Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/142/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517216463 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517216463.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matka - Y.. E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX L., zastúpená JUDr. Floriánom Karabinošom, advokátom so sídlom Romanova 4, 851 02 Bratislava, a otec - U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.11.2017, č.k. 22P/188/2017-49, v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 22P/188/2017-102 zo dňa 02.01.2018, č.k. 22P/188/2017-110 zo dňa 19.01.2018 a na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.10.2017, č.k. 22P/188/2017-47, takto r o z h o d o l : Uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.11.2017, č.k. 22P/188/2017-49, v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 22P 188/2017-102 zo dňa 02.01.2018, č.k. 22P/188/2017-110 zo dňa 19.01.2018 sa p o t v r d z u j e. Odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.10.2017, č.k. 22P/188/2017-47 sa o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 24.11.2017, č.k. 22P/188/2017-49, spolu s opravnými uzneseniami č.k. 22P/188/2017-102 zo dňa 02.01.2018, č.k. 22P/188/2017-110 zo dňa 19.01.2018, na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 17P/12/2016 v časti úpravy styku otca s maloletou na čas po rozvode, upravil styk otca s maloletou E. M., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a to počas troch týždňov nasledujúcich od vykonateľnosti tohto uznesenia v prítomnosti matky a v nasledujúcom období v neprítomnosti matky s tým, že otec si v určených časoch začatia styku maloletú prevezme v mieste jej aktuálneho trvalého bydliska bez ohľadu na prípadnú zmenu v evidencii obyvateľov, t.j. vždy na adrese I., L., kde maloletú v určených časoch ukončenia styku matke odovzdá. Matke uložil povinnosť maloletú otcovi v určených časoch začatia styku otcovi riadne pripravenú na označenom mieste odovzdať. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, považujúc návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za čiastočne dôvodný. O dočasnej úprave styku otca s maloletou rozhodol až do doby právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o úpravu styku na čas po rozvode, zistiac záujem maloletej na pravidelnom kontakte s otcom s cieľom zamedzenia úplného citového odcudzenia. Uviedol, že z priebehu doterajšieho konania ako aj z obsahu návrhu na neodkladnú úpravu je zrejmé, že otec maloletej naďalej pracuje v zahraničí, a teda neprichádza do úvahy štandardná úprava styku počas pracovného týždňa v popoludňajších hodinách (v čase nariadenia ostatnej predbežnej úpravy rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 17P/72/20156-10 zo dňa 10.04.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/454/2015-57 zo dňa 10.09.2015 pracoval od pondelka do piatku od 14.00 hod. do 22.00 hod. v C.. Poukazujúc na skutočnosť, že v konaniach o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane súvisiacich konaní o neodkladnú úpravu súd nie je viazaný návrhom, zvažoval najvhodnejšiu úpravu styku, ktorá by mohla naplniť cieľ sanácie doposiaľ fakticky prerušeného budovania vzťahu maloletej s otcom, zodpovedajúcej veku dieťaťa (4,5 roka) a potrebe postupnej separácie od matky ako primárnej osoby v živote maloletej, s prihliadnutím na doterajšie sporadické kontakty s otcom. Poukázal na psychologickú správu PhDr. H., z ktorej vyplýva, že maloletá mala ešte v máji 2017 k otcovi dobrý vzťah. Uviedol, že v tomto štádiu konania upravený rozsah styku zodpovedá uvedeným kritériám a je dostatočný za účelom rozvinutia zmysluplnej aktivity s dieťaťom, pri ktorej práve dochádza k budovaniu vzťahu dieťaťa s rodičom a minimálne potrebný na to, aby si dieťa na otca privykalo. Zohľadniac nepochybnú faktickú pripútanosť maloletej k matke a matkine výhrady voči otcovi vznášané v priebehu základného konania súd prvej inštancie počas prvých troch týždňov od vykonateľnosti tohto rozhodnutia, t.j. počas troch bezprostredne nadväzujúcich kontaktov upravil styk v prítomnosti matky, avšak následne už v jej neprítomnosti. Mal za to, že práve dlhodobá prítomnosť matky pri stretnutiach vzhľadom na evidentne problémový vzájomný vzťah rodičov pôsobí nanajvýš rušivo pri zrejmej vzájomnej tendencii rodičov konfrontovať sa pri ich vzájomnom kontakte. Neprihliadol na odporúčanie PhDr. V. uvedené v jeho súkromnom znaleckom posudku zadaného matkou, z dôvodu jeho nedostatočnej objektívnosti bez súčasného vyšetrenia otca a posúdenia priamej interakcie dieťaťa s otcom. Zdôraznil, že ide o čas, kedy má otec právo zvoliť si obsah a formu primeranej aktivity s maloletou, ako aj miesto, kde sa bude realizovať, samozrejme za zohľadnenia veku a osobných dispozícii maloletej. Súd prvej inštancie upozornil matku maloletej na to, že je povinná dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a to jednak po materiálnej stránke, ale predovšetkým v zmysle psychologickej prípravy (pozitívneho naladenia) a neprenášať do vzťahu dieťa a otec neprimerane vlastné nespracované negatívne emócie prameniace z ukončenia jej spolužitia s otcom maloletej, čo platí rovnako aj pre otca, ktorý musí byť schopný v prítomnosti maloletej zdržať sa akýchkoľvek negatívnych prejavov voči matke a absolútne neprípustného hrubého správania sa voči nej. Zdôraznil, že obaja rodičia by si mali uvedomiť, že sú pre maloletú prirodzenou súčasťou jej života a obaja (tak matka a i otec) majú v jej živote nezastupiteľnú úlohu. Pri určení miesta preberania a odovzdávania maloletej nepovažoval za vhodné z hľadiska vykonateľnosti zaviazať neštandardne matku k tomu, aby na styk priviedla dieťa do miesta trvalého bydliska otca, čo by v konečnom dôsledku z hľadiska vykonateľnosti mohlo spôsobiť omnoho výraznejšie komplikácie, než štandardné oprávnenie otca preberať si dieťa na styk v mieste trvalého bydliska dieťaťa, resp. tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia na konkrétnej pevne danej adrese (miesto aktuálneho trvalého pobytu matky s maloletou) bez ohľadu na možnú evidenčnú zmenu bydliska zo strany matky v priebehu konania. Vec právne posúdil podľa § 324, § 325 ods. 1,2 písm. d), § 329, § 330 ods. 1, § 332 ods.1, § 333, § 334 C.s.p., § 1, § 360 C.m.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka, ktorá navrhla uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo nariadené nikdy neexistovali. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 11CoP 16/2017 zo dňa 04.07.2017, a jeho odôvodnenie, ktorým bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou na čas po rozvode zrušený. Namietala, že súd opäť bez náležitého šetrenia arbitrárne určil rozsah styku otca s maloletou. Nesúhlasila s tvrdením otca o tom, že by mu v styku s maloletou bránila, avšak trvá na svojej prítomnosti. Tento svoj postoj odôvodnila závermi a odporúčaniami uvedenými v znaleckom posudku, ktorý si dala vypracovať u PhDr. V. V., PhD.. Uviedla, že súd upravil styk otca s maloletou bez jej prítomnosti, napriek jej tvrdeniam o jeho agresívnych prejavoch, konzumáciou alkoholu, výpadky pamäte a pod., s konštatovaním, že v tomto smere sa s jej výhradami vysporiada v meritórnom konaní. Poukázala na ich vzájomné konflikty a hádky v priebehu rokov 2013-2015, s tým, že uvedené skutočnosti otca skôr úplne vylučujú z výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Mala za to, že ňou predložený znalecký posudok má vyššiu mieru dôveryhodnosti, ako lekárska správa PhDr. H., na ktorú súd poukázal a to, že bol vyhotovený bez interakcie medzi otcom a maloletou bolo zapríčinené iba z dôvodu, že sa otec na predvolanie znalca nedostavil. Mala za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď nerozhodol v súlade s § 329 ods.2 C.s.p., keď jej prítomnosť pri styku ktorú v čase rozhodnutia považoval za potrebnú obmedzil iba na prvé 3 týždne. To, že sa po ich uplynutí má styk vykonávať v jej neprítomnosti, tak nemá oporu v skutkovom stave zistenom v čase rozhodovania. Napriek uvedenému má záujem na tom, aby mala maloletá kvalitný vzťah s otcom, preto styku za jej prítomnosti nebráni. Tiež poukázala na skutočnosť, že pri formulácii rozsahu a podmienok upraveného styku, pokiaľ otec nevyužije prvé 3 týždne zamedzí tomu, aby prebehlo adaptačné obdobie, maloletá tak bude vystavená priamemu výlučnému kontaktu s otcom. 4. Odvolaním proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.10.2017, č.k. 22P/188/2017-47, sa matka domáhala, aby bol maloletej ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, z dôvodu jeho miestnej príslušnosti. 5. K odvolaniu matky sa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadril otec, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť. Trvala na vyjadreniach uvedených vo svojom návrhu a poprel skutočnosti tvrdené matkou, že mu v styku s maloletou nebráni a tento mu umožňuje. Odvolanie matky považoval za účelové a zdôraznil, že matka čakaním na rozhodnutie odvolacieho súd odďaľuje konanie vo veci samej, na pojednávania súdu sa nedostavuje. Mal za to, že matka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by vyvrátila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Matka nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že mu v styku s maloletou nebráni a že má záujem na postupnom budovaní vzájomných vzťahov medzi ním a maloletou. Poukázal na fakt, že matka mu v minulosti neustálou zmenou pobytu úmyselne znemožňovala realizovať akýkoľvek kontakt s maloletou. Mal za to, že v danom prípade boli dostatočne preukázané dôvody pre dočasnú úpravu styku s maloletou, práve do času, kým nebude rozhodnuté v merite veci. Súd prvej inštancie mal dostatok osvedčených skutočností získaných z doposiaľ vykonaného dokazovania, aby o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mohol rozhodnúť. Uviedol, že matka sa stavia do pozície, v ktorej si vyhradzuje dominantné postavenie v živote maloletej a pokiaľ by mala záujem na budovaní vzťahov medzi ním a maloletou, konala by tak už v minulosti, v súlade s odporúčaniami a tak, aby mu styk umožňovala a tento aj postupne rozširovala. Poukázal na jeho obmedzený kontakt s maloletou v priebehu roku 2017. Poprel tvrdenia matky, že by vzťah medzi ním a maloletou neexistoval, keď pri styku realizovanom 03.12.2017 maloletá ne jeho prítomnosť reagovala pozitívne, hrala sa sním a stretnutí s ním sa dožadovala. Uviedol, že mu matka zatajila doručenie neodkladného opatrenia, čím nemal informáciu o tom že neodkladné opatrenie je už predbežne vykonateľné, pričom matka na jeho žiadosť, aby sa styk realizoval reagovala tak, že nevyužil obdobie, kedy sa mal jeho styk s maloletou realizovať v jej prítomnosti. Namietal jej tvrdenia, že by ignoroval adaptačné obdobie, keďže matka mu informáciu o prevzatí uznesenia účelovo zatajila. Uviedol, že prítomnosť matky pri styku negatívne ovplyvňuje ich vzájomné stretnutia s maloletou, prítomnosť matky považuje za nadbytočnú a to najmä na doterajšie stretnutia a pozitívne reakcie maloletej na jeho osobu. Uviedol, že aktuálne už nepracuje na poobedných zmenách, má štandardne upravený pracovný čas, ktorý mu umožňuje realizovať styk aj počas pracovného týždňa. Vyjadril pochybnosti či sa matka zdržiava na adrese svojho trvalého pobytu v L., keďže doposiaľ realizované stretnutia prebiehali vždy v T., čo pri poslednom styku uviedla aj maloletá. 6. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní a žiadala rozhodnúť v jeho intenciách. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie matky proti uzneseniu zo dňa 24.11.2017, č.k. 22P/188/2017-49, spolu s opravnými uzneseniami č.k. 22P/188/2017-102 zo dňa 02.01.2018, č.k. 22P/188/2017-110 zo dňa 19.01.2018 dôvodné nie je, odvolanie proti uzneseniu zo dňa 30.10.2017, č.k. 22P/188/2017-47 je potrebné odmietnuť. 8. Účel inštitútu neodkladného opatrenia už vo svojom rozhodnutí vysvetlil súd prvej inštancie, s výkladom ktorého sa stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie aj s jeho aplikáciou v danom prejednávanom prípade. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; ak tieto právne vzťahy vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( § 325 ods.1 C.s.p.). Neodkladné opatrenie rovnako ako každé rozhodnutie súdu musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. 9. Odvolací súd po zvážení všetkých zistených skutočností daného prípadu a po oboznámení sa s celým spisovým materiálom ( vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 17P/12/2016 ), v súlade s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy pomerov úpravou styku otca s maloletou neodkladným opatrením preukázaná bola. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozsahom dočasnej úpravy styku otca s maloletou. Tým, že rodičovské práva k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia, má taktiež otec právo sa s ním stretávať, rovnako právom maloletého dieťaťa je, aby malo zabezpečený nerušený a plnohodnotný kontakt aj s druhým rodičom. Právo na kontakt rodiča s deťmi vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Odvolací súd súhlasí s námietkou matky, že pri nariadení neodkladného opatrenia v súlade s ust. § 329 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo stavu v čase vydania uznesenia a preto bolo potrebné súdu prvej inštancie vytknúť, že prítomnosť matky pri styku vymedzil počas prvých troch týždňov od vykonateľnosti tohto rozhodnutia a následne už v jej neprítomnosti. Odvolací súd však vzhľadom na prijatý záver v danej veci o tom, že prítomnosť matky pri styku otca s maloletou potrebná a ani nevyhnutná nie je a s poukazom na skutočnosť, že obdobie 3 týždňov od vykonateľnosti uznesenia v čase rozhodovania odvolacieho súdu už uplynulo, nevzhliadol potrebu zmeny výroku rozhodnutia po formálnej stránke. 10. Odvolací súd sa s odvolacími námietkami matky nestotožnil. V prvom rade odvolací súd poukazuje na zásadný rozpor v tvrdeniach oboch rodičov týkajúci sa realizácie styku otca s maloletou a jeho záujmu o maloletú. Pokiaľ sa však otec domáha úpravy styku s maloletou v dôsledku ním uvedených dôvodov a matkine tvrdenia o jej záujme na kvalitnom vzťahu maloletej s otcom ostávajú v kontexte ostatných zistených skutočností a doposiaľ vykonaného dokazovania iba v teoretickej rovine, úprava styku otca s maloletou je jednoznačne v jej záujme. Odvolací súd poukazuje na určený rozsah dočasne upraveného styku, predškolský vek maloletej vek a skutočnosť, že existujúce konfliktné vzťahy medzi rodičmi sa týkajú výlučne ich vzťahovej roviny, navyše založené na matkou udávaných skutočnostiach, ktoré sa mali odohrať v minulosti s odstupom niekoľkých rokov. Strach maloletej vyvolávaný prítomnosťou otca preukázaný doposiaľ jednoznačne nebol a pokiaľ sa u maloletej pri realizovaní styku s otcom prejavuje stav určitej nepohody, alebo matkou uvádzaná separačná úzkosť, tieto môžu byť spôsobené práve nedostatočnou prípravou maloletej na styk s otcom zo strany matky, ktorá je pre dieťa primárnou vzťahovou osobou a je povinná dieťa na styk s otcom motivovať pozitívne, bez ohľadu na ich vzájomné rodičovské konflikty. O tom, že matka nie je dostatočne spolupracujúcim rodičom svedčí aj to, že jasne nedefinuje miesto svojho aktuálneho pobytu, vo svojich podaniach uvádza miesto svojho trvalého pobytu v L., čomu žiada prispôsobiť aj príslušnosť kolízneho opatrovníka, avšak zásielky súdu si preberá na adrese A. 3, XXX XX F., ako aj to, že nerešpektuje predbežnú vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď pri zohľadnení všetkých doposiaľ osvedčených skutočností upravil styk otca s maloletou aspoň v určenom minimálnom rozsahu, z dôvodu ochrany maloletej v jej útlom veku, pred ohrozením spočívajúcom v úplnom prerušení citových väzieb so svojim otcom. Odvolací súd sa s postupom súdu prvej inštancie zhodol aj pri vyhodnotení dôkazu - matkou predloženého znaleckého posudku, ktorý súdny znalec vypracoval len na základe údajov poskytnutých matkou, čím postráda objektivitu odborného skúmania a preto nie je možné pri rozhodnutí z jeho výsledkov vychádzať. 11. Vzhľadom rodinnú situáciu, v ktorej sa maloleté dieťa ocitlo, jednoznačne zapríčinenú neschopnosťou rodičov komunikovať, odvolací súd dáva do ich pozornosti, že maloleté dieťa nemôže byť prostriedkom ich vzájomného boja, obaja sú povinní za danej situácie zvládať svoje emócie tak, aby maloleté dieťa nepoužívali ako nástroj vydierania, či nevolili iné neférové postupy vo vzájomnej komunikácií a pri jeho výchove. 12. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval v zmysle zásad charakterizujúcich inštitút neodkladného opatrenia, pričom s jeho názorom vysloveným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa stotožnil aj odvolací súd, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.. Touto cestou apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností dodržiavali odporúčania uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie s ktorými sa odvolací súd plne stotožnil. To, ako ich budú aj reálne vykonávať, vyhodnotí súd prvej inštancie v prebiehajúcom konaní vo veci samej, v ktorom s konečnou platnosťou rozhodne už v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, na základe vykonania náležitého dokazovania a riadne zisteného skutočného stavu. 13. Pokiaľ ide o odvolanie matky proti uzneseniu zo dňa 30.10.2017, č.k. 22P/188/2017-47 odvolací súd udáva, že bol povinný najprv skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom, t.j. či je podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky predpísané náležitosti 14. Podľa ust. § 386 písm. d/ C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 15. Tým, že matka podala odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému zákon nepripúšťa podať odvolanie, odvolací súd odvolanie bez vecného preskúmania správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. d/ C.s.p. odmietol. Odvolací súd poznamenáva, že zmenu napadnutého rozhodnutia možno dosiahnuť len podaním návrhu na zmenu opatrovníka. 16.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).