, ktorý sa o deti napriek rozpadu vzťahu s ich matkou naďalej zaujíma a má záujem na zachovaní ich vzájomne pozitívneho vzťahu, pevnou súčasťou ich života, a teda, aby mal rozvod manželstva čo najmenší dopad na doterajší spôsob života detí, ich citové väzby ku každému z rodičov, a aby bol v súlade s ich zdravým psychickým a fyzickým vývojom. Za príčinu rozvratu manželstva považoval súd prvej inštancie rozdielnosť pováh, záujmov a názorov manželov najmä v oblasti viery a náboženského života a následne aj na smerovanie výchovy spoločných detí, ktoré sa naplno prejavili až v priebehu dlhšieho spolužitia po začatí ich povinnej školskej dochádzky, keď je zrejmé, že manžel nepristupoval s dostatočnou vážnosťou k záväzku manželky vychovávať deti vo viere, ktorá bola vyjadrená v súvislosti s uzavretím cirkevného sobáša, ku ktorému zjavne on sám nepristúpil dostatočne vážne, keď si neuvedomoval možné následky svojho odlišného postoja na rodinný život. Manželstvo účastníkov je už bo po dobu 4 rokov len formálnym zväzkom, pretrvávajúcim proti vôli manžela. Súd prvej inštancie v odôvodnení aj uviedol, že manžel má známosť s inou ženou. 3. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) upravil súd prvej inštancie práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, pričom v tejto časti vec právne posúdil podľa § 24, § 28 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o deti. Nebol dôvod na obmedzenie rodičovských práv otca, a preto zastupovanie maloletých detí a správu ich majetku ponechal súd prvej inštancie na oboch rodičoch. Rodičia sa vedeli dohodnúť na zverení detí do osobnej starostlivosti matky. S prihliadnutím na vôľu otca, ako aj názor kolízneho opatrovníka, nepovažoval súd prvej inštancie za potrebné styk otca s maloletými deťmi upravovať, a to aj s prihliadnutím na vyhlásenie matky, že otcovi tak ako doposiaľ nebude v styku s deťmi brániť. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca, vychádzal súd prvej inštancie zo zistených majetkových pomerov rodičov, ich možností a schopností a v súlade s návrhom otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou po XXX eur mesačne, ktorú aj za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka, považoval za primeranú aktuálnym potrebám každého z maloletých detí s prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav a záujmy a tiež zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam otca, za zohľadnenia vyživovacej povinnosti matky. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie manželka. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a návrh zamietnuť. Manžela má stále rada, aj takého aký v skutočnosti je. Pokiaľ on trvá na rozvode, je to chvíľková záležitosť. Z manželstva pochádzajú dve deti, ktoré ho tiež milujú a veľmi ťažko by znášali ich rozchod. Počas manželstva nemali vážnejšie problémy a konflikty, keď aj nastal problém ohľadom náboženskej výchovy, tak sa snažila manželovi vyhovieť tým, že dieťa prehodila z náboženskej výchovy na etickú. Toto bol prvotný problém jej manžela. Návrh na rozvod považuje za predčasný a z jeho strany ľahkovážny. 5. Manžel navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny, nejde o chvíľkovú záležitosť, zo spoločnej domácnosti odišiel 15.09.2012, návrh na rozvod podal 21.12.2015. Deti v tomto stave žijú už 5 rokov, nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ale ich podporuje a venuje sa im. Aj napriek tomu, že svoje deti miluje, vzťah s manželkou neobnoví. Manželka nerešpektovala ich dohody a robila si po svojom, čo v ňom vyvolalo odpor a ochladenie citov natoľko, že sa cez to nedokázal preniesť. Po rokoch odlúčenia si našiel nový vzťah. Manželke je vďačný za všetko pekné, čo spolu prežili, ale z jeho strany manželstvo už nikdy nebude fungovať. Jeho návrh na rozvod nie je ľahkovážny ani predčasný. Odvolanie manželky považuje za účelové, spôsobujúce len prieťahy v konaní, pretože tento stav už trvá 5 rokov. 6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manželky nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu manželky nie je možné vyhovieť. 8. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívny obnovenia manželského spolužitia. Zákon o rodine neuvádza taxatívny výpočet rozvodových dôvodov, keďže formy ľudského spolužitia sa nedajú vtesnať do kauzistickej formulácie, čo by viedlo k prílišnému formalistickému posudzovaniu vzťahov. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Vyššie ustanovenie § 23 Zákona o rodine zakotvuje objektívnu existenciu rozvratu vzťahov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Rozvrat manželstva musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat, intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. 9. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvej inštancie, keď mal v prebiehajúcom konaní preukázané splnenie podmienok na rozvod manželstva predpokladané v ust. § 23 Zákona o rodine. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. a poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o konanie o rozvod manželstva, aj pokiaľ ide o konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. 10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vzájomné vyporiadanie sa s odvolacími dôvodmi manželky, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie obstaral v konaní dostatočné podklady pre záver o kvalifikovanom rozvrate vzťahov medzi manželmi, ich citové odcudzenie sa navzájom, stratu spoločného života a správne prihliadol na skutočnosť, že manželstvo je predovšetkým dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželskom zväzku proti jeho slobodnej vôli. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky skutočnosti týkajúce sa spolužitia manželov, ako aj ich prerušenie spolužitia, ako aj skutočnosť, že manžel nadviazal mimomanželskú známosť. Za danej situácie odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne a podľa § 387 C.s.p. ho potvrdil. 11. Ako pozitívne hodnotí odvolací súd zachovanie dobrého vzťahu otca s deťmi navzájom, ktorý je potrebné podporovať a udržovať, aby maloleté deti čo najmenej rozchod rodičov pociťovali. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).