Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/88/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517215638 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517215638.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: Q. Č. O. - V., S. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Anna Rumplová, advokátka, Homolova 12, 841 02 Bratislava, proti žalovanej: X. F., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XX, XXX XX O., o vypratanie bytu, o späťvzatí žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/31/2017, takto r o z h o d o l : Späťvzatie žaloby sa p r i p ú š ť a , rozsudok Okresného súdu Bratislava V. v Bratislave zo 7. decembra 2017, č. k. 50C/31/2017-46 sa z r u š u j e a konanie sa z a s t a v u j e. Žalobcovi sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej vypratať a odovzdať žalobcovi O. Č.. XX B. O. na S. XX, siedme poschodie v bytovom dome so W. Č. XXXX, katastrálne územie V. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná sa na základe rozhodnutia o pridelení bytu č.j. O.-XXX-X-XXXX/XX/XX zo dňa 23.06.1983, a zápisu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 05.08.1983, stala nájomkyňou bytu č. 25, na 7. poschodí, na ulici O. XX, teraz S.. Žalobca výpoveďou zo dňa 22.5.2017 vypovedal žalovanej nájom predmetného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka z 6Co/88/2018 2 dôvodu, že nájomkyňa bytu hrubo poškodzovala prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome a sústavne narušovala pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozovala bezpečnosť. Výzvou zo dňa 4.9.2017 žalobca vyzval žalovanú na okamžité vypratanie a odovzdanie bytu Č.. XX B. O. na S. XX, X. poschodie žalobcovi. Výzvu žalovaná prevzala dňa 25.09.2017. Z emailovej komunikácie medzi správcom predmetného bytového domu t.j. O. W. W., W..Y..R.. a žalobcom vo veci nevyhnutnej potreby sprístupniť byt žalovanej za účelom vykonania dezinsekčných zásahov súd prvej inštancie zistil, že O. Č.. XX obývaný žalovanou sa stal miestom zdroja výskytu a ďalšieho šírenia do susedných bytov a spoločných priestorov ploštice posteľnej, bolo potrebné vykonať 3 až štyri dezinsekčné zásahy, a to nielen dotknutého bytu žalovanej, ale aj spoločných priestorov a o nedodržiavaní hygienických pokynov a pokynov súvisiacich s deratizáciou a dezinsekciou bytu žalovanej. Zo správy o monitoringu deratizačnej spoločnosti E. W..Y..R.. o potrebe a rozsahu dezinsekčných zásahov v byte žalovanej súd prvej inštancie zistil, že v byte žalovanej je veľmi nízka úroveň hygieny jeho obyvateľov, ktorí nie sú prihlásení v O. Č.. XX, je potrebné vykonať minimálne 3 represívne dezinsekcie v rozpätí 6 týždňov a po ukončení týchto zásahov bol navrhovaný monitoring predmetného bytu každé tri mesiace, avšak vzhľadom na životný štýl obyvateľov bytu je predpoklad opätovného zamierania a následné riziko prielezu do okolitých bytov. Zo zápisov z dezinsekčného zásahu zo dňa 29.07.2016, 25.08.2016 a 06.02.2017 súd prvej inštancie zistil, že stav zamorenia plošticou posteľnou O. Č.. XX trval minimálne 12 mesiacov bez riešenia žalovanej, bol vykonaný dezinsekčný zásah a žalovaná bola upozornená na odstránenie zariadenia bytu, komunikácia s ňou bola náročná, javila znaky alkoholického opojenia. Pri druhom zásahu žalovaná opäť javila známky alkoholického opojenia, vypratala len časť zariadenia predmetného bytu a to presunula na prízemie domu čím zamorila aj spoločné priestory, na čo bolo nutné vykonať dezinsekciu aj týchto priestorov. Z posledného zápisu súd zistil, že predmetný O. Č.. XX je opätovne zamorený plošticou posteľnou, z bytu nebolo odstránené zamorené zariadenie, pribudlo ďalšie zariadenie zamorené plošticou. Z oznámenia podaného dňa 17.05.2017 na MÚ Q. O. V.U. vo veci neprispôsobivého správania sa žalovanej a jej nájomníkov, porušujúceho hygienické nariadenia a bezpečnosť v dome, podpísané vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome a z urgencie na začatia súdneho konania na vypratanie žalovanej a s ňou ostatných neprispôsobivých ľudí obývajúcich byt žalovanej súd prvej inštancie zistil, že napriek niekoľkým dezinsekčným zásahom, žalovaná nerešpektovala nariadenia a hygienické predpisy a v dňoch 11.05.2017 a 04.02.2017 bol v predmetnom byte zistený opätovný výskyt živých jedincov ploštice posteľnej, žalovaná aj naďalej vytvárala podmienky umožňujúce výskyt škodcov a parazitov v dome spôsobom života ignorujúcim základné hygienické pravidlá najmä tým, že vyberala zo smetných nádob odpadky a nosila ich do bytu, po dome sa šíril zápach moču a výkalov, umožňovala vstup do domu a do bytu osobám pod vplyvom alkoholu a omamných látok alebo zapáchajúcim močom a výkalmi, vykladala do spoločných priestorov domu alebo vyhadzovala z okna znečistené plienky dospelou osobou a vykladala do spoločných priestorov domu alebo pred dom znečistený nábytok zamorený parazitmi ako je ploštica posteľná. Z potvrdenia zo dňa 20.11.2017 súd prvej inštancie zistil, že žalovaná dlhuje žalobcovi za platby spojené s užívaním bytu č. 25 v Bratislave na S. XX, X. poschodie platby rovnajúce sa nájomnému vo výške 300,48 eur a službám vo výške 536,34 eur. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 126 ods. 1, 2, § 711 ods. 1 písm. c), 6Co/88/2018 3 § 712a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanej bol výpoveďou zo dňa 22.05.2017, doručená dňa 26.05.2017, vypovedaný nájom predmetného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. c) OZ z dôvodu, že žalovaná hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, nájom jej skončil 31.08.2017. Uvedené žalobca podľa súdu prvej inštancie dostatočne preukázal listinnými dôkazmi preukazujúcimi hygienickú úroveň a stav bytu obývaného žalovanou a evidentne ďalšími osobami, ktoré neboli v byte prihlásené a správanie, prístup žalovanej. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že absolútne nevyhovujúci hygienický stav predmetného bytu ohrozil nielen spoločné priestory bytového domu, ale aj susedné byty. Žalovaná svojím správaním, keď nerešpektovala nariadenia deratizačnej spoločnosti, nedodržiavala základné hygienické pravidlá, znečisťovala a zamorovala nielen spoločné priestory bytového domu, ale aj bezprostredné okolie bytového domu, povolila vstup do bytového domu a predmetného bytu nepovolaným a silne znečisteným osobám, ktoré sa voľne pohybovali aj v spoločných priestoroch predmetného bytového domu vystavila ostatných obyvateľov vrátane maloletých detí bytového domu vysokému riziku infekčného ochorenia a reálneho šírenia parazitov. Keďže pri zániku nájmu z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 písm. c) OZ a v spojení s § 712a ods. 2 OZ nájomca nemá právo na bytovú náhradu, súd prvej inštancie rozhodol o vyprataní bytu bez nároku na bytovú náhradu. S odkazom na § 712a ods. 2 OZ ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. Prístreším sa v zmysle § 712 OZ rozumie prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo iných zariadeniach na to určených. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že na strane žalovanej nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa t.j. v čase rozhodnutia nie je v hmotnej núdzi, nepoberá invalidný dôchodok, nestará sa o nevládnu osobu alebo o maloleté dieťa. Navyše nájomca teda žalovaná nemala nárok ani na prístrešie v zmysle zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami podľa § 5 ods. 2 predmetného zákona, keďže ustanovenia písm. a) a b) sa na prejednávanú vec nevzťahujú, písm. d) sa aplikuje v prípade, že nájomca neplatí nájomné alebo úhradu za poskytované služby a teda výpoveď by bola daná v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) OZ, a písm. c) daného ustanovenia by sa použilo v prípade hrubého porušenia dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Pojem dobré mravy má pôvod v rímskoprávnej tradícii, kde sa názvom boni mores označujú mimoprávne štandardy správania. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je vlastný všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúce podstatné historické tendencie sú odovzdávané rozhodujúcej časti spoločnosti a majú povahu základných noriem. Rozpor s dobrými mravmi je, ak obsah správania je v rozpore s citom pre slušnosť a s pravidlami slušnosti, ako ich uznávajú všetci slušní a spravodlivo zmýšľajúci ľudia. (...) Nemožno vylúčiť, aby sa vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu prihliadlo, hoci úplne výnimočne, aj na okolnosti spočívajúce v osobe alebo v pomeroch účastníka, ktorý sa domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu. Môže však ísť len o také okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom treba osobitne starostlivo dbať o to, aby ten, kto sa ich dovoláva, sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nevyžadoval ohľady neúmerné 6Co/88/2018 4 okolnostiam konkrétneho prípadu, a zabránil snahe alebo možnosti ich zneužitia. S prihliadnutím na obsah zákonného znenia výpovedného dôvodu § 711 ods. 1 písm. c) súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná naplnila nasledovné skutkové podstaty uvedené v danom ustanovení, a to, že hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje ich bezpečnosť. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť vypratať byt žalobcu a odovzdať ho žalobcovi bez nároku na bytovú náhradu teda v danom prípade prístrešia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. 4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, v ktorom uviedla, že v jej prípade došlo k porušeniu § 712a ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko u nej existuje dôvod hodný osobitného zreteľa a teda má nárok na prístrešie, keďže je poberateľkou invalidného dôchodku a je takmer nepohyblivá. Zároveň uviedla, že potvrdenie o poberaní invalidného dôchodku zasiela v prílohe. 5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.1.2018 vyzval žalovanú v lehote 10 dní na odstránenie vád odvolania v tom smere, aby žalovaná uviedla v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie, z akých dôvodov považuje predmetný rozsudok za nesprávny a čoho sa odvolaním domáha. Zároveň bola poučená, že ak odvolanie nedoplní a neodstráni jeho vady, pričom nebude možné v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd odvolanie odmietne. Žalovanej bola predmetná výzva doručená dňa 27.2.2018. 6. Žalovaná na predmetnú výzvu (bod 5 tohto rozsudku) nereagovala. 7. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril. 8. Žalobca podaním zo 17.4.2018 vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná dňa 1.4.2018 zomrela. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške pomernej časti zaplateného súdneho poplatku. 9. Žalobca vzal žalobu späť v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie (po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie zo 7. decembra 2017, č. k. 50C/31/2017-46), ale pred tým, ako rozsudok nadobudol právoplatnosť. Preto odvolací súd postupoval podľa ust. § 370 C.s.p., pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. 10. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí (§ 370 ods. 2 C.s.p.). V danej veci odvolací súd nevyzval protistranu resp. jej právnych nástupcov na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím, nakoľko v danej veci išlo o prípad vypratania bytu, ktorému predchádzalo podanie výpovede z nájmu, ktorej neplatnosť však nebola žalovanou v zákonnej prekluzívnej lehote napadnutá (§ 710 ods. 3 v spojení s § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka), hoci jej táto bola riadne doručená dňa 26.5.2017 (č.l. 44). Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Ide teda o trojmesačnú prekluzívnu lehotu. Po jej márnom uplynutí sa nie je možné na súde domáhať neplatnosti výpovede. I z tohto dôvodu sa súd nemohol v tomto konaní už zaoberať platnosťou/neplatnosťou výpovede z nájmu bytu, keďže žalovaná jej neplatnosť žalobou na súde nenapadla. Keďže v čase podania žaloby bola výpoveď z nájmu právoplatná a teda tu už nájomný vzťah v danom čase neexistoval (tento bol zaniknutý), nemožno tu uvažovať o prípadnom prechode nájmu podľa § 706 Občianskeho zákonníka. V čase smrti žalovanej, totiž táto už nebola nájomcom vypratávaného bytu a preto nemohlo dôjsť k prechodu nájmu bytu na osoby uvedené v § 706 Občianskeho zákonníka. Je potom zrejmé, že na prípadných dedičov po žalovanej neprešli práva a povinnosti, ktoré boli predmetom tohto sporu (teda ani právo na prístrešie). Z týchto dôvodov odvolací súd nerozhodoval o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovanej príp. s osobami vymedzenými v § 706 Občianskeho zákonníka (§ 63 ods. 2 v spojení s § 66 C.s.p.). 10. Z rovnakých dôvodov (viď bod 9 tohto uznesenia) odvolací súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného (spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku) a odvolacieho konania, nakoľko práva a povinnosti, ktoré boli predmetom tohto sporu neprešli na prípadných právnych nástupcov žalovanej a preto niet subjektu na strane žalovanej, ktorému by mala byť uložená takáto povinnosť. Navyše žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy ani nevznikli. Zároveň (keďže bolo konanie zastavené) tu nemožno ani hovoriť, že by niektorá z procesných strán procesne zavinila (keďže dôvodom späťvzatia žaloby bolo úmrtie žalovanej) zastavenie konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Naostatok odvolací súd v tomto smere poukazuje i na závery uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.2.2017 sp. zn. 17Co/38/2017 v zmysle ktorých, ak jedna strana sporu neexistuje, nie je medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a výrok o nároku na náhradu trov konania je nadbytočný. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). 6Co/88/2018 6 Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).