Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/165/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516203346 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516203346.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: J., R..K..S.., A.: XXXXXXXX, J. XX, L., zastúpenej advokátkou JUDr. Barborou Korencovou, Slnečná 3, Malinovo, proti žalovanému: K. R., X.. X. X. XXXX, L. K.X. X, L., o 234,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 1. februára 2017 č.k. 56C 78/2016- 60, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 234,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal 70 % náhrady trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 1.10.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 106500158, na základe ktorej mu poskytla spotrebiteľský úver vo výške 350,- eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť odplatu vo výške 208,97 eur, úrok vo výške 137,03 eur, t. j. zaplatiť celkom 696,- eur. Poskytnutie spotrebiteľského úveru bolo dojednané s nasledovnými podmienkami: RPMN vo výške 98,86 %, úrok vo výške 39,15 % z poskytnutého úveru ( 137,03 eur ). Žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku 696,- eur do 28.9.2014 v 12 splátkach po 58,- eur vždy k 28. dňu v mesiaci počnúc dňom 28.10.2013. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil iba sumu 116,- eur. 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti istiny 234,- eur. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému úroku vo výške 39,15 % súd prvej inštancie uviedol, že z internetovej stránky NBS vyplýva, že pri krátkodobom spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do jedného roka v III. štvrťroku 2013 činil úrok pri obdobných úveroch 8,58 % p. a. Z uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že úrok dohodnutý medzi stranami prevyšuje priemernú mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami a preto dohodu o výške úrokov považoval v zmysle § 39 Obč. zák. a s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009 za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti uplatnených úrokov. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že predmetná spotrebiteľská zmluva síce obsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., napriek tomu má ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhovel žalobe len v časti uplatnenej istiny 234,- eur (rozdiel medzi poskytnutým úverom 350,- eur a žalovaným splatenou časťou 116,- eur) a vo zvyšku žalobu zamietol. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. a žalobkyni priznal 70 % náhrady trov konania z dôvodu, že bola v konaní úspešnejšia vo väčšom rozsahu ako žalovaný. 5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a napadla ním jeho zamietajúci výrok (II. výrok). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietla, že zák. č. 129/2010 Z.z. hovorí o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, ak RPMN je uvedená nesprávne alebo absentuje. Žalovaný bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN. Preto zmluvu o úvere č. 106500158 nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa žalobkyne úrok nie je odplatou pri poskytovaní peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po ich poskytnutí. Odvolávajúc sa na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 žalobkyňa má za to, že u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Vzhľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalovaný musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Žalovaný mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne, čo činí 137,03 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy vo výške 208,97 eur. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietla, že hoci žiadala zaviazať žalovaného aj na náhradu poplatku za upomienky vo výške 10,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur, súd sa tomuto nároku v odôvodnení rozsudku nevenoval a i napriek chýbajúcemu odôvodneniu oba tieto nároky zamietol. Žalobkyňa má za to, že nárok na poplatok za upomienky jej vznikol oprávnene, pretože žalovaného viac krát vyzývala na úhradu dlhu i zmluvnej pokuty. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny. 7. Odvolací súd má za to, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu spisu možno vyvodiť záver, že ide o formulárovú zmluvu, ktorou súčasťou je aj Dohoda o plnení v splátkach uzatvorená v rovnaký deň ako pôvodná zmluva (1.10.2013), ktorej obsah žalovaný ovplyvniť nemohol. Z uvedeného dôvodu zmluvné dojednania podliehajú prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. tak podľa všeobecných ustanovení Obč. zák. o vadnosti právneho úkonu, ako aj podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. 8. Podľa zmluvy o úvere č. 106500158 poplatok vo výške 346,- Eur je tvorený dohodnutým úrokom (39,15 % ročne, t.j. 137,03 eur) a zvyšok vo výške 208,97 eur zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Administratívny poplatok predstavuje takmer 60 % z poskytnutej sumy istiny. Odvolací súd zastáva názor, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku v takejto neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže žalobkyňa ako dodávateľ požaduje od žalovaného (spotrebiteľa) splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Okolnosť, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so zákonom, resp. v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma aj bez námietky účastníka a v prípade ich zistenia nepriznáva plnenia z nich požadované. Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že žalobkyňa je oprávnená požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu vo svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle ust. § 53 Obč. zák. Poplatok vo výške dosahujúcej 60 % sumy poskytnutého úveru nemôže predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere spočívajúca v dojednaní administratívneho poplatku vo výške 208,97 eur aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 Obč. zák a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná, a teda neplatná. Vo vzťahu k výške úrokovej sadzby ( 39,15 % ročne ) odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Obč. zák.). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Za v rozpore s dobrými mravmi treba považovať úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere ( v čase uzavretia zmluvy 8,58 % ročne v zmysle údajov zverejnených NBS o priemerných úrokových sadzbách pre úvery s dobou fixácie úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ je dojednanie o výške odplaty neplatné v celom rozsahu, nemožno ho ďalej ani moderovať. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 Obč. zák. a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úroku ako absolútne neplatnú. Žiadny všeobecne záväzný predpis neobmedzuje súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov v danom prípade prevyšujúca 3 násobok priemerných úrokových sadzieb nemôže požívať právnu ochranu pre civilnoprávnu úžeru a rozpor s dobrými mravmi. 9. Pokiaľ ide o údaj o RPMN, ktorý je v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. obligatórnou náležitosťou zmluvy, odvolací súd je toho názoru, že tým, že žalobkyňa uviedla inú hodnotu RPMN v samotnej zmluve o úvere (98,86 %) a inú v dohode o splátkach uzatvorenej so žalovaným v ten istý deň ako zmluvu o úvere (314,02 %), znemožnila žalovanému získať objektívne informácie o podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. Takýto postup žalobkyni pôsobí vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúco a mätúco. Dohoda o plnení v splátkach je dokumentom obsahujúcim údaje, ktoré boli žalovanému poskytnuté v čase vstupu do zmluvného vzťahu, ide teda o listinu, ktorú je potrebné vzhľadom na jeho spätosť so zmluvou zohľadniť v súvislosti s vyhodnocovaním dodržania podmienok v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Žalobkyni nič nebránilo premietnuť obsah dohody do samotnej zmluvy o úvere, keďže je zrejmé, že zmluvné strany prejavili záujem dohodnúť sa na vrátení istiny spolu s odplatou v 12 mesačných splátkach, nie jednorazovo, už pri vstupe do zmluvného vzťahu. Správne tak mal byť už v samotnej zmluve o úvere uvedený údaj RPMN 314,02 %, nie 98,86 %, ktorý je zjavne niekoľkonásobne nižší. Nesprávne uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky, ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zák. č. 129/2010 Z.z. spája so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Z uvedeného dôvodu sa stala bezpredmetná odvolacia námietka žalobkyne vo vzťahu k uplatnenému poplatku za upomienku a zmluvnej pokuty. 10. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku. 11. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené (výrok I.) nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 13. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).