Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/604/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516201257 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516201257.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci manželky: Z. Z., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX/XD, XXX XX N., zastúpená Legium, s.r.o., IČO: 36 867 870, so sídlom Bukureštská č. 3, 811 03 Bratislava, proti manželovi: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX/XD, XXX XX N., zastúpený JUDr. Darinou Tomčovou, advokátkou so sídlom Záhradná č. 58, 900 81 Šenkvice, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.04.2017, č.k. 17P/32/2016-171, v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.07.2017, č.k. 17P/32/2016-178, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 05.04.2017, č.k. 17P/32/2016-171, v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.07.2017, č.k. 17P/32/2016-178, na návrh manželky rozviedol manželstvo Z. Z., rod. M., nar. XX.XX.XXXX a G. Z., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - M. vo zväzku 3, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 4. Na čas po rozvode manželstva maloleté dieťa Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti manželky (ďalej len matka), určil že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia a manželovi (ďalej len otec) určil povinnosť platiť výživné na maloletú v sume XXX eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 100 C.m.p., § 24 ods. 1-5, § 28 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvale rozvrátené a v súčasnej dobe si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil rozdielnosť pováh, názorov a záujmov a tiež odlišné predstavy účastníkov na fungovanie manželského života, ktoré vyústili do úplného vzájomného citového odcudzenia. Tým, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode ( § 100 C.m.p. ), zameral svoje dokazovanie na zistenie najvhodnejšieho modelu osobnej starostlivosti o maloletú Z. z pohľadu ako aj jej záujmov, tak aj zabezpečenia práva oboch rodičov podieľať sa na jej starostlivosti a výchove na čas po rozvode manželstva. Vykonanú úpravu pomerov manželov k maloletej zdôvodnil potrebou stability jej výchovného prostredia majúc na zreteli, že po ukončení spolužitia rodičov osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. O zastupovaní maloletej a správy jej majetku rozhodol rešpektujúc skutočnosť, že pri výkone týchto rodičovských práv sú rodičia aj po rozvode manželstva rovnocenní. Otázka zverenia maloletej, zastupovania a správy jej majetku napokon sporná v konaní medzi rodičmi nebola. Pri určení výšky výživného na maloletú súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, jej vek a zhoršený zdravotný stav, ako aj schopnosti a možnosti otca, s rešpektovaním práva maloletej podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na základe vykonaného dokazovania matkou vyčíslené mesačné náklady na maloletú považoval za objektívne, bežné, zodpovedajúce bežným nákladom primeraným veku a potrebám maloletej. Vychádzajúc zo stavu v čase rozhodovania súd prihliadal aj na trvanie vyživovacej povinnosti oboch rodičov k plnoletému synovi Z.. Na strane matky vychádzal z jej príjmu zo zamestnania v priemernej výške cca X.XXX eur mesačne, majetkových pomerov, nároku maloletej na rodinné prídavky a kompenzácii časti jej vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou o maloletú. Na strane otca, poukázal na rozpor oficiálneho daňového priznania za r. 2016, ktorému zodpovedá otcom tvrdená suma XXX eur netto mesačne a otcom skôr predloženého prehľadu jeho príjmov a výdavkov za totožné obdobie, ktoré súd považoval za objektívnejší ukazovateľ zárobkových schopností ( prehľad jeho príjmov a výdavkov ), z ktorých vyplýva brutto suma XX.XXX,XX eur ročne, t.j. priemerne sumu brutto X.XXX,XX eur mesačne. Súd prvej inštancie konštatoval, že takáto suma súčasne zodpovedá aj priemernému platu v závislom pomere v odvetí elektrotechnika a energetika na pozícií servisný/skúšobný technik v Bratislave, podľa údajov zistených z verejne prístupných zdrojov na internete. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať príjem na tejto vyššej úrovni, bez ohľadu na ním vykazovaný príjem, keď pri trvaní vyživovacích povinností je povinný využiť maximálne svoj pracovný potenciál, aby dosiahnutým príjmom dokázal pokryť svoju časť nákladov na odôvodnené potreby obidvoch detí, ktoré sú na neho odkázané výživou, poukazujúc na zásadu potenciality príjmov, ktorou sa i v danom prípade musel riadiť. Mal za to, že aj za zohľadnenia ďalšej vyživovacej povinnosti otca, ako aj jeho zhoršeného zdravotného stavu a doterajších platieb na výživu detí a domácnosť, ktoré podporne svedčia o podstatne vyšších než prezentovaných zárobkoch otca, s poukazom na vyššie uvedené, nebude určeným výživným žiadnym spôsobom ohrozená jeho vlastná obživa. Pokiaľ otec odôvodňoval svoju neschopnosť vyššieho príspevku na výživu dcéry svojim závažným zdravotným stavom preukazovaný potvrdením od všeobecného lekára O.. W. F., súd prvej inštancie prihliadal na otcom potvrdené mesačné náklady na cigarety cca XX eur a zhodnotil, že buď otcov zdravotný stav nie je v skutočnosti až taký vážny, ako bolo prezentované, a teda jeho negatívny vplyv na zárobkové schopnosti a možnosti otca je minimálne diskutabilný, alebo ako absolútne nezodpovedné konanie a tento neopodstatnený výdavok, ktorý rozhodne nie je nutné vynaložiť. Styk otca s maloletou neupravoval ( ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine ), prihliadajúc na pretrvávajúce užívanie spoločnej nehnuteľnosti oboma rodičmi, ktorí tento nežiadali upraviť. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.). 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že určí výšku výživného na maloletú sumou XXX eur mesačne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nepovažoval za vecne správne, lebo nie je v súlade s výsledkami dokazovania, rozhodnutiu súdu prvej inštancie tiež vytkol nedostatočné a nepresvedčivé zdôvodnenie. Namietal súdom prvej inštancie vyhodnotenie jeho podnikateľskej činnosti, príjmy z nej vyplývajúce a jeho možnosti a schopnosti. Uviedol, že už v priebehu konania poukazoval na skutočnosť, že predmet jeho podnikania je osobitný a vykonáva ho na základe písomných objednávok, pričom neprijíma platby v hotovosti ale len bezhotovostným prevodom. Tvrdil, že výsledky účtovníctva sú premietnuté do jeho daňového priznania a sú jeho reálnymi príjmami. Namietal úvahu súdu smerujúcu k záveru že v závislom pomere je primeraná mzda v jeho profesii v sume XXXX eur brutto mesačne a nezohľadňuje ním tvrdenú skutočnosť, že nemá potrebné skúsenosti s počítačovou technikou a preto pri servisných prácach podľa typu zariadenia je nútený prizvať a aj zaplatiť ďalšieho odborníka. Podľa jeho názoru z uvedeného dôvodu by zrejme neuspel ani na trhu práce, keby prejavil záujem o obdobný pracovný pomer. Z dôvodu postupnej prevahy servisovaných zariadení s IT technológiami je možné odpovedať na otázku, prečo sa jeho príjem za posledných 5 rokov postupne znižuje. Poukazujúc na svoj vek vyjadril názor, že už viac nedokáže využiť svoj pracovný potenciál, preto názor súdu o jeho podstatne vyšších než prezentovaných zárobkoch nie je správny. Zdôraznil, že z jeho priemerného mesačného príjmu cca XXX eur platil výživné na obe deti vo výške XXX eur a celé náklady na réžiu a prevádzku domu vo výške XXX eur, na ktoré matka odmietala akokoľvek prispievať, pričom tieto po vynesení rozsudku nie je schopný naďalej uhrádzať. Namietal, že súd sa dostatočne nezaoberal majetkovými pomermi na strane matky, ktoré s potencionalitou jej príjmu v jej veku sú podstatne vyššie. 4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na správne závery súdu prvej inštancie pri posúdení možností a schopností otca a jeho zárobkových pomerov. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktorými otec odôvodňuje znižovanie jeho príjmu v priebehu 5 rokov, tieto považuje za zveličené, pričom povinnosťou otca bolo tiež postupným zvyšovaním si kvalifikácie zabezpečiť si konkurencie schopnosť na trhu práce. Súčasný letargický stav otca považuje za prechodný a navyše nezodpovedný voči ich deťom. Uviedla, že otec je schopný dosahovať príjem v rozsahu, aby výživné vo výške XXX eur na maloletú nijako neohrozovala jeho vlastnú obživu. Námietky otca v súvislosti s jeho vekom považovala za nedostatočné, keď vek nepredstavuje žiadnu prekážku v pracovnom potenciály otca, ktorý nikdy nevykonával fyzicky namáhavú prácu. V neposlednom rade poukázala na skutočnosť, že otec o deti nejaví dostatočný záujem, nepodieľa sa a ani sa nepodieľal na ich výchove a starostlivosti a do budúcna nebude prispievať na potreby maloletej nad rámec určeného výživného, čím celé majetkové zabezpečenie detí prenechá iba na ňu. Taktiež sa stotožnila s názorom súdu prvej inštancie v tom, že ak by otec znížil svoj mesačný náklad na cigarety, mohol by určené výživné (pri jeho návrhu XXX eur ) platiť. 5. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zotrval na tvrdeniach uvedených v odvolaní. Poukázal na skutočnosť, že s matkou v ich spoločnom rodinnom dome býva už jej nový partner, ktorého podiel na nákladoch na domácnosť súd nezisťoval. Uviedol, že plnoletému synovi prispieva výživným vo výške XXX eur mesačne. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 7. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konanie je rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca len v časti určenia výživného na maloleté dieťa na čas po rozvode. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 191 ods. 1 C.s.p.. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť. 8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie jeho správnosti len dopĺňa, že hlavným kritériom určenia výživného nie je v zamestnaní aktuálne dosahovaný zárobok povinného rodiča, ale jeho celkové možnosti a schopnosti pre dosiahnutie adekvátneho príjmu, determinované predovšetkým dosiahnutým vzdelaním, nadobudnutou praxou, zdravotným stavom a vekom. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. V danom prípade na strane maloletej súd prvej inštancie správne do výšky výživného premietol jej náklady v súvislosti s jej fyzickým vekom, návštevou školy, náklady spojené so záujmovými aktivitami a zdravotným stavom, a ďalších výdavkov prospešných pre zdravý vývoj maloletej a výdavky spojené so zabezpečovaním jej základných potrieb na stravu, bývanie a ošatenie, ktoré v primeranom ( matkou vyčíslenom ) rozsahu premietol do výšky výživného. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj výkon výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloletú. Určená výška výživného zodpovedá aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom oboch rodičov, ich možnostiam a schopnostiam. Odvolacie dôvody otca vo vzťahu k výroku o výživnom odvolací súd považuje za neodôvodnené a nepreukázané a ako na také na nich prihliadať nemohol. Z vykonaného dokazovania a obsahu odôvodnenia rozsudku tiež nevyplýva námietka otca, že by súd prvej inštancie nevychádzal z všetkých dosahovaných príjmoch u oboch rodičov a ich majetkových pomerov, alebo, že pri posudzovaní výšky výživného nesprávne vyhodnotil zárobkové a majetkové pomery otca, jeho možnosti a schopnosti a jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. U otca je preto potrebné zohľadniť jeho dlhoročnú podnikateľskú činnosť, v ktorej vzhľadom na jej charakter aj napriek preukazovanému zdravotnému stavu, nedošlo k akémukoľvek obmedzeniu tejto zárobkovej aktivity. Podstatné je v danom prípade aj vyhodnotenie podielu otca na osobnej starostlivosti o maloletú a na jej odôvodnených potrebách, ktoré matka definuje ako takmer úplný nezáujem, čo otec vôbec nevyvrátil, respektíve sa k tejto skutočnosti ani nevyjadroval. Pokiaľ je podiel otca na starostlivosti a výchove o maloletú minimálny, resp. takmer žiadny, celá jeho starostlivosť sa prenáša do roviny finančnej a spočíva iba vo finančnom zabezpečení maloletej, ktorému v danom prípade aj z tohto podstatného hľadiska súd prvej inštancie výšku určeného výživného prispôsobil. Otcom navrhované výživné XXX eur mesačne na maloletú je nedostatočné vo vzťahu k jej odôvodneným nárokom primeraným veku, ktoré nemôžu byť zúžené len na uspokojenie najzákladnejších potrieb (strava, ošatenie, obuv, hygiena, školské potreby, lieky...). Deti majú právo na všestranný fyzický a mentálny rozvoj aj prostredníctvom záujmových krúžkov, kultúrnych a športových podujatí, detských táborov, prázdninových pobytov a iného zmysluplného vyplnenia voľného času. Tejto skutočnosti musí byť prispôsobená aj výška výživného rodiča, nevykonávajúceho osobnú opateru maloletého dieťaťa. Pokiaľ otec namieta, že musel financovať všetky náklady spojené s prevádzkou a údržbou spoločnej nehnuteľnosti na ktorých sa matka nepodieľala hoci ju užíva, odvolací súd udáva, že po rozvode manželstva sa na tento náklad, ako na spoločný už nedá prihliadať a rodičia sa zrejme do budúcna budú musieť vo vzťahu k spoločnému bezpodielovému majetku a záväzkom vysporiadať. 9. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie jeho rozsudok v časti napadnutej odvolaním otca ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).