Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/224/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517201549 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517201549.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcov: 1/. V.. S. K., S., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX, XXX XX G. a 2/ Pharm-In, spol. s r.o., IČO: 44 186 436, so sídlom CBC V Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, zastúpení: advokátska kancelária IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava proti žalovanému: News and Media Holding a.s., IČO: 47 256 281, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, zastúpený: advokátska kancelária Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom: Einsteinova 25, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 80.000,- € , na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 56C/5/2017-249 zo dňa 07.03.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiadnej zo strán sporu sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady na vlastné náklady v najbližších dvoch po sebe nasledujúcich vydaniach týždenníka K. X O. odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť na strane XXX, zvýrazneným typom písma Times New Roman hrúbkou BOLD, s veľkosťou písma 12, ospravedlnenie v nasledovnom znení : „Q. V.. S.Á. K., S. 2. Spoločnosť News and Media Holding a.s., vydavateľ týždenníka K. X O., sa ospravedlňuje pani V.. S.Á. K., S. za nepravdivé skutkové tvrdenia a neoprávnené hodnotiace úsudky uverejnené v týždenníku K. X O. dňa XX.XX.XXXX na titulke s nadpisom „S. N. W. S. M. K. „. N.G. V. O. I. X. K. M. I. Č.J. na N. XXX, XXX M. XXX K. J. „. U. I. K. N. K. „. L.U. Y. O. V. N. S. G. K. N.G., M. Ž., ako aj za účelové a difamačné spájanie pracovných aktivít pani V.. S. K., S. s jej nebohým bratom, ktoré v značnej miere zasiahli do zákonom chránených práv na ochranu osobnosti pani V.. S. K., S., čím znížili jej ľudskú dôstojnosť, vážnosť, profesijnú a občiansku česť a dobré meno. „OSPRAVEDLNENIE SPOLOČNOSTI Pharm-In, spol. s.r.o.“ 3. Spoločnosť News and Media Holding a.s., vydavateľ týždenníka K. X O., sa ospravedlňuje spoločnosti Pharm-In, spol. s r.o. za nepravdivé a difamujúce skutkové tvrdenia uverejnené v týždenníku K. X O. O. XX.XX.XXXX na N. XXX,XXX M. XXX I. Č. K. J. „. U. I. K. N. K. „. L. Y. O. V. N. S. G. K. N., M. Ž., ktoré v značnej miere zasiahli do dobrého mena a dobrej povesti spoločnosti Pharm-In spol. s r.o. 4. Druhým výrokom súd uložil žalovanému povinnosť žalovanému do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť článok pod názvom „Q.: Š.X. na S. L.. O. V. N. S. N. K. „. L.U. Y. O. V. N. S. G. K. N.G., M. Ž. z internetového portálu T..K..sk <E.:/..K..sk>. Tretím výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade z titulu nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu vo výške 5.000,-€ a žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu vo výške 3.000,-€, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Štvrtým výrokom súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa čl. 8, čl. 9, § 137 C.s.p., čl. 19, čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobou zo dňa 31.01.2017 sa žalobcovia v 1/ a 2/ dožadovali na žalovanom ospravedlnenia v znení uvedenom vo výrokovej časti bodu I. a II. napadnutého rozsudku. Zároveň sa žalobcovia domáhali aj priznania náhrady nemajetkovej ujmy, žalobkyňa 1/ sa domáhala priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur a žalobca 2/ sa domáhal sumy 30.000,- eur. 5. V konaní súd prvej inštancie vykonal výsluch žalobcov, zástupcov strán sporu, vykonal dôkaz článkom pod názvom ,, G. U. I. K.,, N. K. ,, S. L. Y. O. V. N. S.J. G. K. N. M. Ž.,, ( dňa XX.XX.XXXX G. I. XX. Č.N. Y. K. X O. na N.. XXX, XXX M. XXX uverejnený celý článok ) autorky O. I. a na inernetovom portáli T..K..sk <E.:/..K..sk>. Súd sa oboznámil aj s replikou žalobcov ako reakcie na obsah vyjadrenia žalovaných k žalobe, vykonal výsluch svedkov ( S. I., E. N., S. G., O. I.F., N. S., K. K. ), oboznámil sa s listinami predloženými stranami sporu na dôkaz svojich tvrdení. 6. Na základe zisteného skutkového stavu súd zistil nasledovné: 7. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhali na žalovanom ako vydavateľovi a súčasne prevádzkovateľovi webového portálu T..K.H..sk <E.:/..K..sk>, že č. XX Y. K. X O. uverejnil sporný článok v ktorom uviedol nepravdivé a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, neprimerané a neoprávnené hodnotiace úsudky, ktoré preukázateľne spôsobili neoprávnený zásah do osobných práv žalobkyne v 1/ r., najmä do jej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, dobrej povesti a dobrého mena. Článok zasiahol aj do dobrej povesti žalobcu v 2/ r. 8. K jednotlivým výrokom v článku možno uviesť: dokazovaním vo veci najmä výsluchom svedkov, listinami preukázanými v konaní žalobcami na dôkaz odbornosti a uznania odborných výsledkov a publikačnej činnosti žalobkyne v 1/ r. na Slovensku ale aj v zahraničí, bolo nesporne preukázané, že uverejnením nepravdivých skutkových tvrdení a neprimeraných hodnotiacich úsudkov predmetný článok zasiahol do občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, dobrej povesti a dobrého mena žalobkyne v 1/ r. ako aj do dobrej povesti žalobcu v 2/ r. 9. Výsluchom autorky článku bolo zistené, že nosnou témou článku malo byť nakladanie s verejnými peniazmi, ktoré idú na zdravotné poistenie. Z obsahu článku ( predmetný článok v printovej verzii bol publikovaný na troch stranách týždenníka ) však nepochybne nevyplýva autorkou deklarovaná téma. V článku sa venovala neprimeraná pozornosť žalobkyni v 1/r. s tým, že podľa názoru autora, žalobkyňa požíva status osoby verejného záujmu. V danom prípade však z článku nevyplývajú pre bežného občana- čitateľa relevantné informácie ako, kedy, kde komu sa verejné financie v zdravotníctve smerujú. 10. Článok obsahoval v prevažnej miere skutkové tvrdenia zamerané výlučne na osoby žalobcov a to spôsobom ktorý mal priniesť pre čitateľa senzáciu, čo vyplýva už zo samotného názvu článku: ,,G. U. I. K.. S. L. V. N. S. K. N., M. Ž.,, ( týždenník K. X O. Č.. XX I. XX.N. XXXX, ,,Q.: Š.H. na S. L.. O. V. N. S.,,( T. K. Ž.É. L. O. XX.N. XXXX ). 11. Skutkové tvrdenia zamerané k osobe žalobkyne v 1/ r. s cieľom informovať verejnosť o tom, že je členkou pracovnej skupiny zriadenej ministrom zdravotníctva SR, podávať tak, že ju autorka spája s osobou neb. G. K. N.Ü., tvrdiť, že žalobkyňa v 1/ r. zneužila obč. združenie, poukazovať na konflikt záujmov tým, že má byť majiteľkou lobingovej firmy a zároveň je vlastníčkou firmy- žalobca v 2/ r., bolo podľa názoru súdu a nesporne to vyplýva aj z vykonaného dokazovania, za tým účelom, aby u čitateľa vyvolal autor senzáciu, pobúrenie a odsúdenie žalobkyne v 1/r čitateľmi. 12. Výsluchom svedkov bolo preukázané, že žalobkyňu do pracovnej skupiny nominovali odborné inštitúcie, žalobkyňa požíva úctu týchto inštitúcii. Zároveň je potrebné uviesť, že nebol preukázaný žiadny konflikt záujmov v participácii žalobkyne v 1/ r. ako členky tejto pracovnej skupiny nakoľko ďalší zástupcovia iných profesijných združení resp. organizácii ktorí sa na tvorbe legislatívy v liekovej oblasti zúčastňujú sú strážcami zákonnosti a transparentnosti takéhoto procesu. Dôležité v tomto smere je ale, že žalobkyňa v 1/ r. nevlastní žiadnu lobingovú firmu tak ako je uvedené v predmetnom článku. Žalobkyňa v 1/ r. nemôže ako tvrdí autorka článku ovplyvňovať rozhodnutia ministra zdravotníctva. 13. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že žalobkyňa v 1/ r. účasťou v pracovnej skupine získala status osoby verejného záujmu. Ak by sa tak pripustilo, že v nejakej miere, tak potom autorka článku mala obdobne získavať informácie, hlavne o odbornosti každého člena pracovnej skupiny, ku konfliktu záujmov jednotlivých členov a informácie poskytnúť čitateľskej verejnosti. 14. Podľa názoru súdu článok mal u čitateľov evokovať, že žalobkyňa v 1/ r. je osobou spojenou s mafiou, jej činnosťou a praktikami pre ňu príznačnými. Článok, možno bez ďalšieho uviesť, že dehonestoval žalobkyňu v 1/ r., jeho cieľom bolo vyvolať pohoršenie, odsúdenie danej osoby, zároveň upriamiť pozornosť na činnosť žalobcu v 2/ r. 15. Dokazovaním - svedeckými výpoveďami príbuzných, odborných spolupracovníkov a zamestnancov žalobcu v 2/ r. bolo preukázané, že článok na žalobcoch zanechal ,,biľag,,, pričom nemožno nebrať v úvahu samotríznenie, osobnostné poškodzovanie žalobkyne v 1/ r. ňou samotnou v dotknutom období. Nepochybne stratená česť a renome sa ťažko napráva. Bez významu nie je ani skutočnosť, že článok mal negatívny dopad aj na blízkych príbuzných žalobkyne v 1/r., súd poukazuje v tomto smere na obsah ich výpovedí. Článok naštrbil úctu spolupracovníkov žalobkyne v1/r. v odbornej spoločnosti na národnej ale aj v medzinárodnej sfére. Svedčia o to dôkazy v konaní predložené žalobcami, konkrétnejšie súd odkazuje na ods. 93-94 tohto odôvodnenia.. Nad rámec informácii prinášaných autorkou článku k ňou deklarovanej téme - nakladanie s verejnými financiami, okrem vyššie uvedeného, autorka v článku uvádzala aj že žijú v luxusnej štvrti neďaleko G., uvádzala aj meno G., nakoľko ako autorka uviedla- tieto mená rezonovali v spoločnosti. Pokiaľ tak uviedla článok bol pre čitateľa zaujímavý. 16. Najbežnejšou formou zásahov do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti sú skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky ( kritika). Zákon poskytuje ochranu proti takým zásahom len vtedy, ak ide o zásah neoprávnený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadom zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu zaťažuje fyzickú osobu ( žalobcu ). Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti nie je vyžadované vyvolanie konkrétnych následkov zásahu, ale postačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo aspoň ohroziť práva chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka . V danom smere súd poukazuje na rozsudok NS ČR 30 Cdo 4551/2011 a rozsudok NS SR 28 Cdo662/2002. Súdna prax už judikovala, že tlač pri zachovaní práva na šírenie informácií nepoužíva neobmedzenú slobodu, keď toto právo je spojené aj s povinnosťou a zodpovednosťou poskytovať presné a dôveryhodné informácie pri dodržaní etických pravidiel, bez porušenia alebo ohrozenia cti, dôstojnosti, vážnosti či dobrého mená. Žalobca v 1/ r. bol počas obdobia, v ktorom vychádzali predmetné články, vystavený neprimeraným zásahom do svojho mena, občianskej cti a dobrej povesti. V priebehu konania bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že bola znížená dôstojnosť a vážnosť žalobcu v 1/ r. v spoločnosti a bol narušený jeho pracovný aj súkromný život. V prejednávanej veci boli splnené všetky predpoklady pre vznik nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, ako ujmy bezprostredne sa premietajúcej do fyzickej sféry žalobcu, do jeho postavenia v spoločnosti, a to neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Súd prihliadol na všetky okolností veci a dospel k záveru, že primeraná výška nemajetkovej ujmy v peniazoch je v prípade žalobcu v 1/ r. 5.000 eur a v prípade žalobcu v 2/ r. 3.000 eur je náhradou, ktorá môže efektívne zmierniť žalobcom následky neoprávnených zásahov do osobnostných práv žalobkyne v 1/ r. a dobrého mena žalobcu v 2/ r. Súd dopĺňa, že táto suma je pritom súčasne primeraná aj z hľadiska potreby zachovania primeraného a rozumného zohľadnenia a vyváženia záujmov všetkých zúčastnených strán, ktoré je nutné zobrať pri rozhodovaní do úvahy. 17. Pri rozhodovaní o výške nároku na priznanie nemajetkovej ujmy sa súd riadil hľadiskom, že ak je poškodená dobrá povesť, je pochopiteľné, že mu ju môže ak nie úplne , tak aspoň čiastočne napraviť verejné ospravedlnenie a uvedenie faktov na pravú mieru. Ak by poškodený mal neúmerne vysoké priznanie nemajetkovej ujmy ako to opraví zničenú resp. poškodenú povesť v spoločnosti. Nemajetková ujma ma byť satisfakciou. Je nesporné, že záber vydavateľa týždenníka K. X O. je široký a je teda bez akýchkoľvek pochybností, že sa s ním oboznámil veľký počet čitateľov, pričom na webovom portáli žalovaného zrejmé ešte väčší počet. Bez významu nie je aj skutočnosť, že súd mal za preukázané, že aj v čase prejednávania danej veci bol článok zavesený na webe žalovaného. S ohľadom na uvedené ale aj na európske a národné rozhodnutia súdov v tejto otázke. 18. Súd dospel k záveru, že žalobcovia v dostatočnej miere preukázali negatívny dopad článku na osobu žalobkyne v 1/r. ako aj na žalobcu v 2/ r. Článok narušil dôveru odborných združení, iba vďaka poznaniu odbornosti žalobkyne v 1/r. a jej osobnosti jej vyslovili aj naďalej dôveru odborné kruhy. Vo vzťahu k žalobcovi v 2/ r. je nesporné, že článok vzhľadom na spôsob získavania informácii cestou internetových vyhľadávačov, mohol znížiť dôveryhodnosť klientov súčasných resp. budúcich. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 19. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov konania. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h/, b/ a f/ C.s.p. K legitimite článku žalovaný uvádza, že skutočnosť, že príprava legislatívnych návrhov zákonov, ktoré sa dotýkajú oblasti zdravotného poistenia predstavuje tému legitímneho záujmu najmä s ohľadom na hospodárenie s verejnými financiami, pričom tejto téme sa venoval aj v minulosti. Z čoho je zrejmé, že žalovaný dlhodobo vo verejnom záujme publikuje články týkajúce sa tejto problematike a má za to, že téma legislatívnych návrhov v oblasti liekovej politiky, ako aj personálne zloženie odborníkov, ktorí majú právo zasahovať do legislatívnych návrhov, predstavuje tému legitímneho verejného záujmu. Žalovaný poukazuje na nález ÚS ČR, sp. zn. I. ÚS 453/03 z 11.11.2005. Žalovaný opätovne poukazuje na to, témou článku nebolo vyvolať senzáciu, ale išlo o to informovať ľudí, kto rozhoduje o peniazoch, ktorými prispievajú do zdravotníctva, resp. kto môže vstupovať do zdravotníctva, resp. kto môže vstupovať do týchto procesov. Vzhľadom na čo žalovaný tvrdenia v bodoch 106 a 107 odôvodnenia rozsudku v plnom rozsahu odmieta. Žalovaný poukazuje na to, že v súvislosti s otázkou možného konfliktu záujmov oslovil žalovaný žalobkyňu 1/ a dal jej priestor na vyjadrenie, postupoval tak teda pri tvorbe článku zodpovedne a plne v súlade s etickým kódexom novinára. Žalovaný zároveň poukazuje na citáciu výkonnej riaditeľky medzinárodnej centrály v lawrenceville v americkom J. Z. J. N.. G., v súvislosti s otázku či má člen celosvetového občianskeho združenia ISPOR kompetenciu vstupovať do legislatívnych procesov vlád svojich krajín. Legitimitu článku ako témy verejného záujmu žalovaný ďalej vidí v prepojení osoby žalobkyne 1/ na K. N. a to s ohľadom tak na príbuzenský vzťah týchto osôb, ako aj s ohľadom na spoločné podnikanie. O osobám žalobcov, ako osôb verejného záujmu žalovaný uvádza, že žalobkyňa 1/, je osobou verejného záujmu, jednak z titulu účasti v pracovnej skupine zriadenej pri MZ SR a jednak z titulu príbuzenského vzťahu s osobou K. N.. Žalovaný v súvislosti s výškou priznanej nemajetkovej ujmy uvádza, že žalobkyňa 1/ ani žalobca 2/ vznik ujmy riadne nepreukázali. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje najmä na neunesenie dôkazného bremena žalobcu 2/ v súvislosti so vzniknutou nemajetkovou ujmou a zároveň na nedostatočné odôvodnenie súdu priznanej výšky nemajetkovej ujmy. Rovnako žalovaný poukazuje na odôvodnenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovaný má taktiež za to, že sa súd nedostatočne vyporiadal s odôvodnením týkajúcim sa výrokov v článku, ktoré mali spôsobiť údajný zásah do osobnostných práv žalobkyne 1/ a dobrej povesti žalobcu 2/. Ohľadom trov konania žalovaný má za to, že žalobcovia mali v konaní úspech len čiastočný a súd im napriek tomu priznal plnú náhradu trov. 20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí považujú argumentáciu žalovaného za nedôvodnú a neopodstatnenú. Vzhľadom na rozsiahlosť argumentácie poukazujú v plnom rozsahu na všetky svoje písomné vyjadrenia. Podľa názoru žalobcov 21. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých doterajších prednesov a podaní v rámci súdneho konania. 22. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie do výroku 3/ podali odvolanie taktiež žalobcovia 1/ a 2/, ktorí žiadajú odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celok rozsahu vyhovie. Žalobcovia si súčasne uplatnili aj náhradu trov konania. Svoje odvolanie žalobcovia odôvodnili podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Súd ust. § 13 ods. 3 OZ na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval, keď žalobcom nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy v plnej výške, ktorej zaplatenia sa žalobcovia domáhali. Žalobcovia majú za to, že v danom prípade boli v plnej miere naplnené všetky zákonné podmienky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 OZv žalobcami požadovanej výške. Závery súdu uvedené v jeho rozhodnutí potvrdzujú, že sa súd pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy a súčasne nezohľadnil podstatné okolnosti, za ktorých k bezprecedentným zásahom zo strany žalovaného do osobných práv žalobcu 1/ a a dobrej povesti žalobcu 2/ došlo. Vzhľadom na rozsah zásahov do práv žalobcov, ktoré konštatuje samotný súd v rámci odôvodnenia rozhodnutia. Žalobcovia poukazujú na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 15.10.2009, sp. zn. IV. ÚS 306/09-13. Aj keď Okresný súd v rámci zisteného skutkového stavu popisuje takmer všetky zásadné okolnosti, za ktorých k neoprávneným zásahom do osobnosti Žalobcu 1/ a dobrej povesti Žalobcu 2/ došlo, pri svojich úvahách rozhodných pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy tieto zjavne opomína, z čoho sa Žalobcom javí, že Okresný súd vo vzťahu k určeniu výšky samotnej náhrady nepostupoval podľa § 13 ods. 3 OZ a v tomto smere sa samotné výroky o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch javia ako arbitrárne, pretože súd nezobral v úvahu konkrétne okolnosti na strane Žalobcov ani na strane Žalovaného. S ohľadom na obsah publikovaného Článku, spôsob a formu jeho uverejnenia a vyššie popísanú závažnosť ujmy Žalobcov s prihliadnutím na jej intenzitu, rozsah, trvanie a šírku ohlasu na verejnosti je nepochybné, že Žalobcami uplatnená výška nemajetkovej ujmy je absolútne primeraná. Tiež je potrebné prihliadať na okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do práv Žalobcov a je zjavné, že súd prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výšky samotnej náhrady nepostupoval v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 OZ a v tomto smere sa samotný výrok o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch javí ako arbitrárny. Žalobcovia považujú odôvodnenie priznanej výšky nemajetkovej ujmy za absolútne nepostačujúce všeobecné a bez akéhokoľvek zohľadnenia závažnosti a jednotlivých konkrétnych okolností predmetného prípadu, za ktorých k porušeniu práv žalobcov došlo. 23. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý sa nestotožňuje s odvolaním žalobcov, nesúhlasí a pridržiava sa svojich doterajších prednesov a podaní prezentovaných v rámci konania. Žalovaný považuje argumentáciu žalobcov za absurdnú a neopodstatnenú. V súvislosti so žalobcami napádanou výškou náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný odvoláva na svoje odvolanie. Žalovaný dodáva, že žalobcovia nedostatočne preukázali vznik nemajetkovej ujmy a rovnako ani príčinnú súvislosť medzi jej vznikom a článkom. Podľa názoru žalobcov, bol primárnym cieľom článku najmä dehonestácia a škandalizovanie osoby žalobkyne 1/ ako aj žalobcu 2/. Žalobcovia v rámci vyjadrenia zotrvávajú na svojich doterajších názoroch a vyjadreniach. 24. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí sa v plnom rozsahu pridržiavajú všetkých svojich písomných podaní ako aj ústnych prejavov. Žalovaný sa vo vyjadrení absolútne všeobecným spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalobcov uvedenou v odvolaní, pričom argumentácia žalovaného žiadnym spôsobom túto argumentáciu nerozporuje. 25. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý má naďalej za to, že téma obsiahnutá v článku predstavuje tému legitímneho verejného záujmu. Žalovaný sa následne pridržiava svojej doterajšej argumentácie. 26. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí sa v plnom rozsahu pridržiavajú všetkých svojich doterajších vyjadrení. 27. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného, ako aj odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je opodstatnené. 28. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 29. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 30. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán sporu, nakoľko ani jedna nebola v konaní úspešná. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).