Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/18/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516201732 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516201732.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Bytové družstvo Bratislava III, IČO : 00 169 633, Kominárska 6, Bratislava, zastúpené advokátskou kanceláriou MV Legal, s.r.o., Bratislava, Jedenásta 16, proti žalovanému : Generálny investor Bratislavy (GIB), IČO : 00 698 393, Záporožská 5, Bratislava, o zaplatenie 17.990,23 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. 10. 2016 č.k. 39C/45/2016 - 83, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 17.990, 23 € spolu s úrokom z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 17.990,23 € od 29. 3. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi tiež priznal plnú náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním, a to predovšetkým z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OSZP3/2015/34366/TOJ/III-5012 z 05.06.2015, doručenom žalobcovi dňa 18.06.2015 (č.l. 24-26) a z návrhu na rokovanie Mestského zastupiteľstva Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy z 25.09.2014 (č.l. 27-30), zistil, že žalovanému bolo povolené ako stavebníkovi užívanie vodných stavieb „Obytný súbor N. Š. - vodovodná infraštruktúra“ na pozemkoch uvedených v rozhodnutí k.ú. Rača. Stavba bola povolená rozhodnutím č. Vod. XXXX/XXX-XXXX z 20.01.1988 (132 b.j. N. Š. - 2. st. vodovod, kanalizácia, prekrytie IV. úseku Š. J.), rozhodnutím č. Vod. XXX/XXX-XXXX zo 16.05.1989 (zmena stavby) a rozhodnutím č. Vod: XXXX/XXX-XXXX z 23.12.1987 (72 b.j. N. Š. - 3. st. vodovod, kanalizácia) za účelom zásobovania obytnej zóny pitnou vodou a odvádzanie splaškových vôd verejnou kanalizáciou. Povolenie sa vzťahovalo na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu. Žalovaný ako stavebník a vlastník vodných stavieb požiadal až dňa 25.03.2015 o vydanie užívacieho povolenia, ktorým dňom bolo začaté kolaudačné konanie. Kolaudačnému konaniu predchádzalo schválenie Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy zámeru na prevod majetku Hlavného mesta SR Bratislavy, a to vodovodnej infraštruktúry v rozpracovaní žalovaného a zároveň odpredaj všetkých pozemkov, na ktorých sa nachádzajú stavby špecifikované v uznesení zastupiteľstva, ktoré boli vo vlastníctve Hlavného mesta SR, za cenu stanovenú znaleckými posudkami, maximálne však za súhrnnú cenu vo výške nákladov vynaložených spoločnosťou Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. na rekonštrukciu vodovodnej infraštruktúry na sídlisku N. Š.P. C. K. Č. W.. V odôvodnení návrhu bolo uvedené, že stavebné objekty realizované v rámci druhej etapy spôsobujú aj po 25 rokoch problémy s prístupovými komunikáciami, parkovacími miestami a inžinierskymi sieťami vybudovanými VHMB a GIB, ktoré neboli vyúčtované a zaradené do majetku mesta a odovzdané do správy príslušných správcov inžinierskych sietí. Kolaudačné rozhodnutia na vodohospodárske stavby (stavebné povolenie zn. Vod. 151/405-1987 z 20.01.1988) sa nezachovali. Žalovaný v čase návrhu na schválenie mestskému zastupiteľstvu (25.09.2014) zabezpečoval projektovú dokumentáciu ku kolaudovaniu objektov technickej vybavenosti územia, ktoré neboli preukázateľne odovzdané a sú evidované ako nezaradené investície a tieto mali byť následne odovzdané prevádzkovateľovi verejného vodovodu (BVS a.s.). Na základe vydaných kolaudačných rozhodnutí a vyčíslení nákladov prevezme BVS, a.s. do správy a prevádzky vodovodnú infraštruktúru a zároveň ju nadobudne do majetku zmluvou o prevode vlastníckeho práva spolu s ďalšími objektmi vodovodnej infraštruktúry na území Hlavného mesta SR Bratislavy podľa súpisu v návrhu uznesenia, ktoré BVS v súčasnosti prevádzkuje. BVS požadoval od žalovaného zaobstarať riadne užívacie povolenia (práva) k týmto vodohospodárskym stavbám a objektom, a to ešte pred ich prevodom na BVS. Vodohospodárske stavby a objekty je v blízkej dobe potrebné opraviť a zrekonštruovať po stavebnej a strojno-technologickej stránke, na čo bude potrebné zo strany BVS vynaložiť nemalé finančné prostriedky, a preto ich zlý technický stav by mal byť zohľadnený pri stanovení výšky odplaty za prevod vlastníckeho práva k vodohospodárskym stavbám a objektom. BVS, a.s. od žalovaného požadovala zabezpečiť získanie riadnych užívacích povolení k vodovodnej infraštruktúre v lokalite N.W. Š. ako vodným stavbám, ktoré majú byť zrekonštruované zo strany BVS, a bez zbytočného odkladu po získaní týchto povolení ich previesť na BVS. 2/ Z predmetných listín mal súd prvej inštancie za preukázané, že v čase vzniku havarijnej situácie na prípojke - skryté narušenie prípojky spojené s vytekaním pitnej vody do zeme (január - marec 2014), ktorá vyžadovala bezodkladný a kvalifikovaný technický zásah - odstránenie havarijného stavu - bol žalovaný vlastníkom vodovodnej stavby. Žalovaný preukazoval odovzdanie vodnej stavby (ktorou je aj vodovodná prípojka § 4 z.č. 442/2002 Z.z.) správcovi BVS, a.s. rozhodnutím o povolení na vybudovanie vodohospodárskeho diela, v ktorom rozhodnutí (č.l. 70-76) v bode B. Všeobecné ustanovenia ods. 1 cit: „Hotové vodohospodárske dielo budú spravovať - prevádzkovať a udržovať Vodárne a kanalizácie Bratislava - vodovod, kanalizáciu a Povodie A. - krytý profil IV. úseku Š. J.Á..“ V zmysle bodu D ods. 13, však za hotové dielo bolo možné považovať len dielo, na ktoré bolo udelené povolenie o uvedenie do trvalej prevádzky na základe preskúmania ukončenej stavby a kolaudácie dokončenej stavby. Ku kolaudačnému rozhodnutiu došlo v roku 2015. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore. Žalobca ako správca domu objednal na odstránenie havarijného stavu na prípojke SV objektu N. Š. XX-XX dodávateľa W. N., Havarijná služba, IČO: 11 661 917, ktorý za odstránenie havarijného stavu dňa 05.02.2014 a 14.03.2014 žalobcovi ako objednávateľovi vyfakturoval práce podľa krycieho listu rozpočtu faktúrou č. 33/2014 z 25.02.2014 sumu 14.996,53 € uhradenú zálohovo dňa 11.02.2014 vo výške 6.000 € a v sume 8.996,53 € dňa 25.03.2014 a faktúrou č. XX/XXXX zo 17.03.2014 v sume 2.993,70 uhradenou žalobcom 15.05.2014 (č.l. 15-23). Žalovaný namietal, že pred objednaním prác na odstraňovaní havarijného stavu, žalobca žalovaného neoslovil. Faktúrami č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.03.2014 a XXXXXXXXXX zo 17.03.2014 na sumu 14.996,53 € a sumu 2.993,70 € so splatnosťou do 31.03.2014, náklady refakturoval. Žalovaný odmietol uhradiť predmetné faktúry ako neopodstatnené z dôvodu, že si u žalobcu vykonanie uvedených prác (odstránenie havarijného stavu na prípojke SV pri Š.) neobjednal a medzi stranami nevznikol žiaden právny, či zmluvný vzťah. Žalovaný nie je dodávateľom ani správcom SV, na ktorých došlo k havárii a následným stavebným prácam spojeným s odstraňovaním havarijného stavu. Žalobca preukázal, že sa jednalo o odstraňovanie havarijnej situácie na vlastníctve žalovaného, ako aj výšku nákladov, ktoré boli s jej odstraňovaním spojené. 3/ S poukazom na ustanovenie § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka záväzkové vzťahy vznikajú aj zo spôsobenej škody alebo bezdôvodného obohatenia. Žalovaný si nesplnil prevenčnú povinnosť predchádzať škodám tým, že ako vlastník vodnej stavby si dlhodobo neplnil svoje povinnosti podľa § 41 zákona č. 138/1973 Z.z. o vodách (§ 415 OZ), resp. vodnú stavbu riadne neskolaudoval a neodovzdal do správy prevádzkovateľa vodného diela v zmysle povinností uvedených v stavebnom povolení. Je preukázané, že predmetné vodné stavby z uvedeného dôvodu, sú v zlom technickom stave a po vydaní kolaudačného rozhodnutia (05.06.2015) a prevedení do správy BVS, a.s., je nutná ich rekonštrukcia po stavebnej ako aj strojno-technologickej stránke. Žalobca na druhej strane postupoval v súlade s § 417 ods. 1 Obč. zák., keď havarijnú situáciu riešil primeraným spôsobom opravou vodnej stavby v majetku žalovaného, s ohľadom na možnosť vzniku ďalšej veľkej škody únikom veľkého množstva vody a preto v zmysle § 419 Obč. zák., by mal právo na náhradu účelne vynaložených nákladov. Predmetný právny vzťah by bolo možné právne posúdiť aj ako právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvracanie hroziacej škody podľa § 419 Obč. zák., ako aj podľa § 454 Obč. zák. právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď žalobca plnil za žalovaného, čo mal plniť podľa zákona č. 442/2002 Z.z. ako vlastník vodnej stavby sám. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením za niekoho, čo podľa práva mal plniť sám zahŕňa prípady, keď vo svojej podstate síce nedochádza k navýšeniu majetku toho, kto sa obohatil, ale nedochádza ani k zmenšeniu jeho majetkových hodnôt, ku ktorým by inak došlo, keby odstraňoval havarijnú situáciu sám. Z hľadiska subjektívnej stránky došlo k odstráneniu havárie na majetku žalovaného, na jednoznačne preukázané náklady žalobcu a nie je podstatné, že sa tak stalo bez vedomia žalovaného ako vlastníka. Za právneho stavu vlastníctva vodnej stavby v čase havarijnej situácie, by žalovaný bol býval povinný odstrániť havarijný stav vodnej stavby sám na svoje náklady. Na druhej strane, BVS, a.s. napriek skutočnosti, že vodné dielo nebolo skolaudované a nebolo jej odovzdané do správy, toto dielo prevádzkovala, zabezpečovala dodávku SV do bytových jednotiek a údržbu nevykonávala. Predpokladom vzniku zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné protiprávne konanie obohateného, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napr. v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a i.) a vyplýva priamo zo zákona. Inštitút bezdôvodného obohatenia je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, ide o obohatenie neoprávnené a vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Súd preto vec právne posúdil ako bezdôvodné obohatenie žalovaného ako vlastníka vodnej stavby na úkor žalobcu správcu domu, ktoré vzniklo tým, že za vlastníka vykonal opravu vodovodnej prípojky k domu, čo mal vykonať žalovaný sám na vlastné náklady. 4/ K získaniu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného došlo okamihom úhrady plnenia žalobcom a v tom istom okamihu vznikla povinnosť na jeho vrátenie v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. Žalobca uhradil faktúry dňa 15.05.2014 a 25.03.2014 (zálohovo časť v sume 6.000 € dňa 11.02.2014). Žalovaný vzniesol námietku premlčania s tým, že premlčacia doba, podľa žalovaného, mala začať plynúť od 05.02.2014, dňa havarijného stavu, kedy sa začala odstraňovať havária a žaloba bola podaná až 10.02.2016 po uplynutí dvojročnej premlčacej doby podľa § 107 Obč. zák. Námietka premlčania uplatneného práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného je nedôvodná. Úhradou faktúr dňa 25.03.2014 a 15.05.2014 sa žalobca dozvedel o výške plnenia za žalovaného a premlčacia lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho po úhrade faktúr, t.j. od 26.03.2014 a 16.05.2014 a uplynula by najskôr 25.03.2016 (piatok). Žalobný návrh bol podaný 10.02.2016 včas. Rovnaká premlčacia doba plynie aj podľa § 106 Občianskeho zákonníka pri nárokoch na náhradu škody. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia právnych predpisov, zaviazal súd prvej inštancie žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 17.990,23 €.. Spolu s istinou priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania, uplatnený v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,50% ročne od 29.03.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení refakturačných faktúr žalovanému, resp. odo dňa negatívneho stanoviska žalovaného k refakturácii. Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, § 1, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 6, ods. 7, § 4, § 15, ďalej o ust. § 41 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách. Žalobca mal v konaní plný úspech a preto má právo aj na plnú náhradu trov konania; súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, s tým, že o výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 5/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu; žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým namietal, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie nebral do úvahy, že stavba bola realizovaná ešte v r. 1988, t.j. v čase bývalého politického režimu, kedy bola táto stavba vo vlastníctve štátu, teda nie mesta a ani subjektu zriadeného mestom. Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí preto ustanovil, že veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí a upravil majetkové postavenie a hospodárenie obcí s majetkom. Podľa § 3 zákona o majetku obcí sa vlastníctvom obcí nestávajú o.i. objekty technickej vybavenosti a to rozvody vody, kanalizácie, plynovody, regulačné stanice plynu, rozvody elektrickej energie, trafostanice, telekomunikačné budovy, rozvody slaboprúdu a televízneho signálu v rámci KBN a účelovej výstavby národných výborov. Technická infraštruktúra financovaná zo štátnej subvencie tak nebola majetkom národného výboru, ale sa bezodplatne previedla do správy štátnych podnikov (VaK, ZEZ, Telekomunikácie, Slovenské plynárne) majetkom hlavného mesta sa stalo len miestne komunikácie s parkoviskami a chodníky, ktoré sú súčasťami miestnych komunikácií v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Súd absolútne neprihliadal na charakter, účel zriadenia a predmet činnosti žalovaného, z ktorých je zrejmé, že tento nemôže vykonávať správu verejného vodovodu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vodohospodárske dielo bolo riadne skolaudované, avšak kolaudačné rozhodnutie sa nezachovalo. Táto skutočnosť je deklarovaná aj v materiáli, ktorý bol predmetom rokovania Mestského zastupiteľstva, ktorý sa stal pre súd prvej inštancie hlavným východiskom pre jeho rozhodnutie. Podľa žalovaného je zrejmé, že ak by nedošlo ku kolaudácii a odovzdaniu vodohospodárskeho diela, nebolo by došlo ani ku kolaudácii obytného domu. V zmysle zák. č. 50/1976 Zb., kolaudácia a odovzdanie inžinierskych sietí, t.j. aj verejného vodovodu, bola podmienkou pre vydanie užívacieho povolenia (kolaudačného rozhodnutia) na bytový objekt. Z rozhodnutia zo dňa 20. 1. 1988, ktoré vydal Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy pod č. : Vod. XXXX/XXX-XXXX, Všeobecné ustanovenia, bod 1. Vyplýva, že hotové vodohospodárske dielo budú spravovať - prevádzkovať a udržovať Vodárne a kanalizácie Bratislava. To, že sa kolaudačné rozhodnutie a doklad o odovzdaní nezachovali, nič nemení na skutočnosti, že pokiaľ Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s. využívala predmetné vodohospodárske dielo na tranzit pitnej vody odberateľom do ich nehnuteľností, musela mať v zmysle platných právnych predpisov uzavretú zmluvu s vlastníkom verejného vodovodu. Žalovaný označil za nemysliteľné, aby BVS, a.s. dodávala vodu konečným spotrebiteľom cez vodovodné potrubie, o ktorom nemal doklad, komu patrí, či bolo skolaudované, v akom je stave. Preto by náklady na opravu nemal znášať odberateľ vody, ale prevádzkovateľ verejného vodovodu, t.j. BVS, a.s. Skutočnosť, že Magistrát hl.mesta SR Bratislavy schválil v r. 2015 zámer na prevod majetku hlavného mesta SR Bratislavy, a to vodovodnej infraštruktúry v rozpracovaní žalovaného a následne žalovaný požiadal dňa 25. 3. 2015 o vydanie užívacieho povolenia, bol postup, ktorý mal predovšetkým zaručiť definitívne odstránenie pretrvávajúcich problémov v prospech obyvateľov bytového komplexu. Tento postup bol determinovaný reálne zachovanými listinami a dokladmi. Nakoľko pôvodné kolaudačné rozhodnutie sa nezachovalo, bolo potrebné ho znovu zabezpečiť a to na základe existujúcich dokumentov. Tento postup, ktorý viedol o vyriešeniu problémov obyvateľov bytového komplexu, však nie je relevantným dôkazom na preukázanie vlastníckeho práva žalovaného k vodohospodárskemu dielu. 6/ Pri právnom posúdení sa súd prvej inštancie odvolával na ust. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú bezdôvodné obohatenie a náhradu škody. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zák. je na jednej strane existencia právnej povinnosti na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto skutočne plnil. Z toho podľa žalovaného plynie, že, keďže on nie je v konaní vecne pasívne legitimovaný, nemal právny dôvod riešiť havarijnú situáciu a zaplatiť za vykonané opravy, nakoľko nebol vlastníkom vodohospodárskeho diela, reálne ho nemal v držbe, neužíval ho, nedisponoval s ním, nepoberal a nepožíval žiadne výhody a príjmy súvisiace s jeho existenciou a používaním, teda sa nemohol bezdôvodne obohatiť a navyše o vzniknutej havárii ho žalobca ani neinformoval. Nakoľko žalobca pri odstraňovaní škody nekonal v záujme žalovaného ani neporušil svoju povinnosť, ktorá by viedla k vzniku škody, uplatňovanie nároku na náhradu škody voči žalovanému nie je dôvodné. Žalovaný ďalej trval na ním vznesenej námietke premlčania nároku na náhradu škody, keď poukazoval na to, že pojem „dozvie sa o škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Nie je potrebné, aby poškodený poznal výšku škody presne. Preto v prípade premlčania nároku na náhradu škody nie je rozhodujúci okamih doručenia faktúry (Ro NS SR z 30. 3. 2011, sp. zn. 3 Cdo 231/2009). K havárii na vodohospodárskej stavbe došlo v januári 2014, pred realizáciou opravy odborným zhotoviteľom si dal žalobca oceniť výšku opráv, čo je bežné. K odovzdaniu opraveného verejného vodovodu došlo 5. 2. 2014, čiže už 5. 2. 2014 mal žalobca vedomosť o cene za vykonanú opravu. Žalobný návrh bol podaný dňa 10. 2. 2016, preto ak by teoreticky nárok na náhradu škody aj existoval, tak nárok na náhradu škody súvisiacej s opravou, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 25. 2. 2014 na sumu 14.996,53€ je premlčaný. Žalovaný nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca sa o výške plnenia za žalovaného dozvedel dňom úhrady faktúr; žalobca sa o výške plnenia dozvedel už pred alebo najneskôr pri prebratí opravenej vodohospodárskej stavby, t.j. 5. 2. 2014. Žalovaný navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 7/ Na odvolanie žalovaného sa žalobca vyjadril písomne tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Pridržiaval sa svojich skutkových tvrdení i právnej kvalifikácie a plne sa stotožňoval s odôvodnením rozsudku súdom prvej inštancie. Žalovaným uvádzané skutočnosti označil za bezpredmetné, nakoľko žiadna z nich nič nemení na skutočnosti, že v čase havárie bol žalovaný vlastníkom potrubia, jej odstránenie zabezpečil žalobca prostredníctvom kvalifikovanej tretej osoby. Žalovaný je právnym nástupcom pôvodného investora, stavebníka a vlastníka vodovodu a že žalovaný (alebo jeho právny predchodca) nepreviedol (pred alebo v čase havárie) vlastníctvo k vodovodu na tretiu osobu, hoci podľa stavebného povolenia tak mal urobiť po kolaudácii vodovodu. Žalovaný nepreukázal, že by došlo do času havárie ku kolaudácii (k tej došlo až v r. 2016) alebo odovzdaniu diela a prevodu vlastníctva na tretiu osobu. Z predložených dôkazov plynie, že zúčastnení (najmä žalovaný, magistrát Hl. mesta SR Bratislava a BVS a.s.) si boli vedomí, že povinnosti GIB neboli splnené a preto došlo k rozhodnutiu o rýchlenom zabezpečení kolaudácie a prevodu vlastníctva zo žalovaného na tretiu osobu. Úvahy žalovaného o tom, kto dodával vodu alebo, že je nemysliteľné, aby BVS dodávala vodu cez potrubie, o ktorom by nemala doklad, komu patrí, v akom je stave a pod., považuje žalobca za účelové a bezpredmetné, pričom ani ďalšie skutočnosti uvádzané žalovaným nič nemenia na súdom zistenom právnom stave, podľa ktorého bol vlastníkom vodovodu žalovaný. Námietka premlčania vznesená žalovaným je rovnako bezpredmetná. Podmienkou začatia plynutia premlčacej doby je skutočnosť, že poškodený sa dozvedel o škode. Na to, aby sa poškodený mohol dozvedieť o škode, musela nevyhnutne škoda najskôr vzniknúť. Žalobcovi vznikla škoda v momente, kedy z jeho účtu odišla platba za opravu vodovodného potrubia poskytovateľovi opravárenskej služby. Až v danom momente nastala škoda - ujma na majetku žalobcu. Pred týmto momentom mohol žalobca poznať odhad ceny opravy (na základe odhadu opravára potrubia) alebo aj definitívnu cenu opravy (po doručení faktúry), avšak až na základe plnenia faktúry, t.j. úhrady fakturovanej sumy, došlo k zmenšeniu majetku žalobcu. Ak by sa žalobca rozhodol faktúru neuhradiť, škoda by mu nevznikla, resp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Až samotná úhrada faktúry je určujúcim momentom pre vznik škody a začatie plynutia premlčacej doby. Prípad, ktorý je predmetom žalovaným uvádzaného rozhodnutia NS SR je celkom odlišný od predmetu tohto konania. V prípade, ktorý bol predmetom citovaného rozsudku, mohla poškodená o vzniku a existencii škody skutočne vedieť pred doručením faktúry, nakoľko povaha prípadu je diametrálne odlišná od prejednávanej veci. Išlo totiž o haváriu a poškodenie auta poškodenej (jej vlastného majetku), z čoho je zrejmé, že škoda vznikla a majetok poškodenej bol znehodnotený momentom havárie. Následná fakturácia potom nemala na vznik škody žiaden vplyv. V prejednávanej právnej veci však by bez samotného zaplatenia faktúry žalobcovi žiadna škoda nevznikla, nakoľko nešlo o majetok vo vlastníctve žalobcu ale o majetok žalovaného. Do momentu úhrady faktúry išlo iba o záväzkový vzťah medzi žalobcom a opravárom. 8/ Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním písomného vyjadrenia (č.l. 111 spisu), v ktorom zopakoval, že v zmysle platnej právnej úpravy nie je a ani nebolo možné skolaudovať a odovzdať do užívania bytový dom bez toho, aby došlo ku kolaudácii inžinierskych sietí. Keďže kolaudačné rozhodnutia na vodohospodárske stavby sa nezachovali, bolo potrebné tieto znovu zabezpečiť. Cieľom tohto postupu bolo vyriešenie problémov obyvateľov bytového komplexu. Z rozhodnutia zo dňa 20. 1. 1988 vydaného Národným výborom hlavného mesta SSR Bratislavy pod č. : C..XXXX/XXX-XXXX vyplýva, že hotové vodohospodárske dielo budú spravovať - prevádzkovať a udržovať Vodárne a kanalizácie Bratislava. Tvrdenia zúčastnených subjektov nepreukazujú existenciu vlastníckeho práva žalovaného k vodohospodárskemu dielu, ktorý toto dielo po celý čas jeho prevádzkovania nemal v držbe, neužíval ho, nedisponoval ním, ani nepoberal z neho žiadne úžitky. Žalovaný pripomenul účel a predmet činnosti, na ktoré bol on, žalovaný, zriadený, ako aj spôsob činnosti žalovaného, ktorý je pri svojich aktivitách viazaný stanoviskami a splnomocneniami svojho zriaďovateľa, ktorým je Hlavné mesto SR Bratislava. Tranzit pitnej vody konečným spotrebiteľom po celý čas odplatne zabezpečovala BVS, a.s. a je nelogické a nemysliteľné, aby táto odplatne dodávala vodu cez potrubie, ktoré nebolo skolaudované a odovzdané. Trval tiež na ním vznesenej námietke premlčania, pričom zdôraznil, že predovšetkým súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keďže k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného nikdy nedošlo, nakoľko tento nikdy nebol vlastníkom vodovodného diela. Rovnako tak nie je žalovaný vecne pasívne legitimovaným ani v prípade nároku na náhradu škody. K havárii vodovodného potrubia došlo v januári 2014, žalobca si dal pred opravou oceniť výšku opráv, k odovzdaniu opraveného vodohospodárskeho diela došlo 5. 2. 2014, v ktorý deň mal žalobca najneskôr vedomosť o výške vzniknutej škody, z ktorého dôvodu žalovaný považuje uplatnený nárok na náhradu škody za premlčaný. 9/ Ďalšie vyjadrenia či stanoviská stranami sporu podané viac neboli. 10/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 12/ Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. Žalovaný neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by neboli predmetom posúdenia a hodnotenia súdom prvej inštancie a ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia. V odvolaní žalovaný len zrekapituloval svoje námietky a argumenty prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa ale súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal. Odvolací súd si vzhľadom na vyššie uvedené, osvojil dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu, a na tieto poukazuje. Skutočnosť, že sa žalovaný nestotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie sa neodchýlil od znení pre vec relevantných príslušných ustanovení právnych predpisov, ani nepoprel ich účel a význam. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (porovnaj I.ÚS 46/05, I.ÚS 352/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie takého rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05). 13/ Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 14/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).