Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/50/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516204982 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516204982.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci rozvodu manželstva účastníkov: C.. - P.. D. T., F. C. XX.XX.XXXX T. U. XX/XXXX, T., zastúpená advokátkou: JUDr. Jarmila Milatová, so sídlom Metodova 7, Bratislava a H. T., F. C. XX.XX.XXXX, T., U. XX/XXXX, T., zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Bubniaková, so sídlom Krížna č. 8, Dunajská Streda, v konaní vedenom na návrh manželky o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči maloletým deťom T.: U., F. C. XX.XX.XXXX I. D., F. C. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava na odvolanie otca, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 29. júna 2017, č. k. 17P/150/2016-199, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 29. júna 2017, č. k. 17P/150/2016-199, vo výroku o úprave práv a povinností k maloletým deťom mení tak, že maloletú U. T., F. C. XX.XX.XXXX I. E. D. T.P., F. C. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode so striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, že maloleté deti budú v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň, počnúc nedeľou nepárneho kalendárneho týždňa, od 18,00 hod do nedele párneho kalendárneho týždňa do 18,00 hod a v starostlivosti otca budú maloleté deti každý nepárny kalendárny týždeň, počnúc nedeľou párneho kalendárneho týždňa od 18,00 hod, do nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 18,00 hod, s tým, že rodičia si maloleté deti prevezmú a odovzdajú v mieste odovzdávajúceho rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť o maloleté deti. II. Počas letných prázdnin budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca každoročne od 01.07. od 09,00 hod do 15.07. do 19,00 hod. a od 01.08. od 09,00 hod. do 15.08. do 19,00 hod. V osobnej starostlivosti matky budú maloleté deti každoročne od 15.07. od 19,00 hod. do 01.08. do 09,00 hod. a od 15.08. od 19,00 hod. do 31.08. do 19,00 hod. III. Počas veľkonočných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca v každom párnom roku od Zeleného štvrtka od 09,00 hod., do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod. a v osobnej starostlivosti matky budú maloleté deti v každom nepárnom roku od Zeleného štvrtka od 09,00 hod., do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod. IV. Počas zimných školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a vianočných sviatkov budú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky, každý párny kalendárny rok od 23.12. od 09,00 hod., do 25.12. do 19,00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 19,00 hod., do posledného dňa školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky do 19,00 hod. V osobnej starostlivosti otca budú maloleté deti v každom nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 09,00 hod., do 25.12. do 19,00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 25.12. od 19,00 hod., do posledného dňa školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky do 19,00 hod. V. Počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca v každom nepárnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 09,00 hod., do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 19,00 hod. V osobnej starostlivosti matky budú maloleté deti v každom párnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 09,00 hod., do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 19,00 hod. VI. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. sumou 150,- € mesačne a na výživu maloletej D. sumou 150,- € mesačne a to vždy vopred do 15 - teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. VII. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 29. júna 2017, č. k. 17P/150/2016-199, rozhodol tak, že manželstvo účastníkov H. T.L., narodeného dňa XX.XX.XXXX I. D. T.P., S. W., F. C. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 02.04.2005 v Žiline zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Žilina vo zväzku 43, ročník 2005, na strane 81, pod poradovým číslom 60, rozviedol, o úprave práv a povinností k maloletým deťom rozhodol tak, že maloletú U. T., F. C. XX.XX.XXXX I. E. D.K. T., F. C. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej U. J. XXX,- €. E. I. na R.O. E. D. J. XXX,- €. mesačne a to vždy vopred do 15 - teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí. Otcovi súd prvej inštancie umožnil stretávať sa s maloletými deťmi počas bežného školského roka každý párny kalendárny týždeň od piatku od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod, počas Vianočných prázdnin každý párny rok v čase od 24.12 od 09.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod a každý nepárny rok od 31.12. od 09.00 hod do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 09.00 hod. do nedele po poslednom dni prázdnin do 18.00 hod, počas Veľkonočných sviatkov, každý nepárny rok od Veľkého piatku od 10.00 hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod. a počas letných prázdnin od 16.07. od 10.00 hod do 01.08. do 18.00 hod a od 16.08. od 10.00 hod do 01.09. do 18.00 hod s tým, že otec je oprávnený si v uvedených časoch začatia styku prevziať maloleté deti z miesta bydliska matky, kde ich v určených časoch ukončenia styku odovzdá. Matka je povinná deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 18.04.2016 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo, maloleté deti pochádzajúce z manželstva - dcéry U. I. D. zveril do jej osobnej starostlivosti so spoločnou správou majetku a zastupovaním rodičov s tým, že otcovi navrhla určiť výšku výživného na každé z detí vo výške 270,- € mesačne. Styk otca s deťmi navrhla neupraviť, keď mala za to, že s manželom sa na ňom vedia dohodnúť. 3. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo spočiatku harmonické. Po narodení oboch detí bol manžel v januári 2011 vyslaný na 3 roky na ambasádu do Turecka, kam ho celá rodina sprevádzala. Navrhovateľka tak počas materskej dovolenky, ako aj počas pobytu v Bruseli, kde spolu žili ešte pred uzavretím manželstva a v Ankare sa starala o domácnosť a zabezpečovala kompletnú logistiku rodiny, pričom okrem rodičovského príspevku nemala žiaden príjem. Neexistenciu jej príjmu však rodine plne nahrádzali príspevky, ktoré manžel popri plate dostával, tak počas vyslania v Bruseli i v Ankare. Prvé nezhody medzi manželmi prameniace v rozdielnom nazeraní na chod spoločnej domácnosti, rodinného a manželského života a financie sa začali prejavovať už asi rok po svadbe. V záujme predchádzania hádok spolu manželia v zásade prestali komunikovať a stali sa de facto rodičmi a nie partnermi. Po návrate z Ankary manžel navrhovateľke vyčítal, že málo zarába, že za 10 rokov pre rodinu nič neurobila a ničím do manželstva neprispela. Manžel odignoroval všetky jej pokusy o psychologickú intervenciu kvôli výhradám k navrhnutým psychológom v dôsledku ich vzťahov s Českou republikou, pričom postoj manžela bol zdrojom aj ďalších nezhôd medzi účastníkmi v súvislosti s väzbou navrhovateľky, jej matky a detí, ktoré majú obe dvojité občianstvo na Českú republiku, keď navrhovateľka vnímala vzťah manžela k jej rodičom až ako nenávistný. Mala tiež výhrady aj voči tomu, že ju manžel obišiel aj pri kúpe bytu, čo konzultoval výlučne so svojou matkou, pričom byt pôvodne žiadal do svojho výlučného vlastníctva zdôrazňujúc, že v manželstva 10 rokov zarábal sám. Intímne spolužitie ukončili v r. 2014, pričom ani navrhovateľkou iniciovaná mediácia v r. 2015 neviedla k žiadnej dohode o deťoch. K pozitívnej zmene vo vzťahu účastníkov neprispelo ani presťahovanie sa do nového bytu. Napätá situácia medzi rodičmi a problémy v rodinnom prostredí viedla postupne až somatizácii u maloletých detí. O zverenie detí do jej výlučnej starostlivosti žiadala predovšetkým s poukazom na ich vzájomne blízky citový vzťah, pričom mala za to, že vzhľadom na negatívny dopad disharmonického rodinného a výchovného prostredia v rodine na psychický vývoj oboch dcér, je schopná zabezpečiť ich vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia pre obe deti, nakoľko s nimi trávi maximum času, venuje sa im a zabezpečuje o ne komplexnú starostlivosť. Rozdielne názory rodičov na výchovu detí a fungovanie rodiny prispievajú k dezorientácii detí pri rozlišovaní toho, čo je správne a čo nie, čo rovnako zle vplýva na ich zdravý duševný vývin. Pri rozhovore s deťmi sa maloletá U. výslovne vyjadrila, že chce zostať s matkou a s otcom sa chce stretávať; D. sa nevedela vyjadriť. 4. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil s odôvodnením, že ich manželstvo je trvale rozvrátené a nie je nádej na jeho záchranu. Nesúhlasil však so zverením maloletých detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Navrhol striedavú osobnú starostlivosť dohodnutú v mediácii už v roku 2015 a to v týždňových intervaloch s odovzdávaním a preberaním detí v piatok po škole s osobitnou úpravou počas prázdnin, ktorú formu starostlivosti považoval za najlepšie riešenie pre deti a zachovanie ich vzťahu k obom rodičom. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o deti navrhol výživné neurčiť avšak s tým, že sa sám zaviaže hradiť priame náklady súvisiace so školskou dochádzkou oboch detí a obe deti navyše finančne podporovať mesačne sumou celkovo vo výške 60,- € na jedno dieťa z menšej časti vo forme vreckového a z väčšej vkladom na viazané sporenie. Ku skutočnostiam uvádzaným matkou v jej návrhu uviedol, že nezhody medzi ním a manželkou začali vznikať v dôsledku nezhôd v svetonázore, keď za postojom manželky a jej rodiny vnímal hľadanie nadprirodzena až okultizmu a tiež v dôsledku jeho pozitívneho postoja k Slovensku a jeho samostatnosti, keď sám nesúhlasil s tým, aby obom deťom vybavila aj občianstvo Českej republiky. Kategorický postoj manželky vnímal tak, že medzi nimi nebol dodržaný princíp spoločného rozhodovania, pričom ju upozorňoval, že takýmto jednaním s ním zabudováva do ich manželstva odcudzenie a rozklad. Taktiež sa nezhodli vo výchove detí, ktorým sa sám snažil stanoviť hranice, pričom však manželka mala aj pod vplyvom jej rodičov skôr tendencie ustupovať hnevu a výbuchom zlosti detí. Nezhodli sa ani v otázkach prístupu k liečbe detí, kde manželka uprednostňovala alternatívne formy. Veci neriešil konfliktom a snažil sa o témach diskutovať, avšak bezvýsledne, v dôsledku čoho dochádzalo k postupnému odcudzovaniu medzi manželmi, pričom potvrdil, že kvôli predchádzaniu hádkam postupne prestali s manželkou fakticky komunikovať. Správanie manželky a jej rodičov vnímal tak, že si postupne zámerne pripútavali deti, ktoré boli podľa neho z ich strany sústavne spracovávané, bol pred nimi zhadzovaný a znevažovaný ako otec i muž, k čomu rovnako dochádza aj vo vzťahu k jeho rodine, pričom výraznejšie vnímal odcudzenie zo strany staršej dcéry U.. Mal za to, že mladšia dcéra nie je ešte výraznejšie zo strany matky ovplyvnená, ale dôvodom ich manželského konfliktu je jeho zásadný nesúhlas s takouto výchovou. Vnímal aj negatívny postoj k jeho práci i krajine, keď mal za to, že nerešpektuje dôstojnosť ani jeho, ani maloletých detí, keď na neho často i pred deťmi aj vulgárne nakričí, deti straší a vydiera, pričom si vynucuje ich podporu, čím podmieňuje svoju lásku k nim. Vyhrocuje spory, čím stavia deti pred voľbu, čo je pre ne mimoriadne bolestivé. Jeho vykresľuje ako prísneho a trestajúceho otca, ktorý deťom nič nedopraje. V roku 2015 dokonca zachytil, že má manželka vzťah s iným mužom. V uvedenom roku na návrh manželky navštívili aj mediátorku, pričom dospeli k dohode, ktorej podstatou bola striedavá starostlivosť, ktorú však manželka z jeho pohľadu vypočítavo odmietla podpísať. Hoci predpokladali predaj bytu na U., v ktorom ešte neboli nasťahovaní, nasťahovala sa aj s deťmi do bytu proti jeho vôli. Napriek snahám manželky o dosiahnutie odcudzenia má však s deťmi naďalej pekný a dobrý vzťah. S manželkou sa podieľajú na domácnosti a aj na starostlivosti o deti rovnako. Detí sa pýtal, aké usporiadanie si želajú, pričom mladšej dcére sa veľmi páčila myšlienka striedavej starostlivosti. Staršia dcéra bola v odpovedi veľmi zdržanlivá, avšak nepotvrdila, že by chcela byť len s matkou. Uviedol, že by s deťmi pri vyhovení jeho návrhu bývali v byte na U., kde sú zvyknuté, keďže je schopný manželku vyplatiť. Mal za to, že počas ich spolužitia, kedy mala manželka zabezpečené pohodlný život, nejavila veľký záujem o prácu, či rozšírenie vzdelania. Neorientovala sa týmto smerom, ale nebola ani spokojná s jej pôsobením v domácnosti, keď ju začal tlačiť, aby začala prispievať do rodinného rozpočtu až potom, čo úplne odmietla vykonávať po návrate z Ankary všetky domáce práce. 5. Navrhovateľka s návrhom manžela na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nesúhlasila, keď mala za to, že takejto forme starostlivosti bráni veľmi ťažká komunikácia a zlé vzťahy medzi rodičmi, pričom návrh vnímala v príkrom rozpore so skutočným správaním manžela, keď ho považovala za motivovaný snahou otca vyhnúť sa plateniu výživného v zákonom a súdom stanovenej výške. Podľa navrhovateľky nevie otec prekonať, že deti majú vytvorený silnejší pozitívny vzťah k nej k nej a k jej rodine, pričom však kvalita tohto vzťahu závisí od samotného rodiča. Vo svojom vyjadrení k vzájomnému návrhu manžela poukázala na to, že počas celej doby trvania manželstva zabezpečovala starostlivosť o deti ona, pričom otec jej vypomáhal iba občas. Sama sa zúčastňovala i krúžkovej a mimoškolskej činností s deťmi a zabezpečovala i chod celej domácnosti. Otec sa deťom venuje podľa nej minimálne, nerobí s nimi úlohy, neberie ich na žiadne výlety, nanajvýš im poskytne svoj smartfón, aby sa mohli hrať. Uviedla, že po viacerých rozhovoroch s dcérou U. dôrazne odmieta striedavú starostlivosť. Mladšia dcéra D. sa najskôr striedavej starostlivosti nebránila, ale nakoľko je citovo viazaná na staršiu sestru, vyjadruje sa tak, že chce zostať s ňou. S poukazom na skutočnosť, že rodičia sa nevedia dohodnúť na riešení akýkoľvek otázok a problémov navrhla napokon aj úpravu styku otca s maloletými deťmi a to počas školského roka každý párny kalendárny týždeň od piatku od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod, počas Vianočných prázdnin každý párny rok v čase od 24.12 od 09.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod a každý nepárny rok od 31.12. od 09.00 hod do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 09.00 hod. do nedele po poslednom dni prázdnin do 18.00 hod, počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkého piatku od 10.00 hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod. a počas letných prázdnin od 16.07. od 10.00 hod do 01.08. do 18.00 hod a od 16.08. od 10.00 hod do 01.09. do 18.00 hod s tým, že si deti prevezme v mieste bydliska matky, kde jej ich po skončení stretnutia odovzdá; sama deti na stretnutie s otcom riadne pripraví a odovzdá ich otcovi spolu s preukazmi zdravotného poistenia a cestovnými pasmi maloletých detí, ktoré otca odovzdá matke pri vrátení detí. Úpravu styku považovala právna zástupkyňa matky za nutnú pre nastavenie pravidiel a zmiernenie konfliktu rodičov, ktorý momentálne spolu nekomunikujú. 6. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo po takmer trojročnej známosti v r. 2005. Spočiatku bolo ich manželstvo relatívne harmonické, avšak veľmi skoro sa v ňom začali prejavovať zásadné názorové nezhody a rozdielne predstavy manželov o fungovaní manželského života a výchove maloletých detí. Manželka počas diplomatických vyslaní manžela pôsobila prevažne v domácnosti, čo ju však evidentne neuspokojovalo. Postupom času manželia v záujme predídenia konfliktov, prameniacich zo vzájomných výčitiek z frustrácie oboch partnerov obmedzili vzájomnú komunikáciu na záležitosti týkajúce sa spoločných detí, na ktoré však nemala pozitívny vplyv napätá atmosféra v domácnosti. Manželská kríza vyvrcholila v r. 2015, kedy manželia navštívili mediátorku, s úmyslom usporiadať si pomery pred rozvodom manželstva, vrátane starostlivosti o maloleté deti. Mediačná dohoda však nebola dosiahnutá, keď manželka po prečítaní jej návrhu usúdila, že striedavá osobná starostlivosť je najhorším možným riešením pre maloleté deti a navrhla pokúsiť sa o záchranu rodiny tým, že sa obe strany presťahujú do spoločného bytu. Súčasne navrhla aj návštevu psychológa, pričom výber jeho osoby prenechala manželovi. Manžel na mediačnom stretnutí prezentoval názor, že ak budú dohodnuté pravidlá spolužitia, súhlasil s tým, že sa manželstvo rozvádzať nebude a pokúsia sa o obnovenie spolužitia. Navrhol ale pokračovať v mediácii, predmetom ktorej už nemalo byť rozdelenie majetku a riešenie rodičovskej dohody, ale pravidlá, ktoré budú obe strany dodržiavať pre pokojné fungovanie rodiny, založené na konštruktívnom dialógu a nie na obviňovaní. V čase rozhodovania súdu obaja rodičia spolu s deťmi užívali spoločnú nehnuteľnosť na U. ulici v Bratislave. 7. V danom prípade súd prvej inštancie zistil, že účastníci konania po dobu, ktorá predznamenáva trvalosť daného stavu napriek užívaniu ich spoločnej nehnuteľnosti fakticky nevedú spoločnú domácnosť, keď ukončili spoločné hospodárenie a intímne spolužitie. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna vzhľadom na odmietavý postoj oboch manželov z dôvodu citového odcudzenia v dôsledku dlhotrvajúcej manželskej krízy. S poukazom na uvedené okolnosti teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom manželstve nedochádza po dlhšiu dobu k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Zákona o rodine, a to k spolužitiu, vzájomnému rešpektovaniu dôstojnosti druhého manžela, vzájomnej pomoci a vytváraniu zdravého prostredia pre výchovu dieťaťa, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo. Súd prvej inštancie mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí účastníkov konania, ktoré sú už vo veku, kedy dokážu chápať rozpad vzťahu ich rodičov, pričom však napätá atmosféra v domácnosti v dôsledku absencie komunikácie rodičov nie je na prospech ich zdravého psychického vývoja a môže mať za následok aj psychosomatické obtiaže u detí. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielnosť pováh, názorov a záujmov a tiež odlišné predstavy účastníkov na fungovanie manželského života, ako aj v nedostatočnej schopnosti komunikácie medzi manželmi, v dôsledku čoho došlo k ich vzájomnému citovému odcudzeniu. 8. Ohľadom úpravy práv a povinností k maloletým deťom súd prvej inštancie uviedol, že osobná starostlivosť o dieťa nie v Zákone o rodine výslovne definovaná. V praxi však znamená, ktorý z rodičov bude s dieťaťom žiť v spoločnej domácnosti, bude sa oň osobne starať a rozhodovať o jeho bežných záležitostiach. Zmyslom inštitútu striedavej starostlivosti je, že dieťa v určitých časových intervaloch strieda domácnosti jednotlivých rodičov. Výkon rodičovských práv však patrí obidvom rodičom (ak nebol výkon rodičovských práv obmedzený, pozastavený alebo rodič rodičovských práv pozbavený), a to nielen v prípade striedavej osobnej starostlivosti, ale aj v prípade výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Predpokladom pre možnú úvahu o striedavej starostlivosti je, že rodičia prekonali alebo sú schopní po rozvode prekonať vzájomnú nevraživosť a sklamanie, spojiť sa na úrovni rodičovstva a riešiť spoločne problémy týkajúce sa výchovy dieťaťa, mali by byť schopní pravidelne sa informovať o dieťati počas pobytu u jedného z nich, neriešiť spory pred dieťaťom, vyvarovať sa „kupovania“ si dieťaťa a súčasne podporovať vzťah dieťaťa s druhým rodičom. V prípade dieťaťa, ktoré by malo byť zverené do striedavej starostlivosti platí, že by malo primerane veku vyjadriť súhlas s touto starostlivosťou. Zároveň by sa malo u oboch rodičov cítiť bezpečne, malo by mať k obom z nich dobrý vzťah. Dôležitá je tiež blízkosť bydlísk oboch rodičov, aby dieťa nemenilo priateľov, školu, lekára, či krúžky. 9. Kolízny opatrovník odporučil pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky so spoločným zastupovaním a správou majetku. Styk navrhol neupraviť a otcovi navrhol určiť vyživovaciu povinnosť v sume 240,- € na každé dieťa. 10. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že matka u zamestnávateľa AIW k.s. dosiahla pri 6 hodinovom pracovnom úväzku za obdobie 04/2015 až 03/2016 netto mzdu v priemernej výške 552,96 € mesačne; za obdobie 04/2016 až 06/2016 vo výške 557,13 € netto mesačne. V daňovom priznaní za r. 2015 s uvedením prevažnej činnosti životné poistenie vykázala príjmy, vrátane príjmov z činností sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou v sume 575,55 €, v celkovej úhrnnej výške 8.177,03 € brutto. V daňovom priznaní za r. 2016 s uvedením prevažnej činnosti ostatné vzdelávanie vykázala príjmy, vrátane príjmov zo živnosti v sume 4.573,63 € a výdavkov 2.189,82 €, v celkovej úhrnnej výške 4.259,06 € brutto. V r. 2016 jej spoločnosti Rangi s.r.o, Management and Language Training s.r.o., SKRIVANEK SLOVENSKO s.r.o. a Plus Akacemia spol. s r.o. na základe faktúr za administratívne služby a vzdelávacie služby v odbore vyučovanie cudzích jazykov - nemecký jazyk poskytované matkou v zmysle podmienok samostatných zmlúv o poskytovaní služieb, resp. mandátnych zmlúv vyplatili odmenu v úhrnnej výške 4.233,05 €; za obdobie r. 2017 do rozhodnutia súdu preukázala brutto odmenu z obdobných zdrojov vo výške 2.548,66 €. Priznala, že v čase rozhodovania súdu jej disponibilný príjem po úhrade odvodov predstavuje čiastku cca 700,- € mesačne. 11. Otec pracuje na Ministerstve zahraničných vecí a Európskych záležitostí SR, kde za obdobie od 10/2015 do 09/2016 vykázal priemerný netto príjem 1.463,41 € mesačne. V daňovom priznaní za r. 2015 vykázal príjmy, vrátane príjmov z prenájmu nehnuteľnosti v sume 599,- €, v celkovej úhrnnej výške 23.493,33 € brutto. Okrem bytu na U., ktorý je v BSM účastníkov je otec výlučným vlastníkom 3 -izbového bytu na Š. ulici v Petržalke a garážového státia, ako aj rodinného domu na Záhorí, ktorý však užívajú jeho rodičia s právom zodpovedajúcim vecnému bremenu doživotného užívania. 12. Náklady na výživu maloletých detí a domácnosť matka vyčíslila nasledovne: 130,- € + 10,- € nájom pivnice, 44,- € náklady na plyn, 50,- € na elektrinu, 26,- € za RTVS a internet; na každé dieťa náklady na školskú jedáleň 30,- € mesačne, na školské pomôcky 10,- € mesačne + v septembri nárazovo 30,- € , na MHD 10,- € mesačne, na telefón 10,- € na mesiac, na krúžky 140,- € na pol rok, stravu 100,- € na mesiac, hygienické potreby na 30,- €, na súkromných lekárov 100,- € ročne, na darčeky 40,- € ročne, na voľnočasové aktivity 15,- € mesačne + v zimnom období nárazovo lyžovačka, v lete návštevy kúpalísk, zimná obuv 100,- € ročne, letná a prechodná obuv 100,- € ročne, zimné odevy 150,- € ročne, letné a prechodné odevy 150,- € ročne, neplánované výdavky 10,- € mesačne + nepredvídateľné výdavky, napr. škola v prírode cca 150,- € na dieťa, letný tábor 200,- €. Okrem toho každej dcére platí z vreckového 30,- € mesačne na šetrenie, 17,- € na úrazové poistenie a 5,- € vreckové. Čo sa týka krúžkov detí, obe chodili na keramiku za 30,-€ polročne, na klavír za 60,- € polročne a tanečnú za 37,50 € polrok. Okrem toho U. navštevuje zborový spev za 25,- € na polrok a ZUŠ, kde platí poplatok 10,- € za každý navštevovaný krúžok. Matka s deťmi navštevuje tiež súkromného zubára, kde kontrola 2x ročne stojí 15,- € za každú preventívnu prehliadku a 25,- € zubná hygiena. Okrem toho navštívili alergológa so vstupným poplatkom 35,- € na dieťa a 22,- € na kontrolu, ku ktorému bude ďalej chodiť iba D.. 13. Maloletá D.A. vo svojom vyjadrení pred súdom uviedla, že je žiačkou tretieho ročníka. Na vysvedčení mala dve dvojky a inak samé jednotky, najradšej má informatiku. Rodičia sa teraz dosť často hádajú, najčastejšie kvôli nej s U., keď si vzájomne vyčítajú, že sa nie dosť dobre o ne starajú. Desiate im chystajú obaja rodičia spolu. Mamina občas skoro ráno chodí učiť na kurzy nemčinu a ocko ich ráno zavezie do školy. Desiatu už majú vtedy nachystanú vie, že rodičia stávajú už o piatej, kedy ju chystajú a tiež sa starajú o ich mačky, ktoré chceli ona so sestrou. Zo školy chodia samé do ZUŠ-ky alebo na krúžky. Chodia na klavír, teóriu, tanečnú a keramiku. Cez víkendy sú zvyčajne doma, občas k nim prídu kamarátky, niekedy chodia k babkám zo strán oboch rodičov. Na výlety veľmi s rodičmi nechodievajú a ani rodičia sa s nimi cez víkend veľmi nehrajú. Ocko chodí zvyčajne po dome, alebo si niečo robí do práce, mamina sa pripravuje tiež na kurzy alebo upratujú. Väčšinou upratuje mamina, ale ocko napr. vysáva. Veľmi nerozmýšľala nad tým, ako by to malo byť, keď rodičia prestanú bývať spolu, ale dávnejšie sa o tom s U. rozprávali. Vie, že U. sa nevedela rozhodnúť, či chce byť s maminou alebo ockom, ale určite nechce, aby si ju striedali, čo nechce ani D., lebo potom by mala stále zbalené kufre. D. by si to predstavovala tak, že by zostala s maminou a k ockovi by chodievala na víkendy, alebo na pár dní v týždni, alebo kedy by chcela. V byte, v ktorom bývajú, by mal zostať ocko, mamina už ale pozerá byty na predaj a našla jeden v blízkosti, aby mohli chodiť za ockom. V tomto byte sa im páči viac ako v inom byte, ktorý má ocko, aj keď aj ten je celkom pekný. Varí hlavne mamina, ocko ale robí napr. ryby alebo jahňa a varieva aj slepačiu polievku. Obaja chcú, aby pomáhali s upratovaním, čo sa ale im veľmi nepáči a teda ani veľmi nepomáhajú. Doma sa ani až tak veľmi neučia, úlohy si urobí zvyčajne v ZUŠ alebo doma, pričom jej ju rodičia skontrolujú alebo keď nechápe, každý z nich jej poradí. Občas sa hádajú aj s U., ale kvôli hlúpostiam. Vie, že si ich ocko nahráva, lebo raz v šatách pred koncertom našli nahrávacie zariadenie a tiež keď sa raz hrala s ockovým mobilom, omylom klikla na diktafón a počula ich nahrávku. Bolo to asi pred niekoľkými mesiacmi. Od začiatku teda nevedeli, že ich tatino nahráva a nepáči sa jej to. S maminou sa potom rozprávali, buď v pracovni alebo v kúpeľni a ockovi to povedali, takže už o tom vie. Keď si cez prázdniny zlomila ruku na korčuliach, mamina otcovi vyčítala, že mal byť vtedy s nimi. Ocko bol vtedy v práci a mamina učila na kurze. Ona sa išla korčuľovať sama, lebo U. sa nechcelo. Ocko bol v práci ešte v piatok a U. volala vtedy ocka, keď si zlomila ruku. Cestou ale stretli maminu a ona s ňou išla do nemocnice. 14. Maloletá U. vo svojom vyjadrení uviedla, že je piatačka a v škole ju najviac baví geografia. Keď bude veľká, chcela by byť buď lekárkou - zubárkou alebo veterinárkou. V byte na U.j sa jej veľmi páči, je to poschodový byt, hore je mamina pracovňa a spálňa, D. menšia izba a jej veľká. D. ale spáva v izbe s mamou a ona v spálni s otcom. Vo svojej izbe zatiaľ nerada spáva, keďže nemá rada hmyz a raz našla v posteli bieleho pavúka. Opäť si ale na izbu privyká a trávi v nej čoraz viac času. Rodičia sa teraz v podstate veľmi nerozprávajú, predtým mama omnoho viac vybuchovala, často podľa nej neprimerane pre nepodstatné veci. Otec sa vtedy zvykol stiahnuť, často nevedia, prečo sa mama nazlostí, ale zrejme podľa toho, čo vyčíta otcovi čaká, že jej chce robiť prieky. U. si ale myslí, že to pokojne môže byť aj náhoda, aj keď nevylučuje, že otec niekedy mamu chce provokovať. D. bola najskôr otcov miláčik, keď ale videla, že ona sa s mamou rozpráva aj o rozvode a o tom, ako to bude ďalej, začala sa, aby nebola od nich vylúčená, od otca odťahovať. Keďže U. to pripadalo voči otcovi kruté, postupom ona väčšmi prilipla k otcovi. Pri zmene roboty mamina na ne veľmi nemala cez víkendy čas, aj teraz sa cez víkendy pripravuje do školy, alebo upratuje. Má pocit, že si nevie sadnúť a vykašľať sa na ostatné. Tatino nie je až taký precízny, čo sa týka upratovania, je fajn a keby ho požiadali, určite ich zoberie aj napr. do ZOO. Posledný rok ale s ním nikde nebola, pretože nechcela. V ZOO Bojniciach boli naposledy s mamou a babkou. Páčilo sa jej tam, ale ona až tak veľmi napr. do ZOO chodiť nemusí. Jej stačí byť doma so svojimi mačičkami. Mamina chce nechať ocka v byte na U. a nájsť si iný byt, pričom Š. - otcov byt - berie až ako posledné riešenie. Povedala nech tatino zostane na U. aj s mačkami aj s králikmi. U. si bola najskôr skalopevne istá, že keď rodičia pôjdu od seba, chce byť len s mamou a striedavú osobnú starostlivosť nechce. Teraz už to ale vníma aj inak. Myslí si, že by striedavka nemusela byť až taká zlá, ale možno by sa jej viac pozdávalo dlhšie obdobie. Ocko sa jej stále pýta, s kým chcú byť. Myslí si, že sa pýta stále hlavne kvôli tomu, že sa D. vyhýba pred ním odpovedi. Čo sa týka odpočúvania, mamina raz v ich prítomnosti s D. našla strieborný prístroj, o ktorom povedala, že je diktafón. Má pocit, že potom zostala byť až paranoidná a často stišovala hlas, že čo ak ich niekto odpočúva. Nakazila sa tým možno aj D.. Tiež je ale pravda, že sama raz počula, ako sa z otcovho mobilu ozvala nekvalitná nahrávka hlasov. Nedalo sa ale identifikovať čie sú, mohlo to byť nejaké video, ktoré si ocko pustil, bolo to asi pred dvomi mesiacmi. Otec popiera, že by ich nahrával, aj ona sama o tom pochybuje. 15. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko rodina napriek rozvráteným vzťahom naďalej de facto žije spolu a obaja rodičia sú v dennom kontakte s deťmi, pričom však ale rodičia spolu nekomunikujú, čo je jedným zo základných predpokladov pre efektívne fungovanie striedavej osobnej starostlivosti. Preto deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju vzhľadom na doterajšie pracovné vyťaženie otca aj doposiaľ v prevažnej miere zabezpečovala. V starostlivosti o maloleté deti neboli signalizované žiadne nedostatky. Otec sa na starostlivosti o deti vzhľadom na pretrvávajúce spoločné bývanie však naďalej pri neobmedzených rodičovských právach podieľa a za nezmeneného stavu bude podieľať naďalej. S poukazom na ustanovenie § 217 ods. 1 veta CSP však súd musel vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, pričom po reálnom rozpade rodiny môže byť právna forma starostlivosti o deti zmenená, keď až na základe ďalšieho vývinu pomerov účastníkov bude možné vôbec bez existencie rodičovskej dohody, ktorá je vzhľadom na mieru narušenia vzťahu rodičov málo pravdepodobná, zhodnotiť splnenie ostatných podmienok na zverenie detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov (napr. blízkosť bydlísk, podmienky v dvoch domácnostiach rodičov a pod.). Nie bez významu je aj vôľa a názor maloletých detí, ktorým súd v súlade so zákonom prikladal náležitú vážnosť, avšak má za to, že deti si vzhľadom na súčasné status quo ani nemôžu vedieť predstaviť, ako by mohla striedavá starostlivosť oboch rodičov v ich prípade fungovať a ich úvahy sú v čisto hypotetickej rovine, bez zásadnej relevancie pre rozhodnutie súdu vo veci. Maloletá D. J.a však vyjadrila jednoznačne, že momentálne nemá záujem o zverenie do striedavej starostlivosti, nakoľko nechce mať stále zbalené veci, pričom aktuálne v priebehu konania zjavne zmenený postoj staršej dcéry U. je daný aj ohľaduplnosťou a súcitom k tomu z rodičov, ktorého vníma aktuálne v slabšej pozícii. 16. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca, po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletých detí, s prihliadnutím na ich rozdielny vek a zdravotný stav, odlišné záujmové aktivity, ako aj schopností a možností a podstatne vyšším príjmom otca, ktorý navyše má možnosť zvýšiť si svoje príjmy prenajatím 3-izbového bytu v Petržalke v jeho výlučnom vlastníctve, súd za primeranú výšku výživného považoval sumu 210,- € mesačne na maloletú U. a 190,- € na maloletú D.. Súd prvej inštancie vo svojej úvahe vychádzal predovšetkým z práva maloletých podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené sumy zodpovedajú schopnostiam a možnostiam otca a oprávneným potrebám maloletých, ktoré matka vyčíslila bez akýchkoľvek neprimeraných položiek, keď do nákladov súvisiacich s výživou dieťaťa je navyše potrebné zahrnúť aj pomernú časť nákladov spojených s bývaním. Súd prvej inštancie mal teda za to, že matkou vyčíslené náklady zodpovedajú bežným nákladom, primeraným veku a potrebám maloletých detí - t.j. bežným výdavkom na stravu hygienu, oblečenie, cestovné, náklady na školy, doučovanie a školské a mimoškolské aktivity a zdravotnú starostlivosť, v štandarde zodpovedajúcom životnej úrovni rodičov. Súd prvej inštancie pritom vychádzal zo zásady, že rodičia sa podieľajú na výžive svojich detí, obaja podľa svojich schopností a možností, pričom však aj na strane otca zohľadňoval jeho faktický podiel na starostlivosti o deti, vzhľadom na trvajúce spoločné bývanie rodiny. Vychádzajúc zo stavu v čase rozhodovania, v ktorom žiaden z rodičov okrem maloletých nemá ďalšiu vyživovacia povinnosť, pričom príjem matky je menej než polovica príjmu otca, na strane ktorého však súd musel zohľadňovať navyše aj jeho majetkové pomery, mal teda za to, že väčšia časť ekonomického zabezpečenia maloletých, aj za zohľadnenia podielu vyživovacej povinnosti matky, musí zaťažiť otca. 17. Napriek vyššie konštatovanému dennému kontaktu otca s maloletými však súd plne v súlade s návrhom matky, vzhľadom na nutnosť eliminácie rizika prípadných ďalších konfliktov rodičov, ktorých vzájomná komunikácia je mimoriadne problémová, upravil styk s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že v čase určeného styku má otec garantovanú možnosť vytvoriť si s deťmi program podľa vlastného uváženia mimo spoločného bydliska rodiny bez potreby osobitného súhlasu matky, ktorý by bol potrebný bez úpravy styku, resp. ponechaním styku na ad hoc dohodu rodičov, ktorej dosiahnutie je vzhľadom na pretrvávajúce závažné komunikačné problémy rodičov neisté. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CSP tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania. 18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Otec svoje odvolanie odôvodnil tým, že voči výroku rozsudku II. IV. a V. podáva cestou svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodňuje tým, že ako otec dvoch maloletých dcér žiadal súd, aby po rozvode manželstva určil striedavú osobnú starostlivosť rodičov, ktorá bola medzi ním a matkou maloletých detí dohodnutá už pred kúpou nového bytu a v mediácii už v roku 2015 a to v týždňových intervaloch s odovzdávaním a preberaním detí v piatok po škole, s osobitnou úpravou počas prázdnin. Túto formu starostlivosti otec považoval za najlepšie riešenie pre deti a zachovanie si vzťahu k obom rodičom. Počas striedavej starostlivosti navrhol výživné neurčiť s tým, že by sa zaviazal hradiť všetky náklady súvisiace so školskou dochádzkou oboch detí a obe deti by navyše podporoval mesačne sumou vo výške 60,- € na jedno dieťa z menšej časti vo forme vreckového a z väčšej časti vo forme vkladu na viazané sporenie. Predmetnú dohodu ústne matka maloletých detí odsúhlasila, ale neskôr ju odmietla podpísať a začala cielene viesť ich maloleté deti k tomu, aby si otca prestali vážiť a rešpektovať. Spočiatku bola maloletá dcérka D.Ú. naklonená myšlienke striedavej starostlivosti, ale postupne pod vplyvom matky prebrala názor, že zostane u matky, „lebo potom by mala stále zbalené kufre,“ čo je výraz odpočutý od matky alebo svokry. Naopak, U. sa vyslovila v prospech striedavky (čo jej matka neskôr veľmi vyčítala), hoci je dala na zváženie možnosť predĺženia striedania (zrejme po dvoch týždňoch, čo otec môže akceptovať). Otec má za to, že dôvodom je vyváženejšie vnímanie rozvodovej situácie zo strany U., kedy vníma, že manželka na nich často zlostne vybuchovala a otec sa (kvôli dohode, že sa nebudú pred deťmi hádať) zvykol stiahnuť, a preto ho nepokladá za vinníka napätia a rozchodu (v zápise spomenuté údajné vysvetlenie U., že „nevylučuje že otec niekedy chce mamu provokovať“ otcovi nepripadá ako myslenie 10 ročnej dcérky). Otec zdôraznil, že v celom súdnom konaní ani raz nezaznelo, že by on, ako otec zanedbával svoje rodičovské povinnosti, ba práve naopak bolo preukázané, že sa o deti riadne stará, pripravuje im raňajky a desiatu do školy, vychystáva deti do školy, kam ich v rokoch 2014-2017 aj denne vozil, počas týždňa i víkendov varí a zabezpečuje domácnosť plnohodnotne tak, ako aj matka detí. Je teda schopný samostatne sa o deti starať a zabezpečiť im všetko potrebné k ich životu. Nesúhlasí s tým, aby sa jeho právo na výchovu jeho detí zúžilo na pár dní v mesiaci a aby jeho dcéry postupne na neho zabudli a bol by v ich očiach iba ten, čo posiela na nich výživné. Cíti sa byť plnohodnotným otcom, ktorý sa vie o svoje deti plnohodnotne postarať a chce, aby aj jeho výchova bola pre jeho deti prínosom a obohatením. Myslí si, že pre deti je veľmi dôležité, aby ich vychovávali obaja rodičia a keď už došlo k rozvodu, za ktorý deti nemôžu, netreba im brať aspoň starostlivosť oboch rodičov, ich lásku k nim a možnosť odovzdať im to najlepšie zo seba. Verí, že aj on patrí k tým rodičom, ktorý má čo deťom odovzdať a vie im zaistiť ich potreby. Otec v rámci svojho odvolania ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení v časti 37. na str. 10 dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu, že rodina de facto žije spolu a obaja rodičia sú v dennom kontakte s deťmi. V tejto súvislosti otec uviedol, že to predsa nemôže byť dôvod na neurčenie striedavej starostlivosti, zákon túto podmienku nikde nestanovil a je to len výklad sudkyne (niekedy sa naopak odporúča striedavá starostlivosť tak, že dieťa domácnosť nemení). Na súde sa otec bránil tým, že predsa najprv musia byť právoplatne rozvedení, aby si mohli vyporiadať spoločný majetok a potom prichádza do úvahy oddelený život a bývanie, avšak sudkyňa odmietla diskusiu a odporučila si vec riešiť v rámci odvolacieho konania. Rozsudok zrkadlí tento postup na pojednávaní (doložený zvukovým záznamom) len v malej miere, ale spomína argument, že ako rodičia spolu zle komunikujú. Tu by chcel otec zdôrazniť, že z jeho strany o žiadne odopieranie komunikácie nejde, naopak ide o účelové správanie sa bývalej manželky, zrejme motivované snahou zdiskreditovať striedavú starostlivosť. Aj krízové situácie ohľadom detí (napr. zlomená ruka dcérky D., resp. otras mozgu dcérky U. 27.04.2017) vždy zvládli vo vzájomnej kooperácii a v dokonalej súhre, následne sa ex-manželka vracia k svojmu naratívu o tom, že „spolu nekomunikujú“, čo bohužiaľ preberá i rozsudok. Otec uviedol, že založil túto rodinu a vždy sa snažil dať jej to najlepšie, nielen že ju veľmi dobre finančne zabezpečil, ale sa vždy staral o deti po všetkých stránkach. Nikdy nevidel manželstvo ako súperenie o to, kto dokáže zo vzťahu maximum vyťažiť v zmysle vplyvu, peňazí, ďalších služieb a osobného komfortu. Snažil sa o vytvorenie súdržnej rodiny a nedával deťom príklad, ako sa z nej vydeľovať. Ako hlavné dôvody pre striedavú starostlivosť otec vidí v tom, že deti by mali mať zachovaný vzťah k obom rodičom. Redukciu kontaktu s dieťaťom na jeden víkend za dva týždne nemožno pokladať za dostatočný čas. Nie je dôvod prečo deťom brániť v kontakte s otcom, v situácii keď sú obaja rodičia z hľadiska starostlivosti o deti hodnotení ako bezproblémoví a majú obaja záujem podieľať sa na výchove. V takom prípade by striedavá starostlivosť mala byť prvou voľbou. Zažil však aj zlé skúsenosti so snahou bývalej manželky budovať odcudzenie medzi ním a deťmi, snahou ovplyvňovať ich proti nemu a zhadzovať ho. Má obavu, že jej podpora zachovania kontaktu detí s ním platí iba „v dobrom počasí“ keď dáva peniaze, vo všetkom dáva najavo dobrú vôľu a ustupuje a vyhýba sa hádkam. V prípade sporu a snahe ho „potrestať“ môže zintenzívniť kampaň proti nemu (pričom otec sa nebude môcť brániť) a stačí vynechanie jedného víkendu s deťmi (napr. s ospravedlnenkou od lekára) a svoje deti mesiac neuvidí, čo súvisí aj s tým, že striedavá starostlivosť by redukovala možnosť konfliktov v budúcnosti a možnosť využívať deti ako zbraň. Situácia pri výlučnej starostlivosti bude podľa názoru otca konfliktnejšia, ako pri striedavej starostlivosti, nakoľko ex manželka bude nárokmi práce aj rodiny sama preťažená a pokiaľ nehodlá žiť s rodičmi (či len s matkou), bude celkovo používať deti ako nástroj, cez ktorý získa maximum svojho vplyvu na deti, maximum finančných zdrojov (existujúceho majetku i budúcich príjmov v podobe výživného), dobrú pozíciu v rámci prípravy na budúci spor o BSM, čo najviac ďalších rôznych služieb a podpory z jeho strany, teda maximum komfortu - do budúcna sa z toho črtá veľa konfliktov (alebo jej bude na zavolanie posluhovať a podporovať jej režim výlučnej starostlivosti aby vôbec fungoval, alebo povie deťom, že sa už o ne nezaujíma, a že mu na nich nezáleží). V časti IV. rozsudku vo veci výživného taktiež podáva odvolanie, ktoré odôvodňuje tým, že matka maloletých detí pri svojom vysokoškolskom vzdelaní (študovala v Nemecku, ovláda 6 cudzích jazykov) má určite veľa možností zamestnať sa a získať vyšší príjem, ako v súčasnosti uvádza. Nakoľko ide o veľmi komplikovaný spor a otec zastáva názor, že existujú i závažné právne argumenty v prospech striedavej starostlivosti, dovolí si uviesť ďalšie a podrobnejšie argumenty, ktoré uvádza v prílohe tohto odvolania. Na základe uvedeného žiada Krajský súd v Bratislave, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zruší výrok prvoinštančného rozsudku v časti II., IV., a V. a vynesie rozsudok, ktorým súd zverí na čas po rozvode maloletú U. T. F. C. XX.XX.XXXX I. E. D. T. F. C. XX.XX.XXXX do striedavej starostlivosti oboch rodičov a to nasledovne: Každý párny týždeň v kalendárnom roku počnúc predchádzajúcim nepárnym piatkom od 17,00 hod. do nasledujúceho párneho piatku do 17,00 hod. bude mať otec obe deti v osobnej starostlivosti, kedy si ich prevezme matka a bude ich mať v osobnej starostlivosti do nasledujúceho nepárneho piatku do 17,00 hod., kedy si ich opätovne prevezme otec, každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 10,00 hod. do 30.12. do 16,00 hod. bude mať otec (v nepárnom roku matka) obe deti v osobnej starostlivosti, následne bude mať deti matka (v nepárnom roku otec) v osobnej starostlivosti do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. Každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva Školstva SR od piatka od 16,00 hod. pred prázdninami do nedele nasledujúceho týždňa do 16,00 hod. bude mať deti v osobnej starostlivosti otec, v nepárnom kalendárnom roku bude mať obe deti v rovnakom čase v osobnej starostlivosti matka. Každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od 19,00 hod. od stredy predchádzajúcej veľkonočnému štvrtku do 18,00 hod. do utorka nasledujúceho po veľkonočnom pondelku bude mať deti v osobnej starostlivosti matka, v nepárnom kalendárnom roku bude mať obe deti v rovnakom čase v osobnej starostlivosti otec. Každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin bude mať otec (v nepárnom roku matka) maloleté deti vo svojej osobnej starostlivosti od 01.07. od 10,00 hod. do 15.07. do 18,00 hod. a od 01.08. od 10,00 hod. do 15.08. do 18,00 hod.. Matka v párnom kalendárnom roku (v nepárnom roku otec) bude mať deti v osobnej starostlivosti v čase od 15.07. od 18,00 hod. do 01.08. do 10,00 hod., a od 15.08. od 18,00 hod. do 31.08. do 18,00 hod. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaväzuje hradiť náklady súvisiace so školskou dochádzkou oboch detí a obe deti bude finančne podporovať mesačne sumou celkovo vo výške 60,- € na každé dieťa z toho poskytne maloletým deťom každej mesačne 10,- € vreckové a 50,- € bude mesačne každej vkladať na viazané sporenie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 19. K odvolaniu otca podala vyjadrenie matka, ktorá v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti bránia prekážky, ktorými sú najmä veľmi ťažká komunikácia a zlé vzťahy medzi oboma rodičmi. Matka uviedla, že chce zdôrazniť, že medzi matkou a otcom dieťaťa nebola nikdy dohodnutá žiadna striedavá starostlivosť. Dlhodobé problémy v manželstve, ktoré spočívali najmä v akejkoľvek nedohode v otázkach fungovania rodiny, domácnosti, výchovy detí, spoločného hospodárenia, vyústili v iniciatívu matky zachrániť rodinu a manželstvo ešte v roku 2014. Otec detí však odmietol navštíviť manželskú poradňu. Matka urobila ďalší pokus o záchranu rodiny prostredníctvom mediácie, ktorej sa otec detí už zúčastnil, a práve on vyslovil pri mediácii svoj návrh, aby sa manželstvo rozviedlo. I keď pri mediácii sa rozprávali o rôznych témach, ktoré mediátorka i spísala, matka v tom čase ešte nebola schopná prijať myšlienku o rozvode manželstva, keďže jej rodina bola pre ňu prioritou. Vnútorne sa s možnosťou rozvodu stotožnila až v roku 2016, keď už nefungujúca rodina sa začala podpisovať aj na zdravom vývoji detí, a vážnosť situácie ju prinútila podať návrh na rozvod. V čase podávania návrhu na rozvod manželstva v roku 2016 staršia dcéra U. vidiac nezdravú situáciu v rodine, bola v zlom psychickom rozpoložení a dôrazne odmietala striedanie sa rodičov v starostlivosti o deti, pričom mladšia dcéra D. v tom nevidela problém. Avšak po letných prázdninách v roku 2016 (po tom čo sa vrátili deti zo spoločnej dovolenky s otcom) dcéra D. zmenila svoj postoj, a začala striedavú starostlivosť odmietať. V školskom roku 2016/2017 sa staršej dcére U. zhoršil prospech v škole a taktiež ju čakali prijímacie pohovory na 8-ročné gymnázium. Nakoľko matka vždy riešila školské povinnosti detí, chcela aby sa U. viacej učila a pripravovala do školy, čo spôsobovalo, že medzi matkou a dcérou U. W.ačali vznikať konfliktné situácie, keďže U. sa učiť nechcelo. Jeden z takýchto konfliktov sa odohral práve deň pred výsluchom detí na súde dňa 24.04.2017 a aj výpoveď maloletej U. nasvedčuje tomu, že bola nahnevaná na matku. Zmena v jej postoji na striedavú starostlivosť vyplýva najmä zo skutočnosti, že je pre ňu pohodlnejšie byť s otcom, ktorý ju nenúti robiť si akékoľvek povinnosti do školy, na krúžky, príp. pomáhať v domácnosti. Nie je teda pravdou, že matka sa snaží vplývať na deti pri ich vyjadreniach, ale naďalej pôsobí ako zodpovedná mama, ktorá sa snaží zabezpečiť svojim deťom „peknú budúcnosť“, ktorej základom sú práve vedomosti získané v škole alebo mimoškolskou činnosťou, a to i za cenu, že sa to deťom pravdepodobne nepáči. Jej zmyslom nie je kupovať si deti a robiť s nimi len činnosti, ktoré ich žiadnym spôsobom nezaťažujú a nevyžadujú plnenie si povinností, ale naopak riešiť s nimi ich školské i domáce povinnosti. Matka má za to, že starostlivosť o deti nepredstavuje len zabezpečiť deťom stravu, ktorú otec vo svojich výpovediach vyzdvihuje, ale ide o komplexnú súhru činností, ktoré dieťa potrebuje, a ktoré je rodič povinný zabezpečiť, t. j. hygienu detí, hygienu domácnosti, pomáhať pripraviť deti do školy, v prípade choroby detí zabezpečiť informácie o úlohách, voľný čas tráviť s deťmi plnohodnotne, rozprávať sa s nimi, kúpiť deťom oblečenie, obuv, ... . Uvedené činnosti počas manželstva, ale aj v súčasnosti zabezpečuje v spoločnom byte výlučne matka. Činnosť otca je obmedzená len na stravu a občasné vysávanie, ktoré začal praktizovať až po podaní návrhu na rozvod. Tým sa akákoľvek jeho starostlivosť končí. Príkladom tejto skutočnosti je aj fakt, že v dňoch 04.10. - 08.10.2017 bola matka odcestovaná a mala zabezpečenú starostlivosť o deti babkou, čo však otec odmietol, vraj on sa o deti postará, nakoľko bol v tom čase doma na PN. Matka pred svojím odchodom upratala celý byt a spoľahla sa na to, že otec sa o deti postará. Dcéra D. v dňoch 04.10 - 08.10.2017 zostala tiež doma, lebo ochorela, ale ani keď jej bolo lepšie, otec sa s ňou neučil, nezohnal jej úlohy, neposlal ju pripraviť si veci do školy, nespravil ani minimálny poriadok v byte, hoci sa v byte nedalo hýbať. Matka po svojom príchode domov celú nedeľu len upratovala, zháňala pre D. úlohy do školy, učila sa s ňou, hoci v ten víkend mal podľa súdom určeného styku deti na starosti otec. Starostlivosť o deti znamená aj to, že deti budú riadne pripravené do školy. Deti tiež navštevujú ZUŠ, pričom učiteľka teórie sa matke sťažovala, že otca viackrát upozorňovala, aby dohliadol na to, aby deti chodili na hodiny hudobnej teórie pripravené a otec si s nimi precvičil určité cvičenia. Nakoľko matka o tomto upozornení nevedela, učiteľka si to u matky po čase overovala, či sa deti doma pripravujú, keďže nevidela žiadne zlepšenie. Rovnaká situácia je i s hodinami klavíru, keďže otec ani raz s deťmi neriešil pravidelné cvičenie a prípravu na hodiny klavíru. Otcov záujem o starostlivosť o deti je vnímaný len ako trávenie víkendov s deťmi pri počítači, hranie sa s nimi na tablete, na telefónoch, sledovanie TV. I keď mal a má otec veľa príležitostí zmysluplne sa venovať deťom, zobrať ich na výlety spoznávať okolie, našu krajinu, aktívne s nimi tráviť čas, prípadne venovať sa školským povinnostiam tieto vôbec nevyužíva, nakoľko by ho to stálo ďalšie financie. Matka však zabezpečuje všetky domáce práce a okrem stravovania detí je všetka ostatná starostlivosť opäť výlučne na matke. Matka raz do mesiaca cestuje s deťmi k svojim rodičom, kde im zabezpečuje plnohodnotný program, aktívne sa im venuje, chodí s nimi plávať, na túry po Malej Fatre, na návštevy okolitých hradov, a aj následne potom, čo sa vrátia domov, sú deti riadne pripravené do školy a na krúžky. Tvrdenia otca o ovplyvňovaní detí matkou a prípadnom úniku s deťmi do Českej republiky sú výplodom fantázie otca, ktoré sa nezakladajú na žiadnom reálnom podklade. Ako bolo vyššie uvedené matka s otcom a deťmi žijú naďalej v spoločnom byte, otec je s deťmi v každodennom kontakte, môže zabezpečovať všestrannú starostlivosť o deti, a nerobí tak, môže sa v plnej miere venovať deťom, príp. im pomáhať s ich povinnosťami, čo taktiež nerobí. Matka v Čechách žiadne zázemie a rodinu nemá a nemá ani dôvod niekam cestovať. Ak má otec opačný dojem, nech to súdu preukáže, nakoľko v opačnom prípade ide len o očierňovanie matky v očiach súdu. Zverením detí do osobnej starostlivosti matky nedošlo k žiadnemu obmedzeniu možnosti detí stretávať sa s otcom. Návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť je v príkrom rozpore s jeho skutočným správaním vo vzťahu k záujmu o starostlivosť o deti. Názory otca na striedavú starostlivosť, ktoré prezentuje súdu vychádzajú len z jeho predstáv, ale v žiadnom prípade nerešpektujú zákonné ustanovenia upravujúce striedavú starostlivosť a splnenie základných podmienok na jej nariadenie, na čo bol otec upozornený sudkyňou aj v prvoinštančnom konaní, hoci ich odmietol akceptovať. Deti mali, majú a v budúcnosti stále budú mať zachovaný vzťah k obom rodičom. Zatiaľ všetci stále žijú v spoločnej domácnosti a akékoľvek ovplyvňovanie detí otec v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a nevyplýva to ani z výsluchu detí zo dňa 24.04.2017. V žiadnom prípade matka nevyužíva deti ako zbraň voči otcovi, ktorý sa snaží túto situáciu navodiť, ale naopak umožňuje deťom, aby mali oboch rodičov a deťom v ničom nebráni. Chýba jej však akákoľvek podpora zo strany otca pri plnení si, či už školských alebo domácich povinností deťmi, ktorý deti do žiadnych povinností netlačí, len aby nebol v ich očiach zlý a všetko to necháva na matke. Závažným dôvodom pre nenariadenie striedavej osobnej starostlivosti je však najmä ťažká komunikácia a zlé vzťahy medzi oboma rodičmi. Nezhody medzi nimi sa týkajú nielen vedenia domácnosti, ale celkového pohľadu oboch strán na výchovu detí, starostlivosť o deti a domácnosť, zabezpečovanie základných životných potrieb detí. Konflikty, ktoré medzi rodičmi sú, nevyrieši striedavá starostlivosť, ale práve naopak striedavá starostlivosť by tieto konflikty ešte viac vyhrotila, keďže rodičia spolu nevedia komunikovať a dohodnúť sa na žiadnom spoločnom postupe v základných životných otázkach, čo je predpokladom zvládnutia tejto situácie deťmi. Nakoľko záujem detí je prvoradý, nariadenie striedavej starostlivosti, by bolo v príkrom rozpore s týmto záujmom, a v rozpore so záujmom sledovaným zákonom o rodine. Otec uvádza vo svojich tvrdeniach, že matka odmieta komunikáciu s ním, čo vôbec nie je pravdou, ale rovnako, ako to zistil prvoinštančný súd, komunikácia medzi nimi nie je žiadnou stranou odmietaná, len výsledok komunikácie pre rozdielnosť názorov nikdy neuspokojí ani jednu stranu, z čoho vyplýva, že dohľad a rozhodovanie o veciach úpravy práv a povinností rodičov voči maloletým deťom treťou osobou je jediným možným riešením akejkoľvek nastolenej otázky, keďže nestranné rozhodnutie tretej osoby musí byť akceptované. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že motívom otca na určenie striedavej osobnej starostlivosti nie je jeho záujem o starostlivosť o deti, ale jeho potreba vyhnúť sa plateniu výživného v zákonom a súdom stanovenej výške, lebo otec žije v predstave, že výživné na deti je finančným príjmom matky, ktorý jej on musí nedobrovoľne platiť a neuvedomuje si, že sú to peniaze určené na zabezpečovanie potrieb maloletých detí. Uvedené preukazuje i fakt, že problém s uhrádzaním výdavkov na domácnosť a deti bol medzi oboma rodičmi dlhodobý. Podľa vyjadrenia otca peniaze, ktoré sú jeho príjmom, patria výlučne jemu, a časť z nich používa na úhradu potrieb pre domácnosť. Taktiež tieto svoje názory prezentoval aj na pojednávaní dňa 29.06.2017, kde priamo sudkyni uviedol, že chce striedavú starostlivosť preto, aby nemusel platiť výživné a rovnako sa výživnému venoval aj v prílohe k svojmu odvolaniu, kde uviedol, že výživným si chce matka dorovnávať svoje príjmy na úroveň príjmov otca, a v súčasnosti ním platené výživné na maloleté deti považuje za finančné zabezpečenie matky, ktorej tým „akože platí za starostlivosť o deti“ (výchovu, zabezpečovanie potrieb detí, varenie, pranie, údržbu domácnosti, atď.) V neposlednom rade sa chce matka vyjadriť i k nepodstatným tvrdeniam otca uvedeným v jeho odvolaní, ktoré nesúvisia s predmetom tohto konania, ale ktoré je potrebné pre ich nepravdivosť a zámernú nepresnosť uviesť na pravú mieru. Tvrdenie otca, že vo februári 2014 chcel ísť na rodičovskú dovolenku je úplne bezpredmetné, nakoľko v tomto období mala E. D. cca 1 mesiac do svojich 6 narodenín, kedy táto zákonná možnosť úplne zaniká a vo februári 2014 nastúpila do predškolskej výchovy. Ďalší spoločný výjazd do zahraničia matka odmietla z dôvodu, že už v tom období boli vzťahy medzi manželmi veľmi narušené a ani deti už nezvládali zmeny kolektívu tak bezproblémovo, nakoľko začali chodiť do školy. Čo sa týka bytu na Šustekovej ul. v Bratislave, tento je vo výlučnom vlastníctve otca a potom, čo sa rodina presťahovala do nového bytu, otec tento byt prenajímal. Avšak od 01.07.2016 ho už neprenajíma a od zdroja blízkeho otcovi máme informáciu, že byt neprenajíma preto, aby si zbytočne nezvyšoval príjem kvôli výživnému. Nakoľko byt patrí len otcovi, matka sa s otcom ohľadne jeho bytu nikdy nerozprávala, ale náklady na byt boli hradené z ich spoločného účtu (z prostriedkov BSM). Hoci sa i sudkyňa na pojednávaní spýtala otca, prečo sa nepresťahoval do svojho bytu, keďže navrhuje striedavú starostlivosť, sa otec vyjadril, že sa tam sťahovať nechce. Matka sa snažila situáciu ohľadne nového bývania riešiť priebežne už počas prvoinštačného konania. I keď jej otec navrhol, že jej ako vyporiadanie BSM poskytne svoj byt na Šustekovej ul. v Bratislave (v jeho pôvodnom návrhu chcel od matky ešte aj doplatok 50.000,- €), matka mu uviedla, že v predmetnom byte nechce bývať, ale ak sa dohodnú, že otec byt na Šustekovej ulici na ňu prevedie, predá ho a kúpi si zaň byt, v ktorom bude chcieť bývať. Tiež otcovi navrhla, aby sa vyhli zbytočným viacerým prevodom, aby predmetný byt predal otec a jej vyplatil podiel, na ktorom sa dohodli. To však otec odmietol urobiť. Náklady otca spojené so zachovaním jeho majetku a následné vyporiadanie BSM nie sú predmetom tohto konania a navrhujeme, aby súd zohľadnil pri určovaní príjmu otca aj jeho príjem, či už z prenájmu bytu na Šustekovej ul. v Bratislave alebo príjmy z jeho prípadného predaja. Matka uviedla, že v súčasnosti sú pred podpisom Dohody o vyporiadaní BSM, matka si našla vhodný byt, do ktorého sa po jeho kúpe a rekonštrukcii aj s deťmi presťahuje, takže žiadne obštrukcie, na ktoré sa odvoláva otec neexistujú, resp. sú pravdepodobne v jeho predstavách. Pokiaľ ide o príjem matky, uviedla, že bola v domácnosti takmer 10 rokov, takže pre ňu sú deti vždy na prvom mieste. Aj počas rodičovskej dovolenky sa matka snažila privyrobiť si a na dohodu učila večerný kurz francúzštiny na Štátnej jazykovej škole na Palisádach a postupne suplovala aj nemecké kurzy. Keď išla pracovať na večerný kurz, deti zostali otcovi úplne nachystané (umyté, navečerané) a pripravené na spánok. No to sa otcovi nepáčilo a vyčítal jej, že kvôli nej deti nespia. Keď mohla pracovať cez deň, deti strážila svokra, ale aj s tým bol problém, a preto prácu na dohodu v jazykovej škole ukončila. Tiež sa snažila si privyrobiť predajom kozmetiky a výživových doplnkov, ale problémom boli školenia z marketingu, kedy musel deti strážiť otec. Počas práce na skrátený úväzok si matka spravila licencie do finančného sektora, ale v tejto oblasti sa napokon nenašla, ale hľadala cestu ako si privyrobiť a zároveň sa starať o deti. Podporu zo strany otca však v žiadnej z týchto aktivít nemala. Naopak sa dozvedela, že otec detí ani nechcel, aby matka pracovala, pretože chcel, aby bola matka stále od neho finančne závislá. Po návrate z vyslania v Ankare si matka okamžite našla prácu na skrátený úväzok a diaľkovo si dorobila kvalifikáciu, aby mohla vyučovať nemčinu ako cudzí jazyk. V poobedňajších hodinách vozila deti na krúžky a často domov prišli neskôr ako otec z práce. Otec vozieval deti len do školy, nakoľko jeho zamestnanie sa nachádzalo 100 metrov od školy, do ktorej deti vtedy chodili. Avšak na krúžky ich vodila výlučne matka a to aj potom, čo si predĺžila pracovnú dobu o hodinu. U zamestnávateľa sa tiež postupne menili pomery, ktoré ovplyvňovali matkino rozhodnutie ukončiť pracovný pomer, čo však otec detí nemohol vedieť, nakoľko o týchto veciach spolu nekomunikovali. Nedorozumenie ohľadne dovolenky, na ktoré poukazuje otec, bolo len poslednou kvapkou, ktoré rozhodnutie matky urýchlilo. Matka si ihneď otvorila živnosť a kontinuálne prešla do sféry SZČO a začala pracovať ako lektorka firemných kurzov, kde uplatňuje všetky svoje znalosti cudzích jazykov, táto práca ju napĺňa a posunula ju ďalej v jej pracovnom a osobnostnom živote. I keď v začiatkoch bol matkin pracovný rozvrh nesúrodý a vyplýval z požiadaviek objednávateľov, ktorým sa matka musela prispôsobiť, v súčasnosti má už matka stálych klientov (firmy, pre ktoré pracuje) a jej pracovný rozvrh jej umožňuje riadne sa starať o deti, aj riadne vykonávať svoju prácu. Otec detí však prácu na živnosť nepovažuje za prácu, o čom sa vyjadril viackrát aj pred právnou zástupkyňou matky, a uznáva len prácu na trvalý pracovný pomer. Z tohto dôvodu prácu matky znevažuje, i keď v súčasnosti je matka ako lektorka veľmi žiadaná a musí už odmietať niektoré kurzy a študentov, aby sa mohla venovať deťom. Čo sa týka firmy Vivier s.r.o., na ktorú poukazuje otec, išlo o zahraničnú spoločnosť, ktorá si otvorila pobočku na Slovensku a matka tam pôsobila ako konateľka z dôvodu znalosti slovenčiny a kontaktu s úradmi. Neskôr sa konateľom stal iný člen firmy a matka zostala pracovať len ako finančný sprostredkovateľ, ale nakoľko firma nemá potrebnú licenciu, tak napokon spoluprácu s touto firmou ukončila. Pokiaľ ide o príjem otca matka uviedla, že hoci otec pracuje na Ministerstve zahraničných vecí a má stabilný príjem, potrebuje uviesť, že otec vyštudoval „kybernetiku a programovanie robotických strojov“, a v jeho odbore (odbore IT technológií), ktorý je v súčasnosti najlukratívnejšou pozíciu na pracovnom trhu, sú zárobky programátorov 3 násobne vyššie, ako zárobok referenta v štátnom sektore. On však chce mať istú prácu v štátnej sfére, kde sa za 20 rokov nikam neposunul, hoci možnosti na budovanie kariéry mal ideálne. Podľa zdrojov blízkych otcovi však otec nemá dobré meno, ani u svojho dlhoročného zamestnávateľa, nakoľko je známy tým, že sa i v práci hráva počítačové hry a minimálne 2x mu bol zablokovaný pracovný počítač práve kvôli hrám. Matka v rámci svojho vyjadrenia poukázala na tú skutočnosť, že otec matku neustále sleduje, odpočúva, nabúral sa do jej emailovej schránky, prehľadáva jej osobné veci a doklady. Dôkazom toho je fakt, že informácie ohľadne ukončenia pracovného pomeru matky u bývalého zamestnávateľa a spolupráci s firmou Vivier, matka s otcom žiadnym spôsobom nekomunikovala a otec tieto informácie už vedel v júni 2016, hoci matka mu ukončenie svojho pracovného pomeru oznámila až dňa 31.07.2016. Najprv si to nevedela vysvetliť, ale pochopila to až vtedy, keď v októbri 2016 našla maloletá dcéra Júlia v skrini nahrávacie zariadenie a dala ho matke. Bolo tam niekoľko nahrávok z rozhovorov v byte. Po tom ako matka konfrontovala otca s týmto zariadením, jej on diktafón násilím vzal. Túto skutočnosť potvrdili vo svojej výpovedi aj maloleté deti dňa 24.04.2017. V máji 2017 však opätovne náhodou našla matka vo svojej izbe iné nahrávacie zariadenie, kde boli nahrávky od októbra 2016 do mája 2017, a to denné nahrávanie rozhovorov a všetkého čo sa deje v byte. Matka má uvedené nahrávky k dispozícii. Na základe uvedeného považuje matka výrok súdu o zverení maloletej U. I. E. D. do osobnej starostlivosti matky a o určení výživného „za správny“. Nakoľko otec napadol aj výrok súdu o určení styku otca s maloletými deťmi, a to i napriek tomu, že súd vyčerpávajúcim spôsobom upravil stretávanie sa otca s deťmi, ktoré zohľadňuje nielen záujmy maloletých detí, ale taktiež odstráni prípadné rozpory medzi oboma rodičmi ohľadne styku s deťmi, dovoľuje si uviesť, že s určenou úpravou stretávania sa otca s maloletými deťmi v plnom rozsahu súhlasí. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností si dovoľuje požiadať odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 29.06.2017, č. k. 17P/150/2016-199 potvrdil, okrem výroku o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletú U. T., F. C. XX.XX.XXXX vo výške 210,- € mesačne a výroku o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletú D. T., F. C. XX.XX.XXXX vo výške 190,- € mesačne, a v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a rozhodol o výške výživného na maloletú U. v sume 240,- € mesačne a na maloletú D. v sume 240,- € mesačne. 20. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca a uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhuje ho potvrdiť. 21. Voči predmetnému rozsudku podala včas odvolanie aj matka, ktorá v rámci svojho odvolania uviedla, že napáda výrok vzťahujúci sa k výške vyživovacej povinnosti, nakoľko nemožno súhlasiť s určením výživného vo výške 210,- € na maloletú U. a vo výške 190,- € na maloletú D., nakoľko vyčíslené náklady na jedno maloleté dieťa predstavujú 444,- € mesačne a navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu - otca platiť výživné vo výške 240,- € na každé maloleté dieťa. Nakoľko nesúhlasí s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V. a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. i) CSP a tiež vec nesprávne právne posúdil podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, podáva matka v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodňuje tým, že návrhom na určenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom U. I. D. T., navrhovateľka žiadala súd, aby bol odporca - otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej U. R.o výške 240,- € mesačne a na výživu maloletej D. vo výške 240,- € mesačne. Mesačné náklady na jedno dieťa matka vyčíslila v sume 444,- € mesačne, pričom tieto náklady riadne zdokladovala a doklady o platení výdavkov predložila súdu na pojednávaní. Súd však podľa svojej úvahy síce uznal všetky výdavky na maloleté deti, ale vyhodnotil ich v rozpore so skutočnosťou, nakoľko rozlíšil vek, zdravotný stav a odlišné záujmové aktivity detí, hoci medzi deťmi nie je väčší vekový rozdiel, a nie sú ani zásadné rozdiely v zdravotnom stave a v záujmových aktivitách oboch detí. Naopak výdavky na obe deti sú takmer rovnaké. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku akceptoval náklady na deti a vyhodnotil ich, že sú bez akýchkoľvek neprimeraných položiek. Zároveň uviedol, že s uvážením na schopnosti, možnosti a podstatne vyšší príjem otca, ktorý má navyše možnosť zvýšiť si svoj príjem prenajatím 3-izbového bytu v Petržalke, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, a s prihliadnutím na právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ako aj na skutočnosť, že príjem matky je menej než polovica príjmu otca, väčšia časť ekonomického zabezpečenia maloletých musí zaťažiť otca. I napriek tomuto konštatovaniu súd určil výživné vo výške 210,- € na maloletú U. a 190,- € na maloletú D., hoci i v prípade, že by obaja rodičia mali približne rovnaké príjmy a nebrali by do úvahy osobnú starostlivosť matky, by čiastka pripadajúca na jedného rodiča za jedno dieťa predstavovala 222,- € (444,- / 2). Z uvedeného vychádza, že súd prvej inštancie nielenže nerozdelil výdavky na deti solidárne medzi oboch rodičov, ale dôsledne nezohľadnil pri určení výšky výživného ani rozdielnosť príjmov navrhovateľky (matky) a odporcu (otca) a ani osobnú starostlivosť matky o obe deti. Podľa vykonaného dokazovania na pojednávaniach v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. bolo preukázané, že otcov čistý mesačný príjem (1.463,41 €) je dvojnásobný oproti príjmu matky (cca 700,- €). Nakoľko doterajšia celková starostlivosť o domácnosť bola vo väčšine zabezpečovaná matkou a matke boli maloleté deti i zverené do osobnej starostlivosti, je potrebné zohľadniť pri určení výšky výživného aj túto skutočnosť. Z porovnania možností, schopností, majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov vyplýva, že otec je schopný zo svojho čistého mesačného príjmu uhrádzať i výživné požadované matkou - navrhovateľkou. Podľa čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa, je súd povinný prihliadať na právo každého dieťaťa, na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ako aj dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil, keďže pri rozhodovaní o výške výživného dostatočne nezohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí, i napriek akceptácii všetkých vyčíslených nákladov na jedno dieťa, určil výživné vo výške 210,- € na maloletú U. a 190,- € na maloletú D., čo nepredstavuje ani polovicu súdom akceptovaných nákladov na dieťa, nezohľadnil rozdielnosť príjmov navrhovateľky a odporcu, schopnosti a možnosti odporcu uhrádzať výživné i vo vyššej sume, resp. aj navrhovateľkou požadované a taktiež nezohľadnil osobnú starostlivosť navrhovateľky o obe deti, dovoľuje si matka požiadať odvolací súd, aby po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenil a rozhodol o výške výživného na maloletú U. T., F. C. XX.XX.XXXX, a na maloletú D. T., narodenú dňa XX.XX.XXXX tak, ako bolo uvedené v návrhu navrhovateľky zo dňa 15.04.2016, zmeneného na pojednávaní dňa 02.11.2016, t. j. zaviazal otca prispievať na výživu maloletej U. sumou 240,- € mesačne a na výživu maloletej D. sumou 240,- € mesačne, a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí. 22. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že s návrhom bývalej manželky na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko ako matka maloletých detí si zásadne znížila svoje príjmy, nebola ochotná pracovať riadnu pracovnú dobu, pričom s výchovou detí jej on maximálne pomáhal, čo bolo aj potvrdené v rozvodovom konaní. Zverenie detí do osobnej starostlivosti bývalej manželky ešte nie je právoplatné, nakoľko sa proti tomuto výroku odvolal a žiada o určenie striedavej starostlivosti o ich deti. Nechce totiž zostať v úlohe rodiča, ktorý iba platí výživné, ale chce sa plnohodnotne podieľať na výchove svojich detí. Aj doteraz sa o deti riadne a zodpovedne staral, vozil ich denne do školy, v čase týždňa a víkendov, pričom aj on varí a pracuje v domácnosti. Nevidí teda žiadny problém v tom, že jeho deti budú u neho každý druhý týždeň, teda že budú v jeho aj v matkinej starostlivosti. Nebol by rád, keby boli ich deti iba pod vplyvom exmanželky, ktorá sa ho snaží pred nimi už dlhú dobu znevažovať. Už v rozvodovom konaní navrhol, ako bude zabezpečovať niektoré výdavky na deti v rámci striedavej starostlivosti. Navrhol uhrádzať všetky výdavky spojené so školskou dochádzkou, vrátane stravy, dopravy (celoročné električenky), školské podujatia a pod. Ďalej mieni platiť deťom mesačné vreckové a sporenie v sume 60,- € na dieťa. Súčasná situácia je taká, že zrejme budú bývať s bývalou manželkou cca 200 m od seba, čo veľmi uľahčí striedavú starostlivosť, deti chodia do školy, ktorá je tiež cca 200 m od nich a taktiež navštevujú všetci štyria tú istú ZÚŠ v Petržalke. Sťahovanie detí teda bude minimálnou záťažou. Deťom sa po všetkých zmenách zachová vzťah k obom rodičom a ani jeden rodič nedostane do rúk deti ako zbraň na rozdúchavanie konfliktov, či vymáhanie si ústupkov. Argumentácia, že otec má byt na Šustekovej ul. a môže ho prenajímať, už neplatí, nakoľko ho bude nútený predať z dôvodu, že na vyporiadanie BSM a kúpu nového bytu poskytol exmanželke sumu 120.000,- € , ktorú si t.č. požičal a musí ju vrátiť z tohto predaja. Záverom otec konštatuje, že nevidí dôvod zvyšovať výživné, keďže trvá na striedavej starostlivosti a pri jeho snahe o zodpovedné hospodárenie (nedáva výpovede pred žiadosťou o zverenie detí) budú jeho výdavky na deti zrejme o niečo vyššie, ako bývalej manželky, nakoľko ich mieni podporovať v ich aktivitách a brávať ich na dovolenky tak, ako doposiaľ. 23. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu otca k odvolaniu a uviedla, že nakoľko konajúci súd vo svojom rozhodnutí nenariadil striedavú osobnú starostlivosť, keďže neboli splnené podmienky na jej nariadenie, považuje tvrdenia H. T. uvedené v jeho vyjadrení za neodôvodnené a nezohľadňujúce právny a skutkový stav. Vo veci výšky výživného sa vyjadrila v odvolaní voči rozsudku, č. k. 17P/150/2016-199 a dovoľuje si požiadať o jeho určenie v navrhovanej výške, na maloletú U. T., vo výške 240,- € mesačne a na maloletú D. T., vo výške 240,- € mesačne. 24. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko bolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie. Na odstránenie rozporov a objasnenie aktuálneho stavu veci odvolací súd nariadil pojednávanie na deň 14.11.2018, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením listín spisu, výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, výsluchom právnych zástupcov účastníkov, pričom následne došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP). 25. Otec v konaní pred odvolacím súdom zotrval na svojom odvolaní, pričom súčasne poukázal na svoje písomné a ústne vyjadrenia a zotrval na nich. V rámci svojho výsluchu v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že trvá na striedavej starostlivosti, že o maloleté deti sa chce riadne a zodpovedne starať, že v súčasnosti vyplatil manželku titulom vyporiadania masy BSM vo výške 120.000,- €, za čo si ona kúpila byt, bývajú približne 200 metrov od seba, deti chodia do školy, ktorú majú vzdialenú približne 5 minút od miesta bydlísk oboch rodičov, na krúžky chodia samé. Otec v rámci výsluchu uviedol, že deti bráva na výlety do aquaparkov, do Tatier, na splav a na rôzne aktivity. Zdôraznil, že si zobral hypotekárny úver, pričom výška úverovej splátky je momentálne 320,- € mesačne. Otec v konaní pred súdom na základe dopytu súdu uviedol, že výživné na maloleté deti platí riadne. Taktiež uviedol, že predal byt v Bratislave v Petržalke za sumu 135.000,- €. 26. Matka v konaní pred odvolacím súdom zotrvala na odvolaní a súčasne zotrvala na všetkých svojich písomných a ústnych podaniach. V rámci výsluchu pred odvolacím súdom uviedla, že s otcom spolu zle komunikujú, že sa nedokážu na ničom dohodnúť, a preto komunikujú buď cez email, alebo cez deti. Taktiež v konaní pred súdom uviedla, že maloletá U. má v súčasnosti problém, uzatvára sa do seba odmieta rešpektovať oboch rodičov je momentálne v období puberty a celú túto situáciu zle znáša, napriek tomu odmieta komunikovať. Poukázala na to, že maloletá U. súhlasí so striedavou starostlivosťou, zatiaľ čo maloletá D. striedavú starostlivosť odmieta. Taktiež uviedla, že maloletá D. sa začala horšie určiť a rovnako negatívne na túto situáciu reaguje, často vyhľadáva jej prítomnosť a túži po jej objatí. Matka uviedla, že bráva deti aj na psychologické sedenia zamerané na problémy v rodine, aby zmiernila negatívny dopad celej situácie. Matka má za to, že nevie, ako bude fungovať striedavá starostlivosť, keďže s otcom nevedia spolu komunikovať. 27. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom uviedol, že vzhľadom na problematickú komunikáciu rodičov neodporúča súdu zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko problémy, ktoré sú prítomné sa iba zbytočne vyhrotia. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť. 28. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15). 29. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“,) ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 30. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“,) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 31. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 32. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 33. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. 34. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu ,ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom. 35. Pokiaľ ide o zmenu starostlivosti o maloleté deti v predmetnej veci odvolací súd má za to, že dôvody na zmenu starostlivosti počas odvolacieho konania oproti skutočnému stavu v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie boli dané, a to práve zmenou skutočného stavu, nakoľko matka sa v decembri 2017 spolu s maloletými deťmi od otca odsťahovala, kúpila si nehnuteľnosť vzdialenú od bydliska otca približne 200 m, pričom škola maloletých detí je vzdialená od bydliska oboch rodičov približne 5 minút. Z výsluchu oboch rodičov odvolací súd zistil, že deti chodia do školy aj na krúžky samé. Je nepochybné, že oproti skutočnému stavu v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie došlo k podstatnej zmene, nakoľko rodičia spolu nežijú, pričom miesta bydlísk oboch rodičov sú vzdialené od seba iba krátkou vzdialenosťou. Vykonaným dokazovaním mal odvolací súd za preukázané, že tak otec, ako aj matka majú rovnako dobré podmienky pre výchovu maloletých detí, nakoľko každý z rodičov im dokáže poskytnúť iný rozmer pohľadu na vec, iný rozmer výchovy, pričom výchova oboch rodičov môže významne prispieť k ich zdravému vývinu. Odvolací súd má za to, že striedavá starostlivosť určená odvolacím súdom umožní otcovi pravidelne sa starať o maloleté deti, tráviť s nimi aj pracovný týždeň aj voľný čas, a týmto spôsobom otcovi umožní podieľať sa na jeho výchove a hlavne vytvárať vzájomný vzťah medzi otcom a dcérami. Je nepochybné, že medzi rodičmi je komunikačný problém týkajúci sa jednak starostlivosti o maloleté deti a jednak formy výchovy, ktorú rodičia maloletým deťom poskytujú. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté deti je nepochybné, že matka má inú predstavu starostlivosti zo strany otca o maloleté deti ako otec. V tomto smere je potrebné uviesť, že otec má záujem o maloleté deti sa starať, venovať sa im, (tento záujem verbalizuje aj v konaní pred súdom), má záujem tráviť s nimi čas a podieľať sa na ich výchove. Na druhej strane je prirodzené, že matka nemá dôveru v schopnosti otca postarať sa o maloleté deti, nakoľko vždy starostlivosť zabezpečovala v prevažnej miere sama, avšak maloleté deti majú už 12 a 10 rokov ( inak povedané, nejde o deti útleho veku), dokážu sami prezentovať a verbalizovať svoje potreby, dokážu byť samostatné, pričom otcovi treba dať možnosť dokázať sa o maloleté deti postarať. Pokiaľ ide o komunikačný problém medzi rodičmi, na ktorý poukazovala matka v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že pri striedavej osobnej starostlivosti sú rodičia nútení vzájomne kooperovať a komunikovať, pretože pri jej nefungovaní je stále reálna možnosť, že dieťa môže byť následne zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Predpokladmi riadneho fungovania striedavej osobnej starostlivosti o dieťa je predovšetkým vzájomná tolerancia rodičov, spoločná vôľa i schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať. Podporne s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky odvolací súd udáva, že chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Znamenalo by to porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa v zmysle čl. 32 odst. 4 Listiny základných práv a slobôd <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1928177&f=2> a tiež porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=1928194-1928198&f=2>.6) Nie je možné vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí spolu dobre nekomunikujú, bude striedavá osobná starostlivosť o dieťa podnetom a motiváciou, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá osobná starostlivosť o dieťa núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil, inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zverení dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča.7) 36. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd ustálil, že zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov je v záujme maloletých detí. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 363/03 zo dňa 20.1.2005). Pokiaľ ide o samotný model realizácie striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, odvolací súd pristúpil k určeniu týždenných intervalov s odovzdávaním maloletých detí v nedeľu večer. Zohľadnil tak vek maloletých detí a s tým spojenú školskú dochádzku, kde je vhodnejšie, aby sa režim striedania ustálil na modeli zodpovedajúcom režimu dieťaťa vo veku maloletých detí s tým, aby každý z rodičov bol s maloletými deťmi v rámci celého pracovného týždňa a následne aj víkendu, aby sa podieľal na všetkých povinnostiach maloletých detí, následne s nimi mohol tráviť aj voľný čas, a vedel si v rámci týždňa zorganizovať program. 37. Odvolací súd následne ďalším výrokom určil výšku vyživovacej povinnosti otca, na základe ktorej je otec povinný prispievať na výživu maloletej U. sumou 150,- € mesačne a na výživu maloletej D. J.umou 150,- € mesačne a to vždy vopred do 15 - teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 38. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 39. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté o rozvode manželstva účastníkov, o zverení maloletých detí, o zastupovaní a správe ich majetku a súčasne o výške výživného na maloleté deti, ako aj o úprave styku otca s maloletými deťmi. Odvolací súd zmenil výrok vzťahujúci sa k úprave práv a povinností k maloletým deťom tak, že zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine, podľa ktorého ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Odvolací súd však v tomto prípade v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nepostupoval, nakoľko ustálil veľký rozdiel príjmov medzi rodičmi maloletých detí. V tejto súvislosti odvolací súd logickým výpočtom zistil, že príjem matky, z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie je približne 700,- € (netto), príjem otca, z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie je približne 1.500,- € (netto) mesačne, pričom výdavky zo strany jedného rodiča na jedno dieťa predstavujú približne sumu 200,- € ( 400,- € / 2 deti) mesačne. Po odpočítaní výdavkov z čistej mzdy na obe maloleté deti zostane matke k dispozícii suma cca 300,- € ( t.j. 700,- € - 400,-€) mesačne, zatiaľ čo otcovi zostane suma vo výške cca 1.100,- € ( 1.500,- € - 400,- € ) mesačne. Ak následne odpočítame od tejto sumy 1.100,- € mesačne sumu 300,- € mesačne, ktorú musí otec uhradiť ako výživné (t.j. 150,- € + 150,- € určené výživné) stále otcovi zostane k dispozícii suma cca 800,- € mesačne, zatiaľ čo matke už pri splnení vyživovacej povinnosti zo strany otca zostane k dispozícii cca 600,- € ( 300,- € + 300,- € určené výživné) mesačne. Určením výšky vyživovacej povinnosti v prospech matky sa aspoň čiastočne vykryjú rozdielne príjmy medzi oboma rodičmi, ktorý budú zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti a uhrádzať výdavky maloletých detí spoločne a rovným dielom. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd považoval za potrebné určiť primerané výživné na maloleté deti v prospech matky aj za situácie, že nariadil striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Otec v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom nerozporoval výdavky maloletých detí, rozporoval iba príjem matky, avšak tak, ako súd prvej inštancie, tak aj odvolací súd vychádzal z dôkazov založených v súdnom spise, z potvrdení o príjmu rodičov a rovnako tak z jednotlivých daňových priznaní. Na základe uvedeného bolo potrebné podľa názoru odvolacieho súdu určiť výšku vyživovacej povinnosti vo výške 150,- € na jedno maloleté dieťa (spolu 300,- €), ktorú bude otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Odvolací súd iba zopakuje, že je samozrejmé, že všetky výdavky na maloleté deti budú rodičia hradiť spoločne, rovnakým dielom. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom zmenil (§ 388 CSP). 40. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 41. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 42. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).