Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8CoPr/7/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516207085 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516207085.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: F.. H. X., G. Z. Č.. X, G., zastúpenej advokátmi: JUDr. Alexandra Vicová a Mgr. Igor Šumichrast, ako účastníkmi združenia VICOVÁ & ŠUMICHRAST, advokátska kancelária, so sídlom Ondavská 7, Bratislava proti žalovanému: Obchodná akadémia Imricha Karvaša Bratislava, so sídlom Hrobáková č. 11, Bratislava, IČO: 30 775 426, zastúpenému JUDr. Branislavou Pavelkovou PhD., advokátkou, so sídlom Dobrovičovej č. 6, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. 02. 2017, č. k. 47Cpr10/2016-182, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie určil, že výpoveď žalovaného zo dňa 21. 03. 2016 je neplatná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na trovách konania 100%. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28. 08. 2006 s dohodnutým druhom práce vyučovanie odborných predmetov, na dobu neurčitú. Dňa 27. 01. 2014 bola medzi sporovými stranami uzatvorená dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy s tým, že žalobkyňa bude vykonávať prácu vo funkcii zástupkyňa riaditeľa školy pre všeobecno - vzdelávacie predmety na dobu neurčitú, a to od 01. 02. 2014. Výpoveďou zo dňa 16. 01. 2015 (1. výpoveď) bola daná žalobkyni výpoveď z organizačných dôvodov a o platnosti, resp. neplatnosti, tejto výpovede rozhodoval Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod č. k. 48Cpr/4/2015, pričom žalovaný neplatnosť tejto výpovede uznal a následne 21. 03. 2013, keď žalobkyňa nastúpila do práce, bola jej daná ďalšia výpoveď (2. výpoveď), rovnako z organizačných dôvodov, na tom istom skutkovom základe. Dňa 18. 11. 2014 bolo riaditeľkou žalovaného vydané rozhodnutie riaditeľky školy č. 1 z 18. 11. 2014 o organizačnej zmene, ktorým žalovaný rozhodol, že ruší jednu pracovnú pozíciu zástupkyne riaditeľky školy pre výchovno - vzdelávacie činnosti bilingválnej sekcie obchodnej akadémie F.. H. X., a to z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie školy, počtu žiakov a tried. Táto skutočnosť bola žalobkyni oznámená listom zo dňa 28. 11. 2014. Zo zápisnice zo zasadnutia ZO OZ konaného dňa 08. 03. 2016 zistil, že na tomto zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo na základe žiadosti riaditeľky školy F.. Z. Š. o prerokovanie výpovede F.. H. X., teda žalobkyne, riaditeľka školy uviedla, že ak F.. X. nepodpíše zmenu pracovnej zmluvy (neprijme iné ponúknuté miesto), bude nevyhnutné dať jej výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Listom zo dňa 22. 12. 2014 ponúkol žalovaný žalobkyni inú vhodnú prácu vzhľadom na rozhodnutie riaditeľky školy č. 1 z 18. 11. 2014, pričom žalobkyňa mala vykonávať vyučovanie všeobecno - vzdelávacieho predmetu - chémia v počte 8 hodín týždenne a vyučovanie CAK v počte 2 hodín týždenne, spolu 10 hodín týždenne, tento úväzok bol v rozsahu 45 % týždenného úväzku. Žalobkyňa na tento list uviedla, že sa vyjadrí v primeranej lehote, pracovnú pozíciu prijíma, avšak žiada o zdôvodnenie počtu vyučovacích hodín. V priebehu pojednávania vo veci č. k. 48Cpr/4/2015 a v deň nástupu žalobkyne do práce, t.j. 21. 03. 2016, bol žalobkyni doručený návrh dohody o zmene pracovnej zmluvy, žalobkyňa trvala na odstránení niekoľkých vád, čo žalovaný neakceptoval a k uzatvoreniu tejto dohody nedošlo. Zistený skutkový posúdil podľa § 17 ods. 2, § 42 ods. 2, § 61 ods. 1, 2, 3, § 63 ods. 1 písm. b/, písm. d/, § 74 Zákonníka práce a dospel k záveru, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné, keď v prípade 1. výpovede táto nebola riadne prerokovaná so zástupcami zamestnancov, v prípade 2. výpovede, keď sa jednalo o totožný výpovedný dôvod, štatutárna zástupkyňa F.. Z. Š. na zasadnutí informovala prítomných o prebiehajúcom súdnom konaní, na pojednávaní sa vyjadrila, že žiadosť žalovaného o prerokovanie výpovede doručenej odborovej organizácii v písomnej podobe nemala, nebola ani vypracovaná, len ústne požiadala dňa 08. 03. 2016 predsedu základnej organizácie o prejednanie druhej výpovede, ktorá bola daná žalobkyni, pričom mu povedala, že ide o ten istý výpovedný dôvod, keď prvá výpoveď bola uznaná za neplatnú. Výpoveď, a ani návrh výpovede ZO OZ PŠaV na prerokovanie výboru predložený nebol, v podstate sa jednalo len o informovanie štatutárnou zástupkyňou žalovaného o prebiehajúcom súdnom konaní so žalobkyňou. Návrh výpovede bol predložený len v prípade 1. výpovede, kde sa však neuskutočnilo riadne zasadnutie, výpoveď bola len predložená predsedovi ZO OZ. Poukázal na rozhodnutie č. R 84/2007, podľa ktorého "splnenie povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastane len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce." Dospel k záveru, že druhá žiadosť o prerokovanie výpovede bola len ústna, neobsahovala priloženú výpoveď, ani jej návrh, pretože sa vychádzalo z toho, že táto výpoveď bola predložená v prípade prerokovania prvej výpovede, kde sa však prerokovania nezúčastnil výbor. Ďalej dospel k záveru, že žalobkyňa nebola nadbytočná, keď jej druh práce sa dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 27. 01. 2014 nezmenil, došlo len k preradeniu žalobkyne do funkcie tzv. kariérovej pozície zástupkyne riaditeľa školy pre všeobecno - vzdelávacie predmety. Konštatoval, že pri skončení pracovného pomeru so zamestnankyňou z dôvodu nadbytočnosti zástupkyne riaditeľa školy, mal žalovaný prihliadnuť na to, že odvolaním, resp. zrušením miesta zástupkyne riaditeľa školy pre výchovno - vzdelávacie činnosti bilingválnej sekcie zaniká len funkcia zástupkyne, a nie pracovná pozícia učiteľky, ktorú mala žalobkyňa aj naďalej vykonávať. Z dokazovania nevyplynulo, že sa rušilo pracovné miesto učiteľky a v tejto súvislosti zároveň nebola zistená ani nadbytočnosť vo vzťahu k tejto pracovnej pozícii, len vo vzťahu k funkcie zástupkyne riaditeľky školy pre výchovno - vzdelávacie činnosti bilingválnej sekcie. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil úspechom žalobkyne v konaní. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietal, že z písomného záznamu z prerokovania výpovede, nachádzajúceho sa v spise na čl. 77, je zrejmé, že riaditeľka školy ako štatutár predložila všetky doklady, súvisiace s vecou na nahliadnutie, členovia výboru OO nielenže poznali celý prípad, pretože sa už viac než rok riešil, ale mali k dispozícii aj všetky podklady, čo je zrejmé aj z diskusie. Vzniesli aj pripomienky napr. o tom, že žalobkyňa vykonáva prácu pre iného "konkurenčného" zamestnávateľa bez súhlasu, aj výpovedný dôvod bol v čase prerokovania jednoznačný: nadbytočnosť, ktorá vznikne v prípade, ak žalobkyňa neprijme iné miesto (učiteľky), ktoré jej bude ponúknuté. Súčasťou spisu, ktorý im bol predložený, bola aj predchádzajúca výpoveď. Uviedol, že odborový orgán nemusí vyjadriť súhlas, ak nejde o funkcionára odborovej organizácie a zo zápisu založeného v spise je zrejmé, že výpoveď bola prerokovaná. Nesprávne súd prvej inštancie podľa jeho názoru konštatoval, že prvá výpoveď nebola riadne prerokovaná s odborovou organizáciou, čo má vplyv aj na neplatnosť tejto výpovede a namietal, že aj prvá výpoveď bola v zmysle zákona riadne prerokovaná, pretože štatutárka školy o prerokovanie odborový orgán požiadala. Na jej žiadosť výbor nereagoval, a preto v zmysle § 74 Zákonníka práce platí, že k prerokovaniu došlo. Bez ohľadu na spôsob prerokovania predchádzajúcej výpovede, výpoveď, o ktorej súd konal, bola s odborovým orgánom riadne prerokovaná, čo osvedčuje podrobný zápis, ktorý uvádza aj dôvod výpovede, aj pripomienky funkcionárov odborového orgánu, a aj ďalší postup, čiže to, že bude opätovne splnená ponuková povinnosť, a keď nebude žalobkyňa súhlasiť, bude jej daná výpoveď pre nadbytočnosť. Odborový orgán mal pri prerokovaní k dispozícii celú agendu, vedel o zrušení pracovného miesta, vedel o ponuke inej vhodnej práce a bolo jasné, že dôvodom výpovede je nadbytočnosť žalobkyne, ktorá nastane v prípade, ak znova neprijme ponúkané pracovné miesto učiteľky. Nestotožnil sa ani s druhým, súdom prvej inštancie uvedeným dôvodom neplatnosti výpovede, a to, že pracovný pomer žalobkyne po zániku miesta zástupkyne ďalej trval s druhom práce "učiteľka". Namietal, že v spise sa nachádza dôkaz, že pracovný pomer žalobkyne ako zástupkyne riaditeľky školy vznikol zmenou jej pôvodnej pracovnej zmluvy (Dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy), ktorou sa menil dohodnutý výkon práce z učiteľky na zástupkyňu riaditeľa. Strany si dojednali, že sa mení druh práce. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si trovy odvolacieho konania. Namietala nepravdivosť tvrdení žalovaného o tom, kedy sa mala dostaviť do práce, a poukázala na to, že žalovaný sa účelovo snaží navodiť dojem, že tvrdenie o riadnom neprerokovaní výpovede s odborovou organizáciou, čo má vplyv aj na neplatnosť tejto výpovede, je tvrdením súdu, avšak toto je záver žalovaného, a nie tvrdenie súdu. Namietala, že v čase prerokovania výpovede nemohol byť dôvod výpovede známy, pretože dôvod výpovede v čase prerokovania výpovede ešte neexistoval. Žalovanému ani odborovému orgánu nemohli byť v čase prerokovania výpovede známe konkrétne skutky - dôvody (t. j. nepriatie ponúknutého pracovného miesta), za ktoré jej žalovaný dáva výpoveď. Povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov je splnená len za predpokladu, ak zástupcom zamestnancov je predložená výpoveď obsahujúca výpovedný dôvod existujúci v čase, keď sa návrh na jej prerokovanie predkladá zástupcom zamestnancov. Zdôraznila, že prijala ponuku práce už dňa 22. 12. 2014 a žiadala žalovaného len o odôvodnenie ponuky iba 8 hodín predmetu "chémia" a 2 hodín predmetu "administratíva a korešpondencia". Namietala aj predkladanie dôkazov žalovaným v odvolacom konaní, a to z poukazom na čl. 8 a § 153 C. s. p. Namietal tiež, že skutočnosti nezodpovedá ani tvrdenie žalovaného o tom, že aj prvá výpoveď bola riadne prerokovaná. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že jej pracovný pomer po zániku miesta zástupkyne ďalej netrval s druhom práce "učiteľka", resp. uvádza, že by sa s týmto tvrdením vedel stotožniť v prípade, ak by pracovný pomer zástupkyne vznikol menovaním, toto tvrdenie označila za irelevantné a v rozpore s ust. § 17 ods. 3, § 7 ods. 2 Zákonníka práce a čl. 2 Zákonníka práce. Poukázala aj na ďalšie skutočnosti odôvodňujúce neplatnosť výpovede a to, že u žalovaného nikdy nezastávala tzv. pracovné miesto "zástupkyne riaditeľa školy pre výchovno - vzdelávacie činnosti bilingválnej sekcie" ako uvádza žalovaný, na takúto funkciu nebola nikdy ustanovená, či poverená, ani takúto funkciu neprevzala tak, ako to predpokladá organizačný poriadok školy. Poukázala aj na skutočnosť, že už dňa 22. 12. 2014 výslovne a písomne prijala ponuku inej práce a na okolnosti neuzavretia dohody o zmene pracovnej zmluvy bez formálnych a vecných vád a nedostatkov a namietala aj neexistenciu príčinnej súvislosti medzi prijatou organizačnou zmenou a jej nadbytočnosťou a účelovosť výpovede z tzv. organizačných dôvodov. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že trvá na svojich tvrdeniach uvedených vo svojom odvolaní. Ďalej uviedol, že návrh dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy bol vypracovaný v súlade so Zákonníkom práce tak, ako všetkým ostatným zamestnancom, dokonca aj v súlade s usmernením inšpektorátu po kontrole, ktorú iniciovala žalobkyňa. Žalobkyňa nemala záujem pokračovať v pracovnom pomere ako učiteľka, keď už od októbra 2016 pracovala ako zástupkyňa na N. U., I. E. XX, G.. Žalobkyňa mala nastúpiť do práce dňa 01. 03. 2016, toto neurobila a nenastúpila ani na druhý deň po pojednávaní dňa 08. 03. 2016, teda 09. 03. 2017 ako mala. Nastúpila dňa 21. 03. 2016, hneď jej bol pridelený kabinet, príslušné kľúče, odovzdaný lístok na obed a bolo jej oznámené, že bude v prípade potreby zastupovať chýbajúcich učiteľov a na druhý deň bude pridelená ako dozor na maturitné skúšky. Nebolo možné prideliť jej žiadnu konkrétnu prácu, keď opätovne nebola ochotná podpísať dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy a okrem toho od 22. 03. 2015 stratila ako zamestnanec školy zdravotnú spôsobilosť. Ďalej poukázal na okolnosti doručenia predmetnej výpovede žalobkyni, a následnej neprítomnosti žalobkyne v práci z dôvodu návštev lekárov. Podľa jeho názoru je nesporné a všetkým členom základnej OO dlhodobo známe, že v čase prerokovania výpovede 08. 03. 2016 bol výpovedný dôvod známy, bol im známy už od podania prvej výpovede, a to od decembra 2015. Žiadny iný výpovedný dôvod nebol prerokovaný, a ani sa nemenil. 5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zhrnula opätovne svoje vyjadrenia vo svojich predchádzajúcich podaniach pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom a na týchto svojich vyjadreniach a tvrdeniach zotrvala a poukázala aj na rozpory v tvrdeniach žalovaného v jeho podaniach. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 21. 03. 2016, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení žalovaného, ktoré uviedol na svoju obranu, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver, že výpoveď daná žalovaným žalobkyni dňa 21. 03. 2016 je neplatná, pričom vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Zákonníka práce a svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 8. Zákonom stanovenými predpokladmi pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je existencia písomného rozhodnutia zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách, na základe ktorých sa konkrétny zamestnanec stal nadbytočným a existencia príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými opatreniami, t.j. zamestnanec sa stal nadbytočným práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia (jeho realizácie u zamestnávateľa). Zamestnávateľom sa týmto spôsobom umožní, aby regulovali počet zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie, aké zodpovedá ich potrebám. 9. V prejednávanej veci medzi stranami nebola sporná existencia pracovnoprávneho vzťahu ani existencia rozhodnutia riaditeľky školy o organizačnej zmene zo dňa 18. 11. 2014. Sporná však bola nadbytočnosť žalobkyne v dôsledku tohto rozhodnutia, keď žalobkyňa tvrdila, že bola zamestnaná u žalovaného ako učiteľ, pričom tento druh práce sa dohodou č. 1/2014 nezmenil a došlo len k jej preradeniu do funkcie - tzv. kariérovej pozície "zástupkyňa riaditeľa" a zrušenie funkčného miesta zodpovedajúceho kariérovej funkcii nezakladá zánik pracovnoprávnej pozície, resp. dohodnutého druhu práce - učiteľ (do ktorej bola žalobkyňa prijatá, a ktoré sa nezmenilo). Taktiež bolo sporné medzi stranami splnenie povinností žalovaného v zmysle § 74 Zákonníka práce výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. 10. Pri posudzovaní nadbytočnosti žalobkyne v dôsledku rozhodnutia riaditeľky školy č. 1 z 18. 11. 2014 o organizačnej zmene, ktorým bola zrušená jedna pracovná pozícia zástupkyne riaditeľky školy pre výchovno - vzdelávacie činnosti, a to miesto zástupkyne pre výchovno - vzdelávacie činnosti bilingválnej sekcie, správne súd prvej inštancie vychádzal z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 28. 08. 2006 a z dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy č. 1/2014 a na ich základe dospel k správnemu záveru, že druh práce žalobkyne sa touto dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy nezmenil, došlo len k preradeniu žalobkyne do funkcie tzv. kariérovej pozície zástupkyne. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, keď druh práce, na výkon ktorej bola žalobkyňa prijatá, bol medzi stranami výslovne dohodnutý ako vyučovanie odborných predmetov, a to v bode 2. pracovnej zmluvy, ktorý dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy nebol zrušený, a ani žiadnym spôsobom zmenený, ale bolo medzi stranami dohodnuté, že žalobkyňa ako zamestnanec bude vykonávať prácu vo funkcii: zástupkyňa riaditeľa školy pre všeobecno - vzdelávacie predmety na dobu neurčitú, avšak v ostatných častiach v zmysle bodu 3. tejto dohody zostala pracovná zmluva uzavretá medzi stranami bezo zmeny v plnom rozsahu. Rozhodnutím riaditeľky školy bolo zrušené len miesto zástupkyne riaditeľa školy pre výchovno - vzdelávacie činnosti bilingválnej sekcie, na základe čoho správne súd prvej inštancie konštatoval, že zanikla len funkcia zástupkyne, a nie pracovná pozícia učiteľky. Keďže nebolo preukázané, že by sa zrušilo pracovné miesto učiteľky, nebola v tejto súvislosti zistená ani nadbytočnosť žalobkyne vo vzťahu k pracovnej pozícii učiteľky, ale len vo vzťahu k funkcii zástupkyne riaditeľky školy pre výchovno - vzdelávacie činnosti bilingválnej sekcie. Nedôvodne žalovaný v tejto súvislosti v odvolaní namieta, že dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy sa menil dohodnutý výkon práce z učiteľky na zástupkyňu riaditeľa, a že strany si dojednali, že sa mení druh práce, pretože dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy nebol zmenený bod 2 pracovnej zmluvy, obsahujúci dohodu strán o tom, že dohodnutým druhom práce žalobkyne je vyučovanie odborných predmetov, ktorý však v zmysle bodu 3. predmetnej dohody zostal bezo zmeny v plnom rozsahu. Za tohto stavu je potom bez právneho významu argumentácia žalovaného v odvolaní týkajúca sa prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, keď absencia nadbytočnosti žalobkyne, ktorá je podmienkou výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, má sama o sebe za následok neplatnosť predmetnej výpovede, a preto posúdenie splnenia podmienky prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce nie je pre posúdenie platnosti výpovede danej žalobkyni v danom spore rozhodujúce. 11. Vzhľadom na uvedené; keď súd prvej inštancie správne posúdil výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 21. 03. 2016 danú žalobkyni ako neplatnú; obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).