Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/136/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202192 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516202192.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: N.. X.. Y. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. G. XXXX/XX, X., zastúpenej advokátom: JUDr. Martin Ribár, so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovanej: N.. H.. T. O.O., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Z. na C. - V. Z. Č.. XXX, C.. W., o zaplatenie 900 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07. decembra 2016, č.k. 39C 50/2016 - 35, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 900 eur a žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď mal preukázané uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka medzi stranami a poskytnutie dohodnutej pôžičky vo výške 1.500 eur na účet žalovanej, ako aj skutočnosť, že žalovaná mala na výzvu žalobkyne ako veriteľa pôžičku v navrhnutých splátkach alebo ako celú sumu vrátiť najneskôr do 31.12.2015, avšak z celkovej sumy jej uhradila len časť vo výške 600 eur, a zvyšok v sume 900 eur doposiaľ nevrátila. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, domáhajúc sa (podľa obsahu) jeho zmeny a poskytnutia možnosti splatiť dlžnú sumu v splátkach. Poukázala na to, že predmetná peňažná suma vo výške 1.500 eur jej na účet nebola zaslaná priamo žalobkyňou, ale z účtu nejakého pána G., zrejme na pokyn žalobkyne. Namietala, že posledná výzva žalobkyne jej nemohla byť zaslaná v novembri 2015, nakoľko nikomu svoju súkromnú adresu neposkytla. Konštatovala, že sa nevyhýba úhrade sumy 900 eur žalobkyni, avšak nebolo v jej finančných možnostiach dlžnú sumu splatiť podľa jej požiadaviek, pričom navyše od 01.03.2016 je nezamestnaná. Namietala, že bez akéhokoľvek predošlého procesného úkonu zo strany žalobkyne, je postavená do pozície finančného delikventa a priamo do situácie, že dlžnú sumu má uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom nadobudla dojem, že konajúci súd v tomto prípade nekoná nestranne, a preto je potrebné vec prideliť inému súdu. V rozsudku sa Okresný súd Bratislava V vyhráža exekúciou, čo ako slabšia strana sporu považuje za vytváranie neoprávneného psychologického nátlaku a zastrašovanie, pretože nikdy netvrdila, že dlh nechce vyplatiť, avšak iba žiada, aby jej bolo umožnené dlh splatiť v primeraných splátkach, v sume 35 eur mesačne, aspoň kým sa jej finančná situácia stabilizuje. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď sama žalovaná v odvolaní uznáva uplatnený nárok ako oprávnený. Vyjadrenia žalovanej o nátlaku na jej osobu a nedostatku nestrannosti súdu označila za tendenčné, a napokon poukázala na to, že žalovanej výzvu na vrátenie dlžnej sumy zaslala prostredníctvom svojho právneho zástupcu poštou na adresu, ktorú žalovaná sama uviedla. 4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci ustálil súd prvej inštancie na základe predložených listinných dôkazov a so zreteľom na skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné, náležite skutkový stav veci vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam významným pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 900 eur, predstavujúcej nevrátenú časť poskytnutej pôžičky, a na jeho základe následne vyvodil, poukazujúc na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, aj správny záver, že v danej veci boli splnené všetky podmienky pre vyhovenie podanej žalobe, keď ústne uzavretie zmluvy o pôžičke, ani poskytnutie peňažných prostriedkov ich poukázaním na účet žalovanej v banke neboli sporné, a sporné nebolo ani to, že z celkovej sumy poskytnutej pôžičky (1.500 eur) žalovaná doposiaľ splatila len sumu 600 eur. Dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel aj dostatočne vysvetlil, keď sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, a preto je odôvodnenie jeho rozhodnutia presvedčivé. Obsah odvolania žalovanej nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ňou uvádzaných tvrdení, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v spore. 6. Neopodstatnené sú námietky žalovanej, ktorá poukázala na to, že výzva žalobkyne na úhradu dlžnej sumy jej nemohla byť zaslaná na jej adresu v novembri 2015, nakoľko nikomu svoju súkromnú adresu neposkytla, ako i na to, že hoci sa nevyhýba úhrade dlžnej sumy 900 eur, nebolo v jej finančných možnostiach dlžnú sumu splatiť podľa požiadaviek žalobkyne, pričom navyše od 01.03.2016 je nezamestnaná. Tieto okolnosti sú totiž z hľadiska merita preskúmavanej veci bez právneho významu, keď sa netýkajú vzniku jej záväzku z pôžičky, jeho splatnosti, avšak ani žiadnej inej skutočnosti, ktorá by mohla byť význam pre rozhodnutie v danom spore. 7. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní žiada o poskytnutie možnosti dlh splatiť v primeraných splátkach, v sume 35 eur mesačne, aspoň kým sa jej finančná situácia stabilizuje, odvolací súd uvádza, že z ust. § 232 ods. 3 veta druhá C.s.p. síce vyplýva možnosť súdu určiť v odôvodnených prípadoch i dlhšiu lehotu na plnenie, čo v sebe zahŕňa aj rozloženie splatnosti na viaceré splátky, avšak na takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky. Žalovaná totiž v predmetnej veci nepreukázala také okolnosti, ktoré by poskytnutie výhody splátok odôvodňovali, keď všeobecné tvrdenia žalovanej o dlhodobo nepriaznivej finančnej situácii, ktoré naviac neboli ničím preukázané, neposkytujú samé osebe dostatočný základ pre poskytnutie výhody splátok v zmysle citovaného ustanovenia. Naviac, celkom neprimeraná je vzhľadom na okolnosti i výška navrhovaných splátok v sume 35 eur mesačne, keďže i v prípade riadnej úhrady splátok žalovanou by k úhrade istiny (900 eur) došlo až po uplynutí takmer 26 mesiacov, teda viac, než dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku. 8. Napokon, nedôvodná je tiež argumentácia žalovanej, ktorá v odvolaní prezentuje dojem, že konajúci súd v tomto prípade nekoná nestranne, keď ju bez akéhokoľvek predošlého procesného úkonu zo strany žalobkyne stavia do pozície finančného delikventa a priamo do situácie, že dlžnú sumu má uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom sa jej vyhráža exekúciou, čo ako slabšia strana sporu považuje za vytváranie neoprávneného psychologického nátlaku a zastrašovanie. Z procesného postupu súdu prvej inštancie, ani obsahu jeho rozhodnutia totiž nevyplýva, že by vo veci nekonal nestranne, keď i žalovanou namietaná vyhrážka exekúciou, je len dôsledkom splnenia povinnosti súdu prvej inštancie uviesť v písomnom vyhotovení rozsudku poučenie o možnosti exekúcie, ktorá výslovne vyplýva z ust. § 220 ods. C.s.p. 9. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie, ani pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení nároku žalobkyne na vrátenie zvyšnej časti pôžičky voči žalovanej; ktorý nebol v celom rozsahu uspokojený ani ku dňu vyhlásenia rozsudku; pričom žalovaná ani vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. 10. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).