Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/39/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517217602 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517217602.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: 1/ J.. W. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, A. a 2/ V.. D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom XX. P. XX/X, A. Š., oboch zastúpených: Mgr. Peter Udvaros, advokát, so sídlom Cukrová 14, Bratislava proti žalovanému: RDL Invest s.r.o., IČO: 47 972 122, so sídlom Vyšehradská 37, Bratislava o zaplatenie 7 000 eur s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.12.2017, č. k. 50C/59/2017-33, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhali, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území N. K., obec F. R., okres B., zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pozemok, parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 301m2 vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1. Žalobcovia sa vo veci samej domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 7 000 eur (súd prvej inštancie nesprávne uviedol „zmenkovej sumy“) spolu s úrokom z omeškania na tom základe, že dňa 21.02.2017 uzatvorili so žalovaným zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu, v zmysle ktorej žalovaný na žalobcov ako kupujúcich mal previesť vlastnícke právo k predmetnému pozemku a rozostavanému rodinnému domu. Žalovanému uhradili zálohu na kúpnu cenu vo výške 7 000 Eur, pričom žalovaný im mal odoslať výzvu na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému rodinnému domu a pozemku podľa čl. III ods. 1 zmluvy najneskôr do 31.07.2017. Žalovaný uvedené povinnosti voči žalobcom nesplnil a nedokončil ani rodinný dom do stavu vyhotovenia „holodom“; na základe uvedeného žalobcovia odstúpili od predmetnej zmluvy a písomne vyzvali žalovaného na vrátenie zálohy, tento výzvu prevzal, zálohu však žalobcom nevrátil. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyhovel, právne odôvodnil ust. § 343 ods. 1, § 344, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že nie je možné konštatovať objektívnu obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Uviedol, že žalobcovia nepredložili žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku, právne ním disponoval, zaťažoval ho a pod. Ďalej uviedol, že nad rámec svojich povinností vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra žalovaného, výpisom z čiastočného LV č. XXXX, lustráciou exekučných konaní tunajšieho súdu, lustráciou v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovni, zdravotných poisťovniach Union zdravotná poisťovňa, a.s., Dôvera, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., z ktorých zistil, že žalovaný nie je v konkurze ani v likvidácii, nenachádza sa v zozname dlžníkov vyššie uvedených subjektov a v časti C predmetného listu vlastníctva sú uvedené len zákonné záložné práva, ktoré je žalovaný povinný strpieť v zmysle zákona, poznámka listu vlastníctva je bez zápisu, voči žalovanému nie sú vedené žiadne exekučné konania na súde prvej inštancie, t.j. nie je možné konštatovať objektívnu obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. 3. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že súd prvej inštancie hneď v úvode svojho rozhodnutia nesprávne uviedol, že žalobou sa domáhajú zaplatenia zmenkovej sumy, čo však z ich návrhu nevyplýva. Mali za to, že otázka preukázania obáv z ohrozenia exekúcie súvisí s relevantným správaním sa žalovaného, nakoľko jeho nečinnosť, ktorej prvým prejavom bolo nedoručenie výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy v súlade s ustanoveniami zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu, je podľa ich názoru závažnou okolnosťou, ktorá so splnením záväzku žalovaného bezprostredne súvisí. Poukázali na to, že požadovanie dôkazov o tom, že žalovaný sa zbavuje majetku, právne ním disponuje atď. je zásadným spochybnením inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko z povahy veci vyplýva, že majetok žalovaného musí byť zabezpečený práve proti takýmto právnym úkonom, nakoľko po ich vykonaní zanikajú právne predpoklady nariadenia tohto druhu zabezpečovacieho nástroja, ktorý ako taký má slúžiť ochrane oprávnených záujmov veriteľa. Uviedli, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní a dôraz je tu kladený na možnosť zmarenia uspokojenia pohľadávky. Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštitúcie o možnosti zakomponovania zabezpečenia pohľadávky záložným právom na nehnuteľnostiach priamo v zmluve o budúcej zmluve uviedli, že okolnosti vzniku zmluvy sú závislé od vôle oboch účastníkov zmluvného vzťahu. Podľa ich názoru nečinnosťou žalovaného došlo k zmene pomerov na jeho strane, ktorá je základom pre posúdenie možnosti zmarenia uspokojenia ich pohľadávky. Neexistencia akejkoľvek reakcie ani na ich predžalobnú výzvu, z ktorej vyplýva reálna možnosť vzniku náhrady trov súdneho konania, osvedčuje podľa ich názoru podloženú obavu zo zmarenia prípadnej exekúcie žalovaným. Na záver uviedli, že obava a možnosť, ako dva atribúty nariadenia zabezpečovacieho opatrenia boli naplnené a súd prvej inštancie ich náležite nevyhodnotil a teda vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, z toho dôvodu žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil zabezpečovacie opatrenie. 4. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k odvolaniu žalobcov nevyjadril po tom, čo mu to umožnil odvolací súd podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p.. 5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 6. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9 Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy (pohľadávky) za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. 14. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 15. Posledným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ (žalobca) poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 16. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím prijať určité opatrenie, ak vzniká obava, že rozhodnutie, ktorým sa súdne konanie skončí, nebude mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi procesnými stranami materiálny význam, napríklad pre insolventnosť osoby zaviazanej na splnenie povinnosti. Žalobcovia v posudzovanom prípade však relevantne nepreukázali obavu z budúceho zmarenia exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosti, že žalovaný nedoručil žalobcom výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy v súlade s ustanoveniami zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu a nereagoval na ich výzvu na vrátenie zálohy na kúpnu cenu, nie sú spôsobilé na vyvodenie obavy zo zmarenia uspokojenia svojej pohľadávky v rámci exekúcie. Z tvrdení žalobcov je zrejmé, že dôsledkom neuzatvorenia kúpnej zmluvy bolo odstúpenie žalobcov od zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy, po ktorom nasledovala výzva na vrátenie kúpnej ceny, na ktorú žalovaný nereagoval. Samotné tvrdenie porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným a nereagovanie na výzvu žalobcov na vrátenie kúpnej ceny však nemožno považovať za konanie, ktoré automaticky bez ďalšieho možno vyhodnotiť ako konanie vzbudzujúce objektívnu obavu z možného zmarenia budúcej exekúcie v súvislosti s pohľadávkou žalobcov. Uvedený záver podporuje aj výsledok šetrenia prvoinštančného súdu ohľadom majetkových pomerov žalovaného. 17. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť obavu z ohrozenia exekúcie, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom. 18. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 19. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).