Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010719 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010719.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci obžalovanej F. M., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ a písm. j/ Tr. zák., o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 21.11.2017 sp. zn. 4T/97/2017, na verejnom zasadnutí konanom 21. februára 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 21.11.2017 sp. zn. 4T/97/2017 bola obžalovaná F. M. uznaná za vinnú z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ a písm. j/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že si od presne nezisteného obdobia minimálne od roku 2015 zadovažovala a kupovala psychotropnú látku metamfetamín od rôznych doposiaľ nestotožnených dodávateľov, kde obvinená tento metamfetamín následne prechovávala v byte č. XX na ulici C. číslo X v A. - W., kde obvinená aj trvalo býva a kde ho následne riedila a prispôsobovala tak, že jednu časť z jednotlivo kúpenej dávky drogy - metamfetamínu si nechala pre vlastnú potrebu a druhú časť drogy zriedila s dimetysulfón, MSM, alebo škrobom na množstvo určenej jednorazovej dávky metamfetamínu, de následne túto drogu metamfetamín po telefonickej dohode predávala viacerým doposiaľ nezisteným konečným spotrebiteľom, kde jedným z nich je aj osoba B. V. ktorý dňa 29.05.2017 ju čakal na C. ulici pred domom číslo 2, kde F. M. býva, ktorá mu tam mala predať metamfetamín za 50 Eur, pričom podľa znaleckého posudku KEÚ PZ v Bratislave to bol dimetylsulfón, látka bez prítomnosti stôp omamných a psychotropných látok s hmotnosťou dimetylsulfón, látka bez prítomnosti stôp omamných a psychotropných látok s hmotnosťou 4377 mg, pričom obvinená F. M. takto predávala drogy v ktorúkoľvek hodinu denne, telefonicky komunikovala s minimálne piatimi takýmito konečnými spotrebiteľmi denne a po vzájomnej dohode určenia miesta následne im aj drogy predala, kde ďalšími jej potencionálnymi odberateľmi boli aj Q. M., V. M., C. B., T. K., pričom dňa 18.05.2017 bola na základe príkazu Okresného súdu v Bratislave V pod číslom konania OSBA-V-41-1/2017-3Tp/39/2017 vykonaná domová prehliadka u F. M. v byte v ktorom prebýva, kde boli zaistené veci slúžiace a pochádzajúce z drogovej trestnej činnosti a to: - plastová striekačka so zataveným koncom s modrým piestom - obsahovala biely kryštalický materiál s hmotnosťou 678 mg., s priemernou koncentráciou 40,7 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 276 mg absolútneho metamfetamínu, čo KEU PZ považuje za 7-28 bežných jednotlivých dávok drogy, - plastová striekačka so zataveným koncom transparentná, prázdna - analýzou, premytím bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, - mikrováha čiernej farby nezisteného čísla a značky bez zadného krytu na baterky - analýzou bola zistená prítomnosť metamfetamínu - 2 ks papierové rolky biele - analýzou bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, plastový sáčok prázdny so stopami neznámej látky analýzou bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, - kovová fajka so zelenou farbou - analýzou bola zistená prítomnosť stôp kanabinoidov (látky, ktoré obsahujú rastliny rodu Cannabis - konope), - plastová nádoba s obsahom neznámych sušených húb malého vzrastu obsahovala sušené huby s hmotnosťou 6405 mg, kde bola zistená prítomnosť psílocínu, čo KEÚ PZ považuje za 2 - 6 bežných jednotlivých dávok drogy, - sklenená injekčná striekačka so stopami neznámej látky - analýzou bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, - plastová injekčná striekačka prázdna s modrým piestom zatavená so stopami bielej kryštalickej látky - obsahovala biely kryštalický materiál s hmotnosťou 24 mg, s priemernou koncentráciou 23,2 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 6 mg absolútneho metamfetamínu, čo KEU PZ považuje za 1 jednotlivú dávku drogy, - vrecko s tlakovým uzáverom plastové s obsahom neznámej zelenej sušiny, obsahovala konope s hmotnosťou 67 mg, s priemernou koncentráciou 9,1 % hmotnostných THC, obsahujúce 6 mg THC, čo KEÚ PZ považuje za 1 jednotlivú dávku drogy, - plastová injekčná striekačka s modrým piestom so stopami bielej kryštalickej látky - analýzou bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, - priesvitná plastová trubička so stopami kryštalickej látky - analýzou bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, huby rodu Psilocybe obsahujú účinné látky psilocín a psilocybin, ktoré sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny psychotropných látok. Za to bola odsúdená podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanej ochranný dohľad na 1 rok. Podľa § 60 ods. I písm. a) Tr. zák. súd ukladá obžalovanej trest prepadnutia veci a to A/ stopa č. 1 - nespotrebovaný kryštalický materiál, B/ stopa č. 5 - nespotrebovaný kryštalický materiál, B/ stopa č. 15 - nespotrebovaný kryštalický materiál, B/ stopa č. 20 - nespotrebovaný kryštalický materiál, B/ stopa č. 28 - nespotrebovaný kryštalický materiál, 1 ks MT zn. Huawei, biely, poškodený, 1MEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, J s 2ks SIM kartami a čiernym obalom, stopa č. 2, A1 - čierne koženkové puzdro - peračník s obsahom: jedna striekačka s oranžovým krytom, druhá striekačka s oranžovým krytom, kovovo plastová zelená lyžička v malom vrecku, malé vrecko), BI - plastová striekačka so zataveným koncom zelenej farby, B4 - plastová striekačka so zataveným koncom transparentná, B5 - plastové vrecko s tlakovým uzáverom, B6 - mikrováha čiernej farby nezisteného čísla a značky bez zadného krytu na baterky,B8 - plastové vrecko, B14 - plastové vrecko s tlakovým uzáverom, 9 BI5 - plastové vrecko s nápisom ALUFIX, BI6 - kovová fajka so zelenou farbou, B17 - červená plechovka s nápisom HELL a prázdne plastové vrecko, BI 8 - plastová nádoba, BI 9 - sklenená injekčná striekačka, B20 - igelitové vrecko s tlakovým uzáverom, B2I - plastová injekčná striekačka prázdna s modrým piestom, zatavená, B24 - vrecko s tlakovým uzáverom, B25 - plastová injekčná striekačka s modrým piestom, B28 - sklenená miska, B30 - priesvitná plastová trubička, C1 - vrecko, C2 - plastová fľaša - bongo, C4 - kúsok sklíčka s trubičkou, C5 - plastová fľaša - bongo, C6 - vrece. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení na č.l. 1699 si prokurátor a obžalovaná ponechali lehotu na podanie odvolania. V zákonom stanovenej lehote obžalovaná F. M. nepodala odvolanie. Okresná prokurátorka pre Bratislavu V v zákonom určenej lehote podala odvolanie proti rozsudku dňa 22.11.2017, čo do trestu v neprospech obžalovanej, ktoré odvolanie doplnila písomným zdôvodnením dňa 18.12.2017 na č.l. 1629-1631. K odvolaniu okresnej prokurátorky sa písomne vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojej obhajkyne Q.. Z. V. podaním zo 04.01.2018 na č.l. 1633-1634. V písomných dôvodoch poukázala na tú skutočnosť, že uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby nie je možné v danom prípade považovať za dostačujúce na nápravu a prevýchovu obžalovanej. Z vykonaného dokazovania v rámci prípravného koannia je zrejmé, že obžalovaná F. M. predávala omamné a psychotropné látky za obdobie vyše jeden a pol roka, pričom by zjavne v predaji pokračovala pokiaľ by nebola zadržaná. Týmto spôsobom si zadovažovala prostriedky na živobytie. Je preukázané, že drogy predávala väčšiemu počtu užívateľov, teda jej konanie bolo kvalifikované aj s odkazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. Z uvedených dôvodov má za to, že ani použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. okresným súdom nie je na mieste, nakoľko odporuje zákonu a súčasne u obžalovanej by nebolo na mieste ani použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Rozsudok súdu prvého stupňa v tomto smere považuje za arbitrárny. Súd neodôvodnil konkrétnymi okolnosťami uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia zmierňujúceho ustanovenia § 39 Tr. zák. len všeobecne konštatovala a poukázala na predchádzajúci život obžalovanej, základné zásady trestného práva a najmä správu policajného zboru zo dňa 27.10.2017, z ktorej správy Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry vyplýva, že dňa 27.10.2017 bola vypočutá F. M. ako svedok v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-500/ NKA-PZ-BA-2017, ktorá svojou výpoveďou významnou mierou posilnila dôkaznú situáciu a zároveň poskytla ako aj poskytuje dôležité informácie operatívnym zložkám polície ohľadom páchania obzvlášť závažných zločinov, ktoré však nie je možné za súčasného stavu vyšetrovania bližšie špecifikovať ale možno konštatovať, že tieto sú využiteľné pri dokumentovaní rozsiahlej trestnej činnosti páchanej hlavne na území mesta Bratislava. Táto správa neposkytuje dostatočný podklad na použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., táto správa je všeobecná bez akýchkoľvek údajov v akej trestnej veci prispela k objasneniu, či je daná trestná vec dôkazne postavená len na jej samotnej výpovedi a v neposlednej miere má ísť o významnú mieru. Nie je zrejmé aká bola dôkazná situácia predtým, či z jej výpovede nie je možné napríklad danú trestnú vec žalovať, či ide v tej jej výpovedi o ťažiskový dôkaz voči páchateľom. Súd sa nemal uspokojiť s vágnou správou polície, mal dôkladne skúmať náležitosti u obžalovanej uvedené v § 39 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Takisto sa nestotožňuje s tým, že obžalovaná bola zaradená na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko spáchala obzvlášť závažný zločin, zo zákona mala byť zaradená do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a pre závažnosť trestného činu nie je zrejmé, prečo ju súd nezaradil napr. do ústavu so stredným stupňom stráženia. Má za to, že použitie ustanovenia § 39 Tr. zák. je nedôvodné a uložený trest odňatia slobody považuje za neprimerane nízky, ktorý nezabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, nevytvárajúci podmienky na prevýchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, že takýto trest ani iných neodradí od páchania trestných činov a takýto trest ani nevyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. S poukazom na uvedenú skutočnosť navrhla Krajskému súdu v Bratislave, aby postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/97/2017 zo dňa 21.11.2017 a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci rozsudkom a obžalovanej popri treste prepadnutia veci uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov s jej zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia ako aj ochranný dohľad v trvaní 1 rok. Obžalovaná F. M. v písomnom vyjadrení k odvolaniu okresnej prokurátorky Bratislava IV, ktoré podala prostredníctvom svojej obhajkyne uviedla, že s dôvodmi odvolania prokuratúry sa nemôže stotožniť a dokonca považuje vyjadrenie prokuratúry v jednotlivých častiach, teda v časti týkajúcej sa správy polície za neseriózne. Všetky výsluchy ktoré vykonávala v procesnom postavení svedka boli ústne prejednané a vykonané so súhlasom dozorujúceho prokurátora, ktorý bol priebežne informovaný o celej operatívnej práci pracovníkmi polície NKA. Obhajkyňa bola informovaná o tom, že okresný prokurátor mal záujem o uzatvorenie dohody o vine a treste, na základe jej doznania, ako inej výpovede, ktorou významnou mierou posilnila v iných spisoch dôkaznú situáciu. Preto, keď číta odvolanie prokuratúry je bez slov. Prokuratúra nie že neuzavrela dohodu o vine a treste, dokonca kedy by mala mať snahu ju chrániť pred vonkajším okolím, doma vystavila nebezpečenstvu dve maloleté deti, ktoré sú zverené jej matke, takýto postoj zo strany prokuratúry považuje za neseriózny a rizikový. vystavila svoje dve malé deti riziku ulice, nechali ju brániť sa proti prostrediu narkomanov v Petržalke, čo je riskantné. Prokuratúra vedela o týchto výsluchoch, nekonala zákonným spôsobom, nevie prečo takéto niečo dopustila, ak nemala snahu sľúbiť sľuby, ktoré jej boli predostreté. Dala na sľuby polície, ktorá prejednávala svoje kroky s prokuratúrou a dnes musí uznať, že bola podvedená, čo je prinajmenšom slabé slovo. Má za to, že prvostupňový súd správne aplikoval mimoriadne zníženie trestu a vychádzal zo zásady personality v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák. v zmysle ktorej by mal trest zásadne postihovať len páchateľa a vplyv trestu na jeho okolie by mal byť minimálny. Nikdy nedošla do rozporu so zákonom a navyše boli u nej zistené tri poľahčujúce okolnosti. Celé odvolanie prokuratúry považuje z jej strany za pošliapanie akejkoľvek dôvery v políciu a vo vieru v spravodlivosť. Svojim chovaním chce preukázať snahu po náprave a dnes si je vedomá chyby, ktorú spravila, snažila sa výjsť v ústrety orgánom činným v trestnom konaní, preto si myslí, že potrebuje dôveru voči polícii ako i súdu u nej prehĺbiť, hlavne z morálneho hľadiska a preto navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokuratúry zamietol, nakoľko trest, ktorý prokuratúra navrhuje považuje za represívny a nespravodlivý. Prvostupňový rozsudok je vecne správny a spravodlivý. Na verejnom zasadnutí konanom 21.02.2018 pred odvolacím súdom prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave uviedla, že sa v plnej miere pridržiava písomného odvolania okresnej prokuratúry, je toho názoru, že neboli splnené podmienky použitia § 39 ods. 2 písm. b/, ako znenie zmierňovacieho ustanovenia, nakoľko neodhalila obžalovaná zločineckú skupinu. Obžalovanej navrhla uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, spolu s trestom prepadnutia veci, ktoré sú špecifikované v rozsudku a uložiť ochranný dohľad minimálne 1 rok a na výkon trestu ju zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obhajkyňa obžalovanej Q.. Z. V. na verejnom zasadnutí uviedla, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania, ktoré boli oboznámené. Odvolanie prokuratúry považuje za nedôvodné, rozsudok prvostupňového súdu za vecne správny a zákonný, preto navrhla odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. poukázala aj na tú skutočnosť, že obžalovaná významnou mierou prispela k objasneniu ďalšej trestnej činnosti, jej dve maloleté deti boli zverené do výchovy jej matky, ktorá vzhľadom na výpoveď obžalovanej je nútená pre agresivitu určitej skupiny ľudí, čo má súvis s výpoveďou obžalovanej opustiť územie Slovenska spolu s maloletými deťmi. Obžalovaná F. M. uviedla, že jej je ľúto trestnej činnosti, ktorej sa dopustila. Zopakovala, že veľmi to ľutuje, policajtom pomohla, potopila organizáciu, ktorá sa zaoberala drogovou trestnou činnosťou, teraz sa jej vyhrážajú, ohrozila nielen seba, svoju matku a jej maloleté deti, preto musia opustiť Bratislavu. Vypovedala k tejto trestnej činnosti, lebo polícia jej sľúbila, že jej rodina bude ochránená a bude ako utajený svedok. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že podané odvolanie okresnej prokurátorky nie je dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali, (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu prokurátorky a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, nakoľko konanie, ktoré týmto výrokom prvostupňového rozsudku predchádzalo bolo v súlade so zákonom. Predovšetkým je potrebné uviesť, že obžalovaná F. M. po zákonnom poučení urobila na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom dňa 21.11.2017 (č.l. 1617) vyhlásenie, že v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinná zo spáchania skutku, pre ktorý je obžalovaná. Senát krajského súdu preskúmal i zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovanej a zistil, že v tomto smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné ustanovenia. Priznanie jej viny bolo teda prijaté súdom prvého stupňa v súlade so zákonom a stalo sa nemenným. Ani krajský súd, podobne ako okresný súd, nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe a preto priznanie viny obžalovanou F. M., považoval za logický dôsledok dôkazného stavu zisteného a prezentovaného prokurátorkou v obžalobe. Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovanej, že je vinná, bol aj ďalší postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny a vykonal len dokazovanie ohľadne trestu. Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať, meniť, či prípadne spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa, prezentované vo výroku o vine v napadnutom rozsudku. Napokon odvolanie prokurátorky smerovalo len proti výroku o výške trestu odňatia slobody. Vzhľadom k tomu odvolací súd nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe súdu prvého stupňa v súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 ods. 6, ods. 7 Tr. por. a následného uznania viny podľa obžaloby, nezaoberal sa z hľadiska správnosti, resp. nesprávnosti skutkových a právnych záverov v napadnutom rozsudku a zaoberal sa len výrokom o treste. Prvostupňový súd správne pri ukladaní trestu u obžalovanej F. M. vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom správne zistil tri poľahčujúce okolnosti u obžalovanej v zmysle § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák., nakoľko viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, priznala sa k spáchaniu trestného činu, ktorý úprimne oľutovala a napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti, čím došlo v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. k zníženiu hornej hranici trestnej sadzby o jednu tretinu. Prvostupňový súd primárne pri ukladaní trestu obžalovanej vychádzal z hľadísk ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zák., kde pri určovaní výmery trestu vychádzal zo zásady personality v zmysle ktorej by mal trest zásadne postihovať len páchateľa a vplyv trestu na jeho okolie by mal byť minimálny s čím najmenším dopadom na postih rodiny a jej okolie, obzvlášť ak sú tieto osoby závislé od starostlivosti alebo ostatného zabezpečovania poskytovaného zo strany páchateľa trestnej činnosti, pričom prihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaná je matkou dvoch maloletých detí. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na preukázané skutočnosti, ktoré boli známe už počas súdneho konania pred súdom prvého stupňa a prezentované aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. Obžalovaná okrem doznania v prejednávanej trestnej veci podľa správy polície na č.l. 1614 zo dňa 20.11.2017 pod ČVS: PPZ-500/NKA-PZ-BA-2017 spolupracovala s políciou v inej trestnej drogovej činnosti a svojou výpoveďou významnou mierou posilnila dôkaznú situáciu, poskytla dôležité informácie operatívnym zložkám polície ohľadom páchania obzvlášť závažných zločinov, ktoré však v tom čase vzhľadom na rozpracovanosť prípadov nebolo možné špecifikovať. Z tejto správy jednoznačne vyplýva, že obžalovaná vypovedala v najzávažnejšej trestnej činnosti, ktorá má negatívny dopad na celú spoločnosť. Jedná sa o závažnú drogovú trestnú činnosť podľa kvalifikácie, ktorú uvádza polícia vo svojej správe, jedná sa o obzvlášť závažné zločiny, ktoré páchajú prevažne zločinecké skupiny, takáto trestná činnosť je vysoko organizovaná, prevažne zločineckými skupinami, kde majú páchatelia rôzne postavenia a v tejto skupine majú vždy pri distribúcii drog rozdelené úlohy. Táto trestná činnosť je vždy náročná na dokazovanie, vzhľadom na sofistikované páchanie trestnej činnosti ako z časového hľadiska tak aj z hľadiska rozsahu dokazovania. Páchateľ tejto trestnej činnosti, vzhľadom na organizovanosť je pomerne ťažké usvedčovať a preto sa pri dokazovaní často používa inštitút agenta alebo spolupráca niektorého z členov organizovanej skupiny pri usvedčovaní spolupáchateľov. V tomto smere orgány činné v trestnom konaní i súdy pri týchto osobách využívajú inštitút mimoriadneho zníženia trestu, čo je jedna z možností odhalenia tejto trestnej činnosti lebo dochádza k dohodám o vine a treste, pričom sa jedná o závažnejšie trestné činy ako v prejednávanom prípade. Zo správy polície jednoznačne vyplýva, že obžalovaná práve prispela k odhaleniu najzávažnejšej drogovej trestnej činnosti, ktorú v danom štádiu trestného konania policajti nemohli špecifikovať, nakoľko v tomto štádiu sa jedná o operatívne rozpracovanie prípadoch, aby nedošlo k zmeraniu vyšetrovania ale je zrejmé, že keď polícia poskytla tieto informácie súdu, že informácie poskytnuté obžalovanou boli preverené a sú pravdivé a nie je dôvod tejto policajnej správe nedôverovať. Na verejnom zasadnutí bolo zistené, že vzhľadom na ohrozenie maloletých detí obžalovanej kvôli jej usvedčujúcim výpovediam boli ohrozované, po tom čo boli zverené do starostlivosti jej matky a boli nútené opustiť územie nielen Bratislavy, ale i Slovenska v záujme ich ochrany. V termíne verejného zasadnutia obhajkyňa obžalovanej predložila k nahliadnutiu odvolaciemu súdu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky Bratislava pod totožným ČVS ako operatívna správa PPZ-500/NKA- PZ-BA-2017 zo dňa 08.02.2018, podľa ktorého bolo štyrom osobám vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. spolupáchateľstvom s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. a inú trestnú činnosť, v ktorej sa v súčasnej dobe nachádzajú vo väzbe je zrejmé, že objasnenie tejto trestnej činnosti súvisí práve s výpoveďou obžalovanej F. M.. V ďalšom smere treba poukázať aj na tú skutočnosť, že obžalovaná od počiatku trestného stíhania spolupracovala s orgánmi činnými v trestnom konaní, svoju trestnú činnosť doznala v celom rozsahu ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred prvostupňovým súdom, kde učinila vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinná, spolupracovala aj na odhalení ďalšej trestnej činnosti, na ktorú skutočnosť odvolací súd poukázal vyššie. Je evidentné, že s políciou spolupracovala za súčinnosti prokuratúry s prísľubom ochrany jej osobnosti a realizácii dohody o vine a treste, k čomu však nedošlo. Obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola, z popisu skutku je zrejmé, že pri distribúcii drog nebola vrcholovým článkom a objektívne bolo zistené, že sama bola užívateľkou drog, ktoré následne predávala. Je matkou dvoch maloletých detí, ktoré v súčasnej dobe počas výkonu väzby boli zverené do výchovy jej matky. Už tieto prezentované skutočnosti sú dôvodom na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd pritom dodáva, že v zmysle § 34 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Správne okresný súd pri aplikácii zmierňovacieho ustanovenia v zmysle § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. uložil obžalovanej represívny trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, nakoľko obžalovanej nemohol byť uložený miernejší trest odňatia slobody, nakoľko dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri žalovanom obzvlášť závažnom zločine je 10 rokov a preto nie je možné obžalovanej uložiť miernejší trest, ktorý by bol kratší ako 5 rokov. Nepochybil prvostupňový súd ani v tom smere, keď obžalovanú v zmysle § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. nezaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, keď postupoval v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. a obžalovanú F. M. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a to so zreteľom na mieru narušenia obžalovanej. Nie je dôvod obžalovanú zaradiť ani do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia tak ako to navrhovala prokuratúra vo svojom odvolaní. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola. Svoju trestnú činnosť v plnom rozsahu od počiatku až do súdneho konania doznala, svoju trestnú činnosť úprimne oľutovala a navyše vypovedala o ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru, na základe jej výpovedí došlo aj k vzneseniu obvinenia ďalším páchateľom, preto aj odvolací súd poznamenáva, že miera narušenia obžalovanej nie je taká, aby bola nutne zaradená na výkon trestu s prísnejším stupňom stráženia, nevylučuje to ani ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák., nakoľko obžalovanej nebol uložený trest na doživotie alebo uložený trest odňatia slobody pre obzvlášť závažný zločin prevyšujúci 15 rokov. Treba podotknúť, že obžalovaná je matkou dvoch maloletých detí a je evidentné, že v ústave na výkon trestu s minimálnym stráženia bude mať aj zjednodušený kontakt s maloletými deťmi, ktoré sú momentálne zverené do starostlivosti jej matky. Odvolací Krajský súd v Bratislave je toho názoru, že takto uložený trest u obžalovanej môže splniť svoj účel z hľadiska individuálnej prevencie, tak aj generálnej prevencie, zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom a vytvoriť podmienky pre jej výchovu, aby viedla riadny život a mohla sa zaradiť po výkone trestu do spoločnosti. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.