Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/157/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516216658 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516216658.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu : Bytový podnik Petržalka s.r.o., so sídlom Haanova 10, Bratislava, IČO : 36 821 012, zast. JUDr. Maroš Palik, advokát, so sídlom Muchovo nám. 12, Bratislava, proti žalovanému : U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, V., zast. Mgr. Zdenko Nováček, advokát, so sídlom Brančská 7, Bratislava, o zaplatenie 3.436,04€ s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/218/2016-59 zo dňa 30. novembra 2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 436,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3 328,08 € od 16.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe s poukazom na ust. § 274 a § 275 C.s.p. dôvodiac, že na pojednávanie dňa 30.11.2017, o ktorom mal žalovaný vedomosť sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Predvolaniami na pojednávania 27.07.2017 a 28.09.2017 bol žalovaný poučený o následkoch nedostavenia sa na termín pojednávania. Žalobca navrhol rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie a keďže v predmetnom spore žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa, jeho postavenie upravuje Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov súd o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca mal vo veci samej plný úspech, preto má právo na náhradu trov v celom rozsahu. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Rozsudok odvolaním napadol žalovaný pre nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) C.s.p., napĺňajúc tak súčasne odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) C.s.p. v dôsledku čoho žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil porušením § 299 ods. 1 C.s.p. - rozsudok pre zmeškanie bol vydaný v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, na čo žalovaný opakovane v konaní upozorňoval, s čím sa však súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Súd prvej inštancie porušil aj § 274 písm. a) C.s.p., keďže na pojednávanie 30.11.2017 žalovaný nielenže nebol predvolaný, bol naň len upovedomený, avšak ani kde nebol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že predmetom žaloby je nedoplatok na vyúčtovaní ceny spotrebovaných plnení, ktoré iní dodávatelia poskytovali v súvislosti s prevádzkou bytového domu. Žalobca ako taký nie je dodávateľom týchto plnení a nedoplatky vymáha na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy bytového domu v mene ostatných vlastníkov priestorov v dome. Je teda zrejmé, že vzťah medzi žalobcom (správcom domu, ktorý priamo zo zákona samostatne koná v mene ostatných vlastníkov) a žalovaným (vlastníkom bytu) v súvislosti s dodávkami energií do domu nie je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa, nejedná sa o vzťahom spotrebiteľský. Žalovaný bol riadne a v súlade so zákonom poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Stalo sa tak vo všetkých písomných predvolaniach, ktoré mu adresoval súd na pojednávania. Žalovaný v podstate tvrdí, že ak nie je účastník písomne predvolávaný ale je o termíne upovedomený súdom osobne na predchádzajúcom pojednávaní, je vydanie rozsudku pre zmeškanie vylúčené (lebo, ako tvrdí, nebol na pojednávanie "predvolaný"). Takéto závery nemajú oporu v texte a výklade zákona, sú účelové a v konečnom dôsledku nesprávne. Otázka predchádzajúcej aktivity, resp. pasivity v konaní je právne irelevantná. Boli preto splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje súdu vyhodnotiť predmetné odvolanie žalovaného ako nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Žalovaný v replike argumentoval, že už len samotný žalobný nárok sa preukázateľne dotýka uspokojovania vlastných životných potrieb žalovaného, ktoré sa mu dostávajú výhradne len dodávateľským spôsobom (či už od samotných dodávateľov médií/podnikateľov, alebo cestou ich zastrešenia prostredníctvom samotného žalobcu/tiež podnikateľa), najmä keď celé toto konanie sa vedie len okolo spornej „dodávky studenej vody", ktorá sa mu ako koncovému odberateľovi taktiež dostáva len dodávateľským spôsobom. Čo i len jeden obyvateľ bytového domu, ako koncový odberateľ podnikateľsky dodávaných služieb, bol pozbavený spotrebiteľskej ochrany len preto, že dodávky služieb sa medzi jednotlivých ich koncových spotrebiteľov rozpočítavajú (najmä keď aj meradlo studenej vody nie je vlastným meradlom žalovaného, ale meradlom dodávateľa studenej vody, podnikateľa). „Spotrebiteľská otázka" ako vôbec podmienka vydania rozsudku pre zmeškanie, mala byť už len z titulu presvedčivosti a preskúmateľnosti napadnutého rozsudku vyriešená už priamo v ňom, a nie že ju v rozpore so zásadou „dvojinštančnosti konania“ sa začína riešiť až v odvolacom konaní, priamo tak pripravujúc strany sporu o riadny opravný prostriedok voči takémuto jej vôbec prvotnému posudzovaniu. Žalovaný v upovedomení o pojednávaní nariadenom na 30.11.2017 nebol nikde „poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie", i keď podľa § 52 ods. 1 z.č. 543/2005 Z.z. toto poučenie, ak by bolo dané, by muselo tvoriť esenciálnu súčasť zápisnice z pojednávania o nariadení pojednávania na 30.11.2017, už len pre čo teda nemohlo dôjsť k splneniu základnej podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 písm. a) C.s.p.. Predvolania na 27.07.2017 a 28.09.2017, ktorých sa žalovaný riadne zúčastnil, nie sú žiadnym predvolaním na pojednávanie 30.11.2017, pričom aj z procesne analogických § 172 a § 273 C.s.p. vyplýva, že toto „poučenie" nemôže byť všeobecné, či dané na iné skoršie pojednávanie, ale musí byť dané vždy pre to ktoré konkrétne pojednávanie. 5. Žalobca dupliku nepodal. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu dôvodov podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené podmienky (§ 356 písm. b/ C.s.p.). 7. Súd prvej inštancie v súdenej veci aplikoval postup v zmysle § 274 C.s.p. tvrdiac, že pre vydanie takéhoto rozsudku mal splnené podmienky, so záverom ktorým nemožno súhlasiť. Podmienky normované v ust. § 274 C.s.p. musia byť splnené kumulatívne. V zmysle nich sa vyžaduje, aby sa žalovaný na pojednávanie vo veci nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v tomto konkrétnom predvolaní bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Doslovný text cit.ust. nepripúšťa iný výklad, ako ten, že žalovaný musí byť takto poučený zo zákona v každom predvolaní na pojednávanie, a to bez ohľadu na formu, akou a vykoná. Nestačí teda urobiť poučenie len pri jednom predvolaní, ako sa mylne domnieva súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa v tomto kontexte odvoláva na poučenie o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v predvolaní na pojednávania 27.07.2017 a 28.09.2017. K vyhláseniu rozsudku pre zmeškania však došlo na pojednávaní konanom dňa 30.11. 2017, na pojednávanie ktoré žalovaný nebol písomne predvolaný, ale bol o ňom súdom ústne upovedomený na pojednávaní konanom dňa 28. 09. 2017. K tomu, aby mohol súd prvej inštancie v takomto prípade rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, musel by na pojednávaní dňa 28.9.2017 poučiť žalovaného o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, skutočnosť ktorá by musela byť zachytená v zápisnici o pojednávaní v zmysle § 52 ods. 1 vyhl.č. XXX/XXXX Z.z o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy. Keďže súd prvej inštancie tento obligatórny postup nedodržal, nedošlo k naplneniu zákonom predpokladaných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 C.s.p.. 8. Vydaniu rozsudku pre zmeškanie v súdenej veci bráni aj ust. § 299 ods.. 1 C.s.p., keďže rozsudok pre zmeškanie bol vydaný v neprospech spotrebiteľa. 8.1. Súd prvej inštancie, stroho konštatoval, že ..“ v predmetnom spore žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa, jeho postavenie upravuje Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov“..., avšak bez toho, aby toto konštatovanie bližšie zdôvodnil, pričom zdôvodnenie tejto argumentácie si vyžadoval postoj žalovaného, ktorý sa statusu spotrebiteľa aktívne domáhal. Naviac je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie zaujal k otázke spotrebiteľa odlišné stanovisko od ustálenej súdnej praxe, z ktorej vyplýva, že ..“na zmluvu o výkone správy sa okrem ustanovení zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vzťahujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka a to najmä ust. §34 až § 42 Občianskeho zákonníka, pričom nemožno opomenúť aj aplikáciu ust. § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka obsahujúcu úpravu spotrebiteľských zmlúv“. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je tak zrejmé, že tak vlastníci, ako fyzické osoby spĺňajú legálnu definíciu spotrebiteľa (pozri ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) rovnako tak správca je ako podnikateľ dodávateľom, lebo pri uzatváraní a plnení zmluvy o výkone správy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 8.2. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že súd prvej inštancie svojim konaním postavenie spotrebiteľa žalovanému konkludentne priznal. Ak potom v rozpore s legitímnym očakávaním žalovanému postavenie spotrebiteľa uprel, bolo mu odopreté právo na spravodlivý súdny proces. Povinnosťou každého súdu je aby vo svojom rozhodnutí „ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby sťažovateľ nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú" (III. ÚS 311/07), pričom má „vychádzať z racionálnej argumentácie, ktorá vylučuje akúkoľvek ľubovôľu vo výklade..." [IV. ÚS 214/04, IV. ÚS 123/08, IV. ÚS 313/08) 8.3. Tým, že sa žalovaný postavenia spotrebiteľa iniciatívne domáhal (v odpore zo dňa 14.2.2017, ako aj vo vyjadrení zo dňa 18.10.2017), ako aj tým, že súdna prax ustálila postavenie vlastníka bytu za spotrebiteľa (pozri ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) pri sporoch vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy bolo povinnosťou súdu prvej inštancie presvedčivo vysvetliť, prečo žalovanému toto postavenie nepriznal. Kvalifikované a vyčerpávajúce zodpovedanie tejto otázky je pritom zásadné, vo vzťahu k posúdeniu procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 299 ods. 1 C.s.p., pretože ustanovenia § 172 a § 273 ž 281 C.s.p. o rozsudku pre zmeškanie ako sankcie za procesnú pasivitu strán v konaní nemožno použiť, ak by mal byť takýto rozsudok vydaný pre zmeškanie spotrebiteľa. 9. Obe závažné pochybenia súdu prvej inštancie sú z procesného hľadiska nenapraviteľné v odvolacom konaní a korekciu porušených procesných práv žalovaného možno v odvolacom konaní docieliť len zrušením takéhoto rozsudku pre zmeškanie, v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b ) C.s.p. zrušil a s odkazom na ustanovenie § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Prvoinštančný súd sa vysporiada so všetkými prostriedkami procesnej obrany žalovaného a po vykonanom dokazovaní na podklade navrhnutých, resp. predložených dôkazov vo veci rozhodne o uplatnenom nároku rozsudkom v zmysle § 212 C.s.p. , keď vydaniu rozsudku pre zmeškanie bráni postavenie žalovaného ako spotrebiteľa s tým, že nové rozhodnutie bude spĺňať požiadavky kladené na súdne rozhodnutie v zmysle § 220 ods. 2, 3, 4 C.s.p. 11. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinštančného tak i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).