Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/124/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010291 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516010291.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného D. Č., pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona o odvolaní Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1T/53/2016-325 z 24. apríla 2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. januára 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 1T/53/2016-325 z 24.04.2017 bol obžalovaný D. W. postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 20.05.2016, č.k. 2Pv 94/13/1105-34, pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 21.11.2012 odovzdal na čerpacej stanici E. na Y. ulici G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX/ X, R. XXX ks euromincí v nominálnej hodnote 2,- Eur ako splátku dlhu s vedomím, že ide o falošné euromince, ktoré následne G. G. dňa 19.11.2012 predložil v pobočke H., a.s., OC K., Y. XX, R., pričom následným expertíznym skúmaním Oddelenia prípravy a analýzy platidiel Národnej banky E., so sídlom B. L. 1, R., bolo zistené, že ide o falzifikáty, oslobodený, pretože skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podala odvolanie okresná prokurátorka. V písomných dôvodoch uviedla, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje a dodala: „Zastávam názor, že úmyselné zavinenie obžalovaného je preukázané priebehom samotného skutku, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, ako aj z okolností, ktoré skutku predchádzali, a nepochybne vyplýva aj z výpovedí svedkov nielen v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom. Poukazujem na výpovede svedka F. G., ktorý vo svojich výpovediach opakovane uvádzal, že z tašky, ktorú s obžalovaným našli a v ktorej boli tieto 2-eurové mince, si nejaké množstvo z týchto mincí vzal, resp. vzali a išli hrať do kasína. V prvom kasíne si zamenil mince za papierové, ktoré použil v hracom automate. Následne, v L. bare na G. ulici si svedok F. G. išiel zameniť mince za papierové bankovky, ale krupiér mu povedal, že nie sú dobré, že sú asi falošné a nechcel mu ich zameniť, o čom svedok obžalovanému následne povedal. Uvedené značí, že obžalovaný týmto okamihom získal vedomosť o tom, že mince, ktoré používa môžu byť falošné. Keď ich následne aj ďalej používal, resp. dal ich svedkovi G. G. ako pravé, je možné, že nekonal formou priameho úmyslu, ale je nesporne preukázaný úmysel nepriamy.... Okrem toho, z výpovede svedka F. G. vyplýva, že keď mince v L. bare hádzal do automatu, tieto prepadávali, preto si ich vlastne šiel ku krupiérovi zameniť. Z výpovede svedka v prípravnom konaní tiež vyplýva, že mince skúšali s obvineným aj v automatoch na lístky na G., kde tiež prepadávali. Svedkom uvádzané skutočnosti potvrdzujú aj výpovede svedkov G. R. a C. H..... Zo všetkých uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že pri hre v herni Kryštál svedok G., ako aj obžalovaný od krupiéra museli získať minimálne podozrenie, že mince sú falošné, pričom ako bolo uvedené, nemali žiadne relevantné informácie o ich pôvode a majiteľovi, našli ich náhodne vo voľne položenej taške. Napriek tomu ich obžalovaný použil na splatenie dlhu G. G., takže s tým, že mince sú falošné, musel byť aspoň uzrozumený a dal mu ich ako pravé. Nikto v trestnom konaní, ani sám obžalovaný nepoprel, že mince na splatenie dlhu pochádzali zo spomínanej tašky. Súd tieto skutočnosti v rozsudku vôbec nezohľadnil. V tomto smere nemožno prisvedčiť ani argumentu súdu, že ani pracovníčky banky, profesionálky, nezistili, že mince sú falošné, nakoľko pracovníčka banky „za prepážkou“ nemusí mať automaticky potrebnú kvalifikáciu na rozpoznávanie falošných bankoviek a mincí, pričom pracovníčkam spracovateľského centra, v zmysle ich výpovedí, už počiatku tieto mince pripadali podozrivé, a to z dôvodu ich váhy a aj inak zvonili.“ Prokurátorka zastáva názor, že „skutok bol dokonaný okamihom, keď obžalovaný dal falošné mince svedkovi G. G. ako pravé, na dokonanie predmetného zločinu sa nevyžadovala ďalšia dispozícia mincami zo strany svedka G. G., aj keď ku nej v tomto prípade došlo. Fakt, že mince pochádzajúce z tašky boli falošné je preukázaný, okrem iného, aj výpoveďami svedkov - krupiérov, ako aj ďalšími okolnosťami, ako boli vyššie uvedené. V čase, keď obžalovaný dal predmetné mince svedkovi G. G. bol (vzhľadom na vyššie spomínané okolnosti) uzrozumený s tým, že tieto sú falošné. Ak by sa potom teoreticky neskôr ukázalo, že falošné neboli, jednalo by sa o pozitívny skutkový omyl, nakoľko obžalovaný by sa mylne domnieval, že existuje skutočnosť, ktorá je zložkou skutkovej podstaty trestného činu. Takýto omyl, v zmysle právnej teórie a praxe, nevylučuje úmyselné zavinenie, jedinou zmenou vo vzťahu ku predmetnému skutku by bola zmena právnej kvalifikácie na pokus predmetného trestného činu. Z tohto vyplýva, že skúmanie či mince odovzdané obžalovaným svedkovi G. G. boli tie isté, ako tie ktoré svedok G. odovzdal v banke, nie je pre posúdenie viny obžalovaného rozhodujúce a prípadný, čisto teoretický, nesúlad týchto mincí by aj tak nezakladal dôvod pre oslobodenie obžalovaného.... Na základe všetkých uvedených skutočností mám za to, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú nejasné a neúplné, súdom vyslovené závery z vykonaného dokazovania nevyplývajú. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil (ne)existenciu úmyselného zavinenia na strane obžalovaného v rozpore s § 15 písm. b) Tr. zák. Poukazujem na to, že aj keď je zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada in dubio pro reo jednými zo základných zásad trestného konania, nie je možné ich izolované použitie, aleje nevyhnutné ich využívať v súlade a v kontexte aj s ďalšími zásadami trestného konania, ako aj so zisteným skutkovým stavom tej - ktorej veci. Súd sa s vykonanými dôkazmi nedostatočne vysporiadal, jeho hodnotenie dôkaznej situácie je vykonané jednostranne a jednotlivé okolnosti uvádza izolovane od ostatných častí, resp. okolností skutkového deja. Toto potom zakladá aj nesprávny záver súdu o neexistencií úmyslu na strane obžalovaného, keď nepriamy úmysel obžalovaného možno bez pochyby vzhliadnuť zo všetkých okolností prípadu, priebehu a okolností skutku. Nakoniec, zavinenie páchateľa sa vždy posudzuje s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, nakoľko zistiť konkrétne myšlienky páchateľa, ktoré sú v jeho mysli nie je možné. Nesprávnymi, ba dokonca v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním, sa tiež javia úvahy súdu o pôvode mincí, resp. ich totožnosti s tými, ktoré G. G. priniesol do banky. Pri posudzovaní subjektívnej stránky predmetného zločinu, ako aj stránky objektívnej, s poukazom na odovzdanie mincí obžalovaným svedkovi G. a svedkom G. banke a ich totožnosti sa súd zjavne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vo vykonaných úvahách opomenul výpovede obžalovaného, F. G., svedkov R. a H. a z výpovedí pracovníčiek banky a svedka G. spomenul len stručné výňatky z ich výpovedi bez ohľadu na ich celý kontext.“ S poukazom na uvedené som potom toho názoru, že súd mal obžalovaného D. W. uznať vinným na totožnom právnom a skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe a uložiť obžalovanému primeraný trest, keďže súdu boli predložené dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného, a teda súd konal nezákonne, keď obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil. Vzhľadom na vyššie uvedené potom navrhujem, aby senát Krajského súdu v Bratislave podľa § 321 ods. 1, písm. b), písm. c), písm. d) Tr. por. zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o vine a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu, aby vec znova prejednal a rozhodol.“ Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o podanom odvolaní dňa 23.11.2017. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry, poukazujúc na písomné zdôvodnenie odvolania okresnou prokuratúrou, navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie Obhajca obžalovaného uviedol: „Ja sa domnievam, že súd I. stupňa sa vecou podrobne zaoberal. Viac menej nahradil aj prácu orgánov činných v trestnom konaní. Postaviť obžalobu a následne názor o zavinení len na vyjadrení niekoho komu sa mince nezdajú v poriadku a že sú podozrivé je málo a nedostatočné. Dávam do pozornosti, že svedok G. bol zadržaný políciou v čase keď mal tieto mince pri sebe, boli mu vrátene, nebolo zistene, že by neboli v poriadku a mám za to, že on ich aj použil a ďalej s nimi platil, pretože nikdy neboli tieto zaistené. Založiť rozhodnutie o vine len na vyjadrení jedného krupiéra, že sa mu mince nezdajú, je nedostatočným zvlášť keď bolo preukázané, že síce mince prepadávali cez automat, ale išlo o automat, ktorý prijímal v tom čase len bankovky. Navrhujem odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť.“ Obžalovaný predniesol: „Ja chcem iba uviesť, že som nevedel, že sa jedná o falošné mince, vážne som to netušil a v ostatnom sa pripájam k prednesu môjho obhajcu.“ Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (obdobne aj čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950 každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom. Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Podľa § 2 ods. 18 Tr. por. konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala. Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 285 Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) skutok nie je trestným činom, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, f) trestnosť činu zanikla, alebo g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním len zo strany okresnej prokuratúry, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť oslobodzujúceho rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Z predloženej trestnej veci odvolací súd zistil, že Okresnou prokuratúrou Bratislava IV pod č.k. 2Pv/94/13/1105-34 bola dňa 20.05.2016 na obžalovaného D. W. podaná obžaloba pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. Dokazovanie pred súdom bolo vykonané na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného D. W., svedkov G. R., F. G., G. G., G. T., G. G. a C. T., ako aj oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Prvostupňový súd pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť a nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania). Skutkové zistenia, ktoré viedli okresný súd k oslobodzujúcemu výroku o vine tak mohli vychádzať (a napokon s poukazom na ďalej rozvedené aj vychádzajú) z výsledkov nielen úplného, ale aj zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 ods. 1 Trestného poriadku (§ 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Zároveň krajský súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania). Odvolanie prokurátora teda smeruje skôr do oblasti hodnotenia vykonaných dôkazov, ale nie je možné uzatvoriť, že okresný súd v tomto smere postupoval nelogicky, resp. že by precenil dôkazy v prospech obžalovaného. Hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom je logické, prihliadajúc na ne jednotlivo aj v ich súhrne. K vykonaným dôkazom na hlavnom pojednávaní je žiadúce, v nevyhnutnom rozsahu, pripomenúť nasledujúce skutočnosti: Obžalovanému D. W. sa obžalobou kladie za vinu, že dňa 21.11.2012 odovzdal G. G. XXXks euromincí v nominálnej hodnote 2,-eurá ako splátku dlhu s vedomím, že ide o falošné euromince, ktoré G. G. následne predložil v pobočke H. a.s. R., pričom následným expertíznym skúmaním príslušným oddelením U. banky E. bolo zistené, že sa jedná o falzifikáty. Obžalovaný od počiatku poprel vedomosť, že sa jednalo o falošné mince. Vo svojich výpovediach opísal, že tašku s mincami našiel spoločne so svedkom F. G. a zopár mincí si zobrali a išli do dvoch kasín hrať na hracích automatoch, pričom obžalovaný mal pri sebe aj vlastné peniaze v papierových bankovkách. Nájdené mince sa mu nezdali podozrivé a nič zvláštne na nich nevidel. Vedel, že má voči G. G. dlžobu a tak z týchto mincí mu dlh vo výške 1000,-€ splatil tak, že mu vyplatil 500ks týchto 2,-eurových mincí. Svedok F. G. potvrdil, že s obžalovaným našli tašku s dvojeurovými mincami, nič atypické si na týchto nevšimli, zobrali si z nich a išli hrať automaty do dvoch herní. Uviedol, že v prvom kasíne on sám mince zamenil resp. krupiér ich zobral bez akéhokoľvek zaváhania a obžalovaný D. W. tam hral za vlastné peniaze, papierové bankovky. V druhom kasíne (L. bar na G. ul.) si obdobne išiel zameniť mince za papierové bankovky, avšak krupiér mu ich nechcel zameniť a oznámil mu, že nie sú dobré, sú asi falošné. Potvrdil, že v čase jeho komunikácie s krupiérom ohľadne mincí, obžalovaný hral na automate vo vzdialenosti asi 5 metrov od nich. Svedok skutočnosť, že mince nechce krupiér zameniť z dôvodu, že sú zlé a asi falošné, oznámil obžalovanému, s ktorým potom z kasína odišli. Do ďalšej herne už nešli. Keď sa rozišli, bol svedok zadržaný hliadkou PZ a predvedený na políciu a neskôr prepustený. Na hlavnom pojednávaní opravil svoju výpoveď v tom, že mince z nájdenej tašky zobral len on sám a z týchto dal obžalovanému. Svedok G. R. (krupiér v prvom kasíne) si na hlavnom pojednávaní na podrobnosti už nepamätal a ani si nespomenul na obžalovaného v súvislosti s problematickými mincami a ani na to, že by bol, v inkriminovaný deň, obžalovaný v herni. Vyjadril sa len k tomu, že má vedomosť, že v herni boli použité falošné mince, ale on osobne v danom čase nezistil, že mince sú problematické. Osobne mince „natočil“ do stroja, ale si nepamätal kto mu mince odovzdával. To, že mince nie sú v poriadku, zistil jeho kolega. Výpoveď svedka C. H. (krupiéra z L. baru) bola na hlavnom pojednávaní prečítaná z prípravného konania, kedy vypovedal, že do herne prišli dvaja mladí ľudia, pričom jeden z nich začal hádzať mince do automatu, tieto začali prepadávať tj. automat ich nebral. C. z nich, svedok nevedel uviesť ktorý, dokazovaním bolo preukázané, že to bol F. G., si chcel u neho zameniť mince za bankovky. Keď zobral mince do ruky, nezdali sa mu, mal podozrenie, že sú falošné a muža, ktorý si ich chcel zameniť, vyzval, aby si ich zobral a vypadol preč. Podľa svedka toto musel počuť aj ten druhý (obžalovaný), ktorý „postával pri bare“. Svedok G. G. potvrdil, že obžalovaný D. W. mu dlh v sume 1000.-€ vyplatil dvojuerovými mincami v počte 500ks, ktoré odniesol do pobočky H. a.s., pracovníčka mince prepočítala a prevzala ich. V prípravnom konaní uviedol, že mince mali nejaký povlak, ale on to neriešil a v banke ich po prepočítaní prevzali. H. svedkýň - pracovníčok H. a.s. bolo potvrdené, že dvojeurové mince prinesené do pobočky banky svedkom G. G. boli falošné, ale táto skutočnosť nebola zistená ihneď pri preberaní a prepočítaní mincí, ale až Oddelením prípravy a analýzy platidiel U. banky E.. E. G. T. mince prevzala, pomocou čítačky prepočítala a urobila z nich dva sáčky - kremnické balenia, ktoré zapečatila, opečiatkovala, podpísala a odoslala do spracovateľského centra. Na minciach si všimla blato resp. nejaký povlak, inak si na minciach nevšimla nič zvláštne. Svedkyne G. G. a C. T. boli privolané z titulu podozrenia, že mince doručené do spracovateľského centra, sú falošné. Vo vzťahu k vykonaným dôkazom v konaní pred súdom a prokurátorom podanému odvolaniu, krajský súd konštatuje, že odvolanie smeruje do oblasti hodnotenia vykonaných dôkazov, avšak nie je možné uviesť, že okresný súd v tomto smere postupoval nelogicky, resp. že by precenil vykonané dôkazy v prospech obžalovaného. Hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom je logické, prihliadajúc na ne, jednotlivo aj v ich súhrne. K námietkam okresnej prokuratúry, uvádzaným v písomnom odvolaní, krajský súd udáva, že podľa zásady bezprostrednosti (§ 2 ods. 19 Trestného poriadku) môže súd pri rozhodovaní prihliadať len na tie dôkazy, ktoré v súdnom konaní aj vykonal tj. súd má rozhodnúť na základe vytvorenia si bezprostredného názoru z vykonaného pojednávania. Ak prokurátor zastáva názor, že úmyselné zavinenie obžalovaného D. W. je preukázané priebehom samotného skutku, ako aj z okolností, ktoré skutku predchádzalo a tiež nepochybne vyplýva aj z výpovedí svedkov z prípravného konania a aj z hlavného pojednávania a následne vyzdvihuje výpovede svedkov F. G. a oboch krupiérov (G. R. a C. H.) a následne aj svedka G. G., na podklade ktorých bol obžalovaný jednoznačne a nepochybne uzrozumený s tým, že mince nie sú v poriadku a sú asi falošné, tak odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvého stupňa, sa s argumentáciou prokuratúry nemôže stotožniť. Totiž záver, že obžalovaný bol uzrozumený s tým, že G. G., z titulu vyplatenia dlhu, odovzdáva falošné mince, tak jednoznačne a bez pochýb, ako to predostiera prokurátor, z vykonaného dokazovania nevyplýva. F. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s obžalovaným našli tašku s euromincami, avšak tašku našli v priestoroch, do ktorých mal prístup len svedok, pričom obžalovaný mu v týchto priestoroch len vypomáhal povynášať nejaké veci. Teda, do miesta, kde tašku našli nemal obžalovaný, na rozdiel od svedka, bežne prístup. Obaja síce zhodne uviedli, že z tašky si zobrali zopár mincí, avšak svedok v rámci svojej neskoršej výpovedi na hlavnom pojednávaní, sa už domnieval, že mince spolu nebrali, ale bral ich len on sám, ktoré nejasnosti svojej výpovede pripísal alkoholu, ktorý v inkriminovaný deň požíval a teda mal vypité. Skutočnosť, že obžalovaný vedel, že mince sú falošné, majú podľa prokuratúry preukazovať hlavne svedkovia - krupiéri G. R. a C. H., ku ktorým dôkazom je nutné uviesť, že svedok G. R. - krupiér v prvej herni si vôbec nevšimol, že by mince mali byť problematické. On ich prevzal, mince sa do automatu nevhadzovali, ale on osobne uvedenú sumu, potrebnú k hre, na stroji natočil ručne. Až neskôr, od svojho kolegu, sa dozvedel, že mince boli falošné. A ak okresná prokuratúra zdôrazňuje najmä výpoveď svedka C. H., krupiéra z L. baru, ktorý ihneď nadobudol podozrenie, že mince nie sú v poriadku a tieto, jednému z dvoch mužov, ktorý ich chcel zameniť, odmietol zameniť, je nutné dať do pozornosti, že podľa svedka zameniť mince sa domáhal len jeden z týchto dvoch mužov. Z výpovede F. G., aj z hlavného pojednávania, je zistiteľné, že to bol on, kto mienil zameniť mince, pričom podľa neho obžalovaný v danom čase hral na automate vo vzdialenosti asi 5 metrov, pričom svedok na pojednávaní (čl. 315) doplnil, že tieto mince, ktoré mu krupiér nechcel vymeniť, mal pri sebe aj na policajnej stanici, tieto mu policajti najskôr zobrali a následne vrátili a tie dal obžalovanému, ktorý podľa neho nevedel, že sú falošné a použil ich ďalej na vyplatenie dlhu. Nie je opodstatnené, ak okresná prokuratúra zdôrazňuje a zavinenie obžalovaného stavia na tom, že vyjadrenie svedka C. H. ohľadne jeho podozrenia o falošných minciach „musel počuť aj obžalovaný“, nakoľko vykonanými dôkazmi, nie je táto skutočnosť jednoznačne potvrdená, skôr možno skonštatovať, že je významným spôsobom spochybnená. Teda skutočnosť, že obžalovaný počul, že zo strany krupiéra je nejaké podozrenie ohľadne zamieňaných mincí resp. že svedok F. G. obžalovaného informoval, že sa jedná o takéto podozrenie, nie je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Naopak výpoveď svedka F. G., po zložení prísahy, v rámci vysvetľovania rozporov oproti výpovedi z prípravného konania, vnáša ďalšie pochybnosti o tom, že obžalovaný mal skutočne čo i len podozrenie, že mince nie sú v poriadku, keď zdôrazňuje, že mince, ktoré mu policajt vrátili odovzdal obžalovanému a tento nevediac, že sú falošné, ich použil na vyplatenie dlhu. Je potrebné dodať, že podľa vyjadrenia U. banky E. (čl. 135) bol ustálený stupeň kvality vyhotovenia falzifikátu a to „2“-nebezpečný falzifikát, pričom nič mimoriadne, okrem ušpinenia, si na predložených minciach nevšimla ani samotná pracovníčka H. a.s.- svedkyňa G. T., ktorá mince prevzala, pomocou čítačky prepočítala a zabalila do tzv. kremnického balenia po 250ks dvojeurových mincí tj. spolu dve balenia mincí a tieto odoslala. V ďalšej námietke, ak prokurátor vyzdvihuje, že mince, ktoré G. G. priniesol do banky, sú tie isté, ktoré obžalovaný D. W. spolu s F. G. našli v taške, tak s naznačeným možno súhlasiť, avšak prokuratúre uniká fakt, že obžalovaný D. W. je žalovaný pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa dopustí kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo cenné papiere alebo kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo cenné papiere v úmysle dať ich ako pravé alebo ako peniaze alebo cenné papiere vyššej hodnoty, alebo kto falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere dá ako pravé, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov a teda falošné peniaze dal ako pravé. Teda obžalovaný mal, podľa obžaloby, falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere dať ako pravé tzn. uviesť falzifikáty do obehu. Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie a úmyselné konanie musí smerovať k reálnemu konanie dať tieto ako pravé tj. uviesť falzifikáty do obehu. Dať falošné peniaze ako pravé podľa tohto ustanovenia predpokladá uvedenie falošných peňazí do obehu, ktorým je akékoľvek odovzdanie bankoviek inej osobe, a to aj prostredníctvom technického zariadenia. Rozhodujúcou je však skutočnosť, že páchateľ koná úmyselne tj. vie, že ide o falzifikáty a práve preto ich použije ako pravé (najčastejšie s úmyslom získať majetkovú výhodu). Vzhľadom na rozvedené, je potrebné dokazovať vedomosť o tom, že sú falošné a úmysel takéto falošné peniaze dať do obehu. Zároveň súd dodáva: aby bolo možné určité konanie považovať za trestný čin, je potrebné aby boli splnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, medzi ktoré patrí aj subjektívna stránka - zavinenie. Zavinenie má formu úmyslu alebo nedbanlivosti. Zavinenie je nevyhnutné pre naplnenie ktorejkoľvek skutkovej podstaty trestného činu. Žalované trestné činy sú úmyselným trestným činom. Zavinenie je vybudované na zložke poznania a na zložke vôle. Pokiaľ by sa zavinenie na niektorú z týchto skutočností nevzťahovalo, potom chýba subjektívna stránka trestného činu a je vylúčená trestná zodpovednosť. Je potrebné doplniť, že fyzická osoba disponuje vôľovou zložkou, podľa vlastnej vôle jedná a túto navonok prejavuje, teda disponuje vôľovou zložkou a táto je základom zavinenia. Všeobecne odvolací súd dodáva: Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného). Pre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti. Obžalovanému musí byť vina preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pre reo). Zo zásady in dubio pro reo tiež vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaného. Vzhľadom k dôkazom vykonaným v konaní pred súdom s prihliadnutím na zásadu uvedenú v ustanovení § 2 ods. 19 Tr. por. je odvolací súd presvedčený o správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a závery prezentované v rozhodnutí si osvojuje. V odseku 4 ustanovenia § 2 Tr. por. je upravená zásada prezumpcie neviny a táto zásada vychádza z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a č. 6 ods.2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať. Teda zo zásady in dubio pro reo vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného. Teda obvinenému musí byť vina jednoznačne a bez pochybností preukázaná. Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že nemožno urobiť jednoznačný záver, že skutok je trestným činom a preto sa s názorom okresného súdu stotožnil a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.