Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/421/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516213441 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516213441.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti R.: E., nar. XX.XX.XXXX, N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - X.. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., W. 6, a otec - K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., K. XX, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, Bratislava, Krajinská 30, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/286/2016-454 zo dňa 03.03.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú E., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 130 eur na sumu 200 eur a na maloletého N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne. 2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že naposledy bolo o rozsahu vyživovacej povinnosti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/156/2014-234 zo dňa 28.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.11.2015. Uvedeným rozhodnutím bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí, na E. vo výške 130 eur mesačne a na N. vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie porovnal pomery v čase rozhodovania ako aj v čase podaného návrhu. Konštatoval, že ku dňu podania návrhu uplynulo od právoplatnosti poslednej úpravy ani nie 10 mesiacov, pričom súd prvej inštancie nezistil zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Zmenu rozsudku o výživnom možno dosiahnuť vtedy, ak sa zmenia pomery, ktoré je možné považovať za okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu rebus sic stantibus. Súd prvej inštancie uviedol, že návrh matky porovnávajúc stav v čase vyhlásenia posledného rozsudku so stavom v čase podania návrhu nie je dôvodný. Doba, ktorá uplynula od určenia doterajšej výšky výživného, uplynula a priniesla so sebou len nepatrnú zmenu pomerov, ktorá nie je dôvodom na zmenu doterajšieho rozhodnutia. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na argument matky, že otec predal byt v BSM, keď uvedené prostriedky použil otec na riešenie svojej bytovej otázky. Vyhodnotil tiež kúpu bytu sestrou matky maloletých detí v čase trvania manželstva, keď konštatoval, že matka pristupuje k účelovému využívaniu pomoci rodinných príslušníkov v majetkovej, resp. finančnej oblasti, o čom svedčí aj skutočnosť, že prezentované výdavky matky nezodpovedajú jej vykazovaným príjmom. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí. Nesúhlasila sa rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď percentuálne vyčíslila zvýšenie platu otca maloletých detí. Poukázala na to, že v dôsledku vyporiadania BSM došlo k zvýšeniu akceptovateľnej výšky nákladov na bývanie s deťmi o 260 eur mesačne z pôvodných 399 eur na 668 eur mesačne. Otcov príjem sa zvýšil o 229 eur mesačne. Tieto uvedené skutočnosti nemožno považovať za nepatrnú zmenu pomerov. Rozsudok súdu prvej inštancie ju diskriminuje, keď akceptoval použitie výnosu z bezpodielového spoluvlastníctva otcom podľa svojej ľubovôle a len časť z výnosu BSM vo výške 53 000 eur použil na financovanie svojej bytovej otázky. Popritom súd akceptoval aj zvýšené náklady otca na bývanie v súvislosti s čerpaním nového hypotekárneho úveru, čo považuje za extrémne diskriminačné a neštandardné rozhodnutie proti maloletým deťom. Otec by mal taktiež používať výnosy z BSM na potreby maloletých detí. Nesprávne postupoval súd prvej inštancie pri vyhodnotení opodstatnenosti prevodu podstatnej časti výťažku z predaja bytu na rodinných príslušníkov, keď súd vôbec nezisťoval skutkový stav a nežiadal ju o predloženie dôkazov, či pôžička bola poskytnutá zo strany rodinných príslušníkov a teda je jej splatenie rodinným príslušníkom oprávnené. Diskriminuje ju tiež, keď si svoju bytovú otázku musela sama vyriešiť na začiatku rozvodového konania ešte v roku 2014 zo značnej finančnej podpory a na úkor svojej rodiny, keďže v dôsledku trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva nemala inú možnosť. Prostriedky, ktoré jej zapožičala rodina, splatila z výnosov z bezpodielového spoluvlastníctva. Jej rodinní príslušníci nemôžu nahrádzať vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom a takého riešenie nemožno považovať za trvalé. Súd nemôže prihliadať na ochotu rodinných príslušníkov matky dočasne zapožičať finančné prostriedky, ktoré nemožno považovať za trvalú a stabilnú okolnosť pri určovaní vyživovacej povinnosti. Spochybnila tiež konštatovanie súdu, že otec sa podieľa na výchove a výžive detí okrem bežného výživného formou naturálnych plnení pomerne počas pravidelne realizovaného relatívne širokého styku v zmysle súdneho rozhodnutia. Uviedla, že otec nevyužíva svoj čas s deťmi počas pracovného týždňa stanovený súdom, pričom jeho neuskutočnenie nijako neodôvodnil a nepožiadal ju ani o žiadny náhradný termín. V odvolaní vymenovala vynechané termíny zo strany otca dňa 12.04., 19.04. a 03.05.2017. Otec v čase, keď je s deťmi, im poskytuje len stravu. Deti sa vracajú od otca hladné, takže ona im poskytuje stravu aj napriek tomu, že s otcom strávia 2 hodiny. Deti trávia víkend s otcom s minimom aktivít. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vyhovieť svojmu návrhu. 4. Otec navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. Uviedol, že súd vo veci vykonal riadne dokazovanie, spoľahlivo zistil skutkový stav, správne ju posúdil po právnej stránke a vyvodil aj správne závery a vydal zákonné rozhodnutie. Zvyšovať výživné možno iba vtedy, ak nastane zmena pomerov buď na strane maloletých detí alebo na strane niektorého z rodičov. K takejto zmene v čase rozhodovania súdu však nedošlo. Podaním návrhu o zvýšenie výživného sa matka snažila docieliť vylepšenie svojho životného štandardu opomínajúc skutočnosť, že výživné v žiadnom prípade nemá slúžiť tomuto účelu a je výlučne určené pre potreby detí. Vyhotovovaním rôznych tabuliek a zasielaním súdu rozsiahlych elaborátov, ktorými sa snažila skresľovať celkovú situáciu, sa snažila ovplyvniť a zmiasť súd, aby tento podľahol je tlakom a prijal teóriu matky, že k zmene pomerov došlo. Navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. V odvolaní podanom matkou sú uvádzané rôzne nepravdy, čo má navodiť za každej okolnosti situáciu, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je správny. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletých detí nie je možné vyhovieť, rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. 6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. 9. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre zmenu rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti je potrebné preukázať zmenu pomerov, ktorú súd prvej inštancie aj správne vyhodnotil a v tomto smere vykonal aj riadne dokazovanie. Rozhodujúcim pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozhodujúci stav v čase rozhodovania, pričom nemožno nechať bez povšimnutia, že rozhodnutie o poslednej úprave vyživovacej povinnosti nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2015 a matka sa domáhala zvýšenia výživného návrhom zo dňa 22.09.2016. Uvedené skutočnosti sú podstatné pre posúdenie zmeny pomerov na strane maloletých detí, či rodičov a ich významu pre zmenu vyživovacej povinnosti, čo súd prvej inštancie náležite porovnal a vyhodnotil V súlade so závermi súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, preto jeho rozhodnutie podľa § 387 C.s.p. potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).