Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/105/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515224264 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515224264.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č. 572 79 667, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO : 47 234 679 proti žalovanej: D. K., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom B. XX, A., o zaplatenie 5 134,08 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 50C/739/2015-99 zo dňa 13. februára 2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti z m e ň u j e tak, že žalobu zamieta. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2 826,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 826,88 € od 4.12.2015 až do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie 1 168,94 € zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 55,66 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1 a 3, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 524 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Úverová zmluva“), ktorej súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - hotovostný úver (ďalej len „Úverové podmienky“), uzavretej dňa 25.6.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. - a žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 5 000,- €, ktorý mala žalovaná splatiť 84 mesačnými splátkami vo výške 109,53 € s termínom splatnosti vždy k 15. dňu v mesiaci, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 19,57 %, RPMN bola uvedená vo výške 21,6 %, priemerná hodnota RPMN bola 17,97 %. Celková čiastka, ktorá mala byť splatená spotrebiteľom bola vo výške 9 200,52 €. Z Výpisu čerpania, splátok a úhrad pripojeného k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že žalovaná dňa 26.6.2014 čerpala úver v celkovej výške 5 000,- €, pričom žalovaná mesačnými splátkami v období od 28.7.2014 do 6.3.2015 uhradila titulom splátok úveru celkovo sumu 1 004,18 €. Ďalej z Výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že ku dňu 20.4.2015 boli voči žalovanej predpísané platby za upomienku I. 5,- €. Dňa 25.6.2015 a 2.8.2015 boli voči žalovanej predpísané platby za upomienku II. 2 × 12,- €, celkom 24,- €. Dňa 27.7.2015 bola voči žalovanej predpísaná zmluvná pokuta vo výške 17,- €. Ku dňu 20.8.2015 došlo k zosplatneniu istiny a dňa 3.12.2015 k dopočtu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžných súm vo výške 164,73 €, 393,55 €, 4 529,80 €, 12,- €, 12,- €, 17,- € a 5,- € za obdobie od 9.9.2015 do 3.12.2015. Oznámením o postúpení pohľadávky a Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 28.10.2015 v spojení s listom zo dňa 20.8.2015 v dôsledku omeškania žalovanej s úhradou záväzkov vyplývajúcich z Úverovej zmluvy ju právny predchodca žalobcu - spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. - vyzval k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy, a to celkovej dlžnej čiastky k uvedenému dňu vo výške 5 169,60 € ktorej splatnosť bola určená 15. dňom resp. v neskoršej výzve 7. dňom od odoslania výzvy. 1.2. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobu bolo podľa neho potrebné čiastočne zamietnuť z dôvodu nedodržania ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver. Úverová zmluva zo dňa 25.6.2014, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. V zmluve je uvedená mesačná splátka, ktorej výška je stanovená vo výške 109,53 € s termínom splatnosti vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Právny predchodca žalobcu do Úverovej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. V Úverových zmluvných podmienkach, § 2 Hlava 11, je uvedené, že v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny, poplatky a zmluvné sankcie (ďalej iba „splátka“). Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Súd prvej inštancie považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. k/, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v Úverovej zmluve o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tiež vzhľadom na to, že žalovaná úver čerpala, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v celkovej výške čerpania finančných prostriedkov a to v sume 5 000,- € a žalovaná uhradila žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) spolu sumu 1 004,18 €, ako to vyplýva z prehľadu čerpania a splátok úveru doloženého do spisu žalobcom, súd priznal žalobcovi len plnenie, ktoré právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej znížené o uhradené splátky, čo v danom prípade predstavuje 3 995,82 € a v prevyšujúcej časti žalobu v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol. 1.3. Pri úrokoch z omeškania súd dospel k záveru, že úroky z omeškania uplatnené žalobcom vo výške 5,05 % ročne sú v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorých bol zákonný úrok z omeškania k prvému dňu omeškania žalovaného vo výške 5,05 % ročne. Podľa vládneho nariadenia č. 20/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. V prejednávanom prípade záväzkový vzťah vznikol po 1.2.2013, zákonná úroková sadzba v období, keď sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojej povinnosti, teda ku dňu 4.12.2015 bola vo výške 0,05 %. Žalovaná sa dostala do omeškania so splatením celého úveru dňa 10.9.2015, keďže z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 20.8.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobcu zosplatnil celý úver a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní odo dňa odoslania výzvy, pričom výzva bola odoslaná dňa 25.8.2015. Posledný deň na plnenie bol deň 9.9.2015, žalovaná sa dostala do omeškania 10.9.2015. Z predžalobnej výzvy zo dňa 28.10.2015 odoslanej dňa 30.10.2015 bola žalovaná povinná platiť svoj dlh v lehote 7 dní od odoslania tejto výzvy, takže do omeškania sa žalovaná dostala dňa 8.11.2015. Súd však priznal žalobcovi úrok z omeškania od dátumu, ktorý si uplatňoval v žalobe, teda od 4.12.2015 a zo sumy istiny, na ktorú má žalobca podľa záverov súdu nárok. 1.4. Záverom prvoinštančný súd dodal, že žalobca ako aj jeho právny zástupca si splnili svoju notifikačnú povinnosť vyplývajúcu im z cesie predmetnej pohľadávky, a to plnohodnotným legitimačným nástrojom, akým je oznámenie a teda žalobca ako postupník preukázal svoj nárok voči žalovanej. 1.5. O čiastočnom zastavení konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 145 v spojení s § 146 C.s.p., nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 1 168,94 € spolu s príslušenstvom späť pred otvorením pojednávania vo veci samej, keďže žalovaná uhradila uvedenú sumu po podaní žaloby. 1.6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.. Náhrada trov konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že vznikli. Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov, pričom najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Samotná zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného. Percentuálne vyjadrenie úspešnosti oboch strán sporu vo vzťahu k predmetu konania predstavuje 77,83 %-ný úspech žalobcu a 22,17 %-ný úspech žalovaného, žalobcovi tak patrí právo na náhradu trov konania v pomere rozdielu medzi takto vyjadrenou úspešnosťou oboch strán sporu (tzv. čistý úspech), tzn. v rozsahu 55,16 % preukázane účelne vynaložených trov v konaní, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie vyhovel žalobe, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Vytkla súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrvala na svojom názore, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca uviedol, že pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vzniknuté z úverovej zmluvy zo dňa 25.6.2014 boli naňho postúpené na základe zmluvy zo dňa 20.8.2015. V oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2018 právny zástupca žalobcu uvádza, že pohľadávka bola postúpená na základe zmluvy zo dňa 12.9.2012. Keďže oznámenie obsahuje zrejme nesprávny údaj o dátume uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky, nemôže spôsobovať žiadne účinky. Povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi má postupca, ak túto povinnosť nesplní, je na postupníkovi, aby dlžníkovi preukázal postúpenie pohľadávky. Nebolo preukázané, že by pôvodný veriteľ žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej v stanovenej lehote nevyjadril. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v napadnutej zamietajúcej časti zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 6. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 7. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 8. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 9. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 10. Súd je pri rozhodovaní o akejkoľvek žalobe vždy povinný skúmať existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a to aj ak ju v konaní nikto nenamieta. Aktívna legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadne z účastníkov nenapáda (Rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.6.2010). Opomenutie vyriešenia kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 6 ods.1 dohovoru (Nálezu ÚS SR zo dňa 12.12.2017 sp. zn. I.ÚS 407/2016). Pokiaľ sa súd k tejto otázke aj výslovne nevyjadrí, neznamená to, že sa s ňou nevysporiadal. Aktívna vecná legitimácia predstavuje také právne postavenie žalobcu, na základe ktorého mu podľa hmotného práva patrí žalobou uplatnené právo (nárok) alebo na základe ktorého má procesné právo uplatniť na súde žalovaný nárok. Žalobca má povinnosť uniesť v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Bremeno tvrdenia žalobca unesie už tým, že si určitý nárok uplatní na súde, aj pokiaľ túto skutočnosti výslovne v žalobe neuvedie. Žalobcu zaťažuje tiež povinnosť toto svoje tvrdenie v konaní preukázať, nakoľko je to žalobca, kto z tohto tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. 11. V posudzovanej veci právny predchodca terajšieho žalobcu, spoločnosť AB 1 B. V., v žalobe tvrdil, že žalovaná pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom - spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a dlžníkom - žalovanou, bola na žalobcu ako postupníka postúpená spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako postupcom. Následne v priebehu konania došlo k zániku spoločnosti AB 1 B. V., ktorej právnym nástupcom sa stal súčasný žalobca, s ktorým súd prvej inštancie pokračoval v konaní. 12. Postúpenie pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým do existujúceho záväzkového vzťahu vstupuje namiesto pôvodného veriteľa - postupcu, nový veriteľ - postupník. Postúpením pohľadávky prechádzajú na postupníka všetky práva spojené s pohľadávkou, vrátane práva domáhať sa jej splnenia na súde. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok sa vyžaduje písomná forma; súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky nie je potrebný. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemá vplyv skutočnosť, či dlžník o nej má vedomosť. Zákon ukladá postupcovi povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Nesplnenie si tejto povinnosti však nie je sankcionované neplatnosťou postúpenia pohľadávky. Predmetné zákonné ustanovenie slúži na ochranu dlžníka, ktorý môže plniť jemu známemu veriteľovi, hoci tento už pohľadávku postúpil, pričom postupca (pôvodný veriteľ) je povinný plnenie dlžníka prijať a dlžník sa takýmto plnením účinne zbaví záväzku. Nie je však vylúčené, aby dlžník pri absencii oznámenia o postúpení pohľadávky postupcom plnil aj postupníkovi, ak sa iným spôsobom dozvie o postúpení pohľadávky (v praxi zrejme najmä na základe oznámenia postupníka), resp. ho k tomu zaviaže právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. 13. V prípade, keď žalobca tvrdí, že žalovaná pohľadávka bola naňho postúpená, teda že nie je pôvodným veriteľom vo vzťahu so žalovaným, ale nárok domáhať sa uspokojenia žalovanej pohľadávky naňho prešiel na základe jej postúpenia, je žalobca na to, aby uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii svojej aktívnej vecnej legitimácie, povinný preukázať, že došlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky z pôvodného (predchádzajúceho) veriteľa na žalobcu. Nakoľko platné postúpenie pohľadávky je možné len na základe písomnej zmluvy (§ 524 Občianskeho zákonníka), preukázať túto skutočnosť možno spravidla práve predložením zmluvy o postúpení pohľadávky. 14. Súd prvej inštancie sa k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu iba v stručnosti vyjadril tak, že žalobca, ako aj jeho právny zástupca si splnili svoju notifikačnú povinnosť vyplývajúcu im z cesie predmetnej pohľadávky, a to plnohodnotným legitimačným nástrojom, akým je oznámenie a teda žalobca ako postupník preukázal svoj nárok voči žalovanej. Nakoľko mal za preukázané, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný, žalobe vyhovel. K tomuto záveru súd prvej inštancie dospel napriek skutočnosti, že žalobca v konaní nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky, ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by postúpenie pohľadávky preukazovali. V žalobe bolo iba skonštatované, že úverovú zmluvu so žalovaným uzavrel právny predchodca žalobcu, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., pričom nijaké bližšie vyjadrenie sa k prevodu práv v súvislosti so žalovanou pohľadávkou obsahom žaloby nebolo. K žalobe bola pripojená listina označená ako Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia, ktorú vyhotovil právny zástupca žalobcu a v ktorej bolo uvedené, že pohľadávka z úverovej zmluvy zo dňa 25.6.2014 bola spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti AB 1 B. V., postúpená zmluvou zo dňa 12.9.2012. Samotná zmluva o postúpení pohľadávky, ani žiaden iný dôkaz preukazujúci platné postúpenie pohľadávky však žalobcom v konaní produkovaný nebol. Súd prvej inštancie preto pochybil, keď v takejto situácií mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Naopak dátum 12.9.2012, kedy mala vzniknúť zmluva o postúpení pohľadávky, vylučuje, aby predmetom tejto zmluvy mohla byť pohľadávka, ktorá ešte len mala vzniknúť v budúcnosti zo zmluvy zo dňa 25.6.2014. 15. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že dôkazom preukazujúcim aktívnu vecnú legitimáciu postupcu nemôže byť oznámenie postupníka (resp. jeho právneho zástupcu) o postúpení pohľadávky, ktoré právny predchodca žalobcu súdu predložil. V zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca (t. j. nie postupník) bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Oznámenie o postúpení pohľadávky predstavuje jednostranný právny úkon postupcu adresovaný dlžníkovi, ktorého účelom je informovanie dlžníka o osobe aktuálneho veriteľa a jeho právne účinky sa týkajú otázky, plnením ktorej osobe sa dlžník zbaví svojho dlhu. Ide o inštitút odlišný od samotného postúpenia pohľadávky, pričom zo samotného oznámenia o postúpení pohľadávky nemožno robiť žiadne závery o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. K prevodu pohľadávky vrátane práva domáhať sa splnenia pohľadávky na súde dochádza na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nie na základe oznámenia podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, že postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, dlžník nemá v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Toto ustanovenie sa však týka len dlžníka a nijako nebráni súdu skúmať aktívnu vecnú legitimáciu postupníka a požadovať za týmto účelom od neho zmluvu o postúpení pohľadávok, resp. preukázanie postúpenia pohľadávky. V prípade, že postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupník, je v zmysle § 526 ods. 2 a contrario povinný postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázať a tým viac je ho povinný preukázať súdu. 16. Odvolací súd z dôvodu nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v jeho vyhovujúcej časti podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu zamieta, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 17. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Žalobca vzal ešte v prvoinštančnom konaní žalobu čiastočne späť (v časti o zaplatenie 1 168,94 €) v dôsledku čiastočnej úhrady uplatňovanej pohľadávky žalovanou, avšak z výsledkov tohto konania nepochybne vyplynulo, že nešlo o plnenie dôvodne uplatneného nároku žalobcu, nakoľko absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zaťažovala celý žalobcom uplatnený nárok aj pred späťvzatím. Procesné zavinenie zastavenia konania v časti istiny 1 168,94 € preto treba pričítať žalobcovi, ktorý svoju žalobu vzal čiastočne späť a nesie za trovy vzniknuté konaním v jeho zastavenej časti plnú procesnú zodpovednosť. Súčasne žalobca nesie v celom rozsahu procesnú zodpovednosť za neúspech v spore vo veci samej, preto má žalovaná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).