Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/94/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010041 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516010041.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovanej I. C., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 26.06.2017 sp. zn. 2T/8/2016, na verejnom zasadnutí konanom 08. novembra 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej I. C., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 26.06.2017 sp. zn. 2T/8/2016 bola obžalovaná I. C. uznaná za vinnú pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že v období najskôr od presne neurčeného dňa v mesiaci august 2006 najneskôr do presne neurčeného dňa na konci mesiaca november 2007 na jednotlivých miestach v rámci H. a Y., využijúc svoje znalosti a skúsenosti z pôsobenia v obchodnej spoločnosti G. G. spol. s.r.o. (ďalej iba „G.“), kde bola zamestnaná od 14.11.2003 do 20.09.2007 ako obchodná zástupkyňa, pričom náplňou jej práce bol výkup alebo výmena drahých kovov, najmä zlata a výrobkov z neho, pod rôznymi zámienkami obchodovania so zlatom na svetovej burze a výhodného investovania do zlata na medzinárodnom alebo aj domácom trhu, ktoré sa nezakladali na pravde, taktiež vzbudzujúc dôveru, solventnosť a bohaté obchodné skúsenosti u poškodených, avšak sledujúc cieľ vlastného obohatenia, vylákala od jednotlivých poškodených finančné prostriedky v rôznych sumách, pričom obvinená od počiatku reálne nedisponovala prezentovanými možnosťami investovania do uvedenej komodity a rovnako nebolo objektívne v jej možnostiach dosahovať sľubované investičné výsledky s rýchlym návratom zhodnotených finančných prostriedkov, a takto konala v týchto prípadoch: 1. od poškodenej I.. C. C. na základe ústnej dohody v presne nezistenom čase približne od augusta 2006 do septembra 2007 vylákala v niekoľkých čiastkach celkovo sumu 2 340 000,- Sk, ktoré jej sčasti pošk. I.. C. odovzdala osobne v H. v C. X. X. na D. ulici č. XXX, sčasti v hotovosti po výbere z účtu vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. v Bratislave v C. X. X. na D. ulici č. XXX, ako aj na iných miestach v H., časť finančných prostriedkov jej pošk. I.. C. odovzdala sprostredkovane cez svojho rodinného známeho N. W., časť finančných prostriedkov pošk. I.. C. previedla zo svojho účtu na účty obv. C. vedené vo D., a.s. č.: XXXXXXXXX/XXXX a U. banke, a.s. č.: XXXXXXXXXX/XXXX, pričom jednotlivé poskytnuté čiastky mali byť vrátené v rozmedzí jedného mesiaca až šiestich týždňov, no nakoľko tieto čiastky vrátené neboli, po poskytnutí poslednej čiastky finančných prostriedkov uzatvorili obv. C. a pošk. I.. C. - Zmluvu o pôžičke na sumu 2 340 000,- Sk zo dňa 04.09.2007 s termínom vrátenia finančných prostriedkov do dňa 10.10.2007 overenú u notára, dlžná čiastka nebola pošk. I.. C. napriek jej naliehaniu, okrem sumy 40 000,- Sk, vrátená, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenej I.. C. C. škodu v sume 76 346,01 Eur (2 300 000,- Sk), 2. od poškodenej I. C. dňa 02.02.2007 v poobedňajších hodinách v reštaurácii G. v Y. vylákala sumu 30 000,- Sk v hotovosti s termínom ich vrátenia do 02.04.2007, o čom jej obv. C. odovzdala svoje čestné prehlásenie overené u notára, tieto finančné prostriedky obv. C. v dohodnutom termíne nevrátila, dňa 13.04.2007 obv. C. poukázala pošk. C. na účet vedený v U. banke, a.s. sumu 3 500,- Sk, následne na základe ďálšej požiadavky obv. C., ktorá jej bola tlmočená prostredníctvom Z. C. poukázala pošk. C. prostredníctvom internetbankingu dňa 30.04.2007 na účet obv. C. č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v U. banke, a.s. ďalších 20 000,- Sk, obv. C. už ďalšie poskytnuté finančné prostriedky napriek naliehaniu pošk. C. nevrátila, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenej I. C. škodu v sume 1 543,52 Eur (46 500,- Sk), 3. od poškodenej Z. H. (predtým N.) na základe ústnej dohody v presne nezistenom čase v mesiaci marec 2007 v H. na H. ulici č. XX vylákala v hotovosti finančnú čiastku 700 000,- Sk, v presne nezistenom čase mesiaca apríl 2007 v H. v reštaurácii N. X. na N. námestí vylákala v hotovosti finančnú čiastku 1 300 000,- Sk, v presne nezistenom čase mesiaca jún 2007 v Bratislave na H. ulici č. XX vylákala v hotovosti finančnú čiastku 900 000,- Sk a v presne nezistenom čase začiatkom mesiaca júl 2007 v H. na H. ulici č. 30 vylákala v hotovosti finančnú čiastku 400 000,- Sk s prísľubom vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov do konca mesiaca november 2007, dňa 25.02.2008 obv. C. vystavila pošk. N. zmenku “na rad“ na sumu 8 000 000,- Sk so splatnosťou do dňa 29.02.2008, od 28.06.2007 do 10.08.2007 obv. C.oukázala na účet pošk. N. vedený v U. banke, a.s. postupne sumu 415 000,- Sk, ďalšie finančné prostriedky napriek naliehaniu pošk. N. nevrátila, rovnako nie je zrejmé na aký účel obv. C. získané finančné prostriedky použila, čím spôsobila poškodenej Z. H. (predtým N.) škodu v sume 95 764,46 Eur (2 885 000,-Sk), 4. od poškodeného U. R. v presne nezistenom čase dňa 12.03.2007 v byte na H. ulici č. XX v H. vylákala sumu 200 000,- Sk, o poskytnutí tejto finančnej čiastky uzatvorili Zmluvu o pôžičke s termínom vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov do dňa 30.06.2007, následne na základe žiadosti obv. PZ.j o zapožičanie ďalších finančných prostriedkov jej pošk. R. odovzdal prostredníctvom Z. N. (v súčasnosti H.) v presne nezistenom čase koncom mesiaca november 2007 v hotovosti finančnú čiastku 2 000 000,- Sk, o ktorých poskytnutí bola dňa 13.12.2007 uzatvorená zmluva o pôžičke s termínom ich vrátenia do dňa 29.02.2008, súčasne pošk. R. dňa 13.12.2007 vystavila obv. C. zmenku na 2 200 000,- Sk s termínom splatnosti dňa 14.03.2008, nakoľko obv. C. do 14.03.2008 sumu 2 200 000,- Sk nevrátila, u notára bola dňa 27.03.2008 spísaná zápisnica o jej uznaní dlhu a súhlase s exekúciou, pokiaľ nevráti dlh do 10.04.2008, dňa 15.01.2008 poukázala obv. C. na účet pošk. R. vedený v G. sporiteľni, a.s. sumu 80 000,- Sk, dňa 20.10.2008 poukázala neter obv. C. D. U. na účet priateľky pošk. R. vedený v U. banke, a.s. sumu 24 000,- Sk a v presne nezistenom čase roku 2008 pošk. R. vrátila Z. N. (v súčasnosti H.) za obv. C. sumu 100 000,- Sk, ďalšie poskytnuté finančné prostriedky pošk. R., napriek jeho naliehaniu, vrátené neboli, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenému U. R. škodu v sume 66 255,06 Eur (1 996 000,- Sk), 5. od poškodeného V.. I. W., ktorý bol kolega a nadriadený obvinenej, na základe ústnej dohody v presne nezistenom čase dňa 21.03.2007 v sídle prevádzky spoločnosti G. G. spol. s.r.o. v H. na U. ulici č. XX, pod nepravdivou zámienkou naliehavej finančnej potreby v rodinných záležitostiach vylákala v hotovosti finančnú čiastku 300 000,- Sk s prísľubom ich vrátenia do jedného mesiaca, poskytnuté finančné prostriedky v tomto termíne a ani neskôr napriek naliehaniu pošk. V.. W. nevrátila, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenému V.. I. W. škodu v sume 9 958,18 Eur (300 000,- Sk), 6. od poškodeného I.. Z. M. A1 K. v presne neurčených dňoch v mesiacoch marec a apríl 2007 v Bratislave v Z. H. X. na C. ulici vylákala v hotovosti na dva razy po 50 000,- Sk, t.j. celkovo sumu 100.000,- Sk, na základe zmluvy o pôžičke s podpisom obv. C. overeným u notára dňa 23.03.2007 s termínom vrátenia týchto poskytnutých finančných prostriedkov do dňa 23.05.2007, dňa 25.04.2007 poukázala obv. C. na účet pošk. I.. K. vedený vo D., a.s. sumu 10 000,- Sk, ďalšie finančné prostriedky napriek naliehaniu pošk. I.. K. vrátené neboli, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenému MUDr. Z. M. A1 K. škodu v sume 2 987,45 Eur (90 000,- Sk), 7. od poškodeného I. R. v presne nezistenom čase dňa 07.05.2007 na presne neustálenom mieste pred notárskym úradom N.. N. R. na C. ulici v H. vylákala v hotovosti čiastku 300 000,- Sk, o poskytnutí tejto finančnej čiastky uzatvorili Zmluvu o pôžičke s termínom vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov do dňa 14.05.2007 a svoj podpis si obv. C. overila u notára, poskytnuté finančné prostriedky obv. C. v stanovenom termíne a ani neskôr po naliehaní pošk. R. nevrátila, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenému I. R. škodu v sume 9 958,18 Eur (300 000,-Sk), 8. od poškodeného C. U. na základe ústnej dohody v presne nezistenom čase prvej polovice roka 2007 vylákala finančnú čiastku 1 840 000,- Sk, ktorú jej poukázal dňa 11.06.2007 prevodom zo svojho účtu č.: XXXXXXXXX/XXXX, vedený v Q. obchodnej banke, a.s., na jej účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Q. obchodnej banke, a.s., s prísľubom ich vrátenia do troch mesiacov, následne obv. C. dňa 27.06.2007 zaslala na uvedený účet pošk. U. sumu 250 000,- Sk a neskôr v presne nezistenom čase mu vrátila ďalších 250 000,- Sk z dlžnej sumy 1 840 000,-Sk, dňa 23.07.2007 na základe ústnej dohody pošk. U. opätovne odovzdal v H. v byte Z. N. na H. ulici č. XX obv. C. v hotovosti ďalšiu čiastku 3 000 000,- Sk s prísľubom jej vrátenia do troch mesiacov, nakoľko tieto finančné prostriedky v dohodnutom termíne opäť pošk. U. vrátené neboli, po opakovanom naliehaní mu obv. C. odovzdala jej čestné prehlásenie o prevzatí týchto finančných prostriedkov overené u notára dňa 22.09.2008 s prísľubom ich vrátenia do dňa 31.12.2008, poskytnuté finančné prostriedky obv. C. napriek ďalšiemu naliehaniu nevrátila, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenému C. U. škodu v sume 144 061,61 Eur (4 340 000,-Sk), 9. od poškodenej V. Z. na základe ústnej dohody v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2007 v H. na ulici Z. K. č.XX vylákala finančnú čiastku 550 000,-Sk, v presne nezistenom čase v mesiaci júl 2007 vylákala finančnú čiastku 1 180 000,-Sk s prísľubom vrátenia finančných prostriedkov do konca septembra 2007, dňa 01.09.2007 obv. C. vystavila pošk. Z. doklad - uznanie dlhu vo výške 2 000 000,- Sk s termínom vrátenia do dňa 30.09.2007, po mnohých naliehaniach vrátila obv. C. prevodom z jej účtu č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v G. sporiteľni, a.s. pošk. Z. dňa 09.04.2009 čiastku 100,- Eur a dňa 16.07.2009 čiastku 500,- Eur, ďalšie poskytnuté prostriedky už pošk. Z. nevrátila, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenej V. Z. škodu v sume 56 825,48 Eur (1 711 924,41 Sk), 10. od poškodenej S. C. na základe ústnej dohody v presne nezistenom čase v polovici mesiaca jún 2007 v byte Z. N. v H. na H. ulici č. XX vylákala v hotovosti čiastku 450 000,- Sk s prísľubom vrátenia týchto finančných prostriedkov do 3 týždňov, obv. C. poskytnuté finančné prostriedky do uvedeného termínu a ani neskôr po opakovanom naliehaní pošk. C. nevrátila, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, cím spôsobila poškodenej S. C. škodu v sume 14 937,26 Eur (450 000,- Sk), 11. od poškodeného I. X. na základe ústnej dohody v presne nezistenom čase mesiaca júl 2007 v Bratislave v byte na H. ulici č. XX vylákala v hotovosti čiastku 300 000,- Sk s prísľubom vrátenia týchto finančných prostriedkov do 3 týždňov, obv. C. poskytnuté finančné prostriedky do uvedeného termínu a ani po ňom napriek naliehaniam pošk. X. nevrátila, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenému I. X. škodu v sume 9 958,18 Eur (300 000,- Sk), 12. od poškodenej Y. X. na základe ústnej dohody v presne nezistenom čase mesiaca júl 2007 v Bratislave v byte na H. ulici č. XX vylákala v hotovosti čiastku 100 000,- Sk s prísľubom vrátenia týchto finančných prostriedkov do 2 týždňov, obv. C. poskytnuté finančné prostriedky do uvedeného termínu a ani po ňom napriek naliehaniam Z. N. (v súčasnosti H.) t.j. dcéry pošk. X. nevrátila, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenej Y. X. škodu v sume 3 319,39 Eur (100 000,- Sk), 13. od poškodeného D. I. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.07.2007 uzatvorenej medzi obv. C. ako dlžníkom a veriteľom pošk. I. vylákala finančnú čiastku 300 000,- Sk, pričom v presne nezistenom čase toho istého dňa v H. na ulici Z. K. č. XX túto sumu v hotovosti od pošk. I. aj prevzala, ktorú mala obv. C. podľa Zmluvy o pôžičke vrátiť do dňa 21.08.2007, čo sa neuskutočnilo a finančné prostriedky ani následne napriek urgenciám pošk. I. nevrátila, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenému D. I. škodu v sume 9 958,18 Eur (300 000,- Sk), 14. od poškodeného C. W. na základe telefonického dohovoru, po predchádzajúcom oslovení sprostredkovateľkou Z. C., vylákala finančnú čiastku 150 000,- Sk, ktoré pošk. W. vložil na účet obv. C. č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v U. banke, a.s. dňa 07.08.2007 v pobočke Tatra banky v Y., obv. C. tieto finančné prostriedky mala v zmysle telefonickej dohody vrátiť do jedného mesiaca, čo neurobila a tieto nevrátila ani následne napriek viacnásobnému naliehaniu pošk. W., obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenému C. W. škodu v sume 4 979,09 Eur (150 000,-sk), 15. od poškodeného V.. S. Y. na základe telefonického rozhovoru zo dňa 28.08.2007 vylákala finančnú čiastku 270 000.- Sk s prísľubom jej vrátenia do týždňa, túto sumu pošk. V.. Y. toho istého dňa prostredníctvom internetbankingu poukázal zo svojho osobného účtu č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v U. banke, a.s., obv. C. na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v U. banke, a.s. a to najskôr v časti 120 000,- Sk a následne v časti 150 000,- Sk, obv. C. v dohodnutom termíne a ani neskôr napriek naliehaniu pošk. V.. Y., tomuto finančné prostriedky nevrátila, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenému V.. S. Y. škodu v sume 8 962,36 Eur (270 000,- Sk), 16. od poškodeného I.. N. M. v presne nezistenom čase dňa 13.09.2007 v Z. H. X. v X. T. na C. ulici v H. vylákala v hotovosti finančnú čiastku 300 000,- Sk, o čom uzavreli toho istého dňa zmluvu o pôžičke o vrátení sumy 360 000,- Sk (t.j. s úrokmi resp. so sľúbeným ziskom) do dňa 23.10.2007, následne na žiadosť netere obv. C. D. - D. U. o požičanie ďalšej sumy 100 000,- Sk pre obv. C., pod zámienkou vydierania zo strany tretích osôb, poukázal pošk. I.. M. dňa 25.09.2007 na účet D. U. č.: XXXXXXXXXX/ XXXX, vedený vo D., a.s., túto sumu (100 000,- Sk), poskytnuté finančné prostriedky mali byť vrátené do 1 mesiaca, nakoľko suma 400 000,- Sk nebola pošk. I.. M. vrátená v prisľúbenom termíne a ani v ďalších opakovane prisľúbených termínoch, po jeho naliehaniach vystavila D. U. dňa 07.05.2008 vlastnú zmenku na sumu 610 000,- Sk s lehotou jej splatnosti do dňa 02.06.2008, kde ručiteľom je obv. C., čo potvrdila vlastným podpisom, táto zmenka nebola v dohodnutom termíne a ani neskôr preplatená, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenému Mgr. N. M. škodu v sume 13 277,57 Eur (400 000,-Sk), 17. od poškodeného N. G. v presne nezistenom čase dňa 11.09.2007 vylákala finančnú čiastku 1 300 000,- Sk a to po predchádzajúcom oslovení Z. N. (v súčasnosti H.), ktorá garantovala vrátenie peňazí obv. C. v presne nezistenom čase dňa 11.10.2007, ktorú pošk. G. dňa 11.09.2007 odovzdal Z. N. v kancelárskych priestoroch na presne nestotožnenom mieste v H. - C. a tá túto následne odovzdala obv. C., cestou Z. N. obv. C. doručila pošk. G. ňou podpísanú a overenú (dňa 12.09.2007) zmluvu o pôžičke na sumu 1 300 000,- Sk u notára s termínom vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov obv. C. do dňa 11.10.2007, finančné prostriedky do uvedeného dňa a ani neskôr neboli pošk. G. vrátené, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenému N. G. škodu v sume 43 152,09 Eur (1 300 000,- Sk), 18. od poškodenej I.. Z. G. na základe ústnej dohody v presne nezistenom čase dňa 26.10.2007 v H. na čerpacej stanici B. na C. ulici pod nepravdivou a vymyslenou zámienkou naliehavej finančnej potreby z dôvodu vydierania tretími osobami vylákala v hotovosti finančnú čiastku 100 000,- Sk s prísľubom jej vrátenia do 14 dní, poskytnutú finančnú čiastku v prisľúbenom termíne a ani neskôr napriek naliehaniu pošk. I.. G. nevrátila, obv. C. získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenej I.. Z. G. škodu v sume 3 319,39 Eur (100 000,-Sk), vylákaná suma od poškodených v bodoch 1/ až 18/ je celkovo 575 564,46 Eur (17 339 454,92 Sk), čo predstavuje aj spôsobenú škodu. Za uvedený pokračovací obzvlášť závažný zločin bol obžalovanej podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bola obžalovaná pre výkon uloženého trestu zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanej uložený aj ochranný dohľad na dobu 2 roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaná povinná nahradiť poškodeným I. C. škodu vo výške 1.543,52 eur, Z. H. škodu vo výške 95.764,46 eur, U. R. škodu vo výške 66.255,06 eur, V.. I. W. škodu vo výške 9.958,18 eur, I.. Z. M. Al K. škodu vo výške 2.987,45 eur, I. R. škodu vo výške 9.958,18 eur, C. U. škodu vo výške 144.061,60 eur, V. Z. škodu vo výške 56.825,48 eur, D. I. škodu vo výške 9.958,18 eur, C. W. škodu vo výške 4.979,09 eur, V.. S. Y. škodu vo výške 8.962,36 eur a I.. Z. G. škodu vo výške 3.319,39 eur. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení I.. C. C., S. C., I. X., Y. X., I.. N. M., N. G. odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. boli poškodení I. C., Z. H., U. R., V.. I. W., I.. Z. M. Al K., I. R., C. U., V. Z., S. C., D. I., C. W., V.. S. Y. a I.. Z. G. odkázaní so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie obžalovaná I. C.. V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu uviedla, že podaným odvolaním napáda celý výrok rozsudku, tak do výroku o vine, ako aj do výroku o treste a napáda všetky výroky o priznaní náhrady škody poškodeným. Domáhala sa, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol spôsobom, že ju spod obžaloby oslobodí a všetkých poškodených odkáže s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces. Alternatívne navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu ďalej zdôraznila, že v danom konaní nebolo bezpečne preukázané, že by sa ona vo vzťahu ku všetkým poškodeným od začiatku, resp. v čase uzatvorenia pôžičiek, konala takým spôsobom, že by niekoho uvádzala do omylu s cieľom spôsobiť na cudzom majetku škodu a zároveň seba alebo iného obohatiť. Práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ona (obžalovaná) si od začiatku zmluvného vzťahu svoje záväzky plnila, čo potvrdili svojimi výpoveďami i poškodení, o čom navyše svedčia aj výpisy z jej bankového účtu. Skutočnosť, že mala reálny a skutočný záujem vrátiť požičané peniaze, to potvrdzujú i samotné výpovede svedkov, napr. vo vzťahu k poškodeným U. R., V. Z., I. R. a I.. C. C.. Z. okresného súdu, že peniaze, ktorá ona postupne vracala poškodeným, bola iba taká „taktika“ o tom, ako vylákať ďalšie finančné prostriedky, nemohol vôbec obstáť. Tieto tvrdenia sú iba dohady a nepodložené špekulatívne domnienky, ktoré neboli v predmetnom konaní ničím preukázané a ani podložené. V tomto konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by ona presviedčala, či prehovárala poškodených k tomu, aby jej peniaze poskytli. Poškodení tak robili z vlastného rozhodnutia, nakoľko zo žiadnej výpovede nevyplýva, že by ona nástojila na poskytnutí finančných prostriedkov, poškodení dobrovoľne „odniesli“ peniaze priamo jej, prípadne ich poskytli tretej osobe (napr. poškodenej N.). M. nebolo preukázané, že by ona niekomu priamo tvrdila, že ide obchodovať na burze so zlatom. Naopak ona prezentovala, že z titulu svojej pracovnej pozície dokáže zhodnotiť peniaze a to tým spôsobom, že peniaze sa použijú na skupovanie zlomkového zlata, ktoré sa následne ztavilo a keď cena zlata na svetových trhoch stúpla, bolo v zhodnotenej podobe predané so ziskom. V danom prípade nejde o žiadnu pyramídovú hru, ako sa to snažil prezentovať prokurátor, resp. prvostupňový súd, ale v danom konaní preukázateľne ona protiprávne (v rozpore s predpismi verejného správneho práva), zabezpečovala zber zlomkov zlata. Uvedené konanie však automaticky neznamená, že by ona naplnila všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. V danom konaní nebola riadne a presvedčivo preukázaná a ani žiadnym spôsobom zdokumentovaná výške škody ako obligatórny znak kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podvodu. V predmetnej veci bola výške spôsobenej škody „vyčíslená“ len na základe toho, čo v konaní prezentovali poškodení. Takéto vyčíslenie škody nemôže v žiadnom prípade prezentovať hodnoverný a objektívny dôkaz ohľadom určenia výšky spôsobenej škody. V súvislosti s uvedeným odvolateľka dáva do pozornosti odvolaciemu súdu aj uznesenie Krajského súdu v Žiline z 21.05.2013 sp. zn. 2T/111/2008. Okresný súd odmietol však vykonať dôkazy navrhované obhajobou ohľadom výšky škody a to zisťovanie výšky finančných prostriedkov na bankových účtoch všetkých poškodených v čase inkriminovaného skutku a to za roky 2006 až 2007. Ani jeden svedok vrátane poškodených nepotvrdil, že by ona (obžalovaná) od neho vylákala peniaze pod zámienkou obchodovania so zlatom na burze. Súd vo svojom odôvodnení uviedol, že sa nestotožnil s tým, že išlo o pôžičky. Odvolateľke nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k tomuto názoru, keďže takýto argument nemá oporu v platných a účinných právnych predpisoch, keďže Občiansky zákonník pôžičku definuje v § 657. Ďalšiu skutočnosť, ktorú konajúci súd nevzal pri rozhodovaní do úvahy je tá, že ona sama poprela pravosť a pravdivosť súkromných listín (zmluvy o pôžičke). Ďalším nesprávnym záverom, ku ktorému dospel okresný súd je, že podľa názoru súdu ona (obžalovaná) už vopred vedela, že „vylákané“ peniaze nemôže zhodnotiť v takej sume, akú prezentovala, že už vopred vedela, že je insolventná, nakoľko sama nič nevlastnila, vybudovala si dôveru u jednotlivých poškodených, prezentovala svoj úspešný podnikateľský plán. Čo sa týka „vylákania finančných prostriedkov“, tak v tejto časti dostatočným spôsobom obhajoba vyvrátila názor súdu prvého stupňa. Bolo preukázané, že išlo o dobrovoľné rozhodnutie poškodených požičať jej svoje finančné prostriedky s očakávaním, že ona tieto finančné prostiedky zhodnotí pri obchodovaní so zlatom. Ani jeden z poškodených v tomto konaní neuviedol, že by nekonal dobrovoľne, ale pod akoukoľvek hrozbou. Nad rámec toho viacerí poškodení ani len neboli priamo s ňou v kontakte a peniaze jej požičali cez tretiu osobu. V konaní nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že by ona garantovala poškodeným presný, konkrétny výnos. Obchodovanie so zlatom z jej strany bolo prezentované ako obchodovanie, ktoré vo všeobecnosti „výhodné“ a na ktorom sa dá „slušne zarobiť“. Je nesporné, že ak by ona v skutočnosti poškodeným uvádzala nerealistické, nemožné výnosy, alebo akékoľvek iné neštandardné podmienky, nepožičiavali by jej finančné prostriedky a už vôbec nie v takých sumách, aké poškodení v tomto konaní uviedli. Na základe vykonaných dôkazov je nesporné, že majetok obžalovanej bol až následne a nie od počiatku „blokovaný“ a následne predaný. Až neskôr nastali okolnosti, pre ktoré ona už nemohla všetky požičané peniaze riadne vrátiť (predaj bytu, strata zamestnania, exekúcie a podobne). Odvolateľka apelovala na tú skutočnosť, že okresný súd odmietol vykonať obhajobou navrhnutý dôkaz a to opätovne vypočuť svedka Mgr. Z. Y. ako konateľa spoločnosti G. G. s.r.o. a súčasne odmietol vyžiadať z tejto spoločnosti dôležité dôkazy o tom, koľko zlata sa v danom inkriminovanom období v spoločnosti tavilo, koľko zlomkového zlata sa kupovalo od ľudí a koľko zlata sa predávalo zo slovenskej do českej G. a evidencie týkajúce sa nákupu zlomkového zlata, evidencie týkajúce sa tavenia zlata, evidencie týkajúce sa predaja zlata zo slovenskej do českej G. a podobne. Uvedeným konaním súd prvého stupňa kardinálnym spôsobom zasiahol do možnosti a do základného ústavného práva i základného práva obžalovanej uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Obžalovaná ďalej vyslovila názor, že vierohodnosť výpovedí niektorých poškodených, môže byť v prvom rade spochybnená z dôvodu odstupu času (12 rokov od spáchania skutku). Konajúcemu súdu sa nepodarilo preukázať jednoznačnú pravdivosť výpovedí jednotlivých poškodených. Odvolateľka sa domnieva, že nie je vylúčené (ale skôr pravdepodobné), že s odstupom času poškodení môžu uvádzať niektoré konkrétne a špecifické skutkové okolnosti tak, že nemusia byť v súlade s objektívnou realitou. Obžalovaná považuje napríklad za nehodnovernú výpoveď Z. N. (nakoľko viacerí poškodení uviedli, že peniaze nepožičiavali priamo obžalovanej, ale N.) a teda už len jej výpoveď vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jej nezaujatosti, keďže zjavne vedela o protiprávnom obchodovaní, z ktorého chcela profitovať. Ďalšiu nezrovnalosť obžalovaná vidí v otázke oprávnenosti alebo fiktívnosti uplatnených nadmerných nárokov poškodených, keďže výška škody doposiaľ nebola preukázaná riadne a presvedčivo a preto nie je možné automaticky dedukovať taký záver, ako uvádzajú poškodení. Obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu ďalej zdôraznila, že uložený trest je neprimeraný i neproporcionálny, navyše rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodených na náhradu škody je v rozpore so zákonom. V danom prípade poukázala na významnú skutočnosť, že od žalovaného skutku uplynulo už 12 rokov, prípravné konanie trvalo 8 rokov a konanie pred súdom prvého stupňa trvá už 2 roky. Žiadna zložitosť totiž nemôže ospravedlňovať 12 ročný spor, v ktorom doteraz nebolo vydané žiadne právoplatné rozhodnutie. Prieťah, ktorý je v danom prípade evidentný, podľa jej názoru je možné pripísať štátu a súd by mal tak dospieť k jednoznačnému záveru, že nebola rešpektovaná táto primeraná lehota. Okresný súd tiež nezohľadnil pri určení výmery trestu, že doposiaľ nebola nikdy súdne trestaná a tiež súd nezohľadnil jej osobné pomery (je matkou), ani jej zdravotný stav, prípadne jej vek. Rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou arbitrárnosti, vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a tým ipso facto vadou nezrozumiteľnosti a tým aj vadou nezákonnosti. Dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Súd nevenoval absolútne žiadnu pozornosť tej skutočnosti, že obžalovaná poprela pravosť a pravdivosť súkromných listín, nevenoval žiadnu pozornosť zmenkám, neuviedol ako sa vysporiadal s týmito dôkazmi, resp. sa žiadym spôsobom nevyjadril k otázke posúdenia zmeniek, ako v danom konaní postupoval v prípade otázky, či predmetné zmenky súviseli alebo nesúviseli s predmetom tohto konania. Odôvodnenie rozsudku, najmä v časti pojednávajúcej o podvodnom úmysle je strohé, nešpecifické, v dôsledku čoho tak nemožno hovoriť o naplnení zákonnej požiadavky na presvedčivé a náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Pokiaľ ide o odôvodnenie v časti týkajúcej sa uvedenia presnej výšky spôsobenej škody poškodeným, podľa názoru odvolateľky, náležité odôvodnenie absentuje úplne, keďže nie je zrejmé, o ktoré skutkové a právne zistenia sa úvahy súdu opierajú, ktorými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Obžalovaná záverom poukazuje a odkazuje na priloženú prílohu, kde je jej odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Košice II z 24.04.2018 pod sp. zn. 5T/24/2012, čím je súdená za jeden a ten istý skutok, resp. za jednu a tú istú časť skutku dvakrát, čím je porušená zásada ne bis in idem a vlastne je trestaná dvakrát za jeden a ten istý skutok. Prokurátor písomným podaním zo dňa 17.08.2018, ktoré bolo doručené na Okresný súd Bratislava V dňa 22.08.2018 sa vyjadril k odvolaniu obžalovanej I. C.. V prvom rade zdôraznil, že v danej trestnej veci bolo tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vykonané komplexné dokazovanie. Všetky vykonané dôkazy boli okresným súdom náležite vyhodnotené. Rozhodnutie okresného súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Prokurátor uviedol, že sa v plnej miere pridržiava svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní, kde poukázal na rozhodujúce, zo spisu vyplývajúce a na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy. V kontexte obhajobných prednesov obžalovanej počas celého trestného konania je potrebné si uvedomiť postupnosť vývoja jej tvrdení a postupnosť vnášania pochybností do vykonaného dokazovania. Pri chronologickom zosumarizovaní jednotlivých obranných reakcií obžalovanej je možné badať až dokonalé sa prispôsobovanie obhajobných tvrdení do vykonaného dokazovania v danom momente. S poukazom na uvedené, prokurátor považuje obhajobné tvrdenia obžalovanej za účelové, nenáležité a najmä odvracajúce pozornosť od podstaty veci. Skutočnosti uvádzané obžalovanou v odôvodnení odvolania sú reakciou na zákonne vykonané dôkazy, kedy sa miestami snaží vyvolať pochybnosti, a to aj za cenu prekrútenia, resp. prispôsobenia si faktov. Prokurátor vyslovil názor, že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie a vykonávanie akýchkoľvek ďalších dôkazov by bolo nadbytočné. V prípade takéhoto postupu by sa konanie na súde stalo zdĺhavým a nehospodárnym. Všetky vykonané dôkazy na okresnom súde boli v prítomnosti obhajcu a samotnej obžalovanej (s výnimkou, keď dala súhlas na konanie v neprítomnosti), pričom táto procesná strana mala dostatok možností sa priamo a aktívne podieľať na vykonávaní dôkazov. Návrh obžalovanej na opätovné vypočúvanie svedkov sa preto javí ako obštrukčný. Hlavné pojednávanie prebehlo v súlade so zákonom a neboli nijakým spôsobom porušené žiadne procesno- právne ustanovenia, ktoré by zakladali potrebu opakovania akýchkoľvek dôkazov. Záverom prokurátor vyslovil názor, že skutok pozostávajúci z viacerých čiastkových útokov sa stal a tento má znaky stíhaného pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu. Vina obžalovanej bola dostatočným spôsobom preukázaná. Odvolaním napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny, pričom s uloženým trestom sa rovnako stotožňuje. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolanie obžalovanej bolo ako nedôvodné zamietnuté. Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovanej I. C. nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnila obžalovaná, jej obhajca a prokurátor krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodených v 1./ až 18./ rade, nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Na predmetnom verejnom zasadnutí obhajca obžalovanej sa v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol spôsobom, že obžalovanú spod obžaloby oslobodí postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. por. Alternatívne navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na svoje písomné vyjadrenie k odvolaniu obžalovanej. Obžalovaná na verejnom zasadnutí sa pridržiavala ústneho prednesu svojho obhajcu a jeho konečného návrhu. Poukázala na to, že poškodení v jednotlivých fázach trestného stíhania vypovedali rozdielne a doposiaľ nebola zodpovedaná otázka, ktorá výpoveď z viacerých výpovedí je pravdivá. Záverom dala do pozornosti svoje osobné pomery, ako aj okolnosť, že vo väzbe je už 21 mesiacov. Domáhala sa, aby krajský súd o jej odvolaní spravodlivo rozhodol. Krajský súd v Bratislave na podklade podaného odvolania oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, prihliadnuc pritom i na chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie obžalovanej I. C. nie je dôvodné. Úvodom je potrebné uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdenej trestnej činnosti obžalovanej, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok (čiastkové útoky v bodoch 1/ až 18/) stal spôsobom opísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, tento spáchala obžalovaná I. C. a práve z jej konania nastali tam uvedené následky, za ktoré je i plne trestne zodpovedná. K otázke viny obžalovanej, ktorú od začiatku svojho trestného stíhania popierala, krajský súd poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Obžalovaná bola predovšetkým usvedčovaná výpoveďami poškodených - svedkov v 1./ až 18./ rade, svedkami I.. Z. Y., S.r K., C. W., I. D., V.. V. O. a N. B., ako aj oboznámenými listinnými dôkazmi. D. obžalovanej nebola potvrdená ani výpoveďou svedka I.. Z. Y., ktorý podrobne popísal náplň práce obžalovanej, ktorá v zmysle tejto náplne mala na starosti obchodovanie so šperkami, ktoré prebiehalo formou predaja šperkov i formou výmeny šperkov za zlomkové zlato. Menovaný svedok dodal, že pracovná pozícia obžalovanej a jej kontakty, nedávali možnosť nakúpiť zlato za výhodnú cenu a výhodne ho predať, pretože tam boli veľmi malé rozdiely medzi nákupom a predajom. Podľa vyjadrenia tohto svedka, obžalovaná určite nemala možnosť niekomu ponúknuť províziu 20% za mesiac z nákupu zlata a jeho predaja. Aj keby mala k dispozícii finančnú hotovosť v miliónoch, tiež by bola marža 20% nereálna, keďže takúto maržu by nedokázala vyrobiť ani spoločnosť G. G. s.r.o. Pokiaľ obžalovaná v odvolacom konaní poukazovala na to, že výpovede poškodených - svedkov neboli pravdivé, resp. neboli objektívne, keďže títo počas trestného stíhania svoje výpovede zmenili, resp. modifikovali, tak krajský súd dodáva, že takéto odvolacie námietky neboli opodstatnené. Ani krajský súd nemal dôvod spochybniť hodnovernosť výpovedí poškodených - svedkov v 1./ až 18./ rade, ktorí popísali priebeh skutkového deja a obžalovanú I. C. z protiprávneho konania jednoznačne usvedčili. Ich skoršie výpovede sa zásadným spôsobom nelíšili od ich neskorších výpovedí. Obhajoba vždy môže nájsť motív, resp. dôvod, prečo poškodení - svedkovia klamú, resp. nevypovedajú objektívne. Argumenty však musia mimoriadne silné a presvedčivé, aby bolo možné vysloviť, že takéto svedecké výpovede sú nepravdivé. Takéto argumenty obhajoba ani pri nadmernej snahe nepredložila a nespochybnila tvrdenia poškodených - svedkov tak, aby krajský súd mal dôvod korigovať hodnotenie dôkazov okresným súdom. Znovu treba zopakovať, že krajský súd považuje výpovede poškodených - svedkov za logické, zrozumiteľné, presvedčivé, pravdivé a vierohodné, ktoré navyše nevykazovali žiadne podstatné rozpory a teda im prisudzuje rozhodujúcu dôkaznú silu dostatočnú na preukázanie viny obžalovanej aj spolu s korešpondujúcimi listinnými dôkazmi. Títo poškodení - svedkovia nemali žiadny motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanej, prípadne účelovo navyšovať výšku spôsobenej škody. Vzhľadom k tomu, že skutkové zistenia okresného súdu sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v napadnutom rozsudku a o ich vierohodnosti a zákonnosti nemá pochybnosť ani odvolací súd, preto si ich v podstatnom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje. Možno korigovať iba tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa konštatovalo, že sa nepotvrdila verzia obžalovanej, že išlo o pôžičky (str. 42). Tu sa malo zo strany súdu I. stpňa iba vysloviť, že zmluvy o pôžičkách boli len prostriedkom k tomu, aby sa obžalovaná neoprávnene obohatila, resp. obžalovaná iba predstierala uzatvorenie zmlúv o pôžičkách, aby získala finančné prostriedky. K odvolacím námietkam obžalovanej treba dodať, že nejde o novú, doteraz neuplatnenú obhajobu obžalovanej, ale len o opakované tvrdenie z predchádzajúcich štádií trestného konania, s ktorými sa výstižne a dostatočným spôsobom vysporiadal súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pokiaľ obžalovaná v odvolacom konaní poukazovala, že v posudzovanej trestnej veci nedošlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, či už po subjektívnej alebo objektívnej stránke, krajský súd tieto námietky vyhodnotil ako neopodstatnené, lebo bolo jednoznačne preukázané, že pri predmetných zmluvách o pôžičkách došlo k podvodnému konaniu zo strany obžalovanej a to už v čase pred uzatvorením týchto záväzkovoprávnych vzťahov. Toto podvodné konanie (aktívne konanie obžalovanej, ktorá konala tak, aby vyvolala u poškodených určitú subjektívnu predstavu, ktorá sa nezhodovala s objektívnou realitou), teda predchádzalo transferu majetkovej hodnoty z dispozície poškodených do dispozície obžalovanej. Išlo teda o konanie, v ktorom obžalovaná predstierala uzatvorenie zmlúv o pôžičkách s cieľom, aby získala finančné prostriedky, pričom ešte pred uzatvorením týchto zmlúv vedela, že k žiadnemu investovaniu do zlata na medzinárodnom alebo domácom trhu nedôjde, nakoľko obžalovaná reálne nedisponovala prezentovanými možnosťami investovania do uvedenej komodity, pričom zmluvy o pôžičkách boli len prostriedkom k tomu, aby sa neoprávnene obohatila. Okresný súd nepochybil, keď protiprávne konanie obžalovanej I. C. právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. Pokiaľ ide o formu zavinenia, obžalovaná konala v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák. Úmyselným zavinením obžalovanej boli pokryté všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného podvodu, t. j. konanie (uvedenie iného do omylu), následok (škoda na cudzom majetku a obohatenie obžalovanej), ako aj príčinný vzťah medzi konaním a spôsobeným následkom. Aj pri trestnom čine podvodu platí, že okolnosti subjektívneho charakteru možno spravidla dokazovať len nepriamo z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho (logického) myslenia usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom (R 62/1973), pričom záver o subjektívnej stránke trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti, ktoré nastali až po spáchaní trestného činu (R 5/1951). Pokiaľ ide o vystavenie zmenky vo vzťahu k niektorým poškodeným (napr. vo vzťahu k poškodenej Z. H.), tak táto skutočnosť nemala žiadny vpyv na naplnenie znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko toto konanie obžalovanej nasledovalo až potom, ako boli všetky znaky trestného činu podvodu naplnené. Ak obžalovaná v konaní pred prvostupňovým súdom navrhovala vykonať ďalšie nové dôkazy, tak odvolací súd vyslovuje, že išlo o nadbytočné dôkazy, ktoré by už nedokázali relevantným spôsobom spochybniť alebo vyvrátiť zabezpečené dôkazy v jej neprospech, resp. zvrátiť dôkaznú situáciu, vrátane ustálenej výšky spôsobenej škody. Vzhľadom na uvedené, nie je možné považovať za porušenie práva na obhajobu situáciu, keď súd odmietne ďalej vykonávať dokazovanie, resp. ďalej overovať určitú skutkovú okolnosť, ktorú už považuje za dokázanú. Povinnosťou súdu je zaoberať sa dôkaznými návrhmi obhajoby, avšak povinnosť súdu vykonať všetky obhajobou navrhované dôkazy neexistuje. Zásada rovnosti strán v konaní pred súdom teda neznamená, že by súd bol povinný vyhovieť všetkým návrhom strán, prípadne dbať na to, aby dôkazy vykonané z ich podnetu boli v určitom úmernom pomere. Rovnako tak článok 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neposkytuje absolútne právo na výsluch každého svedka, ktorého menovite uviedla obhajoba. Senát krajského súdu poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Súd pritom nie je povinný automaticky, resp. mechanicky vyhovieť návrhom strán na doplnenie dokazovania, pretože podľa § 2 ods. 10 Tr. por. a § 2 ods. 11 Tr. por. má v rámci rozsahu vlastnej úvahy možnosť zvoliť dôkazné prostriedky na spravodlivé rozhodnutie. Odvolací súd preto uzatvára a opakuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané všetky potrebné dôkazy, pričom skutkový stav veci bol zistený v rozsahu nevzbudzujúcom žiadne relevantné pochybnosti. Nadriadený súd tiež dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom, prípadne ktoré zostali sporné, alebo ktoré sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami obhajoby sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa. Pri preskúmaní výroku o treste a výroku o ochrannom opatrení napadnutého rozsudku, krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 12 rokov a ochranného dohľadu v trvaní 2 roky. Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť. Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Nepochybil okresný súd, keď vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), pričom nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť. Za situácie, keď prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, prichádzalo do úvahy zníženie hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu. V prejednávanej veci sa preto vychádzalo z upravenej trestnej sadzby v rozpätí od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiace a v jej rámci bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, t. j. v hornej polovici trestnej sadzby. Takto uložený trest odňatia slobody vychádzal zo zásad ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. a zahŕňal tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Okresnému súdu nemožno vytknúť ani to, že obžalovanú na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, hoci obžalovaná bola odsúdená za obzvlášť závažný zločin. Ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák. dáva možnosť súdu rozhodnúť inak, ako mu to určuje Trestný zákon v ustanovení § 48 ods. 3 písm. b/, t. j. ide o fakultatívne rozhodnutie. Súd musí však brať zreteľ na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že zaradením obžalovanej I.e C. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, bude jej náprava lepšie zaručená. Určujúcim bolo aj to, že obžalovaná nikdy nebola vo výkone trestu odňatia sôobody a v minulosti sa iba v jednom prípade dostala do rozporu so zákonom (v odpise regista trestov má jeden záznam z roku 1993), pričom ide o odsúdenie, na ktoré sa vzťahuje fikcia, že sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Súd I. stupňa iba formálne pochybil, keď použil ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pričom mal pri správnom postupe aplikovať ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák. Krajský súd vychádzajúc z princípu stability súdnych rozhodnutí, na uvedenú zrejmú nesprávnosť iba upozorňuje, bez potreby ju korigovať, lebo z materiálneho hľadiska nemala vplyv na samotné rozhodnutie súdu o zaradení obžalovanej do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Čo sa týka požiadavky odvolateľky, aby sa pri určení výmery trestu zohľadnili neprimerané prieťahy v tomto trestnom konaní, tak krajský súd túto požiadavku nemohol akceptovať, nakoľko podstatnou príčinou neprimeranej dĺžky trestného konania neboli subjektívne prieťahy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, ale bolo to samotné správanie sa obžalovanej, tak v štádiu prípravného konania, ako aj v štádiu súdneho konania, čo napokon vyústilo až k tomu, že súd I. stupňa vydal na obžalovanú príkaz na zatknutie a následne na ňu uvalil väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., pre jej vyhýbanie sa trestnému stíhaniu, keďže obžalovaná zneužívala svoj zdravotný stav, nepreberala písomnosti a nedostavovala sa na úkony trestného konania. Vzhľadom na uvedené, neprichádzal do úvahy ani postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., majúc na zreteli ustálenú sudnu prax, podľa ktorej, pod okolnosťami prípadu treba rozumieť nielen okolnosti činu, ale aj ďalšie okolnosti, ktoré nemajú súvis len so samotným skutkom a jeho právnym posúdením, ale aj s jeho prerokúvaním podľa ustanovení Trestného poriadku, vrátane toho, aby sa vec prejednala bez zbytočných prieťahov. S prihliadnutím na dikciu ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák., ktoré obligatórne predpokladá uloženie ochranného dohľadu v prípade odsúdenia za obzvlášť závažný zločin, prvostupňový súd nepochybil, keď obžalovanej uložil aj tento druh ochranného opatrenia. Stanovená doba 2 roky je aj z pohľadu odvolacieho súdu primeraná a dostatočná. Nadriadený súd napokon preskúmaním výrokov o náhrade škody napadnutého rozsudku zistil, že tieto výroky zodpovedajú stavu veci a zákonu. K odvolacím námietkam obžalovanej krajský súd dodáva, že výrok o náhrade škody má mať podklad vo výroku o vine. Pokiaľ súd I. stupňa uznal obžalovanú I. Paňkovú za vinnú pre skutok spočívajúci v tom, že v kritickom čase od poškodených v 1./ až 18./ rade vylákala celkovú sumu vo výške 575.564,46 eur (17.339.454,92 Sk), čo predstavovalo aj spôsobenú škodu, pričom tento skutok (čiastkové útoky v bode 1/ až 18/) právne posúdil ako pokračovaci obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods 4 písm. a/ Tr. zák., potom za predpokladu, že boli splnené ostatné podmienky pre rozhodnutie o náhrade škody voči konkrétnym poškodeným, bol povinný rozhodnúť o náhrade škody podľa § 287 ods. 1 Tr. por. a nie zbytočne odkazovať všetkých poškodených na civilný proces. Dokazovanie vo vzťahu k uplatneným nárokom poškodených v 1./ až 18./ rade na náhradu škody sa v posudzovanej veci vykonalo na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom za súčinnosti procesných strán, pričom aj tu bola uplatnená všeobecná zásada zisťovania skutkového stavu bez dôvodných pochybností a v potrebnom rozsahu, ako aj zásada voľného hodnotenia dôkazov. V tomto smere sú výroky o náhrade škody prvostupňového rozsudku preskúmateľné i právne udržateľné a preto neexistuje žiadny zákonný dôvod na zmenu týchto výrokov napadnutého rozsudku, hoci sa tejto zmeny obžalovaná v podanom odvolaní domáhala. Na podklade týchto úvah, Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní obžalovanej Márie Paňkovej spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná