Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/204/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517200056 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517200056.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Košická 56, Bratislava, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: X. X., Z.. XX.XX.XXXX, K. X. V. XXXX/XX, B., adresa na doručovanie X. XXXX/X, B., o zaplatenie 1.287,79 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. marca 2018, č.k. 39Csp/2/2017-140, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 707,25 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 104,99 eur od 10.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 109,98 eur od 10.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 57,30 eur od 10.06.2014 do zaplatenia, a zo sumy 434,98 eur od 10.07.2014 do zaplatenia a v napadnutej časti o trovách konania p o t v r d z u j e. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.287,79 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 39,79 eur od 10.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 210,08 eur od 13.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 330,67 eur od 11.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 104,99 eur od 10.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 109,98 eur od 10.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 57,30 eur od 10.06.2014 do zaplatenia, a zo sumy 434,98 eur od 10.07.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s., uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvu o pripojení a ich prípadných dodatkov, v ktorej sa Slovak Telekom a.s., zaviazal poskytovať žalovanému v zmluve vymedzené služby a žalovaný sa zaviazal uhrádzať za ne odplatu. Jednalo sa o mobilné služby, o služby spojené s užívaním SIM kárt, ku ktorým bolo priradené telefónne číslo XXX XXXXX T. XXX XXXXXX. Slovak Telekom a.s., vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry, ktoré žalovaný neuhradil riadne a včas napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Žalobca si žalobou uplatnil výlučne nárok na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby a nárok na úrok z omeškania, keď poukázal na to, že pohľadávku jeho právneho predchodcu voči žalovanému nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok rámcovej zmluvy zo dňa 27.08.2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.02.2016. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca svoje skutkové tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.11.2013 s dodatkom, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.09.2013 s dodatkom, faktúrami za služby č. VS XXXXXXXXXX z 22.02.2014 na sumu 330,67 eur, splatnou 10.03.2014, č. VS XXXXXXXXXX z 22.03.2014 na sumu 104,99 eur splatnou 09.04.2014, č. VS XXXXXXXXXX z 22.12.2013 na sumu 156,97 eur splatnou 09.01.2014, č. VS XXXXXXXXXX z 22.06.2014 na sumu 434,98 eur splatnou 09.07.2014, č. VS XXXXXXXXXX z 22.04.2014 na sumu 109,98 eur splatnou 09.05.2014, č. VS XXXXXXXXXX z 22.05.2014 na sumu 57,30 eur splatnou 09.06.2014, č. VS XXXXXXXXXX z 22.01.2014 na sumu 210,08 eur splatnou 12.02.2014, pokusom o zmier zo dňa 27.05.2014, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky z 12.02.2016, Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, Odovzdávacím protokolom o postúpení pohľadávok, Všeobecným povolením 1/2011 a 1/2014, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete a Cenníkom pre poskytovanie služieb. Ďalej uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe oznámil, že podal trestné oznámenie na Š. V., ktorý sa pred svedkom zaviazal riadne splácať predmetné faktúry. Viackrát ho žiadal, aby svoje záväzky plnil, on však na jeho výzvy nereagoval a odsťahoval sa z prechodného bydliska. Žalovaný uviedol, že mu je jasné, že dlh musí vyrovnať ale vzhľadom na to, že je dlhodobo nezamestnaný a živí sa len príležitostnou prácou, navrhol splátky maximálne 30 eur mesačne. Na preukázanie svojich tvrdení predložil Zápisnicu o trestnom oznámení podanom OR PZ, OKP Bratislava II ČVS: H.-XXX/X-V.-B.-XXXX zo dňa 21.03.2016 (č.l. 42). 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi predloženými stranami. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Potvrdil, že zmluvy s právnym predchodcom žalobcu uzavrel a boli mu odovzdané aj koncové zariadenia a mobilné telefóny na základe dodatkov k zmluvám. Koncové zariadenia a SIM karty odovzdal pánovi V., ktorý ich užíval spolu so svojou mamou. Právny predchodca žalobcu mu zasielal faktúry a on ich následne odovzdal p. V., ktorý prisľúbil, že ich uhradí. Či faktúry aj uhradil si neoveroval a až keď začali chodiť upomienky zistil, že ich nezaplatil a začal sa skrývať. Uviedol, že uplatňovaná suma je vysoká a nie je schopný ju uhradiť. Napriek tomu, že má živnostenské oprávnenie v oblasti realít, nedarí sa mu v podnikaní, chodí na príležitostné brigády, pričom jeho mesačný príjem je približne 180 eur. Pred dvomi mesiacmi nemal žiadny príjem a vznikol mu dlh na odvodoch v zdravotnej a sociálnej poisťovni. Na úrade práce nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Uviedol, že dlh je schopný splatiť v mesačných splátkach 10 eur. 4. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s., bol oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejnú mobilnú telekomunikačnú sieť na frekvenciách pridelených Licenciou Telekomunikačného úradu SR, ktorá sa označuje ako sieť tretej generácie a vyhovuje normám UMTS a na poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby a plného rozsahu dátových a multimediálnych služieb prostredníctvom mobilnej siete tretej generácie (výpisom z Obchodného registra). Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzavreli dve Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a to dňa 05.09.2013 a 18.11.2013 v znení dodatkov, a medzi stranami vznikol spotrebiteľský záväzkový vzťah v súlade s ust. § 44 zák. č. 351/2011 Z.z.. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal aktivovať a poskytovať žalovanému program služieb Happy XL a mobilný telefón Samsung Galaxy S4 White za kúpnu cenu 689 eur, splatnú v pravidelných 24 mesačných splátkach vo výške 24,17 eur fakturovaných a splatných spolu s cenou za poskytnuté služby a žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť cenu podľa cenníka služieb a kúpnu cenu mobilného telefónu. Podľa bodu 1 písm. c) odsek 7 Dodatku, nárok na zaplatenie kúpnej ceny koncového zariadenia v splátkach zanikne a žalovaný je povinný doplatiť zvyšok kúpnej ceny koncového zariadenia naraz v prípade omeškania žalovaného s úhradou splatných faktúr za poskytnuté služby, súčasťou ktorých je aj vyúčtovanie splátok ceny koncového zariadenia. Veriteľ zvyšnú časť kúpnej ceny vyfakturoval vo faktúre za poskytnuté služby za obdobie, v ktorom nastali skutočnosti podľa ustanovení Dodatku k zmluve. Skonštatoval, že nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo spotrebiteľského záväzkového právneho vzťahu, keďže žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej činnosti. Právny predchodca žalobcu faktúrami vyfakturoval žalovanému cenu poskytnutých služieb a mesačné splátky za mobilný telefón a faktúry zasielal na adresu žalovaného uvedenú v zmluve. Žalovaný celkovú dlžnú sumu za poskytnuté služby a mobilný telefón nezaplatil. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu splatnej pohľadávky pokusom o zmier zo dňa 27.05.2014, avšak k úhrade nedošlo. Mal tiež za preukázané, že následne právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, čo žalovanému písomne oznámil. Vyhodnotil, že skutočnosť, že žalovaný odovzdal predmet plnenia SIM karty a mobilný telefón dobrovoľne tretej osobe, ktorá následne služby operátora využívala, ho nezbavuje zodpovednosti zo záväzkového zmluvného vzťahu a povinnosti plniť zo zmluvy, ktorú uzatváral vo vlastnom mene. Poukázal tiež na to, že už zmluvu s operátorom uzatváral s vedomím, že koncové zariadenia a SIM karty nebude využívať pre vlastnú potrebu, ale ich odovzdá tretej osobe. 5. Vec posúdil právne podľa ust. § 52 ods. 1 a § 517 Obč. zák. a § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z predložených listinných dôkazov mal preukázané, že medzi zmluvnými stranami vznikol platne občianskoprávny záväzkový vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca žalobcu plnil svoje záväzky podľa zmluvy. Žalovaný cenu elektronických komunikačných služieb, vyfakturovaných postupcom pohľadávky a kúpnu cenu za mobilný telefón nezaplatil, preto žalovaného zaviazal na zaplatenie ceny služieb a kúpnej ceny koncového zariadenia spolu s príslušenstvom pohľadávky v zmysle ust. § 517 ods. 1 Obč. zák., teda úrokom z omeškania so zaplatením splatných súm. Výšku úroku z omeškania stanovil v zmysle ust. § 517 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej v jednotlivých faktúrach. Po vyhodnotení, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa do zlej finančnej situácie dostal z objektívnych dôvodov a súčasne vzhľadom na ním navrhovanú výšku splátok, nepovolil žalovanému splatiť dlh v splátkach. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie bez odvolacieho návrhu. V odvolaní zopakoval, že je dlhodobo nezamestnaný, majetok nemá a pracuje len príležitostne, brigádnicky. Namietal, že túto skutočnosť uviedol pred súdom prvej inštancie, napriek tomu mu nebolo umožnené odsúhlasiť splátkový kalendár a dať do poriadku dlžnú sumu, ktorú osobne nezapríčinil, keď poukázal na ním predloženú zápisnicu z trestného oznámenia. Podotkol, že žalobcova povinnosť bola okamžite po nezaplatení faktúr za služby viac ako tri mesiace odpojiť telefónny prístroj zo siete, čo neurobil. Náhradu trov konania v plnej hodnote neuznal v súvislosti s nečinnosťou žalobcu. Na výzvu súdu prvej inštancie, aby odvolanie doplnil o odvolací návrh a uviedol, čoho sa v odvolaní domáha, doplnil, že predmetná finančná škoda nebola ním zavinená a za spravodlivé riešenie považoval zaplatiť za faktúry vystavené za tri mesiace telefonovania s 5 % úrokom. Nárok na zaplatenie faktúr vystavených po trojmesačnej lehote č. VS XXXXXXXXXX z 22.03.2014 na sumu 104,99 eur, č. VS XXXXXXXXXX z 22.04.2014 na sumu 109,98 eur, č. VS XXXXXXXXXX z 22.05.2014 na sumu 57,30 eur a č. VS XXXXXXXXXX z 22.06.2014 na sumu 434,98 eur neuznal, keď zopakoval, že žalobca bol povinný poskytovanie služieb zastaviť už z akéhokoľvek dôvodu v zmysle zákona. 7. Z obsahu odvolania spolu s jeho doplnením potom odvolací súd ustálil, že žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie len v časti, ktorou bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 707,25 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 104,99 eur od 10.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 109,98 eur od 10.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 57,30 eur od 10.06.2014 do zaplatenia a zo sumy 434,98 eur od 10.07.2014 do zaplatenia a rozhodnutie o trovách konania. Z obsahu odvolania tiež vyplýva, že v napadnutej časti žiada žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v tejto časti zamietnuť. 8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 10. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav, vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 52 ods. 1 a § 517 Obč. zák. a § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré aj správne vyložil, a svoje rozhodnutie tiež odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dospel k správnemu záveru, že na základe medzi zmluvnými stranami (právneho predchodcu žalobcu a žalovaného) uzavretých zmlúv s dodatkami medzi nimi vznikol spotrebiteľský záväzkový vzťah, keď právny predchodca žalobcu sa zaviazal aktivovať a poskytovať žalovanému v zmluve vymedzené služby (a mobilný telefón) a žalovaný sa zaviazal uhrádzať za ne odplatu podľa cenníka služieb (a kúpnu cenu mobilného telefónu). V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému zmluvne dohodnuté služby a mobilný telefón, a že vyššie špecifikovanými faktúrami mu vyfakturoval cenu poskytnutých služieb a mesačné splátky za mobilný telefón. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný celkovú dlžnú žalovanú sumu za poskytnuté služby a mobilný telefón nezaplatil. Sporný nebol ani v konaní preukázaný záver, že právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, a že žalovanému postúpenie pohľadávky písomne oznámil (keďže žalobca túto skutočnosť tvrdil a preukázal listinnými dôkazmi a žalovaný túto žalobcom tvrdenú skutočnosť nepoprel). Ak potom súd prvej inštancie po závere, že právny predchodca žalobcu si svoje zmluvné povinnosti splnil a poskytol žalovanému zmluvne dohodnuté služby a mobilný telefón a žalovaný za služby a mobilný telefón v zmysle zmluvy nezaplatil, žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania, rozhodol správne. Vo vzťahu k obrane žalovaného v spore taktiež správne vyhodnotil, že skutočnosť, že žalovaný odovzdal SIM karty a mobilné telefóny dobrovoľne p. V., ktorý užíval mobilné telefóny a služby operátora, ho nezbavuje zodpovednosti zo záväzkového zmluvného vzťahu a povinnosti plniť zo zmluvy, ktorú uzatváral vo vlastnom mene. 12. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu o zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom v celom rozsahu, a teda aj v napadnutej časti vyhovel, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného. 13. Žalovaný v odvolaní namietal, že mu súd prvej inštancie neumožnil splátky. Poukázal na to, že je dlhodobo nezamestnaný, majetok nemá a pracuje len príležitostne, brigádnicky. Z predloženého spisu vyplýva, že žalovaný navrhol splátky 30 eur mesačne a následne 10 eur mesačne, čo odôvodňoval svojou nepriaznivou finančnou situáciou, ktorú však len tvrdil, avšak žiadnym dôkazom nepreukázal. Súd prvej inštancie žalovanému po vyhodnotení, že žiadnym spôsobom nepreukázal svoju zlú finančnú situáciu a vzhľadom na ním navrhovanú výšku splátok, nepovolil splatiť dlh v splátkach. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožnil. Na vysvetlenie problematiky považuje za potrebné uviesť, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku (ust. § 232 ods. 3 C.s.p.). Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu (ust. § 232 ods. 3 veta druhá C.s.p.) alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach (ust. § 232 ods. 4 C.s.p.), avšak určenie dlhšej lehoty na plnenie, alebo prípadné povolenie splátok musí vyplývať z konkrétnych okolností prípadu, ktoré by mali byť natoľko závažné, aby súd prijal záver, že povolenie splátok je práve v tomto konkrétnom prípade a práve z nejakých špecifických dôvodov, ktoré žalovaný preukázal, odôvodnené. Takáto situácia však v posudzovanej veci nenastala, keď žalovaný tvrdenia o svojej nepriaznivej finančnej situácii žiadnymi listinnými alebo inými dôkazmi nepreukázal, hoci ho v tejto časti zaťažuje dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie preto postupoval podľa ust. § 232 ods. 3 veta prvá C.s.p. a povinnosti uložené rozsudkom určil žalovanému splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S jeho rozhodnutím, ktoré je v súlade so zákonom, sa odvolací súd stotožnil, keď žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu nezistil. Žalovaný v odvolaní vyslovil len nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nepovoliť mu plnenie v splátkach, zopakoval, že je dlhodobo nezamestnaný, majetok nemá a pracuje len príležitostne, brigádnicky. Odvolací súd konštatuje, že žiadne z týchto tvrdení nepreukázal dôkazom, a preto jeho argumentácia zostala len v rovine ničím nepodložených tvrdení, ktoré nemôžu mať za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Ak žalovaný podanie odvolania proti vyhovujúcej časti rozsudku, ktorou bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi 707,25 eur spolu s príslušenstvom, odôvodnil neuznaním faktúr č. VS XXXXXXXXXX z 22.03.2014 na sumu 104,99 eur, č. VS XXXXXXXXXX z 22.04.2014 na sumu 109,98 eur, č. VS XXXXXXXXXX z 22.05.2014 na sumu 57,30 eur a č. VS XXXXXXXXXX z 22.06.2014 na sumu 434,98 eur, a tvrdením, že žalobca bol povinný po nezaplatení faktúr za služby viac ako tri mesiace odpojiť telefónny prístroj zo siete a poskytovanie služieb zastaviť už z akéhokoľvek dôvodu v zmysle zákona, vyhodnotil odvolací súd jeho odvolanie aj v tejto časti za nedôvodné. Odhliadnuc od skutočnosti, že už z dôvodu, že túto procesnú obranu neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie a zároveň nepreukázal, že ju bez svojej viny nemohol v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť, nemohol odvolací súd na jeho argumentáciu v zmysle ust. § 366 C.s.p. prihliadnuť, odvolací súd konštatuje, že právnemu predchodcovi žalobcu ani zo zmluvy ani zo zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a ani zo Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete, žalovaným tvrdená povinnosť nevyplýva (podľa ust. § 43 ods. 1 písm. d/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách má právny predchodca žalobcu právo a nie povinnosť dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby napr. aj z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb, pričom dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie). Odvolacie námietky žalovaného potom odvolací súd vyhodnotil za nedôvodné a nespôsobilé zvrátiť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že ak súd prvej inštancie žalobe žalobcu v napadnutej časti vyhovel a zaviazal žalovaného (okrem odvolaním nenapadnutej čiastky) aj na zaplatenie 707,25 eur s príslušenstvom, a keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú istinu s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozhodol správne. 15. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Nakoľko žalovaný ohľadom výroku o trovách konania okrem vyjadrenia nesúhlasu ničím neargumentoval, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie i v tejto časti. Ak o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v čase rozhodnutia účinného ust. § 255 ods. 1 C.s.p. pri plnom úspechu žalobcu v spore, vec posúdil po právnej stránke správne a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie, pričom tiež správne uviedol, že o výške náhrady trov konania žalovaného 2/ rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).