Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/50/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516212796 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516212796.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: V.. I. I., T.. XX. XX. XXXX, H. U. O.. Č.. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Jarmila Milatová, Metodova ul. č. 7, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. K., T.. XX. XX. XXXX, H. H. O.. Č.. XX, H., o zaplatenie istiny 3. 685, 62 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12. septembra 2017, č. k. 50C/200/2016 - 95, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3. 685, 62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5, 05 % ročne zo sumy 3. 685, 62 eur odo dňa 10. 06. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobkyni náhrada trov konania v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 495, § 489, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podanej žaloby v celom rozsahu, keď mal vykonaným dokazovaním a listinnými dôkazmi preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa požičala žalovanému finančnú hotovosť, ktorú žalobkyňa získala na základe bezúčelového spotrebného úveru, ktorú žalovanému odovzdala v hotovosti v mesiaci február 2014 a v nasledujúcom mesiaci začala splácať predmetný úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 65, 37 eur, neskôr 66, 85 eur s tým, že žalovaný taktiež počnúc mesiacom marec 2014 začal uhrádzať žalobkyni splátky identické s výškou splátok splácanými žalobkyňou predmetný úver aj so zmenou až do roku 2015 čiastočne, keď v roku 2015 žalovaný uhradil necelé 4 splátky, spolu vo výške 261, 85 eur. Uviedol, že žalobkyňa dňa 13. 02. 2014 uzatvorila s VÚB, a.s. Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na základe ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 3. 500 eur, ktorý sa zaviazala splácať v 83 mesačných splátkach vo výške 65, 37 eur v lehote splatnosti 84 mesiacov s RPMN vo výške 12, 84 % a celkovými nákladmi žalobkyne vo výške 1. 690, 24 eur s tým, že sa zároveň zaviazala v zmysle predmetnej zmluvy o úvere vrátiť nielen úver vo výške 3. 500 eur, ale aj celkové náklady dlžníka vo výške 1. 690, 24 eur, spolu 5. 190, 24 eur, keď z jej výpovede vyplynulo, že si predmetný spotrebný úver nezobrala pre svoju vlastnú potrebu, ale za účelom kúpy motorového vozidla žalovaným s tým, že žalobkyňa žalovanému odovzdala v hotovosti bez svedkov v ich vtedy spoločnej domácnosti sumu vo výške 3. 500 eur, čo potvrdil aj svojou výpoveďou žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa tieto finančné prostriedky požičala žalovanému za tej podmienky, že žalovaný jej ich bude splácať v pravidelných mesačných splátkach v takej výške, v akej spláca žalobkyňa predmetný spotrebný úver so všetkými nákladmi s tým spojenými, povinnosť ktorú si plnil do roku 2014 a 2015 iba čiastočne, keď v roku 2015 uhradil už len čiastočne splátky a následne prestal žalobkyni splácať predmetný spotrebný úver a na výzvu žalobkyne zo dňa 09. 06. 2015 na vrátenie pôžičky nereagoval a do dnešného ju nevrátil. Uviedol, že mal z mms a sms komunikácie, ktorá prebiehala medzi žalobkyňou a žalovaným preukázané, že žalobkyňa poskytla finančné prostriedky vo výške jej poskytnutého spotrebného úveru, a to formou pôžičky, na čo žalovaný reagoval správou sms zo dňa 05. 08. 2015, kde uviedol, že si je vedomý, že žalobkyni je dlžný peniaze ako reakciu na žalobkyňou poslaný výpis zo splátok predmetného úveru žalovanému a zároveň, že mal vedomosť o dlhu, ktorý mal voči žalobkyni, keď sa vyjadril, že momentálne nedisponuje finančnými prostriedkami a pýtal sa ohľadne sumy, či je aj s úrokmi, pričom z listinných dôkazov týkajúcich sa výpisov z účtu žalovanej (zrejme žalobkyni, pozn. odvolacieho súdu) a splátok úveru ustálil, že žalovaný splácal žalobkyni v roku 2014, t. j. od doby poskytnutia úveru splátky identické so splátkami splácanými žalobkyňou predmetný úver, následne zvýšené zo sumy 65, 37 eur na 66, 85 eur ešte aj v roku 2015, čím žalovaný vyjadril nielen svoju vôľu ale aj vedomosť o tom, že má voči žalobkyni záväzok spočívajúci v povinnosti vrátiť jej poskytnutú sumu spolu s úrokmi, na ktorú sa žalobkyňa spolu s príslušenstvom zaviazala v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom bezúčelovom úvere tzv. Flexipôžička. Poukázal na skutočnosť, že dňa 09. 06. 2015 bol žalovaný prvýkrát informovaný žalobkyňou o nesplácaní predmetnej pôžičky a dňa 10. 06. 2015 sa dostal do omeškania so splácaním dlhu (pôžičky), keďže neuhradil päť splátok za mesiace február, marec, apríl, máj a jún a aj napriek upozorneniu žalobkyne, neuhrádzal splátky pôžičky za mesiac júl, august a november, pričom neskôr uhradil sumy v rôznych výškach (v mesiacoch september 80 eur, október 15 eur a december 100 eur). Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa bola povinná v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom bezúčelovom úvere tzv. Flexipôžička uhrádzať pravidelne mesačné platby vo výške 66, 85 eur nielen v roku 2015 ale aj v ďalších rokoch, a to napriek skutočnosti, že motorové vozidlo využíval a využíva po ich rozchode žalovaný sám. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že ostatné listinné dôkazy predložené žalobkyňou (čestné prehlásenia) nevykonal, keďže k prejednávanej veci boli irelevantné s tým, že žalovaný nevyužil prostriedky procesného útoku a zotrval na svojom tvrdení, že medzi ním a žalobkyňou nebola uzavretá žiadna zmluva ani ústna a predmetné finančné prostriedky mu žalobkyňa darovala, tvrdenia, ktoré však nepreukázal ani listinnými dôkazmi a dostatočne ani svojou výpoveďou s tým, že žalovaná suma je výsledkom zostatku istiny predmetného úveru, ktorý bol ku dňu podania žaloby vo výške 2. 610, 47 eur, suma 1. 075, 15 eur (2. 002, 54 eur, t. j. suma úveru s nákladmi, ktoré žalobkyňa už uhradila mínus suma uhradená žalovaným vo výške 927, 39 eur). Priznanie príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne omeškaním žalovaného s plnením peňažného dlhu od 10. 06. 2015, keďže od tohto momentu žalovaný nesplácal dohodnuté splátky v dohodnutej výške riadne a včas a tým vystavil žalovanú (zrejme žalobkyňu, pozn. odvolacieho súdu) finančným ťažkostiam a ohrozeniu, že sa aj ona sama dostane do druhotnej platobnej neschopnosti zapríčinenej žalovaným voči jej veriteľovi VÚB, a.s., z dôvodu ktorého žalobkyni priznal úrok z omeškania tak, ako ho požadovala, keďže žalovaný neplnil svoje povinnosti plynúce mu zo Zmluvy o pôžičke riadne a včas. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a vecne plným úspechom žalobkyne vo veci, z dôvodu ktorého jej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a konanie zastavil a žalobkyňu zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania, predstavujúcu zaplatenie súdneho poplatku. Uviedol, že žalobkyňa mu finančné prostriedky v sume 3. 685, 62 eur poskytla ako dar na zadováženie rodinného automobilu a nakoľko prejavila vôľu mu túto sumu darovať a on ich v dobrej viere prijal, došlo k vzniku inštitútu darovania a nie pôžičky alebo bezdôvodného obohatenia. K výpovedi možných svedkov a listinných dôkazov predložených žalobkyňou uviedol, že ide o nepriamych svedkov a dokumenty, ktoré boli tendenčné a zakladali sa iba na informáciách, ktoré mali sprostredkovane od žalovanej (zrejme od žalobkyne, pozn. odvolacieho súdu), a preto ich za relevantné považovať nie je možné aj z dôvodu, že išlo o osoby blízke žalobkyni. K sms správam predloženými žalobkyňou uviedol, že išlo i počítačový prepis upravených správ a nešlo o oficiálny prepis správ s tým, že žalobkyňa sa sama v určenom čase ponúkla, že mu finančné prostriedky poskytne a hodnoverným spôsobom nepreukázala, že tento akt z jej strany nevyplynul, keď sama uviedla, že finančná situácia ju prinútila nastúpiť do práce jeden rok a 4 mesiace po materskej. Namietol, že listinné dôkazy o poskytnutom úvere s ním nemajú nič spoločné, nakoľko sa týkajú žalobkyne a VÚB a.s., kde so žalobkyňou nikdy nebol a ani nikdy nevyvíjal žiadnu aktivitu v tejto veci, keď so žiadnym zamestnancom VÚB a.s. nikdy nehovoril, nakoľko predmetný úver si žalobkyňa vybavovala sama. Uviedol, že so žalobkyňou býval spoločne v jej byte a každý mesiac prispieval na chod domácnosti a zároveň sa staral o dcéru s tým, že žalobkyňa síce preukázala nejaké platby, ktoré mali ísť od neho, avšak je nepravdivé a nezakladajú sa na žiadnom dokumente, či potvrdení o prijatí platby, keďže ich nikdy nevidel a neodsúhlasil. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť, nakoľko v konaní sms správou zo dňa 21. 02. 2014 preukázala, že žalovanému poskytla titulom pôžičky žalovanú istinu, nakoľko päť dní po nej mu peniaze v hotovosti poskytla s tým, že nikdy neprejavila vôľu žalovanému peniaze darovať a splácať jeho dlh. K obsahu sms správ uviedla, že je podstatné, že z nich vyplýva, že žalovanému na motorové vozidlo požičia, ako aj správa, v ktorej potvrdil, že si je svojej dlžoby voči nej vedomý s tým, že komunikácia upravovaná nebola, ako uviedol, doložené sms správy neboli prepisované, ale bola predložená ich fotografia (screenshot, čo vylučuje ich úpravu). Uviedla, že žalovaný mal kazové motorové vozidlo a chcel si kúpiť nové, a nakoľko nedisponoval dostatočnými finančnými prostriedkami na jeho kúpu a v tom období už mal jeden spotrebný úver, požiadal o refinancovanie a navýšenie úveru v inej banke a vzhľadom na výšku jeho príjmu, poskytnutý úver mu nepostačoval na kúpu nového motorového vozidla a ďalší spotrebný úver by mu už banky neposkytli, a preto ju požiadal o pomoc a s prosbou, aby si zobrala spotrebný úver na financovanie jeho vozidla s tým, že sa zaviazal, že bude mesačne uhrádzať splátky a v prípade, ak by ich splácať nevládal, zaviazal sa vozidlo predať a úver vyplatiť. Poukázala na skutočnosť, že záujem o kúpu nového vozidla nemala, keďže v tom čase mala funkčné motorové vozidlo a nové si zadovážila až v lete 2016 s tým, že vozidlo Ford Mondeo si žalovaný kúpil výhradne pre svoje účely a dodnes ho aj užíva výlučne on. Uviedla, že tabuľku, ktorú predložila s vyčíslením dlžnej sumy, ako aj výškou mesačných splátok bola zdokladovaná výpisom z úveru s tým, že žalovaný platby v replike potvrdil a aj na nariadenom pojednávaní, keď v danom konaní je irelevantné, či na chod domácnosti, na ňu alebo jej dcéru prispieval. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že správa, ktorú žalobkyňa predložila ako dôkaz zo dňa 21. 04. 2014 je scestná a nemôže ju brať ako relevantný dôkaz ich tvrdenia, nakoľko má podľa jeho názoru spojitosť s jeho starým pôvodným autom, ktoré potreboval opraviť, aby pri prípadnom predaji nebolo podhodnocované. Uviedol, že žalobkyňa mu dala zo svojej slobodnej vôle peniaze, čo nepopiera a ani nepopieral s tým, že pri tejto udalosti nikto nebol a nikdy sa o týchto peniazoch nerozprával so G. B. a ani so sestrou žalobkyne. Namietol, že žalobkyňa opomenula priznať kam išli finančné prostriedky, ktoré jej odovzdával, keďže jej ako partnerovi dôveroval s tým, že sa nikdy nezaviazal, že bude splácať jej úver. 5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla (zo dňa 22. 02. 2018), že žalovaný k sms zo dňa 21. 02. 2014 uviedol opäť novú a navyše klamlivú situáciu, nakoľko žalovaný nedával svoje staré motorové vozidlo (B. D.) do opravy, ale ho predával aj s vadami, ktoré boli uvedené aj v kúpnopredajnej zmluve, ktorú uzavrel s kupujúcim M. H. dňa 16. 01. 2014 s tým, že pri predaji bola prítomná, keďže zabezpečovala žalovanému odvoz. 6. Súd prvej inštancie aj toto vyjadrenie žalobkyne doručil žalovanému, ktorý v ďalšom podaní zo dňa 26. 03. 2018 uviedol, že poskytnuté finančné prostriedky vníma ako dar a nakoľko v ďalšom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní, považuje odvolací súd za nadbytočné ju opakovať. 7. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. l zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 378 ods. l C. s. p. a rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. mája 2018 podľa § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli právni zástupcovia strán sporu upovedomení zákonným spôsobom. 8. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe vyhovel. 10. K odvolacím námietkam žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa § 191 C. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 205, § 193 C. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 11. V posudzovanej veci je predmetom sporu nárok žalobkyne uplatnený na základe ústnej dohody uzavretej so žalovaným, že mu poskytne pôžičku vo výške 3. 500 eur na kúpu motorového vozidla, keď za účelom jej poskytnutia žalovanému uzavrela s VÚB, a.s. dňa 13. 02. 2014 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, predmetom, ktorej bol úver vo výške 3. 500 eur. 12. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Právny vzťah založený na takejto zmluve môže byť odplatný aj bezodplatný. Zmluvu o pôžičke je možné uzatvoriť ústne, písomne a aj konkludentne. Esenciálnymi (pojmovými) znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie vecí na voľné nakladanie a aj spotrebovanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť právneho vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e/ určenie doby splatnosti (vrátenia) pôžičky. Pri zmluve o pôžičke, ako neformálnej, ale reálnej zmluve (kontrakte) sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Ak k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. 13. Posúdenie, či medzi stranami sporu vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie financií v sume 3. 500 eur žalobkyňou žalovanému, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - v danom prípade ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, najmä čo do preukázania zákonom predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy (záväzkovoprávneho vzťahu). Ak sa teda žalobkyňa domáhala zaplatenia žalovanej sumy žalovaným a tvrdila, že táto suma súvisí s ústne uzavretou dohodou medzi stranami, v súlade s ktorou sama čerpala úver za účelom poskytnutia pôžičky žalovanému, ktorý sa zaviazal, žalobkyňou zaplatené splátky úveru jej zaplatí, spočívalo na nej dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný, z čoho tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. 14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade, ak veriteľ (žalobca) nedisponuje žiadnou písomnou zmluvou a ani iným listinným dôkazom, ktorý by ústne uzavretie zmluvy o pôžičke preukazoval, je jeho postavenie síce v spore sťažené, avšak v žiadnom prípade nevylučuje možnosť preukázať tvrdené skutočnosti inými dôkaznými prostriedkami, a to najmä v prípade, ak žalovaný uzavretie akejkoľvek pôžičky popiera. 15. Žalovaný nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznal tvrdiac, že so žalobkyňou nikdy ústnu zmluvu o pôžičke neuzavrel a nikdy sa ani ústne a ani písomne nezaviazal poskytnuté finančné prostriedky žalobkyni vrátiť argumentujúc tým, že sumu 3. 500 eur, ktorú od žalobkyne prevzal dňa 26. 02. 2014, vnímal ako dar na kúpu rodinného motorového vozidla. 16. Veriteľ, ktorý sa žalobou na súde domáha od dlžníka, aby mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka splniť dôkaznú povinnosť podľa § 132 ods. 1 C. s. p., teda musí uniesť dôkazné bremeno nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich, odovzdal mu ich), a to či už v hotovosti alebo formou bezhotovostného platobného styku. 17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom svoje tvrdenie, že mu žalobkyňa poskytla dar vo výške žalovanej istiny, resp. vo výške úveru, ktorý čerpala za účelom poskytnutia pôžičky žalovanému na kúpu motorového vozidla, keď jeho argumentácia, že sumy, ktoré žalobkyni platil mesačne vo výške rovnakej ako bola mesačná splátka úveru (v roku 2014 všetky splátky v sume 665, 54 eur a v roku časť splátok v sume 261, 85 eur), čerpaného žalobkyňou jej poskytoval na zabezpečenie chodu ich spoločnej domácnosti, ktorú viedli do roku 2016, je v rozpore so zásadou formálnej logiky, keďže je nesporné, že žalobkyni vznikla povinnosť úver poskytnutý vo výške 3. 500 eur splácať, a nakoľko finančné prostriedky získané úverom odovzdala žalovanému, ktorý jej ňou zaplatené splátky v roku 2014 a čiastočne v roku 2015 refundoval, je nesporné, že na chod domácnosti a ani na výživu ich spoločného dieťaťa neprispel žiadnou sumou. 18. S poukazom na citované zákonné ustanovenie (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie v spore zistil skutkový stav, a keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).