Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/150/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516216008 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516216008.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Z.Z. G. A., Z.. Z..F..P.., H. X.. Č.. XX/A, N., zast. advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, ul. Sv. Cyrila a Metoda č. 12, Nová Dedinka, proti žalovanej: V. G., N. B. X.. Č.. XX, N., zast. advokátkou JUDr. Dagmar Malaschitzovou, Seberíniho ul. č. 9, Bratislava, o 307,99 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 9. januára 2018 č.k. 50C/214/2016-119, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 297,99 eur s prísl. ( výrok I. ). Výrok napadnutého rozsudku o trovách konania ( výrok III. ) sa m e n í tak, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 297,99 eur s 5,25 % úrokom z omeškania zo sumy 307,99 eur od 1.5.2014 do 2.1.2018 a s 5,25 % úrokom z omeškania zo sumy 297,99 eur od 3.1.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie ďalej napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 10,- eur s 5,25 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 3.1.2018 do zaplatenia zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 93,50 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná bola v žalovanom období, t. j. od 1.1.2013 do 30.4.2014, výlučnou vlastníčkou N. Č.. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome na B. X.. Č.. XX S. N.. Žalobca bol na základe zmluvy o výkone správy č. XXX/XXXX správcom predmetného bytového domu. Žalovaná počas obdobia, za ktorý vznikala žalovaná suma, nevykonávala platby vo výške mesačných zálohových predpisov, čím vznikal nedoplatok, pričom jej mesačné zálohové platby, aj keby boli hradené v plnej výške, by nepokryli skutočne spotrebované služby spojené s užívaním bytu. Za rok 2013 mala žalovaná zaplatiť spolu sumu vo výške 2.110,84 eur, zaplatila iba 1.706,- eur, reálna spotreba bola vo výške 2.277,45 eur. V roku 2014 mala zaplatiť sumu 800,64 eur na zálohových platbách, ale nevykonala žiadnu úhradu, reálna spotreba bola 928,91 eur a teda za rok 2013 jej vznikol nedoplatok vo výške 585,89 eur a za rok 2014 vo výške 943,97 eur, spolu teda vo výške 1.529,86 eur. Od tohto nedoplatku bola následne odpočítaná jednorazová platba žalovanej vo výške 1.229,90 eur, ktorú uhradila žalovaná pri predaji predmetného bytu dňa 9.4.2014, takže zostal nedoplatok k úhrade vo výške 299,96 eur. K tejto sume žalobca pripočítal aj spoplatnené upomienky a pokusy o zmier spolu vo výške 8,03 eur, takže dlh žalovanej predstavuje spolu sumu 307,99 eur. Žalovaná dňa 2.1.2018 žalobcovi uhradila 10 eur, takže jej dlh aktuálne predstavuje sumu 297,99 eur. 3. Vzhľadom na tento skutkový stav súd prvej inštancie citujúc ust. § 3 ods. 1, § 8a ods. 1, § 8b ods. 1, 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. a príslušné ustanovenia zmluvy o výkone správy žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 297,99 eur. O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Ohľadom sumy 10,- eur s prísl. súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 C.s.p., keďže žalobca vzal žalobu v tejto časti späť. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že za rok 2013 zaplatila sumu 1.706 eur, náklady predstavovali sumu 2.277,45 eur, pričom voči preddavkom si započítala preplatok, ktorý jej vznikol za rok 2012 vo výške 733,27 eur. Jej platby za rok 2013 teda boli vo výške 2.439,27 eur (1.706 + 733,27 = 2.439,27 eur) a v skutočnosti jej teda za rok 2013 vznikol preplatok vo výške 161,25 eur (2.439,27 - 2.277,45). Za obdobie od 1.1.2014 do 30.4.2014 boli žalovanej predpísané preddavky vo výške 175,16 eur (spolu v sume 709,52 eur ), žalobca však eviduje sumu za zálohové predpisy vo výške 800,64 eur. Dňa 9.4.2014 žalovaná zaplatila žalobcovi 1.129,90 eur a zábezpeku vo výške 100 eur, spolu teda sumu 1.229,90 eur. K 30.4.2014 preto žalovanej nemohol vzniknúť nedoplatok , ale vznikol jej preplatok vo výške 300,99 eur (1.229,90 - 928,91 = 300,99 eur). Žalovaná ďalej v odvolaní uviedla, že mesačné zálohové platby vykonávala prevodom z účtu vo S. N., a. s., Č.. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného na meno V. G., resp. z účtu vedeného v Z., č. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX alebo v hotovosti. Súd prvej inštancie podľa žalovanej pochybil, keď si osvojil tvrdenie žalobcu, že preplatok za rok 2012 v sume 733,27 eur uhradil na účet vedený v H. N., V..Z.., č. účtu XXXXXXXXXXX/XXXX. Tento účet je vedený na meno dcéry žalovanej, t.j. tretej osoby, ktorá nebola vlastníčkou predmetného bytu. Preto podľa žalovanej treba vychádzať z toho, že preplatok vo výške 733,27 eur jej žalobca nevrátil. Napokon žalovaná v odvolaní namietla, že dňa 9.1.2018 sa nemohla dostaviť na pojednávanie pred súdom prvej inštancie, pretože z dôvodu vysokého krvného tlaku musela navštíviť zdravotnícke zariadenie. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalobca a napadol ním výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil tým, že jeho žalobe bolo vyhovené a v časti 10,- eur s prísl., ohľadom ktorej bolo konanie zastavené, zastavenie konania zavinila žalovaná tým, že túto sumu mu uhradila po podaní žaloby. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že za január, február 2013 bol zálohový predpis 179,62 eur mesačne, za marec až december 175,16 eur mesačne a zálohové platby za celý rok 2013 teda predstavovali sumu 2.110,84 eur (2 x 179,62 + 10 x 175,16 = 2.110,84 eur). Žalovaná zaplatila spolu sumu 1.706 eur, pričom skutočné náklady na služby spojené s užívaním predmetného bytu boli 2.277,45 eur. Žalovanej teda vznikol nedoplatok 571,45 eur (2.277,45 - 1.706 = 571,45 eur). K tomu treba pripočítať poplatky za upomienky vo výške 9,08 eur a úrok z omeškania vo výške 5,36 eur v súvislosti s plnením žalovanej. Spolu teda nedoplatok za rok 2013 predstavuje sumu 585,89 eur (571,45 + 9,08 + 5,36 = 585,89 eur). Pokiaľ ide o preplatok za rok 2012 vo výške 733,27 eur, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že tento preplatok žalovanej vrátil dňa 14.6.2013 a to na účet Č.. XXXXXXXXXX vedený v H. N., V..Z.. na meno M. G.. Táto peňažná zásielka mu pritom nebola vrátená. Na vyúčtovaní k bytu žalovanej bolo totiž uvedené toto číslo účtu a ak želala zaslať preplatok na iný účet, mala to žalobcovi oznámiť, čo je uvedené aj v texte vyúčtovania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že pred tlačou vyúčtovania za kalendárny rok systém automaticky aktualizuje evidenciu bankových účtov a následne sa do vyúčtovania zaevidujú čísla účtov, z ktorých prišla platba mesačného zálohového predpisu za marec kalendárneho roka po vyúčtovacom roku, t.j. berie sa do úvahy číslo účtu, z ktorého bola vykonaná platba v poslednom marci. Žalovaná v rokoch 2008 až 2013 nevykonala žiadnu platbu z bankového účtu (v rokoch 2008, 2009 a 2011 vykonala platby poštovou poukážkou), pričom v marci 2007 vykonala naposledy platbu z Ú. Č.. XXXXXXXXXXX/XXXX vedeného v H. N., V..Z.. na meno M. G.. Rovnaké číslo účtu bolo uvedené aj vo vyúčtovaniach za roky 2010, 2011. Ak toto číslo nezodpovedalo aktuálnemu číslu účtu žalovanej, mala žalovaná žalobcovi oznámiť aktuálne číslo účtu. Za obdobie od 1.1. do 30.4. 2014 mala žalovaná zaplatiť 700,64 eur (175,16 x 4 = 700,64 eur) + zálohu 100,- eur v súvislosti s predajom predmetného bytu. Spolu teda mala zaplatiť 800,64 eur, pričom skutočné náklady na predmetný byt predstavovali 928,91 eur. Žalovaná nezaplatila nič a preto jej vznikol nedoplatok vo výške 943,97 eur (928,91 + 6,18 eur za upomienky + 8,88 eur z titulu úroku z omeškania = 943,97 eur). Za obdobie od 1.1.2013 do 30.4.2014 teda nedoplatok žalovanej predstavoval 1.529,86 eur (585,89 + 943,97 = 1.529,86 eur). Žalovaná dňa 9.4.2014 v súvislosti s predajom predmetného bytu zaplatila 1.229,90 eur, takže jej dlh zostal vo výške 299,96 eur. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúma l výroky rozsudku súdu prvej inštancie napadnuté odvolaniami a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 8. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovanej, odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu k odvolaniu (ods. 6.). Čo sa týka roku 2013, medzi stranami bola sporná iba suma 733, 27 eur predstavujúca preplatok žalovanej za rok 2012, resp. sporné bolo to, či tento preplatok žalobca relevantne žalovanej vrátil. Odvolací súd v tomto ohľade v celom rozsahu poukazuje na argumentáciu žalobcu, s ktorou sa stotožňuje. Bolo na žalovanej, aby žalobcovi oznámila aktuálne číslo svojho účtu, ak číslo účtu evidované žalobcom už nebolo aktuálne. Keďže žalovaná tak neurobila, nemôže byť na ťarchu žalobcu to, že preplatok 733,27 eur zaslal žalovanej na účet, číslo ktorého mal v evidencii a z ktorého žalovaná naposledy vykonala platbu. Preto odvolací súd vychádzal z toho, že žalobca preplatok vo výške 733,27 eur žalovanej vrátil a preto tento preplatok nemožno započítať na platby žalovanej za rok 2013. 9. Pokiaľ ide o obdobie od 1.1.2014 do 30.4.2014, medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná dňa 9.4.2014 zaplatila žalobcovi sumu 1.229,90 eur. Z odvolania žalovanej však možno vyvodiť, že má za to, že túto sumu žalobca pri výpočte dlžnej sumy nezohľadnil. Tento záver žalovanej je však mylný. Po spočítaní dlhu žalovanej za celé žalované obdobie (1.1.2013 - 30.4.2014) totiž žalobca od celkového dlhu žalovanej predstavujúceho 1.529,86 eur odpočítal jej platbu vo výške 1.229,90 eur a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu (ods. 6.). K tvrdeniu žalovanej, že vlastníčkou predmetného bytu prestala byť už 9.4.2014 treba uviesť, že žalovaná sa vo Vyhlásení vlastníka (č. l. 64) zaviazala uhradiť všetky záväzky k poslednému dňu v mesiaci, v ktorom bude zapísaný návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich, teda k 30.4.2014. 10. Zo spisu vyplýva, že žalovaná sa zúčastnila na pojednávaní konanom dňa 5.10.2017. Súd prvej inštancie toto pojednávanie odročil na termín 9.1.2018, pričom žalovaná termín tohto pojednávania vzala na vedomie, ale na pojednávanie dňa 9.1.2018 sa bez ospravedlnenia nedostavila. Súd prvej inštancie preto nepochybil, keď dňa 9.1.2018 pojednával v neprítomnosti žalovanej a na tomto pojednávaní vyniesol napadnutý rozsudok. 11. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 297,99 eur s prísl. (výrok I.). Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil tento výrok napadnutého rozsudku. 12. Výrok o trovách konania, ktorý odvolaním napadol žalobca, nie je vecne správny. Žalobca bol totiž v spore úspešný pokiaľ ide o sumu 297,99 eur s prísl. a preto mu patrí v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Ako to uviedol súd prvej inštancie v ods. 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku, žalovaná dňa 2.1.2018, teda až po podaní žaloby, zaplatila žalobcovi 10,- eur, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu v tomto rozsahu späť a konanie bolo v tejto časti zastavené. Z toho je zrejmé, že zastavenie konania procesne zavinila žalovaná a preto žalobcovi v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. aj v tejto časti vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď vychádzal z toho, že žalobca v časti sumy 10 eur s prísl., ohľadom ktorej bolo konanie zastavené, nemal v konaní úspech, resp. že zavinil zastavenie konania v tejto časti. 13. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 388 C.s.p. výrok napadnutého rozsudku o trovách konania tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 14. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 10,- eur s prísl. zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).