Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10CoSr/1/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516211122 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516211122.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: J. S., M.. XX. XX. XXXX, A. Q. Q. - U., U. Q. U. E.. Č.. X, Q., proti žalovanému: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie č. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o zaplatenie istiny 2. 443, 51 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. novembra 2017, č. k. 14Csr/3/2016 - 133, takto r o z h o d o l : Odvolací sú rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 2. 443, 51 eur titulom zodpovednosti za škodu a vydania bezdôvodného obohatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 106 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, 2, 3, § 451, § 457, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne premlčaním nároku uplatneného žalobcom v konaní, nakoľko mu lehota začala plynúť od 11. 01. 2011, nasledujúci deň po tom, kedy sa mohol dozvedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. škode a uplynula dňa 11. 01. 2013 s tým, že nakoľko žalobca podal žalobu na súd dňa 02. 08. 2016, uplatnil svoj nárok po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, aj objektívnej trojročnej lehoty. Uviedol, že tvrdenie žalobcu, že subjektívna premlčacia doba mu začala plynúť dňa 18. 06. 2016, kedy sa dozvedel o rozhodnutí zverejnenom na stránkach Ministerstva spravodlivosti SR - Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských a nekalých praktík predávajúcich je účelové, keďže nemôže byť momentom začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby ani vo vzťahu k náhrade škody, ani vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu. Poukázal na skutočnosť, že nebolo sporné, že z osobného účtu žalobcu č. P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bola dňa 10. 01. 2011 žalovaným uvoľnená suma vo výške 2. 443, 51 eur súdnemu exekútorovi T.. A. U. (V. XXX/XX), keď vo vzťahu k exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke platia špeciálne ustanovenia § 104 Exekučného poriadku, pričom v predmetnej veci, podľa záznamov banky absentovalo vyjadrenie JUDr. Tomáša Peltznera a nebolo možné realizovať mechanizmus vylúčenia prostriedkov z exekúcie bez vyjadrenia exekútora banke s tým, že daná platba bola uhradená v prospech exekučného konania a žalobca nemal z takto vykonanej platby žiadny prospech. Poukázal na skutočnosť, že žalobca svoj nárok uplatnený v konaní odôvodnil tým, že nakoľko mu na osobný účet č. P. XXXX XXXX XXXX bol od 01. 07. 2008 zasielaný zostatok výsluhového dôchodku Úradom sociálneho zabezpečenia, Slovenskou informačnou službou, P.O.BOX, Bratislava vo výške 12. 665,- Sk mesačne (420, 48 eur), ktoré podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia podľa § 278 ods. 1 a § 279 ods. 3 O. s. p. a podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 3 zák. NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nepodliehajú exekúcii, žalovaný evidoval na jeho osobnom účte od 19. 12. 2007 príkaz na začatie exekúcie č. V.-XXX/XX od Exekútorského úradu Bratislava, súdny exekútor JUDr. Tomáš Peltzner, na základe ktorého banka blokovala sumu v čiastke vo výške 76. 392,- Sk (2. 535, 75 eur), v prospech oprávneného Express Finance s.r.o., Bratislava s tým, že žalovaného opakovane od 10. 08. 2008 upozornil na skutočnosť, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte nepodliehajú exekúcii, predmetnú skutočnosť odignoroval a dňa 10. 01. 2011 uvoľnil finančné prostriedky z účtu vo výške 2. 443, 51 eur súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi Peltznerovi bez právneho dôvodu, a preto zamestnanec banky zodpovedá za to, že uvoľnil finančné prostriedky, o čom sa dozvedel z internetu a z Oddelenia na ochranu spotrebiteľa na Ministerstve spravodlivosti SR v roku 2016, že je možné sa domáhať náhrady škody, pokiaľ bola spôsobená škoda týmto spôsobom, ktorý uviedol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. a vecne tým, že žalovaný úspešný v konaní náhradu trov konania nežiadal, a preto mu náhradu trov konania nepriznal, keď zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanému trovy konania nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základ vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), ako i z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie. Namietol, že finančné prostriedky, ktoré sa nachádzali na jeho osobnom účte č. P. XXXX XXXX XXXX F. A. Q., J..P.. vo výške 2. 443, 51 eur boli zaslané Úradom sociálneho zabezpečenia Slovenskou informačnou službou a sú podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutie (zrejme rozhodnutia) podľa § 278 ods. 1 a § 279 ods. 3 O. s. p. a podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekúcii nepodliehajú s tým, že peňažný ústav opakovane upozornil (12. 08. 2008, 31. 05. 2010, 10. 08. 2010), že ide o finančné prostriedky, ktoré podľa § 104 ods. 2 Exekučného poriadku a zasielaní mzdy a iných príjmov na účet blokovaný exekúciou nepodliehajú odpísaním z účtu v banke. Uviedol, že Tatra banka, a.s. v liste zo dňa 07. 07. 2016 zavádzala, keď tvrdila, že predloženie dokumentu z jeho strany, t. j. listami od exekútorov v dňoch 05. 08. 2010 a 13. 07. 2010, ktoré boli banke doručené dňa 17. 08. 2010, neeviduje. Poukázal na skutočnosť, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo dňa 10. 01. 2011, kedy uvoľnil finančné prostriedky nepodliehajúc exekúcii a zaslal ich na účet súdneho exekútora s tým, že v danom prípade je preto objektívna premlčacia doba 10 ročná, nakoľko bezdôvodné obohatenie žalovaného bolo úmyselné, nakoľko vedel a mal všetky podklady a písomnosti prevzaté a bol zároveň upozornený, že podľa ust. § 104 ods. 2 Exekučného poriadku exekúcii nepodliehajú, čím konal v rozpore so zákonom a plnil bez právneho dôvodu. Uviedol, že žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku a uvoľnil finančné prostriedky v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi a ťažko možno uveriť tomu, že žalovaný nevedel, čo môže svojim konaním spôsobiť s tým, že najmenej nepriamy úmysel získať majetkový prospech opísanými praktikami je na strane žalovaného zrejmý, z dôvodu neuznáva obranu žalovaného, ako aj napadnutý rozsudok, nakoľko objektívna desaťročná lehota od poskytnutia finančných prostriedkov, t. j. od 10. 01. 2011, neuplynula. Uviedol, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až uverejnením rozhodnutí týkajúcich sa žalovaného na stránke Ministerstva spravodlivosti SR, z dôvodu ktorého podal žalobu v rámci dvojročnej subjektívnej doby, a preto súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď žalovanému premlčanie uznal, keďže bola zachovaná desaťročná lehota aj subjektívna lehota. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko žalovaný minimálne vedel, že svojim konaním konal v rozpore s exekučným poriadkom, na čo bol opakovane upozornený, nie je možné jeho konanie hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, s nepriamym úmyslom získať pre niekoho majetkový prospech. 3. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 09. 02. 2018, sa k nemu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. apríla 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 5. Podľa § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu žalobcu zamietol. 7. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu domáhajúceho sa náhrady škody alebo vydania bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej istiny zamietol, nakoľko námietku premlčania nároku uplatneného v konaní vznesenú žalovaným, posúdil ako dôvodnú. 9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 10. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor iného, pričom sa nevyžaduje, aby takéto obohatenie bolo získané zavineným protiprávnym úkonom. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi s tým, že dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, respektíve jeho peňažnú náhradu. Pre vznik bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník vyžaduje objektívnu skutočnosť, a síce to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov, keďže je irelevantné, či k bezdôvodnému obohateniu u povinného subjektu došlo v dôsledku konania tretej osoby. 11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že v posudzovanej veci konanie žalovaného, ktorý ako peňažný ústav, v ktorom mal žalobca zriadený svoj osobný účet tým, že na základe exekučného príkazu vydaného v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom pod sp. zn. EX 183/2007 zrealizoval dňa 10. 01. 2011 platbu v prospech účtu súdneho exekútora vo výške 2. 443, 51 eur, nie je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, nakoľko vykonaním danej úhrady v prospech exekučného konania, nielenže nemal žiadny prospech, ale sa ani na úkor žalobcu obohatiť nemohol. 12. Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že si svoj nárok, ktorý právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo na náhradu škody uplatnil v objektívnej desaťročnej premlčacej lehote a v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, nakoľko bez ohľadu na to, že v posudzovanej veci nárok žalobcu ako už odvolací súd uviedol vyššie, nie je možné právne kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia platí špeciálna úprava v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka, keď v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba a v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčacia doba objektívna s tým, že obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, pričom začiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil, t. j. subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch, nie je teda rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr a nie je ani podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. 13. Súd prvej inštancie dospel preto k správnemu právnemu záveru, že žalobcovi nemohla začať plynúť premlčacia doba dňa 18. 06. 2016, kedy sa mal dozvedieť o rozhodnutí zverejnenom na stránkach Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých praktík predávajúcich, nakoľko je nesporné, že žalobca sa o tom, že z jeho osobného účtu bola odpísaná žalovaná istina v prospech účtu súdneho exekútora musel dozvedieť v deň úhrady, t. j. dňa 10. 01. 2011, z dôvodu ktorého mu subjektívna premlčacia lehota začala, ako správne uviedol prvoinštančný súd aj v prípade posúdenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale aj nároku na náhradu škody (§ 107 ods. 2 a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), plynúť nasledujúci deň, t. j. dňa 11. 01. 2016 a márne mu uplynula dňa 11. 01. 2013. 14. Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, keď súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov, a keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne, tento rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).