Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/114/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010261 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010261.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obvineného R. H., pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 25.04.2017 sp. zn. 3T/35/2017, na neverejnom zasadnutí konanom 01. februára 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie a okresnému súdu sa u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Bratislava V z 25. 04. 2017 sp.zn. 3T/35/2017 podľa § 244 ods. 1 písm. c/, § 215 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zastavil trestné stíhanie obvineného R. H., pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005, na tom skutkovom základe, že dňa 27.10.2003 v presne nezistenom čase po 11,00 hodine v U. na E. č. XX na druhom poschodí v byte na meno N., po predchádzajúcej dohode s K. X., voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené podľa § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. dňa 22.002.2017 s právoplatnosťou dňom 25.02.2017, lúpežne prepadli poškodenú D. N. takým spôsobom, že zazvonili v čase obeda na byte poškodenej s tým, že jej priniesli G., na čo im otvorila dvere a kázala jednému z nich, aby položil krabicu na podlahu, pričom ako prvý pokladal krabicu na zem, druhý jej chytil odzadu obe ruky, ktoré jej stočil dozadu za chrbát, následne ju vltačil do detskej izby, kde ju zvalil na gauč, prehodil cez ňu deku a ruky jej zviazal páskou za chrbtom, pričom jej hovoril, že keď bude ticho, neublíži jej, následne ju v izbe uzamkli a prehľadali celý byt, kde zobrali poškodenej z peňaženky položenej v chodbe najmenej 1000 ,- Sk, poškodená D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., E. č. XX, neutrpela žiadne zranenia. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že po predbežnom prejednaní obžaloby a preskúmaní spisového materiálu zistil splnenie podmienok pre postup podľa § 215 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por., nakoľko trestné stíhanie obvineného R. H. je premlčané. Prvostupňový súd ďalej vyslovil, že vo vzťahu k obvinenému R. H. boli vykonávané úkony smerujúce k trestnému stíhaniu páchateľa v časovom rozpätí od vznesenia obvinenia dňa 27. 10. 2003 do marca 2004 (znalecký posudok kriminalistického a expertízneho ústavu) a od 08. 12. 2016 - výsluch obvineného R. H. - už tretí opakovaný, resp. od 30. 01. 2017 - výsluch svedkyne D. N. (opäť už tretí opakovaný) a 30. 01. 2017 svedka R. W.. V tomto medziobdobí 12 a pol roka bol vykonaný jediný dôkaz - dňa 28. 10. 2010 - opätovný výsluch R. H.. Tohto obvineného, ktorý pri výsluchoch v roku 2003 využil svoje právo nevypovedať a po skončení vykonávaniu bloku dôkazov v marci 2004 nebol 6 a pol roka vykonaný akýkoľvek dôkaz a zrejme nevystala potreba doplniť dokazovanie výsluchom obvineného reakciou na ktorýkoľvek z dôkazov vykonaných od 27. 11. 2003, kedy tiež využil právo nevypovedať, pričom okrem doručenia vyšetrovateľovi znaleckého posudku v marci 2004, teda po uvedenom výsluchu obvineného R. H., nebol vykonaný žiadny dôkaz, takže je zrejmé, že aj výsluch obvineného R. H. dňa 28. 10. 2010 nemal byť reakciou na vykonanie iných, predchádzajúcich dôkazov, alebo bol čisto účelovým úkonom pre formálne prerušenie premlčania jeho trestného stíhania, keďže po 7 rokoch aj vyšetrovateľ potreboval zakryť prieťahy v konaní a prerušiť tok plynutia premlčacej doby. Takýto ničotný úkon nie je v súlade s ustanovením § 87 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. ako úkon smerujúci k trestnému stíhaniu páchateľa a preto ho ani okresný súd nemohol uznať ako úkon prerušujúci premlčanie trestného stíhania. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote v zmysle § 187 ods. 1 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 244 ods. 3 Tr. por. podal sťažnosť prokurátor. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, nakoľko má za to, že trestné stíhanie obvineného R. H. nie je premlčané. Plynutie premlčacej doby prerušila tak žiadosť o predvedenie obvineného R. H. zo dňa 06. 10. 2010, jeho výsluch dňa 28. 10. 2010, žiadosť o pripojenie sa k pátraniu zo dňa 26. 01. 2011, ako aj ďalšie úkony trestného konania, pričom premlčacia doba spočívala počas prerušenia trestného stíhania. Obžaloba bola teda na obvineného R. H. právom podaná a prejednanie veci pred okresným súdom na hlavnom pojednávaní je plne dôvodné. Prokurátor dal do pozornosti sťažnostnému súdu, že výsluch obvineného R. H. vykonaný dňa 28. 10. 2010, ako aj na neho nadväzujúce úkony orgánov činných v trestnom konaní, neboli účelovými, formálnymi úkonmi, len za účelom prerušenia plynutia premlčacej doby, ale v danom mieste a v čase mali svoje reálne opodstatnenie. Len z toho, že medzi výsluchmi obvinených R. H. a K. X. uplynulo dlhšie časové obdobie a obvinený R. H. odmietol vypovedať, nemožno vyvodzovať účelovosť tohto úkonu. Tento úkon sa týkal priamo obvineného R. H. (nie spoluobvineného K. X.) a bol v zmysle Trestného poriadku jedným zo základných dôkazných prostriedkov a bezprostredne smeroval k trestnému stíhaniu obvineného. Súd prvého stupňa nemôže bez ďalšieho založiť záver o jeho účelovosti pre zohľadnenie výlučne časového hľadiska jeho vykonania bez toho, aby prihliadol na ďalšie okolnosti. V prípravnom konaní vznikla v roku 2010 po pridelení inému vyšetrovateľovi PZ, potreba opätovného vypočutia obvinených vyvolaná dlhým časovým odstupom od ich posledného výsluchu, keď medzičasom došlo ku rekodifikácii Trestného zákona a Trestného poriadku. Obvinených bolo potrebné vypočuť ku stíhanému skutku a jeho okolnostiam a zároveň ich poučiť v zmysle vtedy aktuálne účinných právnych predpisov. Vzhľadom na rekodifikáciu predpisov trestného práva u obvinených tiež pominuli dôvody povinnej obhajoby. Tomu zodpovedá aj procesný postup vyšetrovateľky PZ v konaní, keď dňa 06. 10. 2010 vyhotovila žiadosť o predvedenie obvineného R. H. a žiadosť o predvedenie obvineného K. X., a to v dňoch 28. 10. 2010 a 29. 10. 2010. Následne sa obvinený R. H. na výsluch dostavil dňa 28. 10. 2010, na ktorom odmietol vypovedať. Obvinený K. X. sa na výsluch nedostavil, pričom vyšetrovateľke PZ bola dňa 03. 11. 2010 príslušným obvodným oddelením PZ doručená správa o neúspešnosti predvedenia tohto obvineného, nakoľko nemal presne ustálenú adresu trvalého bydliska, pričom lustráciou bolo zistené, že je od mája 2009 v Anglicku a na Slovensko sa „tak skoro nevráti“. Na základe toho dňa 26. 01. 2011 vyšetrovateľka PZ vyhotovila žiadosť o pripojenie sa k pátraniu po obvinenom K. X., na ktorého bol Okresným súdom Pezinok v konaní pod sp.zn.2T/32/2010 vydaný príkaz na zatknutie. Následne bolo dňa 31. 01. 2011 uznesením vyšetrovateľky PZ trestné stíhanie prerušené podľa § 228 ods. 2 písm. a/ Tr. por., nakoľko nebolo možné pre neprítomnosť obvineného vec náležite objasniť. Dňa 15. 03. 2016 vyšetrovateľ PZ vydal uznesenie podľa § 228 ods. 5/ Tr. por., ktorým rozhodol o pokračovaní v trestnom stíhaní, lebo dôvod na prerušenie pominul. Prokurátor tiež zdôraznil, že dňa 03. 03. 2016 bola súdom prijatá správa od národnej ústredne SIRENE, že obvinený K. X. bol vo T. U. zadržaný na základe európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp.zn.1T/137/2009 zo dňa 17. 02. 2016. V trestnom stíhaní teda nebolo pokračované z dôvodu, že prokurátor už ďalej nemohol akceptovať nečinnosť vyšetrovateľa, ako to uvádza nepresne okresný súd v rozhodnutí, ale na základe zadržania obvineného K. X. vo T. U., pričom následne boli vo veci vykonávané ďalšie procesné úkony vyplývajúce z vyšetrovacieho spisu. Na základe uvedeného prokurátor vyslovil názor, že výsluchom obvineného R. H. dňa 28. 10. 2010 bolo plynutie premlčacej doby prerušené a začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Na dôvažok prokurátor zdôraznil, že okresný súd nie je oprávnený určovať a hodnotiť rozsah úkonov vyšetrovania v prípravnom konaní, rovnako nie je orgánom činným v trestnom konaní a nestanovuje taktiku a metodiku vyšetrovania. Záverom prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Sťažnosť prokurátora bola zaslaná na vyjadrenie obvinenému R. H., ktorý využil svoje právo a prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že prokurátor ako strážca zákonnosti by mal skúmať, či nie je dôvodom zastavenia trestného stíhania aj iná skutočnosť, resp. iný dôvod, napríklad nutnosť zastaviť trestné stíhanie pre porušenie práv garantovaných ústavou a medzinárodnými zmluvami. Obvinený má okrem procesných povinností aj určité práva, jedným z ktorých je právo na skončenie veci v primeranej lehote (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). V zmysle platnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa za skončenie veci v primeranej lehote považuje lehota šesť až sedem rokov. Po skončení tejto lehoty dochádza každým úkonom k porušovaniu práv obvineného. Trestný čin lúpeže mal byť spáchaný v roku 2003 a obvinenie bolo R. H. vznesené dňa 27. 10. 2003. Obžaloba bola podaná na súd prvého stupňa dňa 06. 04. 2017. Obhajca záverom zdôraznil, že spoločenská nebezpečnosť trestného činu plynutím času klesala a po štrnástich rokoch od spáchania skutku je menšia než malá (skutok bol spáchaný v roku 2003 t.j. za účinnosti zákona č. 140/1961 Zb.). Skutok je trestným činom iba vtedy, ak je jeho spoločenská nebezpečnosť vyššia než nepatrná. V čase podania obžaloby bola spoločenská nebezpečnosť predmetného skutku nepatrná. Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/,písm. b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Kľúčovou otázkou, ktorú musel okresný súd vyriešiť bolo to, či výsluch obvineného R. H. realizovaný dňa 28.10.2010, ktorému predchádzala žiadosť vyšetrovateľa PZ o jeho predvedenie, skutočne smeroval k trestnému stíhaniu páchateľa po vznesení obvinenia a spôsobil prerušenie premlčania, alebo išlo o taký procesný úkon, ktorý bol iba formálneho charakteru, ktorý mal vyvolať len „ilúziu“ takéhoto smerovania, prípadne zakryť nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní. Závery súdu I. stupňa, že výsluch obvineného R. H. zo dňa 28.10.2010 nebol reakciou na vykonanie iných, predchádzajúcich dôkazov, ale bol účelovým úkonom slúžiaci iba na formálne prerušenie premlčanie jeho trestného stíhania, keďže vyšetrovateľ PZ potreboval zakryť prieťahy v konaní a prerušiť tak plynutia premlčanej doby, senát krajského súdu tieto závery vyhodnotil ako nesprávne. Skutočnosť, že určitý úkon (žiadosť o predvedenie obvineného, ako aj jeho samotný výsluch) smeruje k trestnému stíhaniu páchateľa, treba posudzovať podľa konkrétnych okolností, za ktorých bol uskutočnený. V tomto smere nadriadený súd poukazuje na odôvodnenie sťažnosti prokurátora, kde veľmi podrobným spôsobom popisuje všetky relevantné okolnosti, za ktorých bol výsluch obvineného R. H. zo strany vyšetrovateľa PZ realizovaný, pričom z dôvodu duplicity nie je potrebné tieto okolnosti znovu pripomínať, či bližšie rozvádzať. Skutočnosť, že obvinený R. H. odmietol vypovedať, nemožno pričítať na ťarchu orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko tieto orgány nemôžu vopred vedieť, či bude alebo nebude obvinený vypovedať, pričom odmietnuť vypovedať patrí k základným právam každého obvineného. Navyše okresný súd nie je oprávnený určovať a hodnotiť rozsah úkonov vyšetrovania v prípravnom konaní, nakoľko nie je orgánom činným v trestnom konaní a nestanovuje taktiku a metodiku vyšetrovania. Krajský súd uzatvára, že výsluch obvineného R. H. vykonaný dňa 28.10.2010, nebol iba formálnym úkonom, ktorého účelom malo byť prerušenie plynutia premlčacej doby, ale mal svoje reálne opodstatnenie, keďže zámerom tohto úkonu bolo zistenie páchateľa trestného činu a jeho potrestanie. Vzhľadom na uvedené, trestné stíhanie obvineného R. H. nie je premlčané. Plynutie premlčacej doby prerušila už žiadosť vyšetrovateľa PZ zo dňa 06.10.2010 o predvedenie menovaného obvineného, samotný výsluch obvineného R. H. zo dňa 28.10.2010, ako aj ďalšie nadväzujúce úkony trestného konania. Každým prerušením premlčania trestného stíhania podľa § 87 ods. 3 Tr. zák. dosiaľ uplynutá premlčacia doba stráca význam a začína celá premlčacia doba plynúť odznova (§ 87 ods. 4 Tr. zák.). Pokiaľ sa obvinený prostredníctvom svojho obhajcu vo svojom vyjadrení k sťažnosti prokurátora domáhal, aby jeho trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu neprimeranej dĺžky trestného konania, tak sťažnostný súd sa s touto požiadavkou nemohol stotožniť. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani Európsky súd pre ľudské práva v žiadnom prípade nekonkretizuje všeobecne záväznú dobu, ktorú je možné považovať za primeranú lehotu. Je zrejmé, že nedôvodné prieťahy spojené s neprimeranou dĺžkou konania sú zásahom do práv obvineného na spravodlivý proces, je to v rozpore so základnými zásadami trestného konania, avšak táto skutočnosť nezakladá neprípustnosť trestného stíhania (§ 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por.). Je treba podotknúť, že je nutné prihliadať nielen na práva obvineného na spravodlivý proces, ale tiež na záujmy spoločnosti a ostatných subjektov trestného konania, záujmy verejnosti na spravodlivé potrestanie páchateľov, aby bol naplnený účel trestného konania. Zastavenie trestného konania v posudzovanej veci z dôvodu neprípustnosti, znamenal by v podstate navodenie beztrestnosti konania obvineného. Súd však môže s poukazom na dĺžku konania po dokázaní viny páchateľom trestného činu primerane použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12.02.2013 sp. zn. 2Tost 2/2013). Sťažnostný súd znovu opakuje a zvýrazňuje, že závery súdu prvého stupňa o premlčaní trestného stíhania sú nesprávne a preto v posudzovanej veci nemohli byť ani splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Na základe vyššie uvedeného Krajský súd v Bratislave postupom v zmysle § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Po zrušení napadnutého uznesenia bude súd I. stupňa povinný konať postupom odvíjajúcim sa od ustanovenia § 243 ods. 1 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.