Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/219/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517217190 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517217190.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľov: 1./ rade P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX W., 2./ rade X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX W., proti osobe povinnej podľa návrhu platiť výživné: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX X., zast. advokátkou JUDr. Luciou Danišovičovou, so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, v konaní o zrušenie a určenie výživného, na odvolanie povinnej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.02.2018, č.k. 49Pc/24/2017-36, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 21.02.2018, č.k. 49Pc/24/2017-36 zastavil konanie. Vyslovil, že povinnej osobe (súdom prvej inštancie nesprávne uvedené odporkyni, pozn. odvolacieho súdu) náhradu trov konania nepriznáva. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 161 ods. 1, 2, § 159, § 256 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že podaním návrhu navrhovateľov na tamojší súd dňa 22.09.2017 začalo skôr konanie týkajúce sa tej istej veci, pričom predmetné konanie predstavuje prekážku začatej veci. Súd prvej inštancie uviedol, že prekážka začatej veci bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie, ide o neodstrániteľnú procesnú podmienku konania, v dôsledku ktorej musel konanie v zmysle § 161 ods. 2 CSP zastaviť. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 prvá veta CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danej veci mal súd prvej inštancie za to, že navrhovatelia duplicitným podaním toho istého návrhu zavinili zastavenie konania, preto by mala nárok na náhradu trov konania povinná osoba. Vzhľadom na to, že povinná osoba si v konaní žiadne trovy neuplatnila, súd prvej inštancie jej náhradu trov konania nepriznal. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie povinná osoba, žiadajúc aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil, tak, že sa jej priznáva nárok na náhradu trov konania, spočívajúci v náhrade trov právneho zastúpenia, ako aj náhrada trov odvolacieho konania. Súdu prvej inštancie vytkla, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Konkrétne uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu trov konania za prevzatie a prípravu zastúpenia podľa § 3a ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z, za písomné oznámenie prekážky litispendencie podľa § 13a ods. 2 písm. b/ v spojení s § 13a ods. 5 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., rovnako aj v odvolacom konaní za podanie odvolania podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Mala za to, že jej patrí za každý úkon tarifná odmena vo výške päťnásobku ročného plnenia, keďže predmetom konania je určenie výživného na plnoleté dieťa, teda opakujúce sa plnenie na čas neurčitý (napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. 8Co/66/2013). 4. Navrhovatelia sa k podanému odvolaniu povinnej osoby nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie povinnej osoby nie je dôvodné. 6. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. 8. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 11. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP). Konania podľa Civilného mimosporového poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula v § 52 CMP je prelomené v dvoch prípadoch a to jednak v zmysle § 53 CMP náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon a jednak v zmysle § 55 CMP náhradu trov konania možno priznať vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vyššie uvedeným neriadil a o náhrade trov konania rozhodoval nesprávne podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, ktorých aplikácia je v mimosporovom konaní vylúčená (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 52 CMP). Odvolací súd v tomto smere opätovne uvádza, že každý z účastníkov mimosporového konania si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP). Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie, ktoré súd zastavil pre prekážku litispendencie, bolo určenie výživného na plnoletú osobu, ako aj zrušenie výživného na plnoletú osobu. Z obsahu pripojeného spisového materiálu vyplýva, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 24Pc/1/2018 (začaté na návrh navrhovateľov v 1./ rade, 2./ rade doručeným na Okresný súd Bratislava IV dňa 22.09.2017) bolo uznesením zo dňa 23.05.2018, č.k. 24Pc/1/2018-56 v časti návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu, zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konanie zo strany navrhovateľa. 13. Je teda nesporné, že v danom prejednávanom prípade aplikácia ustanovenia § 53 CMP, ako ani aplikácia § 55 CMP nebola možná. Odvolací súd konštatuje, že nejde o konanie vo veciach určenia rodičovstva a ani o konanie vo veciach notárskych úschov, ako je aj nesporné, že náhrada trov konania by s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivá nebola. Naviac tu je potrebné zdôrazniť, že aplikácia ustanovení § 53, § 55 CMP o prelomení generálnej zásady uvedenej v § 52 CMP je možná iba na návrh účastníka konania, ktorý návrh v danom prípade absentuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky povinnej osoby odvolací súd tieto vyhodnotil za nedôvodné a zároveň uvádza, že z podaného odvolania, ako aj z obsahu spisového materiálu nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie náhrady trov konania ani jednému z účastníkov konania. Postup súdu v zmysle § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla zakotveného v ustanovení § 52 CMP a preto jeho aplikácia musí byť náležite odôvodnená. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade odvolateľka ako jediné kritérium pre priznanie nároku na náhradu trov konania uvádzala úspech v konaní (zastavenie konania z dôvodu prekážky litispendencie), ktorý je relevantný iba v zmysle § 53 CMP, v ktorom prípade hovoríme o tzv. separácii trov konania, keďže tieto trovy sú oddelené od ostatných trov konania. Odvolací súd po preštudovaní spisového materiálu nevzhliadol výnimočnosť okolností svedčiacich potrebe priznať náhradu trov konania povinnej osobe podľa § 55 CMP, pričom pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že účastníkmi konania je plnoletá dcéra a matka a predmetom konania je určenie povinnosti matke platiť výživné na plnoletú dcéru. Odvolací súd má naviac za to, že povinná osoba (v danom konaní matka plnoletej) mala možnosť predísť konaniu o určenie výživného a to dohodou s plnoletou dcérou. Neobstoja ani odvolacie námietky povinnej osoby o tom, že jej patrí za každý úkon tarifná odmena vo výške päťnásobku ročného plnenia, keďže predmetom konania je určenie výživného na plnoleté dieťa, teda opakujúce sa plnenie na čas neurčitý, tak ako o tom obdobne rozhodol rozsudkom Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.zn. 8Co/66/2013. Odvolací súd v kontexte uvedeného dáva do pozornosti, že v predmetnom konaní rozhodovanie o náhrade trov konania spadalo pod režim procesnoprávneho predpisu účinného do 30.06.2016 (Občiansky súdny poriadok), ktorý sa zásadne líši od nastavenia náhrady trov konania podľa procesnoprávneho predpisu účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (Civilný mimosporový poriadok). 14. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 388 CSP zmenil, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 15. O trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).