Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoR/1/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516216963 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516216963.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXX/XX, XXX XX T., zastúp.: BADUCCI Legal, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900, proti žalovanému: SULKA, s.r.o., Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 333 816, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 23 Cr/33/2016-42 zo dňa 28.02.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 23 Cr/33/2016-56 zo dňa 20.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 23 Cr/33/2016-42 zo dňa 28.02.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 23 Cr/33/2016-56 zo dňa 20.08.2017 p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 03.11.2016 Všeobecným Rozhodcovským súdom SR, so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, Slovenská republika, pod sp. zn. 584/OB/2408016 v právnej veci žalobcu: SULKA, s.r.o., Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 333 816, proti žalovanému: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXX/XX, XXX XX T., a to až do právoplatného skončenia konania v predmetnej veci vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cr/33/2016. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 584/OB/2408016 vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR, so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, a zároveň navrhol odložiť vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca dôvodil žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ako i návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nedostatkom spočívajúcim v právomoci rozhodcovského súdu, keď rozhodcovský súd stručne v odôvodnení rozsudku konštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu je daná rozhodcovskou doložkou obsahujúcou predložený písomný dokument zo dňa 16.09.2016, podpísaný sporovými stranami. Týmto dokumentom bola, ale zrejme faktúra žalovaného č. 10150985 zo dňa 16.09.2015, vystavená spoločnosti FORGI, s.r.o., IČO: 36 847 267 na úhradu tovaru - Molitan 2000x900x15 v celkovej fakturovanej sume vo výške 6,60 eur, v rámci ktorej došlo podľa rozhodcovského súdu k dohode o tom, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú s firmou SULKA, s.r.o., sa rozhodnú pred všeobecným rozhodcovským súdom SR zriadeným pri Záujmovom združení asociácia pre rozvoj podnikania, Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 45 745 862. Podľa názoru žalobcu však predmetná doložka nepredstavovala dohodu strán o právomoci rozhodcovského súdu v rozsahu, ako si ju určil žalovaný; predstavovala vôľu strán podriadiť jurisdikcii rozhodcu riešenie výlučne len tých sporov, ktoré vznikli, poprípade vzniknú medzi žalovaným a spoločnosťou FORGI, s.r.o. 2. Súd prvej inštancie konštatoval, že výsledok konania vedeného pod sp. zn. 23Cr/33/2016 o zrušení rozhodcovského rozsudku môže mať vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, a preto je dôvodné vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do skončenia konania sp. zn. 23Cr/33/2016 odložiť vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a s poukazom na ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a), § 41 ods. 1 prvá veta a § 40 ods. 3 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), keďže výkonom napadnutého rozhodnutia rozhodcovského súdu by mohla byť žalobcovi spôsobená ujma na jeho právach. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zákon nestanovuje žiadne konkrétne podmienky, za splnenia, ktorých môže súd návrhu účastníka na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vyhovieť, neuvádza napríklad, že by bol odklad vykonateľnosti možný, len ak hrozí značná ujma alebo ak je tu predpoklad, že sa žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovie. Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je dočasným a predbežným procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia, pričom preventívnosť spočíva predovšetkým v snahe predísť vzniku škôd a nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že zo znenia § 40 ods. 2 ZoRK je možné vyvodiť len základnú podmienku žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to podanie v zákonnej lehote. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, zmätočné a nepreskúmateľné, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi ani s tvrdením žalovaného. Žalovaný mal za to, že sám žalobca sa zbavuje majetku a účelovo ho prepisuje, čím sa môže dopúšťať trestného činu poškodzovania veriteľa v zmysle § 239 Trestného zákona. Odkladom vykonateľnosti môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu zaplatenia náhrady škody od žalobcu z dôvodu jeho rýchlosti v zbavovaní sa a prepisovaní majetku spoločnosti na iné osoby. Žalovaný mal za to, že v zmysle § 40 ods. 3 ZoRK je súd povinný prihliadnuť najmä na predbežne sa javiacu pravdepodobnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku a vyvážiť hroziacu ujmu v prípade okamžitého výkonu rozhodcovského rozsudku a rovnako naopak, v prípade odkladu vykonateľnosti. Pri odôvodnení súdu vo veci hroziacej závažnej ujmy nie je dostačujúce výlučne poukázať na dôvody navrhované žalobcom, ale súd má povinnosť konkretizovať, aká závažná ujma bezprostredne hrozí žalobcovi oprávneným výkonom rozhodnutia a z akých konkrétnych okolností takúto obavu vyvodil. Žalovaný ďalej poukázal na § 236 Civilného sporového poriadku a mal za to, že z hľadiska vážnosti zásahov do účinkov rozhodnutia rozhodcovského súdu, na ktoré sa hľadí rovnako ako na rozhodnutie štátneho súdu, sa vyžaduje podrobnejšie odôvodnenie, uvedenie konkrétnych skutkových okolností a posúdenie, či tieto napĺňajú dôvody na odklad vykonateľnosti a tento úsudok o naplnení predpokladov v odôvodnení rozhodnutia náležite uviesť. Žalovaný považoval odvolaním napadnuté rozhodnutie len za opis dôvodov, ktoré uviedol žalobca a zákonných ustanovení bez akejkoľvek úvahy súdu alebo akéhokoľvek aspoň stručného vecného odôvodnenia súdu, ktorý automaticky vyhovel žalobcovi bez úvahy o následkoch a vystavil poškodeného vyššiemu riziku neuspokojenia škody, aj keď žalovaný podával na rozhodcovský súd žalobu s najlepším úmyslom náhrady škody vyplývajúcej zo zneužitia hospodárskej súťaže formou porušenia obchodného tajomstva v zmysle § 41 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej existencia a výška nie je sporná. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia v návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, žalobca iba účelne zavádzal bez dôkazu o svojich tvrdeniach a súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neuviedol okolnosti a dôvody, o ktoré sa opieral pri posúdení skutkových a právnych podmienok odkladu vykonateľnosti, preto žalovaný žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. 4. Písomným vyjadrením zo dňa 13.10.2017 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca. Poukázal na to, že § 40 ods. 1 a 3 ZoRK neuvádza konkrétne dôvody, pre ktoré súd môže odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a musí skúmať, či samotný žalobný návrh žalobcu po formálnej stránke spĺňa zákonom ustanovené predpoklady pre ďalšie konanie a či je žalobca aktívne legitimovaný. Žalobca sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom uznesení a uviedol, že žalovaný sa už pokúsil na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku dňa 18.11.2016 prostredníctvom exekútorského úradu súdneho exekútora N.. W. N. začať exekučného konanie v neprospech žalobcu. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.01.2017, č.k. 59Er/2050/2016-65, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, pričom sa exekučný súd prvej inštancie stotožnil s názorom žalobcu vo veci právomoci Všeobecného Rozhodcovského súdu SR, o čom žalobca informoval súd prvej inštancie podaním zo dňa 30.01.2017. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že odkladom vykonateľnosti došlo k vážnemu ohrozeniu zaplatenia náhrady škody od žalobcu, nakoľko odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nijakým spôsobom nezhorší postavenie žalovaného, pričom umožnenie odkladu vykonateľnosti sa viaže výlučne na splnenie jedinej podmienky, a to, že na súde prebieha súčasne konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku; táto bola žalobcom splnená. Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že takmer identické odvolanie voči uzneseniu o odklade vykonateľnosti podal žalovaný aj v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cr/14/2016, pričom Krajský súd v Bratislave o danom odvolaní rozhodol právoplatne tak, že odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku potvrdil. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Podľa § 387 ods. Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 8. Podľa § 40 ods. 3 ZoRK v znení neskorších predpisov, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. 9. Účastník rozhodcovského konania sa žalobou podanou na príslušnom všeobecnom súde v lehote podľa ustanovenia § 41 ods. 1 môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, za podmienok uvedených v ustanovení § 40 ods. 1 - 4 zákona č. 244/2002 Z.z. Inštitút odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zabezpečuje ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka rozhodcovského konania, za predpokladu, ak účastník konania, ktorý podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takýto návrh na odklad vykonateľnosti podá. Úlohou súdu konajúceho vo veci návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku je zvážiť povolenie odkladu vykonateľnosti tohto rozhodnutia rozhodcovského súdu. Táto ochrana je dočasná, jej účelom je dočasne zastabilizovať práva a povinnosti účastníkov rozhodcovského konania do doby, pokiaľ o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nerozhodne právoplatne všeobecný súd. Dočasne smeruje k takej úprave pomerov účastníkov rozhodcovského konania, ktorá pred definitívnym rozhodnutím o zákonnosti vydania rozhodcovského rozsudku zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia toho účastníka rozhodcovského konania, v prospech ktorého z výroku rozhodcovského rozsudku vyplýva určité plnenie, alebo právo, v záujme predchádzania prípadných s tým súvisiacich následných nárokov na náhradu škody. Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je dôvodný tam, kde existuje opodstatnená obava, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré môžu v budúcnosti nastať, výkon spochybneného rozhodcovského rozsudku naruší práva inej osoby, spôsobí nezvratný protiprávny následok, prípadne ohrozí súčasný status povinného a členov jeho rodiny. Takto plní významnú ochrannú a preventívnu funkciu v záujme predchádzania protiprávneho stavu, ktorý by výkon neskôr zrušeného rozhodcovského rozhodnutia mohol nezvratne spôsobiť. 10. Základným účelom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu je teda ochrana toho, kto o jeho odklad žiada, pričom však musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Odklad právoplatného rozhodnutia rozhodcovského súdu má mimoriadny charakter, pretože súd v takomto prípade pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného rozhodnutia rozhodcovského súdu a preto k vydaniu takéhoto rozhodnutia by malo dôjsť v celkom výnimočných a odôvodnených prípadoch. 11. Dôraz na skúmanie dôvodu, pre ktorý sa navrhuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia a dôsledné zváženie následkov, ktoré nastanú v prípade, ak nebude dočasná ochrana spočívajúca v odklade vykonateľnosti inak právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdom povolená, si vyžaduje predovšetkým samotný charakter exekučného konania, v ktorom platí ako jedna z nosných zásad zákaz restitutio in integrum (§ 61 Exekučného poriadku) a s tým súvisiace procesy reparácie a satisfakcie. Na druhej strane však nesmie byť narušená ochrana legitímnych záujmov aj ostatných účastníkov konania. Nakoľko v exekučnom konaní navrátenie do pôvodného stavu je nemožné, dočasný odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku je dôvodnou požiadavkou zo strany žalobcu. 12. Zo žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odkladu jeho vykonateľnosti má odvolací súd za preukázané, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 584/OB/2408016 zo dňa 03.11.2016, vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR, so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, a zároveň navrhol odložiť jeho vykonateľnosť. Žalobu odôvodnil tým, že Všeobecný Rozhodcovský súd SR v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZoRK v znení neskorších predpisov rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah rozhodcovskej doložky. Uviedol tiež, že v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZoRK procesný postup rozhodcovského súdu a priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. V žalobnom návrhu navrhol, aby súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa domáha, a to z dôvodu závažnej ujmy. 13. Odvolací súd sa vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu domnieva, že za daného stavu, pokiaľ sa žalobca ako účastník rozhodcovského konania a ako povinný subjekt v zmysle výroku rozhodcovského rozsudku, dovoláva preskúmania zákonnosti vydaného rozhodcovského rozsudku, je dôvodné predbežne odložiť vykonateľnosť toho rozhodcovského rozsudku, nakoľko jeho zákonnosť bola v predmetnom sporovom konaní spochybnená a namietaná. Je namieste zdôrazniť, že nie je nepochybné, že rozhodcovské doložka bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá platne, o čom svedčí aj uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59 Er/2050/2016-65 zo dňa 13.01.2017, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku zamietnutá, a to práve z dôvodu pochybností o platne uzatvorenej rozhodcovskej doložke, v zmysle ktorej bola daná právomoc Všeobecného rozhodcovského súdu SR so sídlom v Bratislave rozhodnúť všetky spory, ktoré vzniknú alebo vznikli medzi povinným (žalobcom) a oprávneným (žalovaným). Okresný súd Bratislava V v odôvodnení daného uznesenia uviedol, že „je zrejmé, že rozhodcovská doložka bola uzavretá medzi oprávneným a spoločnosťou FORGI s.r.o.. so sídlom Nemšová. Školská 594/11, IČO: 36 847 267. Hoci za túto spoločnosť konal povinný ako konateľ spoločnosti, nemožno v tomto prípade aplikovať rozhodcovskú doložku, a teda založiť právomoc rozhodcovského súd aj voči povinnému ako fyzickej osobe. Povinný, ako fyzická osoba, nebol účastníkom vyššie uvedenej faktúry, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať prípadný spor medzi povinným a oprávneným. Medzi oprávneným a povinným nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., nakoľko zákon predpokladá, že ide o dohodu medzi zmluvnými stranami.“ 14. Vzhľadom na spochybnenú zákonnosť rozhodcovského rozsudku a vôbec legitimitu celého rozhodcovského konania, je žiaduce a korektné odložiť predbežne vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a to v záujme predchádzania prípadných nežiaducich protiprávnych stavov. Odvolací súd odmieta tvrdenie obsiahnuté v odvolaní žalovaného o nedostatočnom vysporiadaní sa s argumentáciou žalobcu a žalovaného. Dôvody, pre ktoré súd považoval za potrebné a vhodné odložiť dočasne vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorého zákonnosť je predmetom skúmania vo veci samej, považoval za dostatočné. 15. Odvolací súd ďalej konštatuje, že žiadne okolnosti nenasvedčujú obavám, že by sa predbežný odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dotkol oprávnených práva záujmov druhého účastníka rozhodcovského konania takým zásadným a závažným spôsobom, ktorý by takéto rozhodnutie súdu vylučoval. Žalovaný ničím nepreukázal, že by výkon tohto rozhodnutia by už bol zmarený alebo znemožnený. 16. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, keď odložil vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR, so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, Slovenská republika, dňa 03.11.2016 pod sp. zn. 584/OB/2408016, nakoľko v konaní nebola osvedčená skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola platne uzavretá. 17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 19. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).