Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/82/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517206299 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517206299.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členky senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, vo veci starostlivosti o maloleté deti: M. S., H.. XX.XX.XXXX B. H. S., H.. XX.XX.XXXX,obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matka: A. S., H.. XX.XX.XXXX, R. C. R. X, C. B. X.: N. S., H.. XX.XX.XXXX, R.G. C. C. - S., E. B. na M.: S. Č.. XX, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/66/2017 - 81 zo dňa 15. februára 2018, takto: r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 22P/66/2017 - 81 zo dňa 15. februára 2018 zamietol návrh otca maloletých detí na zníženie výživného a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Návrhom doručeným súdu dňa 29.3.2017 otec maloletých detí žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, a to na maloletého M. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne a na maloletú H. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne od 22.2.2017. Otec odôvodnil návrh tým, že je nezamestnaný a od 20.2.2017 je evidovaný na úrade práce a nepoberá dávky v nezamestnanosti. Je v zlej finančnej situácii a od 27.1.2016 má pozastavenú živnosť. Otec od 1.6.2017 sa zamestnal v stavebnej firme ako pomocný robotník. Matka nesúhlasila so znížením výživného, pretože otec v minulosti podnikal v stavebníctve a vykonával viaceré odvetvia tohto oboru, má možnosť dosahovať príjem, je 43-ročný muž pri plnom zdraví a nie sú známe dôvody, ktoré by mu bránili sa zamestnať. V okrese Myjava, v ktorom žije, prudko narástla zamestnanosť a nemalo by sa prihliadať na to, že bol evidovaný na úrade práce, pretože to súvisí s jeho vlastným zavinením, ako aj dobrovoľné pozastavenie živnostenskej činnosti. Matka uviedla, že otec si od októbra 2015 úmyselne, riadne a včas neplní svoju vyživovaciu povinnosť, v dôsledku čoho spáchal prečin zanedbania povinnej výživy, za čo bol odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 27.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.12.2016, k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov s povinnosťou v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné v sume 2 850 eur. Konanie otca, ktorý sa až dňa 20.2.2017 nahlásil do evidencie nezamestnaných, teda viac ako rok po pozastavení živnosti a následné podanie návrhu na zníženie výživného, označila matka za špekulatívne. V rozvodovom konaní otec uviedol, že pracuje neoficiálne bez zmluvy v Londýne s príjmom 1 200 až 1 400 eur netto a s neoficiálnou prácou nemal problém ani za trvania živnostenského oprávnenia. Matka poukázala na to, že sa zvýšili potreby maloletých detí, M. ukončil povinnú školskú dochádzku a nastúpil do strednej priemyselnej školy elektrotechnickej a maloletá má tiež vyššie výdavky než v čase poslednej úpravy výživného. Otec sa s deťmi od mája 2015 nestretol a ich výživu a starostlivosť zabezpečuje v plnom rozsahu matka sama. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí a návrh otca navrhol zamietnuť. Otec uviedol, že v stavebníctve pracuje sezónne od mája do novembra, problém s prácou nemá, ale má 3 exekúcie, pretože neplatil poistenie u zamestnávateľa A. Ď. - K., začal pracovať v priebehu konania, dosahoval príjem 430 eur netto, od 1.3.2018 nastúpil na plný úväzok podľa potvrdenia od zamestnávateľa zo dňa 7.2.2018 dosahoval netto príjem 2 667,77 eur v priemere 444,63 eur mesačne, od júna 2017 do novembra 2017, z čoho mu boli vykonané exekučné zrážky na poistné v celkovej výške 837,45 eur. V decembri 2017 dosiahol netto príjem 98,73 eur a bolo mu z toho zrazené 9,96 eur, v januári 2018 mal príjem 114,32 eur z čoho mu bolo exekučne zrazené na výživné 20,36 eur. Zdravotné problémy nemá, alergiu diagnostikovanú nemá, ale plánuje navštíviť túto ambulanciu. Kým pracoval v Londýne, býval v rodinnom dome u sesternice, ktorej prispieval na bývanie a po rozvode odišiel z Bratislavy bývať ku svojej súčasnej partnerke do S. v okrese Myjava, kde sú nižšie možnosti práce, a ak je tam práca, tak so znalosťou práce s počítačom, ktorú on neovláda. S partnerkou bývajú v chalupe v jej vlastníctve s mesačnými nákladmi 50 eur, z čoho on platí 25 eur. Otec má ukončené stredné všeobecné vzdelanie na Ukrajine a živil sa prácou v stavebníctve. Na Slovensku je od roku 1995, žiaden majetok vyššej hodnoty nemá a nemá inú vyživovaciu povinnosť. Nie je vlastníkom ani motorového vozidla a užíva motorové vozidlo jeho partnerky. Okrem toho je evidovaný ako vlastník 2 motorových vozidiel zn. Fiat a Škoda Fabia, ktoré majú 15 a 20 rokov. Sú nepojazdné a bez hodnoty. Peniaze si požičal od rodiny na V. od tety a od brata. Matka dosiahla priemerný mesačný netto príjem vo výške 1184,86 eur za obdobie od októbra 2016 do septembra 2017 a za obdobie od októbra 2017 do decembra 2017 vo výške 1 229,43 eur. Matka si zvýšila svoju kvalifikáciu prvým stupňom VŠ vzdelania krátko po rozvode a poberá rodinné prídavky vo výške 47,36 eur. Matka vyčíslila výdavky. 3. Výdavky v súvislosti s bývaním matka vyčíslila celkovo na sumu 617,54 eur, z toho 114,27 eur za mesačné zálohové platby za služby spojene s užívaním bytu, 48,43 eur platba do fondu oprav, 38 eur záloha za elektrinu, 16 eur štvrťročne zálohové platby za plyn, 4,64 mesačne koncesionársky poplatok, 30,21 UPC a 376,66 eur na hypotekárny úver, ktorý podľa jej tvrdenia musela refinancovať kvôli vyplateniu exekúcie Sociálnej poisťovne v neprospech otca maloletých deti ako povinného vo výške 3.509,51 eur na nehnuteľnosti, ktorej bol spoluvlastníkom, ktorú aktuálne užíva s deťmi. 4. Maloletá H. navštevuje 8. triedu Základnej školy na R. V. v Bratislave. Náklady na jej výživu sú bežné, primerané veku, zodpovedajúce potrebám a záujmom 14-ročného dievčaťa. Za školné, školské pomôcky a výlety matka priemerne mesačne vynaloží 15 eur, za obedy 25 eur, za drogériu 20 eur, za oblečenie a obuv 30 eur, vreckové 20 eur, na záujmové aktivity 10 eur. Za posledný rok mala zvýšene náklady na čeľustného ortopéda, celkovo vo výške cca 450 eur. 5. M. má 17 rokov, navštevuje 2. ročník Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej na T. V. v Bratislave. Má zvýšené náklady na výživu v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom. Od narodenia má atopický ekzém, alergiu na palinu B., po poslednej úprave diagnostikovanú B. B. B. na F.. Na lieky a masti matka mesačne vydá cca 30 eur. V súvislosti s prepravou do školy ma náklady na električenku 12 eur mesačne, na školné, školské pomôcky a výlety priemerne mesačne 25 eur, za obedy v škole 25 eur, na drogériu 20 eur, na oblečenie a obuv 30 eur, vreckové 20 eur, na kultúru, knihy a záujmy 20 eur. Vzhľadom na C. M. ma zvýšené náklady aj na bežnú stravu. 6. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75, § 78, Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný s prihliadnutím na potreby maloletých detí, ktoré od poslednej úpravy výživného vzrástli a neznížili sa v súvislosti s ich vyšším vekom, súvisiacimi fyziologickými zmenami, v prípade Dominika dokonca vzhľadom na jeho nástup na strednú školu a zdravotné problémy v súvislosti so stravovacím obmedzením. Otec nepreukázal dôvody pre zníženie výživného a nedošlo k takej zmene pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia. Otec nepreukázal svoje tvrdenie o zhoršení jeho zdravotného stavu a zdravotný stav otca neobmedzuje v jeho zárobkových schopnostiach a možnostiach, keď sa naďalej živí v oblasti stavebníctva v predmete jeho podnikania, ktoré pozastavil bez akéhokoľvek objektívneho dôvodu a tiež ukončil prácu vo Veľkej Británii bez významného dôvodu. Otec je mužom v plnom produktívnom veku, žije v regióne, ktorý nevykazuje zvýšenú mieru nezamestnanosti, s množstvom pracovných príležitostí a je schopný nájsť si prácu na Slovensku aj v zahraničí. Doteraz určené výživné je stanovené na spodnej hranici potrieb detí v ich veku. Okrem toho žiadnemu z rodičov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, otec sa o maloleté deti nezaujíma, nestretáva sa s nimi a v súvislosti s tým nemá výdavky a určitú dobu si ani riadne neplnil vyživovaciu povinnosť. Súd s poukazom na § 62 ods. 5 Zákona o rodine neprihliadol na exekúcie a splácanie dlhov na strane ani jedného z rodičov. Z uvedených dôvodov Okresný súd návrh otca zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 7. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu o výživnom a zamietnutím jeho návrhu. Proti rozsudku sa odvoláva a s rozsudkom nesúhlasí, navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a uložil mu povinnosť platiť výživné na maloletého M. v sume 50 eur mesačne a v rovnakej sume aj na maloletú H.. 8. K odvolaniu otca sa vyjadril úrad práce ako kolízny opatrovník, ktorý navrhol odvolaciemu súdu rozsudok potvrdiť s tým, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby si vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom plnil s tým, že zníženie vyživovacej povinnosti nie je v záujme maloletých detí. 9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 9.5.2018, ktorá uviedla, že súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie a nesúhlasí s odvolaním otca. Návrh otca považuje za špekulatívny a účelový a poukázala na svoje doterajšie vyjadrenia. Uviedla, že od apríla 2017 si ich otec opakovane neplní riadne a včas vyživovaciu povinnosť a dňa 12.2.2018 bolo začaté druhý krát trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie za prečin zanedbania povinnej výživy. Otec sa o deti absolútne nezaujíma, od mája 2015 sa s deťmi nestretol a neprejavil ani záujem o úpravu styku s deťmi. Všetky náklady spojené s výživou a starostlivosťou o deti zabezpečuje výlučne ona sama. Všetky náklady sa postupne vyšším vekom detí zvýšili, a preto nesúhlasí s odvolaním otca proti rozsudku a žiada rozsudok potvrdiť. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 11. Odvolanie je založené na námietke otca, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery rodičov a tvrdil, že rozhodnutie súdu o výške výživného nie je správne. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a uložil mu povinnosť platiť výživné na maloletého M. v sume 50 eur mesačne a aj na maloletú H. v sume 50 eur mesačne. 12. Z obsahu odvolania otca možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Otec odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 13. K námietkam otca, v súvislosti s plnením jeho zákonnej vyživovacej povinnosti (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) treba uviesť, že v článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťah k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. 14. Okresný súd vyživovaciu povinnosť na maloletú právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. 15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 19. V zmysle uvedeného ustanovenia, vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 20. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. 21. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 22. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ustanovenie § 75 odsek 7 Zákona o rodine rozšírilo východiská zisťovania a posudzovanie možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potenciálnych príjmov. Princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a ani právo, respektíve povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená, prípadne pracovať na pozícií alebo v zamestnaní zodpovedajúcom predstavám rodiča. Každý rodič má ale povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Preto nemôže obstáť tvrdenie otca, že výživné pre maloleté deti je neprimerané. 23. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potenciálnych schopnostiach a možnostiach otca a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec v aktívnom veku nevyvinul snahu o zabezpečenie si adekvátneho príjmu tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť riadne plniť, pretože deti sú odkázané na výživu svojich rodičov. 24. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutočný stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým maloleté deti nie sú schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloleté deti nemajú možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohli uspokojovať svoje i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá. Maloleté dieťa vo všeobecnosti nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery, v porovnaní so svojím rodičom. 25. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutočný stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že nie sú splnené podmienky pre zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti na každé v navrhovanej sume 50 eur mesačne, s poukazom na vykonané dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci, z ktorého záver súdu jednoznačne vyplýva. Je možné sa tiež stotožniť s vyjadrením matky, že návrh otca na zníženie výživného je účelový, aj z dôvodu, že od apríla 2017 si otec opakovane neplní riadne a včas vyživovaciu povinnosť a dňa 12.2.2018 bolo začaté druhýkrát trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie za prečin zanedbania povinnej výživy. Okrem toho otec sa o deti absolútne nezaujíma, od mája 2015 sa s deťmi nestretol a neprejavil ani záujem o úpravu styku s deťmi. Všetky náklady spojené s výživou a starostlivosťou o deti zabezpečuje výlučne matka sama. Je tiež dôvodné tvrdenie matky, že všetky náklady sa postupne vyšším vekom detí zvýšili a nemožno prisvedčiť tvrdeniu otca, že za daného stavu je dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. 26. Odvolací súd preto zastáva názor, že v prípade vyhovenia odvolaciemu návrhu a zmene vyživovacej povinnosti otca na ním navrhovanú sumu 50 eur mesačne na každé dieťa, by v tomto prípade znamenalo posunúť vyživovaciu povinnosť na matku, ktorá sa okrem výživného plneného finančne aj o deti osobne stará, čím tiež plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou. 27. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387 odsek 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia len doplnil ďalšie dôvody. 28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).