KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava13. 2. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/125/2017 z 13. 2. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. februára 2018, sp. zn. 1To/125/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1516010347.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/125/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010347
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516010347.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci obžalovaného O. T., pre prečin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V sp. zn. 3T/43/2016 zo dňa 02.05. 2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.
februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného O. T., nar. XX.XX.XXXX v D. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/43/2016 zo dňa 02.05. 2017 bol
obžalovaný O. T. uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že:

O. T. dňa 24.10.2015 v čase o 02.40 hod. v D. na S. ulici pred OD Q., v blízkosti nákupných vozíkov,
zahodil na zem 1 ks injekčnej striekačky s obsahom neznámej bielej látky, čo spozorovala hliadka PMJ
KR PZ v Bratislave, ktorá následne vykonala kontrolu totožnosti menovaného, pričom expertízou KEU PZ
Bratislava bolo zistené, že v predloženej inzulínovej injekčnej striekačke sa nachádzal biely kryštalický
materiál s hmotnosťou 216 mg s priemernou koncentráciou 73,6 % hmotnostných metamfetamínu, čo
považuje KEU PZ za 4-16 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom v zmysle zákona NR SR č.
139/98 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prídavkoch v znení neskorších predpisov je
metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Za uvedený prečin mu bol podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods.
4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. 0T/533/2015 zo dňa 18.12.2015, právoplatného dňa 18.12.2015, ktorým bol obžalovanému uložený
trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na menu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný O. T. a to priamo do zápisnice na
hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku dňa 02.05.2017, ktoré doplnil samostatným písomným
podaním prostredníctvom svojho obhajcu dňa 21.08.2017, doručené okresnému súdu dňa 22.08.2017



(č.l. 198-199) a písomným podaním zo 06.11.2017, doručeným okresnému súdu dňa 07.11.2017 (č.l.
204-205).

Prokurátor na hlavnom pojednávaní si ponechal lehotu na podanie odvolania, ktoré v zákonnej lehote
nepodal a ani sa nevyjadril k odvolaniu obžalovaného O. T..

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný O. T., ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu S..
K. Z., v ktorých dôvodoch uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ktorý ustálil
vinu na základe vykonaných dôkazov. Už súd prvého stupňa konštatoval amaterizmus polície z dôvodu
nezabezpečenia daktyloskopických stôp DNA, avšak aj takéto pochybenie nepokladal za závažné
spochybnenie viny. Mal byť spod obžaloby oslobodený, pretože je usvedčený iba rovnakými výpoveďami
dvoch členov policajnej hliadky, ktorí uvádzali, že odhodil injekčnú striekačku na zem, nikdy pri tom
nebol, čo nie je dostatočný dôkaz. Nie je prijateľné, aby jeho vina bola postavená iba na výpovedi dvoch
policajtov, hoci mohla byť ustálená aj v objektívnych forezných dôkazoch (DNA). Na mieste skutku
bol aj technik, ktorý mohol zaistiť tieto stopy. Z nepochopiteľných dôvodov však policajti nevykonali,
čo vykonať mohli, toto skúmanie by však nepotvrdilo ich výpovede. Z čoho vyplýva zrejmý zámer ho
usvedčiť z páchania trestnej činnosti. Svedkovia J., K., ktorí sú síce z drogového prostredia, čo potvrdili aj
prítomnosť ďalších osôb, tesne pred jeho kontrolou policajnou hliadkou. Ktokoľvek z nich mohol hodiť na
zem injekčnú striekačku. Je pochopiteľné, že ich výpovede si odporujú, nik na seba nezoberie následky
priznania sa, že to bola ich striekačka a oni ju zahodili. Policajti zanedbali objektívne vyšetrovanie
nezaistených stôp na striekačke, čím zmarili objektívne dokazovanie, ktoré by nekorešpondovalo s
výpoveďami policajtov. Jeho vina nebola preukázaná, preto navrhol, aby odvolací súd postupom podľa
§ 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie alebo vo
veci sám rozhodol tým spôsobom, že ho podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodí, nakoľko
nebolo dokázané, že skutok spáchal.

V samostatných písomných dôvodoch obžalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s vykonaným
dokazovaním a nezákonným postupom zo strany polície, ani samotný okresný súd sa nevysporiadal s
dôkaznou situáciou v zmysle § 183 ods. 1 Tr. por. V tomto smere poukázal na s nálezom Ústavného
súdu s článkom 1 a 46 Ústavy, nakoľko sa súd odklonil od rezistencie iných súdov, v ktorom smere
však nekonkretizoval. Ďalej poukázal na porušenie ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. , § 2 ods. 10 Tr. por.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v tom smere, že vina obžalovaného musí byť preukázaná
na základe dôkazov vykonávaných v súlade s Trestným poriadkom, v opačnom prípade by to znamenalo
potlačenie práva na obhajobu a takéto rozhodnutie je v rozpore s prezumpciou neviny, preto podal
odvolanie bez ďalšieho návrhu ako má odvolací súd rozhodnúť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa v plnom rozsahu pridržal písomného odvolania a
navrhol, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný O. T. sa na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania
obžalovaného O. T. (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie
obžalovaného O. T. nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového
rozsudku.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky dostupné a potrebné dôkazy, v záujme zistenia skutkového stavu veci a to pri plnom uplatnení
všetkých základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady
zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por. i rovnosti
strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. jasne,
zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje



skutkové zistenia a vysvetlil, na základe akých dôvodov dospel k odsudzujúcemu rozhodnutiu. Závery
okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení
napadnutého rozsudku si krajský súd v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.

S rozsudkom súdu prvého stupňa v jeho odôvodnení sa však nie je možné stotožniť s tvrdením na č.l.
4, ktoré sa týka zabezpečenia stôp z injekčnej striekačky a nevykonanie analýzy DNA, bolo prejavom
hrubého amaterizmu policajnej výjazdovej skupiny. K tejto otázke sa odvolací súd vyjadrí nižšie v ďalšej
časti rozsudku.

Súd prvého stupňa mal správne za preukázané, že neobstojí tvrdenie obžalovaného, že prvostupňový
súd nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý nesprávne posúdil, nesprávne vyhodnotil všetky
produkované dôkazy, z ktorých v žiadnom prípade nevyplýva jednoznačný záver, že skutok spáchal
obžalovaný a to tým spôsobom, že zahodil na zem 1 ks injekčnej striekačky, v ktorej podľa expertízy
KEU PZ bola zaistená biela kryštalická látka s hmotnosťou 216 mg s priemernou koncentráciou 73,6%
hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá 4-16 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktorá je
zaradená do II. skupiny psychotropných látok.

Neobstoja teda odvolacie námietky obžalovaného O. T., ktoré uvádza v odvolaní podanom samostatne
ani prostredníctvom svojho obhajcu. Aj podľa názoru krajského súdu, po vykonaní a zhodnotení
všetkých dostupných dôkazov boli spoľahlivo preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku, a teda
bola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je uvedené v obžalobe a následne v
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák.

K odvolacím námietkam obžalovaného, kde poukázal na tú skutočnosť, že orgány činné v trestnom
konaní pri vyšetrovaní nepostupovali v súlade s ustanovením § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. treba
považovať vyslovene za účelové, nakoľko už v žiadnom štádiu trestného konania počas prípravy nebolo
postupované v rozpore s Trestným poriadkom. K takémuto pochybeniu nedošlo ani v konaní pred súdom,
kde sa vykonal kontradiktórny proces. Súd vychádzal z rozhodnutí zo zabezpečených dôkazov, ktoré
boli všetky prebraté na hlavnom pojednávaní a tieto vyhodnotil správne so stavom veci. Absolútne
nie je možné konštatovať, že by súd rozhodol v rozpore z doterajších judikatúr ústavného súdu alebo
všeobecných súdov. Súd správne vyhodnotil všetky dostupné dôkazy, ktoré mal k dispozícii a správne
ich aj vyhodnotil.

K ďalším odvolacím námietkam, na ktoré poukázal v odvolaní prostredníctvom obhajcu, že nebola
dostatočne preukázaná vina obžalovaného, keď bol usvedčovaný iba výpoveďami dvoch policajtov a
na mieste skutku sa nachádzali ďalšie osoby, ktoré mohli tento skutok spáchať a nebola vykonaná
analýza stôp DNA na zaistenej striekačke, k tejto dôkaznej situácii odvolací súd poznamenáva v
prvom rade prvostupňový súd správne vyhodnotil dôkaznú situáciu a poukázal na vyvrátenú obhajobu
obžalovaného.

Odvolací súd poukazuje hlavne na tú skutočnosť, že priebeh skutkového deja priamo vnímali svedkovia
a to príslušníci policajného zboru, ktorí boli vo výkone služby a to policajt T. C. a policajt R. K.. Z ich
výpovedí jednoznačne vyplýva, že v čase výkonu služby zbadali obžalovaného, ktorý sa zdržiaval v
blízkosti predajne Q. a v priestore pri košoch odhodil na zem nejaký predmet, ktorý skončil na zemi, v
tomto čase sa nachádzal v tomto priestore iba sám. Najprv predpokladali, že znečisťuje prostredie , preto
ho chceli skontrolovať, , stále ho mali na očiach, keď podišli na miesto k nemu, kde sa nachádzal, zistili
že sa jedná o injekčnú striekačku. Pred týmto úkonom ho videli vo vzdialenosti asi 5 metrov. Nie je dôvod
týmto policajtom neveriť , naopak obhajobné návrhy obžalovaného výpovede týchto policajtov potvrdili,
nakoľko ďalší vypočutí svedkovia, nižšie uvedení, vypovedali úplne rozporne s priebehom skutkového
deja, dokonca bolo aj zle označené miesto, kde bola zadokumentovaná injekčná striekačka, ktorá sa
nachádzala na mieste činu, čo potvrdila aj ďalšia policajná hliadka v zložení T. I., A. I., ktorí potvrdili,
že boli privolaní pôvodnou hliadkou a z oznámenia vedeli, že páchateľ zahodil na zem drogy. Samí
uviedli, že priebeh skutku nevideli, potvrdili však tú skutočnosť, že s touto drogou do príchodu technika
sa s týmto dôkazom nemanipulovalo. Z obsahu ich výpovedí je zrejmé, že popísali priebeh skutku tak
ako ho oni vnímali, v žiadnom smere nevypovedali v neprospech obžalovaného, potvrdili, že na miesto



činu sa dostavili až neskôr. Kriminalistickým technikom bola zaistená vecná stopa, injekčná striekačka
s drogou, obžalovanému boli vykonané stery z rúk a na základe kriminalisticko-expertízneho ústavu
PZ v jeho posudku bola stanovená droga metamfetamín, jeho koncentrácia, váha, ktorá zodpovedá
4-16 jednotlivým dávkam. Z miesta činu bola aj vyhotovená fotodokumentácia z miesta činu bola aj
vyhotovená fotodokumentácia, kde bola fotograficky zadokumentovaná zaistená striekačka s drogou,
s ktorou sa nemanipulovalo do príchodu príjazdu, čo tak isto potvrdzuje prvotné výpovede policajtov,
ktorí usvedčovali obžalovaného. Navyše zaslané stery rúk obžalovaného O. T. na skúmanie potvrdili
na jeho rukách prítomnosť stôp metamfetamínu. Vzhľadom na túto dôkaznú situáciu by bolo skúmanie
stôp DNA na zistenej stope injekčnej striekačke zbytočné a takýto postup by iba predĺžil dokazovanie a
v neposlednom rade stál zbytočne ďalšie finančné prostriedky, ktoré súvisia s vyhodnotením takéhoto
posudku, skúmanie stôp DNA by prichádzalo do úvahy iba vtedy, keby policajti na mieste činu zaistili
viacej páchateľov a nedalo by sa jednoznačne určiť komu táto droga patrila. Prvotne zasahujúci policajti
jednoznačne potvrdili, že videli obžalovaného pohybovať sa v tomto priestore iba samého, označili kam
odhodil predmet, ktorý držal v rukách, keď prišli na miesto, tento sa tam stále nachádzal až do príchodu
policajného technika, ktorý vecnú stopu zaistil a toto potvrdila aj ďalšia policajná hliadka, ktorá prišla na
miesto. Navyše u obžalovaného zo sterov rúk bol zaistený tak isto metamfetamín, ktorý sa nachádzal
aj v striekačke.

Obžalovaný v rámci svojej obhajoby navrhol vypočuť svedkov A. J., Q. K.. Z týchto výpovedí je zrejmé,
že sú vyslovene účelové, tieto podrobne rozobral prvostupňový súd a navyše Q. K. podľa jej tvrdení
nemohla vidieť priebeh skutku a nemohla sa zdržiavať spoločne s obžalovaným a J. na mieste, kde
bola zaistená vecná stopa. Podľa jej výpovedi bola nafetovaná, skutok mala vnímať od vzdialenosti 150
metrov a vlastne doznala, že vypovedala v prospech T., pretože ho má rada, navyše označila úplne iné
miesto, než kde bola droga nájdená.

Obhajoba v tomto smere bola úplne vyvrátená, výpovede policajtov treba hodnotiť ako vierohodné,
tieto nemôžu byť žiadnym spôsobom spochybnené, obžalovaný už v minulosti bol trikrát odsúdený
za drogovú trestnú činnosť, navyše v súčasnej dobe na Okresnom súde Bratislava III, takisto prebieha
ďalšie trestné stíhanie voči obžalovanému, za totožnú drogovú trestnú činnosť.

V tomto smere obhajobné tvrdenia obžalovaného O. T. odvolací súd preto považuje vyslovene
za účelové v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok, ktorý bol jednoznačne
preukázaný.

Pri správnom ustálení viny a právnej kvalifikácie správne postupoval prvostupňový súd, keď
obžalovanému O. T. uložil nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody, správne vyhodnotil aj pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného ustálil priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm.
h/, m/ Tr. zák. správne nezistil poľahčujúce okolnosti preto trest ukladal za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák.,
pri zbiehajúcich sa trestných činoch a uložil obžalovanému pri zvýšení dolnej hranici trestnej sadzby o
jednu tretinu v trvaní 20 mesiacov za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák., nakoľko súčasne zrušil v zmysle §
42 ods. 2 Tr. zák. výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/533/2015 zo
dňa 18.12.2015,právoplatného toho istého dňa. Správne obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného skutku bol vo výkone trestu odňatia
slobody a taký trest aj vykonal. Z aktuálneho odpisu registra trestov je zrejmé, že mu bol naposledy
uložený pred týmto rozsudkom represívny trest odňatia slobody Okresným súdom Bratislava V pre
drogovú trestnú činnosť, trest vykonal 25.06.2014. Navyše treba ešte uviesť, že obžalovanému nebolo
možné ukladať iný ako represívny trest odňatia slobody, nakoľko sa trestnej činnosti dopustil počas
plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho uloženého trestu pre majetkovú trestnú činnosť Okresného
súdu Bratislava V z 02.07.2015, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v konaní 0T/147/2015 so
skúšobnou dobou do 03.07.2018.

S poukazom na všetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1516010347)

  1. 2. 5. 2017Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/43/2016 z 2. 5. 2017opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 13. 2. 2018Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/125/2017 z 13. 2. 2018 (toto rozhodnutie)
  3. 14. 2. 2018Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/125/2017 z 14. 2. 2018