Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/122/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516216581 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516216581.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci rozvodu manželstva účastníkov: K.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., H. L. č. XXX, korešpondenčná adresa F., C. 2, zastúpený IUGIS Legal, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Čsl. brigády 1615/12, Liptovský Mikuláš, a K.. Y. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., Q. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátska kancelária, Drieňová 1/D, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému H. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/357/2016-85 zo dňa 30.06.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 11.09.2004 v Bratislave, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu F. T. vo zv. XX, ročník XXXX, na str. XXX pod por. č. XXX. Maloletého H. F., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok určil obom rodičom. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd prvej inštancie schválil dohodu rodičov ohľadne styku otca s maloletým H. tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie. 2. Súd prvej inštancie mal preukázané podmienky na rozvod manželstva účastníkov. V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému H. na čas po rozvode. Súd prvej inštancie mal preukázané podmienky na strane matky pre zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, pričom prihliadol aj na vôľu obidvoch rodičov, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky so spoločnou správou majetku a zastupovaním maloletého. O výške vyživovacej povinnosti rozhodoval s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov a odôvodnené potreby. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého, do ktorých napriek prvotnému nesúhlasu otca s návštevou súkromnej základnej školy, zahrnul súd prvej inštancie aj náklady s ňou spojené vzhľadom na okolnosti prípadu a preukázané úzkostné prežívanie dieťaťa v predchádzajúcom školskom zariadení a právo dieťaťa na rozvoj jeho osobnosti, nadania a fyzických schopností za zohľadnenia bežných potrieb a sociálneho postavenia maloletého. Prihliadol na záujmové aktivity maloletého a považoval za dôvodné zaviazať otca k plateniu výživného vo výške XXX eur mesačne. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie v časti určenia výživného matka maloletého. Nesúhlasila so sumou XXX eur mesačne, ktorá je podľa jej názoru nedostatočná na zabezpečenie potrieb maloletého. Uviedla, že súd prvej inštancie zistil správny jej príjem za rok 2015 - 2016 a časť v roku 2017, poukázala však na to, že časť príjmu je nenárokovateľná. Sú to odmeny za pracovné výkony, ktoré sú jej vyplácané vo forme ročného bonusu, teda pravidelná suma, s ktorou matka môže s istotou rátať, predstavuje nie priemernú mesačnú mzdu, ako ju zistil súd prvej inštancie v rozpätí X.XXX eur až X.XXX eur, ale sumu X.XXX eur. Súd prvej inštancie nezistil správne jej majetkové pomery, keď konštatuje, že je vlastníčkou bytu. V konaní dňa 06.06.2017 uvádzala, že nie je vlastníčkou nehnuteľnosti. Podľa jej vedomostí ani otec nie je vlastníkom nehnuteľnosti, uzurpoval si však v plnom rozsahu využívanie vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu a cestnému motocyklu nadobudnutých počas manželstva, čím na jej strane vznikli náklady na zabezpečenie cestovania. Spochybnila výšku príjmu otca, ktorá nedosahuje sumu X.XXX,XX eur, ako konštatuje rozsudok, ale X.XXX eur. Súd postavil výšku vyživovacej povinnosti na skutočnosti, že ona má vyšší príjem, a preto je táto povinná finančne saturovať väčší podiel výdavkov na dieťa. Namietala však, že maloletý má 10 rokov, je potrebné mu poskytovať osobnú starostlivosť, vykonávať nad ním nevyhnutný dohľad a tento názor súdu nepovažuje za správny. Maloletému poskytuje plný rozsah osobnej starostlivosti najlepšie ako vie, čoho dôkazom sú aj školské výsledky, jeho správanie v škole, k autoritám, rovesníkom, absenciou výchovných problémov a dobrá úroveň zdravotného stavu. Preto nepovažuje za správny názor súdu prvej inštancie, že vzhľadom na jeho vek kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti už v relatívne nízkom rozsahu. Ona poskytuje časť svojej vyživovacej povinnosti práve vo forme osobnej starostlivosti a tiež aj vo forme uspokojovania bytových potrieb. Podiel vyživovacej povinnosti by mal byť za daných okolností viac na ťarchu otca ako na jej ťarchu. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a určiť na čas po rozvode vo výške 300 eur mesačne. 4. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. 5. Otec navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Predmetom odvolacieho konania je určenie výživného na maloletého H. F., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, účastníkmi konania sú matka, otec, maloletý a kolízny opatrovník. 9. Správne rozhodol súd prvej inštancie o výške výživného, keď vychádzal z možností, schopností, majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletého. Odôvodnené potreby maloletého je treba posudzovať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické. Uvedeným sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o výživnom na maloletého. Maloletý je vo veku 11 rokov, na jeho výživu sú určené aj rodinné prídavky ako príspevok štátu. Matka má taktiež vyživovaciu povinnosť voči maloletému, ktorú čiastočne kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloletého. Odvolací súd nemohol nechať bez povšimnutia aj rodičovskú dohodu, ktorú uzavreli rodičia ohľadne styku otca s maloletým H., pričom otec má rozsiahly styk s maloletým, kedy mu tiež vzniknú výdavky, ktoré v súvislosti s týmto je povinný znášať. Námietky, ktoré matka v odvolaní uplatnila, nemajú podstatný vplyv na výšku vyživovacej povinnosti stanovenej otcovi. Pokiaľ matka poukazuje na iné rozhodnutia súdov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že každé rozhodnutie je individuálne, a preto ani na uvedené nebolo možné prihliadnuť. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými potrebnými skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého a odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. 10. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP v napadnutej časti, pretože je správne. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).