Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/102/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202547 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516202547.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov matka - L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, zastúpená advokátom JUDr. Ladislavom Slovákom, so sídlom Nemešsegská 6575/35, Dunajská Streda, otec : R. Al-S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Al-C. XXXX, J., W., štátny občan W. republiky, zastúpený JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou, AK JUDr. Patrícia Bednářová & JUDr. Sabína Hodoňová, so sídlom Mariánske námestie 31, Žilina, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova 1011/4, o návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného, na odvolanie obidvoch rodičov proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/22/2016-141, zo dňa 29.06.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného, žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 62 ods. 1,2,5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie nezistil podmienky pre zmenu vyživovacej povinnosti v zmysle zákonných ustanovení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného nemožno vyhovieť, na strane otca nedošlo k tak objektívnej zmene pomerov, v negatívnom zmysle, ktoré by mali vplyv na jeho zárobkové schopnosti a možnosti. Otec odôvodňoval svoju situáciu ekonomickou situáciou v krajine jeho pôvodu, ktorá mu neumožňuje naplno využiť jeho pracovný potenciál za zohľadnenia jeho dosiahnutého vzdelania. Musel sa do W. vrátiť po ukončení D., z objektívnych dôvodov záväzku týkajúceho sa poskytnutého štipendia. Takúto skutočnosť však nielen že bližšie nešpecifikoval, neuviedol aký subjekt mu poskytol štipendium, či sa skutočne zamestnal u tohto zamestnávateľa v W., aký príjem dosahoval. Pre tieto skutočnosti nepredložil žiadny relevantný dôkaz. V čase jeho odchodu z územia SR bol ženatý s občiankou SR matkou maloletého, mal povolený pobyt na 5 rokov od 25.08.2009 do 25.08.2014. Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec krátko po udelení trvalého pobytu 01.08.2009 opustil územie SR, kam sa aj mohol vrátiť a na Slovensku pracovať a dosahovať príjem. Otec podal návrh na zníženie výživného až po vznesení obvinenia zo zanedbania povinnej výživy, čo svedčí o účelovosti a špekulatívnosti takéhoto návrhu. Absolútne neobstojí argumentácia otca, ktorý poukazoval na nemožnosť dosiahnuť adekvátne uplatnenie v obore, ktorý vyštudoval - informačné technológie v krajine jeho pôvodu s poukazom na ekonomickú situáciu v W., je totiž všeobecne známym faktom, ktorý netreba dokazovať, že spoločnosť sa stáva čoraz viac závislá od počítačových technológií, pričom je predpoklad, že tento trend bude rásť ešte výraznejšie. Ide o jednu z najglobalizovanejších profesií, pričom sa postupne zjednocujú aj mzdy v tejto oblasti. Zatiaľ čo ekonomická situácia danej krajiny môže byť nelichotivá a nezamestnanosť môže vykazovať nárast, sektor informačných technológií naopak zažíva progres, práve s poukazom na všeobecný trend postupnej masívnej elektronizácie všetkých oblastí spoločenského života. Pre stanovenie výšky výživného platí takzvaná zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec svojim dobrovoľným odchodom z územia SR, kde počas povoleného trvalého pobytu nevyužíval svoj pracovný potenciál daný dosiahnutým vzdelaním, vo vyššie uvedenom ekonomicky mimoriadne lukratívnom a žiadanom obore a za predpokladu hodnovernosti predložených potvrdení o príjme zrejme naďalej ani v W., nevyužíva všetky svoje možnosti a prostriedky vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie na zabezpečenie príjmu dostatočného na to, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému O., ktorý je na neho odkázaný výživou. Súd prvej inštancie nemal hodnoverne preukázané ani obmedzenie otca, v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu, keď z lekárskeho potvrdenia hematologičky, ktorá otca vyšetrovala na území SR mal súd prvej inštancie preukázané, že u otca ide o ľahšiu formu dedičného ochorenia, ktorou trpí aj maloletý s potrebou výlučne výživových doplnkov na zmiernenie sprievodnej ľahkej anémie a úpravy stravy, ktorá však nemá vplyv na fyzické a psychické schopnosti osoby, ktorá ňou trpí. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného nemožno vyhovieť, avšak nemal za preukázanú ani dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie výživného, hoci potreby maloletého O. od poslednej úpravy nepochybne výrazne vzrástli, jednak s ohľadom na plynutie času, ako aj prirodzený rast životných nákladov, došlo aj k zvýšeniu príjmu matky, ktorej podiel na starostlivosti o maloletého sa od poslednej úpravy výraznejšie nezmenil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obidvaja rodičia. 4. Matka podala odvolanie v zamietavej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného, keď uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nesprávne, keď konštatuje, že neboli splnené podmienky na zvýšenie výživného. Listinnými dôkazmi preukázala zvýšené potreby maloletého O. najmä od jeho nástupu na povinnú školskú dochádzku. Výživné má zabezpečiť uspokojenie všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka, z tohto hľadiska je potrebné na náležité plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom požadovať poskytovanie dostatočných prostriedkov rodičmi na vytváranie takej hmotnej základne, z ktorej sú uspokojené všetky osobné potreby dieťaťa. Stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie, že tvrdenia otca o jeho príjme a majetkových pomeroch sú účelové, nezakladajú sa na pravde. Má za to, že otec má podstatne vyššie príjmy, avšak úmyselne sa vyhýba ich dokladovaniu. Poukázala na to, že otec maloletého prišiel z W. študovať lukratívny študijný odbor - informatika, keďže odišiel do W., má tam logicky lepšie majetkové pomery, avšak odmieta to priznať a podieľať sa na výživne syna. Konanie sa dá posúdiť ako úmyselné vyhýbanie sa zdokladovaniu príjmu zo závislej činnosti, resp. zdokladovanie jeho majetku. Doklady, ktoré otec predložil sú zmätočné a nepravdivé. Hlavnou úlohou súdov, ktoré rozhodujú o výžive dieťaťa je správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti k dieťaťu, nielen z krátkodobého hľadiska, ale s víziou zastabilizovania pomerov na čo najdlhšiu dobu. Aj pri určovaní výživného vychádzajú súdy zo zásady, ktorá sleduje najlepší záujem dieťaťa. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, tak, že bude výživné zvýšené na sumu XXX eur mesačne. 5. Otec nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie, keď podľa jeho názoru boli dané podmienky pre zníženie výživného vzhľadom na jeho majetkové pomery, svoje príjmy riadne zdokladoval. Súd prvej inštancie nevenoval zvýšenú pozornosť skutočnosti, že otec je štátnym príslušníkom W. republiky, kde momentálne žije a pracuje. Súd prvej inštancie vychádzal zo zásady potencionality a nie zásady fakticity zárobku, keď vychádzal z toho, že otec študoval informačné technológie na Slovensku na D. technickej univerzite, tak jeho mesačný príjem je niekoľkonásobne vyšší ako otec dokladoval. Je známe, že krajina je dlhé desaťročia dejiskom vojnových konfliktov, v krajine pretrváva občianska voja a do krajiny sa presídlilo najmenej 250 000 D.. Štátom podporovaný je jednoznačne ropný priemysel na úkor ostatných pracovných odvetví. Logický súvis nemožno vyvodiť ani zo záveru súdu prvej inštancie o tom, že akýsi rozmach informačných technológií je odôvodnený neustálym rozvojom ropného priemyslu v W.. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo by si malo obchodovanie s ropou vyžadovať rozvoj informačných technológií a najmä prečo by malo z tohto obchodovania vyťažiť množstvo ľudí so vzdelaním primeraným otcovi maloletého. Súd riadne nezisťoval skutočné výdavky maloletého, vychádzal iba z tvrdení matky, ktoré sú protichodné a nelogické. Ak matka vyčíslila potreby maloletého na sumu XXX eur, nechápe prečo by mal znášať všetky náklady na maloletého. Spochybňuje tiež tvrdenie matky, že prispieva svojej matke na bývanie sumou XX eur, keď svedkyňa pani M. C. uviedla, že dcéra jej nedáva žiadnu konkrétnu čiastku, len nakupuje, prípadne zaplatí čo treba. Nemožno súhlasiť tiež s tvrdením súdu prvej inštancie, že otec odchodom z územia SR sa sám pripravil po využitie možnosti vyššieho príjmu a zrejme v W. nevyužíva všetky svoje možnosti a prostriedky na zabezpečenie príjmu dostatočného na to, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Do W. sa musel vrátiť po ukončení štúdia kvôli štipendiu, čo súdu aj vysvetlil. Opätovne zdôraznil svoj zhoršený zdravotný stav. Úhrada výživného vo výške XXX eur mesačne pre maloletého O. je pre neho likvidačná, ak by mal platiť z jeho príjmu výživné, neostali by mu prostriedky na pokrytie základných životných potrieb. 6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojich prednesoch a žiadal vyhovieť svojmu odvolaniu. 7. Okresná prokuratúra Bratislava V vyhodnotila odvolanie matky za nedôvodné a navrhla ho zamietnuť. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie, svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, v konaní neboli preukázané také okolnosti, ktoré by odôvodnili zvýšenie výživného maloletému dieťaťu. Napriek tomu, že vzrástli náklady na starostlivosť o maloletého, vzrástol súčasne aj príjem matky, tento značne vzrástol v porovnaní s obdobím, kedy bolo určené výživné. Doteraz určená výška výživného je primeraná odôvodneným potrebám maloletého. 8. Okresná prokuratúra Bratislava V taktiež považuje odvolanie otca za nedôvodné, pričom konštatuje, že súd vykonal potrebné dokazovanie. Otec zmenu pomerov neopodstatnene dôvodil len zlou ekonomickou situáciou v W., súd sa riadne vysporiadal s preukázanými skutočnými možnosťami a schopnosťami otca a správne aplikoval takzvanú zásadu potencionality a nie takzvanú zásadu fakticity príjmu otca. Okresná prokuratúra navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. 9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na svojich prednesoch a žiadala vyhovieť svojmu odvolaniu. 10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. 11. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní rodičov maloletého neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. 14. Súd prvej inštancie správne posudzoval, či nastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala vyhovieť návrhu otca, alebo návrhu matky, pričom na základe vykonaného dokazovania správne skonštatoval, že takáto zmena pomerov nenastala. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými námietkami, uplatnenými v konaní, tieto aj správne vyhodnotil. Odvolací súd neprihliadol na odvolacie námietky rodičov maloletého, ktorými sa v podstate zaoberal súd prvej inštancie a správne ich vyhodnotil. 15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).