Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/17/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517216666 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517216666.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Romana Huszára vo veci oprávnenej: X. D., O.. XX.XX.XXXX, V., E. XX, V., proti povinným: 1/ E. V., O.. XX.X.XXXX, Z.. V.: B. XX, M.R., 2/G. D., O.. XX.X.XXXX, V.: E. XX, V., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 15C/56/2017-23 zo dňa 04.12.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Povinným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči povinným 1/ a 2/ zamietol. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 324ods. 1, § 325 ods.1, 2, § 326 ods. 1, 2 C.s.p. a vecne tým, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.11.2017 v elektronickej podobe a 6.11.2017 v listinnej podobe žiadala žalobkyňa (ďalej aj ako „oprávnená“) o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému l (ďalej aj ako „povinný 1/“) E. V. povinnosť dočasne nevstupovať do bytu č. XXX na XX. P.. V. Y. na E. H.. XX X. V.... a to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci jeho vypratania z bytu. Zároveň sa tým istým podaním domáhala voči žalovanému 1. uloženia povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 150 m s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a to vždy za prítomnosti tretej osoby a voči žalovanej 2. (ďalej aj ako „povinnej 2/“) uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k prevodu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 2/5 k bytu č. XXX XX. P.. bytového domu na E. H.. XX X. V. ... na E. V., resp. na inú tretiu osobu a nenakladala s právami k tomuto bytu v prospech žalovaného alebo tretej osoby. Žalobkyňa uvádzala, že je spoluvlastníčkou predmetného bytu vo veľkosti podielu 3/5-iny, jej dcéra - žalovaná 2., spoluvlastníčka bytu vo veľkosti podielu 2/5-ny, si do bytu napriek jej výslovnému nesúhlasu v januári 2015 nasťahovala svojho partnera - žalovaného 1. Žalobkyňa sa nestotožňovala so správaním sa žalovaného 1., s jeho hygienickými návykmi, s tým, že neprispieval na domácnosť, ktorú plne hradila ona. Keď mu tieto nedostatky vyčítala a opakovane ho vyzývala, aby byt opustil, správal sa k nej vulgárne, slovne ju osočoval, ponižoval, čo negatívne vplývalo na jej psychiku. Dňa 12.6.2015 ju mal fyzicky napadnúť, keď ho znovu žiadala, aby byt opustil tak, že ju udrel do oblasti chrbta, čo si vyžiadalo aj lekárske ošetrenie. Privolaná hliadka OO PZ P. - F. realizovala jeho vykázanie. Súd v konaní sp. zn. 63C 1/2015 nariadil E. V., aby dočasne nevstupoval do bytu a jej uložil povinnosť podať návrh na jeho vypratanie z bytu. Žalobkyňa podala návrh na vylúčenie E. V. z bytu podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý bol však v konaní 24C 411/2015 rozsudkom zo dňa 30.3.2016 zamietnutý, nakoľko nešlo o spoločný nájom bytu účastníkov. Žalobkyňa následne po dobu 2 rokov voči nemu v ďalšom konaní nepokračovala, znášala psychické násilie z jeho strany, mala vlastné vzorce prežitia, snažila sa ho neprovokovať, obmedzila s ním komunikáciu, nežiadala ho viac, aby opustil spoločnú domácnosť, keď predpokladala jeho negatívnu reakciu. V stave psychického násilia sa u nej objavila diagnóza, pre ktorú je psychiatricky dodnes sledovaná ambulantnou formou. Počas tohto obdobia žalobkyňa chodila do práce unavená, trpela nespavosťou, čo bolo podmienené odopieraním spánku žalovaným najmä jeho nočnými návratmi s dcérou do bytu, ich hlučným správaním, vysvietením celého bytu, ktoré bránili žalobkyni v jej pokojnom spánku. Dňa 28.10.2017 ju E. V. naháňal po byte zaháňajúc sa po nej rukami, čo bolo sprevádzané vulgárnymi nadávkami, pričom jej sa podarilo skryť do svojej izby, kde sa zamkla. Agresívne správanie bolo opätovne podmienené vyjadrením jej nesúhlasu s jeho pobytom v byte. Dňa 1.11.2017 ju opätovne fyzicky napadol, sotil ju do postele po tom, ako sa jej pokúšal vytrhnúť tyč z jej rúk, ktorú mala na obranu, nakoľko sa mu znovu snažila oznámiť, že má odísť z bytu lebo nemohla v noci spať pre jeho hluk. Útok bol spojený s vulgarizmami z jeho strany, žalobkyňa bola traumatizovaná a stresovaná jeho konaním, na miesto privolala hliadku. Vykázanie E. V. nebolo realizované, keď uviedol, že on bol napadnutý žalobkyňou. Jej dcéra sa priklonila k tvrdeniam E. V., ktorý sa na mieste snažil políciu presvedčiť, že práve žalobkyňa je psychiatrický pacient. Žalobkyňa v súčasnosti zvažuje podanie žaloby o vypratanie bytu voči E. V., ktorý v byte býva bez právneho dôvodu, bez jej súhlasu. Má obavy, že podaním tejto žaloby sa zvýši jeho agresivita voči nej, nevylučuje možnosť, že by jej mohol fyzicky ublížiť aj s fatálnym následkom, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že je konzumentom omamných a psychotropných látok, ktoré zvyšujú jeho agresivitu. Nakoľko byt je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej dcéry, vzniká odôvodnená obava, že E. V. bude pôsobiť na jej dcéru a žiadať od nej, aby na neho previedla svoj spoluvlastnícky podiel k bytu, čím sa bude snažiť zabezpečiť si pre seba ubytovanie, nakoľko nemá reálne kde bývať. Dcéra žalobkyne je pod jeho emociálnym vplyvom, ich partnerský vzťah trvá cca 3 roky. Pre dcéru je vzťah k žalovanému nadradenejší vzťahu k matke, čo manifestovala aj pri služobnom zákroku polície dňa 12.6.2015, keď pre vulgárne správanie k matke jej na mieste bola udelená bloková pokuta. Vzťah dcéry k žalovanému sa prehlboval, pričom pri každom konflikte sa zastala žalovaného a matku obviňovala. Nie je tiež vylúčené, že dcéra pod vplyvom žalovaného alebo z vlastnej pohnútky pomsty voči matke vykoná prevod spoluvlastníckeho podielu na žalovaného alebo aj tretiu osobu, ktorá by následne previedla tento podiel na E. V.. U dcéry je pravdepodobnosť zvýšenej sugestibility daná aj jej psychiatrickou poruchou mániodepresie, pričom súčasne so žalovaným konzumuje alkohol a omamné a psychotropné látky. K návrhu pripojila list vlastníctva č. XXXX, Lekársku správu zo dňa 12.6.2015, uznesenie tunajšieho súdu č. 63C 1/2015 zo dňa 16.6.2015, Lekárske potvrdenie zo dňa 30.10.2017. 3. Súd uznesením sp. zn. 20P 385/2017-18 zo dňa 7.11.2017 vylúčil časť návrhu týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému 1. - uloženia povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 150 m s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a to vždy za prítomnosti tretej osoby a voči žalovanej 2. - uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k prevodu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/X M. V. Č.. XXX XX. P.. bytového domu na E. H.. XX X. V. ... na E. V., resp. na inú tretiu osobu a nenakladať s právami k tomuto bytu v prospech žalovaného alebo tretej osoby na samostatné konanie. Tento vylúčený návrh bol dňa 8.11.2017 zapísaný pod spis. zn. 15C 56/2017. 4. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania má byť zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať, aký vzťah má navrhované neodkladné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby. 5. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému l. neuviedla rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy, t.z. aby sa nepribližoval k nej na vzdialenosť menšiu ako 150 metrov. Neuviedla nič, čo by naznačovalo, že žalovaný ju akokoľvek ohrozuje na inom mieste, ako v byte. Z návrhu je zrejmé, že zo strany žalovaného sa cíti ohrozená len v byte, jej ochrana je v tomto ohľade zabezpečená nariadením neodkladného opatrenia uznesením č. 20P 385/2017-19 zo dňa 7.11.2017 tým, že mu bola uložená povinnosť nevstupovať do bytu. Teda ničím neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov odôvodňujúcu nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. 6. Vo vzťahu k žalovanej 2. žalobkyňa nepripojila žiadne listinné dôkazy osvedčujúce aktívne konanie žalovanej na prevod spoluvlastníckeho podielu k bytu na žalovaného 1. alebo na tretiu osobu. Rovnako v návrhu neuviedla, čoho sa mieni voči spoluvlastníčke domáhať žalobou vo veci samej. 7. Vzhľadom na to, že súd o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje bez procesu dokazovania len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia a žalobkyňa návrhom a listinami neosvedčila dôvodnosť požadovaného opatrenia voči žalovaným 1. a 2., súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 328 ods. 1 CSP voči obidvom žalovaným zamietol pre neosvedčenie nároku na dočasnú úpravu pomerov tak, ako je uvedené vo výroku. 8. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie oprávnená, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a neodkladné opatrenie v znení navrhovanom oprávnenou nariadil. Oprávnená namieta, že inštitút neodkladného opatrenia má preventívny charakter a teda jeho úlohou je zabezpečiť ochranu pred eventuálne hroziacim nebezpečím. Oprávnená má za to, že možnosť hroziaceho nebezpečia osvedčila samotnou dôvodnou existenciou podozrenia násilia na základe, ktorej už bolo nariadené neodkladné opatrenie 20P/385/2017 vzťahujúcej sa na byt, pričom dodáva, že v danom prípade je postačujúce v súlade s § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. samotná možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Oprávnená má za to, že pokiaľ súd prvej inštancie v konaní 20P 385/2017 dospel k záveru, že existuje suspekcia z nebezpečenstva násilia u podozrivej osoby, možnosť, že by táto násilná osoba ohroziť slabšiu síranu na akomkoľvek mieste sa nevylučuje, aj keď sa doposiaľ tak nestalo. Oprávnená poukazuje na to, že povinný 1/ je konzumentom alkoholu a psychotropných látok, rovnako tak má oprávnená za to, že samotné odteraz aplikované násilie u povinného 1/ voči nej je dostatočným predpokladom jeho nebezpečného a nepredvídateľného správania. Oprávnená má za to, že povinný 1/ bude manipulovať s povinnou 2/, aby previedla spoluvlastnícky podiel na byte. 9. K odvolaniu oprávnenej sa vyjadrila povinná 2/, ktorá tvrdí, že obvinenia voči nej a povinnému 1/ sa nezakladajú na pravde a navrhovateľka je zaujatá voči povinnému 1/. Povinná 1/ namieta, že oprávnená kvôli psychickým problémom vyvoláva neustále napätie v spolunažívaní a psychicky týra povinných 1/ a 2/, pričom povinného 2/ mala podľa tvrdenia povinnej 1/ aj fyzicky napadnúť. 10. Odvolací súd vyjadrenie povinnej 2/ ďalej na vyjadrenie nezasielal, nakoľko má za to, že ust. § 374 C.s.p. sa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nepoužije a ďalším doručovaním vyjadrenia by sa zmaril účel inštitútu neodkladných opatrení (bezodkladnosť úpravy pomerov). 11. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je opodstatnené. 12. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 13. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom môže súd v civilnom sporovom konaní rozhodovať len na návrh, sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený, Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva, resp. nároku žalobcu. Musí byť tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, pričom uloženie požadovanej povinnosti alebo obmedzenia musí objektívne umožňovať dosiahnutie ochrany, ktorú navrhovateľ požaduje. Žalobca musí osvedčiť, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že konanie, v ktorom sa oprávnená domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže povinnému 1/ dočasne nevstupovať do bytu č.XXX na XX P. V. Y. na E. H. Č.. XX X. V. nie je predmetom predmetného konania, pričom v prebiehajúcom konaní, ako správne uviedol súd prvej inštancie oprávnená nepreukázala, že by ju povinný 1/ niekedy ohrozoval aj mimo vyššie uvedeného bytu a teda oprávnená neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi ňou a povinným 1/ nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia uložením povinnosti zákazu priblíženia. 15. Rovnako tak z tvrdení oprávnenej nijako nevyplýva, že by povinná 2/ chcela predať svoj spoluvlastnícky podiel povinnému 1/, alebo na inú osobu. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní odvolací súd vzhľadom na to, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie úspešným povinným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).