Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/18/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010809 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010809.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a členov senátu JUDr. Michala Valenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného Y. V., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3T/105/2017-348 zo dňa 23.1.2018, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 5.4.2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný Y. V., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., T. XX, t.č. vo výkone väzby, uznáva vinným, že od presne nezisteného dňa mesiaca január 2017 až do dňa 13. júna 2017 s výnimkou dňa 13. februára 2017 o 18.00 hod., ohľadom čoho bol za obdobný čin postihnutý v priestupkovom konaní, v byte na T. ulici XX v A. - W., kde býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, poškodenou D. V., jej spôsoboval psychické utrpenie tak, že pri hádkach, ktoré vyvolával obžalovaný Y. V., najmä po požití alkoholických nápojov, poškodenej D. V. vulgárne nadával, taktiež v spoločnom byte pľul na poškodenú D. V. a súčasne jej vulgárne nadával rovnako ju vyháňal z bytu slovami „Ťahaj do piče z tohto bytu", vždy keď chodil okolo nej, tak ju buchol po nohe, aby ju zobudil, vyhrážal sa jej, predovšetkým po požití alkoholických nápojov slovami „Polámem ti nohy“, „Nakopem ťa do piče“, „Aj tak skapeš aj tak ťa zničím“, opakovane poškodenú D. V. ponižoval sledovaním a kontrolovaním, či sa poškodená D. V. nachádza v práci a kedy z nej odchádza, odopieral jej spánok tým, že na ňu prskal počas spánku vodou, čím týmto správaním a konaním obžalovaný Y. V. u poškodenej D. V. okrem obavy o svoj život a zdravie dlhodobo vyvolával stres a strach, ponižoval ju, ohrozoval hlavne jej psychické zdravie, pričom uvedeného konania sa obžalovaný Y. V. dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/104/2013 zo dňa 20.11.2013, s tým istým dňom právoplatnosti, za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona a iné na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol dňa 13.10.2016 podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 34 Pp 123/16, teda blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, čím spáchal zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 3T/105/2017-348 zo dňa 23.1.2018 bol obžalovaný Y. V. uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa mesiaca január 2017 až do dňa 13. júna 2017, v byte T. ulici č. XX v A. - W., kde býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou poškodenou D. V., jej spôsoboval psychické utrpenie tak, že pri hádkach, ktoré vyvolával obžalovaný Y. V., najmä po požití alkoholických nápojov, poškodenej D. V. vulgárne nadával, taktiež v spoločnom byte pľul na poškodenú D. V. a súčasne jej vulgárne nadával rovnako ju vyháňal z bytu slovami „Ťahaj do piče z tohto bytu“, vždy keď chodil okolo nej, tak ju buchol po nohe, aby ju zobudil, vyhrážal sa jej, predovšetkým po požití alkoholických nápojov slovami „Polámem ti nohy“, „Nakopem ťa do piče“, „Aj tak skapeš aj tak ťa zničím“, opakovane poškodenú D. V. ponižoval sledovaním a kontrolovaním, či sa poškodená D. V. nachádza v práci a kedy z nej odchádza, odopieral jej spánok tým, že na ňu prskal počas spánku vodou, čím týmto správaním a konaním obžalovaný Y. V. u poškodenej D. V. okrem obavy o svoj život a zdravie dlhodobo vyvolával stres a strach, ponižoval ju, ohrozoval hlavne jej psychické zdravie, uvedeného konania sa obžalovaný Y. V. dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T 104/2013 dňa 20.11.2013 s tým istým dňom právoplatnosti za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol dňa 13.10.2016 podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 34Pp 123/16. Za to bol obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bolo obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák., § 74 ods. 1 Tr.zák. uložené ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou. Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr.por. podal odvolanie obžalovaný proti výrokom o vine a treste priamo na hlavnom pojednávaní do zápisnice ihneď po vyhlásení rozhodnutia, ktoré zdôvodnil jeho obhajca Q.. J.. V. H. písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 19.2.2018 nasledovným spôsobom: „Svoje odvolanie podávam proti výroku o vinu, výroku o treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. V prípravnom konaní svedkyňa poškodená D. V., ako aj svedok P. V. uviedli, že do nášho bytu chodili často policajné hliadky. Na žiadosť obhajcu, aby boli dohľadané tieto policajné záznamy, ktoré by preukazovali dôvod výjazdov príslušníkov Policajného zboru, zo strany OČTK, ako aj súdu neboli tieto predložené do vyšetrovacieho resp. súdneho spisu. Tieto záznamy by preukázali, že výjazdy príslušníkov PZ neboli realizované kvôli mne, ale boli realizované kvôli poškodenej resp. iným okolnostiam. V Rozsudku OS BA V vo svojom odôvodnení konštatuje, že „Významným prvkom v dokazovaní je fakt, že spúšťacím mechanizmom intervencie polície v byte dňa 13.06.2017 mohol podnet zo strany poškodenej zo strany D. V., ktorá bola v pozícii skutkami obžalovaného trpenej relatívne zmierená (zvyknutá), ale zo strany V. T. a naviac pre konanie P. V. proti svojej matke (fyzické útok škrtenia), takže aj tým je v podstate eliminovaná obhajoba obžalovaného, že celé je pomsta poškodenej voči nemu. Naviac tento záznam polície zachytávajúci spontánny prejav zúčastnených (vo vzťahu k zákroku polície) preukazuje po obsahovej stránke fakty, ktoré neskôr v podobe výpovedí učinili svedkovia, čo podporuje hodnovernosť týchto výpovedí (vyjmúc už uvedené dôvody nevieryhodnosti svedka P. V.).“ Samotná táto skutočnosť, ako je úradný záznam, nezachytáva spontánny prejav zúčastnených osôb tak, ako je vyššie konštatované, nakoľko dňa 13.06.2017 bola volaná policajná hliadka kvôli incidentu, ktorý zapríčinil svedok P. V., čo potvrdila aj poškodená, ako aj svedkovia V. T. a B. V.. V prípravnom konaní sa dostatočne nepreukázalo moje protiprávne konanie, ktoré mi je kladené za vinu v uznesení o vznesenia obvinenia a taktiež v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava V. Už v prípravnom konaní sa preukázalo, že nie kvôli môjmu konaniu bola volaná hliadka PZ, ale kvôli konaniu svedka P. V.. Moje protiprávne konanie malo byť spôsobené častým pitím alkoholických nápojov. Už v prípravnom konaní som preukázal, že som chodieval do práce na 6.00 hod ráno a vykonával som prácu, pri ktorej som bol často podrobený dychovým skúškam, ktoré vždy boli negatívne. Samotné požívanie alkoholických nápojov som nikdy nepopieral, avšak nikdy som nekonzumoval alkohol v takom množstve, aby som bol agresívny. Od môjho príchodu z výkonu trestu som sa riadne a podľa mojich schopností a možností staral o rodinu, zabezpečoval som chod domácnosti, ako aj platil dlžoby, ktoré vznikli počas môjho pobytu vo výkone trestu. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia na hlavnom pojednávaní, a to najmä svedok P. V. a B. V. a taktiež sa k tomuto priklonila čiastočne poškodená D. V.. Samotná skutočnosť, že svedok V. T. vypovedal proti mne a to tým, že posudzoval chovanie poškodenej a aj moje, je nepochopiteľné, nakoľko tento svedok v našej spoločnej domácnosti nebýval a iba sem tam prespával, takže mi nie je jasné, odkiaľ mal tieto vedomosti. Mohol mať informácie maximálne sprostredkovane resp. informácie z druhej ruky t.j. nebol priamym svedkom údajného môjho týrania. Svedkovia J.. A., pani S. a pán S. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní nepotvrdili, že by som sa mal dopúšťať týrania poškodenej, práve naopak opísali, že poškodená sa im zdala byť dostatočne sebavedomá a nejavila znaky týranej osoby. Na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.zák. (dotknuté ustanovenia odvolateľ v odvolaní cituje) treba, aby v dôsledku páchateľovho konania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až e). Pod pojmom „fyzické alebo psychické utrpenie“ treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Znalec W.. F. K., PhD. vo svojom znaleckom posudku v otázke č. 5 a následne pri odpovedi, či bol narušený obvyklý spôsob života poškodenej, konštatoval, že obvyklý spôsob života poškodenej bol narušený. Na hlavnom pojednávaní pri otázke obhajoby, či toto narušenie obvyklého spôsobu života poškodenej mohlo mať za následok aj to, že poškodená pracuje na zmeny a v nočných hodinách, znalec objektívne zhodnotil, že aj táto skutočnosť mohla mať vplyv na jej zmenu obvyklého spôsobu života. Mám za to, že OS BA V sa v konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, neriadil zákonnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 10 Trestného poriadku a nepostupoval tak, aby bol náležité zistený skutkový stav veci. Taktiež mám za to, že nevenoval rovnakú starostlivosť objasneniu okolností svedčiacich v môj prospech. Vzhľadom na uvedené preto navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal, preklasifikoval a rozhodol, poprípade, aby odvolací súd rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a rozhodol sám rozsudkom vo veci.“ Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní dňa 22.2.2018. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor uviedol, že zastáva názor, že vykonané dokazovanie bolo v dostatočnom rozsahu a uložený trest obžalovanému je primeraný, preto navrhuje odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že navrhuje, aby krajský súd na základe odvolania obžalovaného, ktoré je odôvodnené v predloženom spisovom materiáli, tomuto odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Tr.por. zrušil a vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol obhajca a navrhuje, aby bola vec vrátená okresnému súdu, aby ju opätovne prejednal. Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 208 ods. 1 Tr.zák. kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Podľa § 208 ods. 3 Tr.zák. odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523208'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) z osobitného motívu, c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo d) závažnejším spôsobom konania. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Podľa § 73 ods. 2 Tr.zák. súd tak môže urobiť (uložiť ochranné liečenie) aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Podľa § 74 ods. 1 Tr.zák. ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení. Odvolací súd na základe podaných odvolaní prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním podaným obžalovaným, a to aj voči výroku o vine, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie je nedôvodné, avšak na jeho základe musel byť zrušený rozsudok v celom rozsahu z dôvodu, že skutková veta napadnutého rozsudku nezodpovedala vykonanému dokazovaniu na prvostupňovom súde v celej časti. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že procesné strany boli riadne predvolané resp. upovedomené o termíne hlavného pojednávania. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.1.2018 po prednesení obžaloby prokurátorom vyhlásil obžalovaný k obžalobe, že je nevinný a následne bol vypočutý, potom boli vypočutí poškodená D. V. a svedkovia B. V., P. V., V. T., D. S. a J.. T. A., znalec T.. V.. F. K., W.., so súhlasom strán bol prečítaný znalecký posudok z odvetvia psychiatrie a boli prečítané listinné dôkazy. Strany nemali návrh na doplnenie dokazovania a po záverečných rečiach a poslednom slove bol vyhlásený rozsudok v znení uvedenom na začiatku tohto odôvodnenia. Odvolací súd po posúdení prejednávanej veci uvádza nasledujúce skutočnosti. I. K výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti Odvolací súd má v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu za to, že vykonaným dokazovaním na prvostupňovom súde bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným, ktorého konanie zároveň napĺňa všetky znaky trestného činu uvedeného v napadnutom rozsudku, t.j. zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr.zák. a odvolací súd v tomto smere poukazuje na správne skutkové zistenia a z nich odvodené právne závery prvostupňového súdu uvedené v napadnutom rozsudku, na ktoré sa odvoláva, pričom zdôrazňuje a dopĺňa ich resp. modifikuje nasledovnými skutočnosťami. Z vykonaných dôkazov je aj podľa odvolacieho súdu zrejmé, že v mieste, čase a spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku obžalovaný úmyselným konaním (formou priameho úmyslu, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť zákonom chránený záujem) svojej manželke D. V. spôsoboval psychické utrpenie, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch pred spáchaním skutku prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Jednotlivé spôsoby konania obžalovaného vo vzťahu k jeho manželke vyplývajú z výpovede samotnej poškodenej D. V., ktorá na hlavnom pojednávaní podrobne a dostatočne určito uviedla, ako sa obžalovaný správal a konal smerom k jej osobe (po požití alkoholu nadávky, vulgarizmy, vyháňanie z bytu, budenie zo spánku, prskanie vodou, vyhrážanie, kontrolovanie v práci), ktoré sú premietnuté do skutkovej vety napadnutého rozsudku a prvostupňový súd ich dostatočným spôsobom rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku a nie je dôvod ich bližšie rozvádzať aj v tomto rozhodnutí. Výpoveď poškodenej je potvrdzovaná výpoveďou svedkyne B. V. (dcéry obžalovaného a poškodenej) z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní a v ktorej opísala urážky, nadávky, budenie zo spánku, resp. konanie zo strany obžalovaného smerom k poškodenej, aby poškodená nemohla spať, ako aj svedka V. T., priateľa B. V., ktorý býval u V. a ktorý opísal ataky obžalovaného smerom na poškodenú a reakcie poškodenej na správanie obžalovaného. Podľa ustálenej súdnej praxe v prípade konania, ktoré je postihované trestným činom týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr.zák., musí ísť o konanie, ktoré poškodená osoba pre jeho krutosť, bolestivosť alebo bezohľadnosť pociťuje ako ťažké príkorie, pričom sa nevyžaduje vznik následkov na zdraví poškodenej osoby, ale konaním páchateľa musí byť spôsobený stav vyznačujúci sa telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob živote poškodenej osoby a netrvajú celkom krátky čas. To, že konanie obžalovaného vo svojom súhrne jednoznačne vykazuje znaky spôsobenia psychického utrpenia u poškodenej, vyplýva predovšetkým zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie T.. V.. F. K., PhD. ohľadom psychologického vyšetrenia poškodenej D. V. (č.l. 160-171) a z výpovede tohto znalca na hlavnom pojednávaní, čo je aj pochopiteľné s ohľadom na skutočnosť, že poškodenej bolo konaním obžalovaného spôsobené psychické utrpenie bez toho, aby jej bolo spôsobené zároveň fyzické utrpenie. Z tohto znaleckého posudku a z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní vyplýva, že u poškodenej boli zistené prejavy charakteristické u týranej osoby, hoci neboli rozvinuté v plnom rozsahu, čo pripisuje krátkej doby pôsobenia, čo dáva do súvislosti s tým, že poškodená sa už v takejto situácii nachádzala a dokázala získať prechodný náhľad na mechanizmus, ktorý sa opakuje. Poškodená pociťovala správanie obžalovaného ako príkorie, ktoré u nej vyvolávalo stres spojený s úzkosťou a strachom z obžalovaného, vyvolávalo u nej neistotu ohľadom ďalšieho vývoja situácie posilnenej skúsenosťou z vývoja v minulosti pred jeho odsúdením za týranie. Tento pretrvávajúci stres u nej zanechal následky v podobe akútneho stavu v zmysle reakcie na stres, ako aj zmeny v zmysle reaktivácie zážitkov z minulosti, ktoré súviseli s jej týraním s dopadom na osobnosť. Uvedené opakované konanie zanechalo následky v podobe poškodeného sebaobrazu, straty sebadôvery, ako aj celkovo negatívneho vnímania okolia a budúcnosti, vrátane narušenia vzťahov v rodine. D. ďalej uviedol, že poškodená dokáže jednoznačne správne vnímať prežité udalosti a ich aj správne interpretovať, neboli u nej zistené tendencie ku klamstvu, fabulácii, fantázii a výpoveď poškodenej je možné považovať za špecificky vierohodnú v priamom súvise k udalostiam ohľadom okolností konfliktov. Tendencie ku skresľovaniu prežívania boli znalcom zistené z pohľadu bagatelizácie negatívneho prežívania a k zľahčovaniu prežitých udalostí v súvislosti s posudzovaným týraním, ako aj konaním obžalovaného a tieto tendencie znalec popísal ako neschopnosť poškodenej vymaniť sa zo životne nepriaznivej situácie v spojení s neželaným správaním obžalovaného, pričom takéto zľahčovanie konania spojeného s jej utrpením je typické pre osoby opakovane vystavené násiliu a vyhrážkam násilím, ako aj znižovaniu vlastnej dôstojnosti. Konanie obžalovaného ovplyvnilo obvyklý spôsob života poškodenej postupnou eskaláciou závažnosti konfliktov, ktoré postupne viedli k poruchám spánku a celkovej vyčerpanosti, ktoré majú dopad na pracovnú výkonnosť, čo sa dialo do zadržania obžalovaného po podaní trestného oznámenia. Znalec tiež uviedol, že vo vzťahu obžalovaného a poškodenej existuje trvalá a nemenná diferenciácia rolí na ohrozenú osobu (obeť) a násilnú osobu (páchateľ), neexistuje kolísanie v roliach, ide o domáce násilie s definovaním role týranej osoby a tyrana, nedochádza k striedaniu presadzovania svojich záujmov, a teda ide o proces týrania. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/104/2013 a z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom zo dňa 20.11.2013 na základe schválenia dohody o vine a treste uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a) Tr.zák. a iné a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 13.10.2016 uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 34Pp 123/2016 s určením skúšobnej doby na 3 roky, čo zakladalo právnu kvalifikáciu aj podľa § 208 ods. 3 písm. c) Tr.zák. Odvolací súd však zistil pochybenie v skutkových zisteniach prvostupňového súdu v tom, že z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol vo vzťahu k poškodenej postihnutý v priestupkovom konaní pokutou 25 eur za konanie spáchané dňa 13.2.2017 o 18.00 hod., kedy obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, že je špinavá kurva a piča, že on vystierkoval celý byt a ona sa po nociach kurví a nech vypadne z bytu, čo bolo správnym orgánom právne posúdené ako spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Keďže podľa zásady „ne bis in idem“ (zákaz dvojitého stíhania a potrestania za ten istý skutok), nie je možné za ten istý skutok osobu postihnúť opakovane, hoci jej prvotné postihnutie bolo v priestupkovom konaní (k tomu primerane R 125/2012), odvolací súd do vymedzenia skutku (skutkovej vety) výslovne uviedol, že predmetom odsúdenia obžalovaného nie je uvedené konanie, za ktoré už bol postihnutý v priestupkovom konaní. Z týchto dôvodov bolo teda nutné zrušiť rozsudok prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por., z dôvodu chyby v napadnutom výroku rozsudku, keďže sa prvostupňový súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. II. K výroku o treste Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr.zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr.zák.). Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.). Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 208 ods. 3 Tr.zák. je 7 rokov až 15 rokov), t. j. ide o zločin (§ 11 ods. 1 Tr.zák.). Teda v prípade spáchania uvedeného trestného činu zákonodarca ustanovil s poukazom na už uvedené ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd nemusí ukladať trest odňatia slobody, či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný. Prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku skutočnosti, ktoré ho viedli pri nezistení žiadnych poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného k uloženiu trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov a odvolací súd sa s takto uloženým trestom stotožňuje bez toho, aby tieto skutočnosti opakoval aj v tomto rozhodnutí. Odvolací súd dopĺňa, že vzhľadom na trestnú sadzbu trestu odňatia slobody ustanovenú v § 208 ods. 3 Tr.zák. (7 rokov až 15 rokov) nebolo obžalovanému možné uložiť iný druh trestu ako trest odňatia slobody, pričom navyše obžalovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z pohľadu výmery trestu odňatia slobody bol obžalovanému uložený trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, pričom odvolací súd ani nemohol uvažovať o uložení prísnejšieho trestu vzhľadom na zásadu zákazu reformatio in peius (zákaz zmeny rozsudku v neprospech obžalovaného) ustanovenú v § 322 ods. 3 Tr.por., keďže odvolanie podal iba obžalovaný. Odvolací súd obžalovaného upozorňuje, že ide o jeho druhé odsúdenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr.zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody a v prípade, že by došlo k tretiemu odsúdeniu za tento trestný čin alebo za iný trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 Tr.zák., hrozí takej osobe uloženie trestu odňatia slobody minimálne vo výmere 20 rokov. Ohľadom uloženého trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (v roku 2016 okrem iného za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby). III. K výroku o uložení ochranného liečenia Podľa znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vypracovaného MUDr. K. B. bol u obžalovaného diagnostikovaný syndróm závislosti od alkoholu, ide o plne rozvinutú psychickú a somatickú závislosť s dopadom na sociálne neprijateľné konanie s tým, že jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť potencionálne nebezpečný a je predpoklad, že v prípade nedodržiavania abstinencie sa môže dopúšťať obdobných trestných činov. Doteraz neabsolvoval ochranné protialkoholické ani psychiatrické liečenie a znalkyňa navrhla uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu (výpovede poškodenej a svedkov B. V. a V. T.), od ktorého je závislý, bolo nutné uložiť navrhnuté ochranné liečenie protialkoholické v ústavnej forme aj popri uloženom treste odňatí slobody za účelom účinnejšej ochrany spoločnosti pred obžalovaným. Tvrdenie obžalovaného v odvolaní, že nekonzumoval alkohol v takom množstve, aby bol agresívny, bolo týmito dôkazmi vyvrátené. K tým relevantným odvolacím námietkam, ku ktorým sa nevyjadril už vyššie a ktoré vyhodnotil za nedôvodné, odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti. Tvrdenie v odvolacej námietke, že výjazdy príslušníkov Policajného zboru do bytu, kde bývali obžalovaný s poškodenou, neboli realizované kvôli obžalovanému, ale kvôli poškodenej resp. iným okolnostiam a namietanie, že neboli zabezpečené tieto záznamy, nie je podstatné, keďže dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, bolo bez pochybností preukázané spáchanie trestného činu obžalovaným. Odvolací súd pritom nezistil namietanú skutočnosť v odvolaní, že by prvostupňový súd nevenoval rovnakú starostlivosť objasneniu okolností svedčiacich v prospech obžalovaného a v tejto súvislosti treba poukázať, že obhajoba na hlavnom pojednávaní pred vyhlásením dokazovania za skončené neuplatnila žiadny návrh na doplnenie dokazovania. Možno súhlasiť, že dňa 12.6.2017 v nočných hodinách bola volaná policajná hliadka do bytu kvôli udalosti, kedy mal poškodenú fyzicky napadnúť syn P. V., ale z výpovede poškodenej zároveň vyplýva, že obžalovaný k tomu syna nabádal resp. provokoval a aj jej nadával a keď poškodenú syn fyzicky atakoval, resp. škrtil, obžalovaný sa mal na tom podľa výpovede poškodenej smiať. Svedok V. T. uviedol skutočnosti, ktoré v domácnosti obžalovaného a poškodenej vnímal vlastnými zmyslami a nie v tejto súvislosti určujúce, či tam býval, alebo iba prespával, ako tvrdil odvolateľ. Svedok J.. T. A. uviedol, že z bytu obžalovaného a poškodenej nepočul žiadne konflikty a hádky, svedok D. S. naopak uviedol, že v byte dochádzalo k hádkam a skutočnosť, že uviedol, že na poškodenej si nevšimol, že by bola ustráchaná, neznamená, že obžalovaný sa nedopustil konania, pre ktoré bol odsúdený a v tomto smere je určujúce znalecké skúmanie poškodenej z odboru psychológie ako bolo už uvedené vyššie. K svedkyni Y. S. treba uviesť, že táto nebola na hlavnom pojednávaní vypočutá, keďže sa nedostavila z dôvodu práceneschopnosti. K odvolacej námietke obžalovaného, že znalec T.. V.. F. K., W.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že aj skutočnosť, že poškodená pracuje na zmeny, mohla mať vplyv na zmenu jej obvyklého spôsobu života, treba uviesť, že znalec zároveň na hlavnom pojednávaní buviedol, že tento vplyv nočnej práce u poškodenej je v posudzovanej veci nepodstatný s tým, že práca na zmeny je síce faktorom, ktorý prispieva k psychickému diskomfortu, avšak z pohľadu posudzovania ovplyvnenia obvyklého spôsobu života poškodenej nie je takého rozsahu a v takej kauzálnej súvislosti. Ďalšie odvolacie námietky, ku ktorým sa odvolací výslovne nevyjadril v tomto rozhodnutí, boli odvolacím súdom, vzhľadom na skutočnosti rozvedené vyššie, vyhodnotené za irelevantné a nie je dôvod sa nimi bližšie zaoberať. Odvolací súd zhrnutím uvádza, že na základe podaného odvolania, ktoré bolo síce vecne nedôvodné, musel byť rozsudok prvostupňového súdu zrušený odvolacím súdom v celom rozsahu, pričom bola upravená skutková veta rozsudku tak, že bolo do nej doplnené, že skutok sa nevzťahuje na konanie, za ktoré už bol obžalovaný postihnutý v priestupkovom konaní, pričom ohľadom ostatnej časti napadnutého rozsudku odvolací súd rozhodol vecne rovnakým spôsobom ako prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Odvolací súd rozhodol vo veci sám rozsudkom v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por., keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku dostatočne zistený. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.