Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/43/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517217998 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517217998.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci navrhovateľky: H. T., Q.. XX. XX. XXXX, U. D. I.. Č.. X, U., zastúpená: Studio Legale, s.r.o., IČO: 36 811 874, Mostová ul. č. 2, Bratislava, proti odporkyni: R.. X. A., Q.. XX. XX. XXXX, U. Š.P. I.. Č.. XX, U., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., IČO: 36 836 460, Špitálska ul. č. 10, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. januára 2018, č. k. 49C/70/2017 - 127, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Navrhovateľke p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil odporkyni povinnosť, aby navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovala do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň navrhovateľke uložil povinnosť v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať žalobu na ochranu osobnosti proti odporkyni. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. g), § 328 ods. 2 veta prvá, § 328 ods. 3, § 331 ods. 2, § 329 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne tým, že nakoľko navrhovateľka doloženými listinnými dôkazmi, lekárskou správou od psychiatričky, trestným oznámením navrhovateľky z podozrenia zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania doručené dňa 13. 11. 2017 ORPZ v Bratislave IV, zápisnicou o trestnom oznámení navrhovateľky zo dňa 28. 11. 2017, potvrdením o podaní oznámenia na R.. X. A. na ORPZ v Bratislave IV dňa 06. 06. 2017, fotografiami nápisov vyhotovených R.. X. A., záznamom telefonátu na služobný telefón zamestnávateľa navrhovateľky, prepisom niektorých sms správ od 24. 05. 2013 do 03. 01. 2014, upozornením na porušovanie pracovnej disciplíny adresované zamestnávateľovi navrhovateľky týkajúce sa zneužívania mobilného telefónu a prístupu na internet na súkromné účely zo dňa 10. 03. 2014, sťažnosťou na zneužívanie služobného telefónu zo dňa 17. 10. 2013, sťažnosťou doručenou dňa 26. 11. 2013 prostredníctvom e-mailu zamestnávateľovi navrhovateľky, vypracovaným návrhom na rozvod manželstva R.. X. A. a jej manžela, e-mailami adresovanými navrhovateľke, ako i manželovi R.. X. A. od 26. 04. 2017 do 19. 12. 2017, doloženou e-mailovou komunikáciou z adresy X..O. a prepisom sms správ, osvedčila, že ju odporkyňa pravidelne dlhodobo kontaktuje za účelom osočovania, urážania a vyhrážania sa s tým, že z lekárskej správy vypracovanej lekárkou J.. H. T. dňa 11. 12. 2017 mal za preukázané, že urážlivé a výhražné e-maily, sms správy a osobné útoky pred domom navrhovateľky sú za posledné 4 roky pravidelným spúšťačom prechodných zhoršení zdravotného stavu navrhovateľky, čo je potrebné riešiť prechodným zvýšením dávky liekov a zintenzívnením psychoterapeutických sedení, čím navrhovateľka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a preto jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a zároveň jej uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu na ochranu osobnosti proti odporkyni. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalobkyne v konaní, z dôvodu ktorého jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 písm. a), d), f) a h) C. s. p. a navrhla ho zrušiť a priznať jej náhradu trov konania. Namietla, že pri nariadení neodkladného opatrenia neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko navrhovateľka celú situáciu ohľadne komunikácie s ňou účelovo a výhradne opísala vo svoj prospech, pričom opomenula viaceré skutočnosti a súvislosti relevantné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, najmä skutočnosti týkajúce sa jej vzťahu s jej manželom s tým, že nariadením neodkladného opatrenia bolo zasiahnuté neprípustným a nedôvodným spôsobom do jej základných ľudských práv, ktoré jej garantuje Ústava Slovenskej republiky. Uviedla, že cieľom jej komunikácie s navrhovateľkou nebolo osočovanie, urážanie a vyhrážanie sa, ale snaha o zachovanie rodiny a riešenie situácie, do ktorej sa jej rodina pričinením navrhovateľky dostala s tým, že takýmto spôsobom chcela ochrániť svojho manžela od neustáleho kontaktovania navrhovateľkou, uchrániť ho od nepremyslených vzťahov, bezmyšlienkovitého utrácania peňazí, chcela zabrániť rozpadu manželstva a zabezpečiť manželovi, ktorého zdravotný stav nebol ideálny, podporu a opateru, v čom jej však navrhovateľka bránila tým, že jej manžela štvala proti nej a pričinila sa o to, že jej manžel dňa 24. 07. 2017 podal návrh na rozvod. Nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že išlo o dlhodobé kontaktovanie, nakoľko netrvá ani rok a nejde o dennodenné kontaktovanie, ale o pár emailov mesačne a bez určitej pravidelnosti s tým, že navrhovateľka žiadnym spôsobom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekonkretizovala, akým spôsobom bol jej život jej konaním obmedzený, keď podľa jej názoru sa v ničom nezmenil a jej konanie nezasahuje do bežného života navrhovateľky. Namietla, že z lekárskej správy vypracovanej lekárkou J.. H. T. dňa 11. 11. 2017 je zrejmé, že navrhovateľka je v jej starostlivosti od roku 2009, keď predtým bola v starostlivosti J.. Y. a R.. H. s tým, že v zmysle tejto lekárskej správy je dlhodobo sledovaná psychiatrom s diagnózou panická úzkostná porucha z čoho vyplýva, že túto psychiatrickú diagnózu mala ešte pred tým ako sa ju ona snažila skontaktovať, t. j. svojim konaním k tomuto stavu neprispela. Uviedla, že navrhovateľka je svojprávna osoba, ktorá sama rozhoduje o tom, aký život a s kým ho bude žiť a ak je pre ňu tak nepríjemné a pre jej zdravotný stav negatívne jej konanie, zasahujúce jej psychickú integritu, sama vie tieto svoje problémy a zhoršený zdravotný stav rýchlo riešiť ukončením vzťahu s jej manželom a nakoľko vo vzťahu s jej manželom naďalej zostáva, sama si vlastne zhoršuje svoj psychický stav a pomoc žiada od orgánov činných v trestnom konaní a na súde. Poukázala na skutočnosť, že sama má depresívne stavy spôsobené mimomanželským pomerom jej manžela s navrhovateľkou a bola jej diagnostikovaná recidivujúca depresívna porucha, s ktorou bola v roku 2014 hospitalizovaná a v súčasnej dobe absolvuje kúpeľné liečby, naposledy v septembri 2017 v kúpeľoch T. N. z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci a nesprávne posúdil predložené dôkazy, keď pripísal význam dôkazom predložených navrhovateľkou, ktorý nemajú a extenzívnym výkladom vyložil lekársku správu J.. T. na základe emailových správ, ktoré navrhovateľke posielala s tým, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že ju kontaktovala 4 roky, a preto nie je zrejmé, na základe akého dôkazu dospel súd prvej inštancie k záveru, že ju kontaktovala v priebehu posledných štyroch rokov, nakoľko navrhovateľka predložila štyri maily z roku 2014 a následne až z roku 2017. Vytkla súdu prvej inštancie, že rozhodol arbitrárne a bez akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich prijaté závery a vydal nepreskúmateľné rozhodnutie, ktoré je potrebné zrušiť. Namietla, že úprava pomerov účastníkov konania nariadená neodkladným opatrením nie je a nebola pre navrhovateľku naliehavou, nakoľko ak by tomu tak bolo, podala by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia už v roku 2014, resp. skôr ako od nej obdržala 58 mailov a nečakala by do roku 2017 až 9 mesiacov od prvého mailu, kým by takýto návrh podala, ak toto konanie bola na ňu tak negatívne pôsobiace s tým, že ak by jej komunikácia s navrhovateľkou bola taká nepríjemná a natoľko ju obťažovala, existujú účinnejšie prostriedky ako sa chrániť, napríklad blokovanie prichádzajúcich správ od nej, ich ukladanie do spamu alebo zmena emailovej adresy, utajenie telefónneho čísla, ktoré však navrhovateľka doposiaľ nevyužila. Uviedla, že navrhovateľka okrem toho, že sama nevyužila všetky možné technické prostriedky blokovania prichádzajúcej komunikácie od nej, ani sama neodstránila dôvod, pre ktorý sa s ňou snaží komunikovať a riešiť, a to vzťah s jej manželom, jeho zdravotné problémy, ako aj problémy, ktoré jej vznikajú z ich vzťahu, nerozišla sa s ním, ale práve naopak, sama naďalej iniciatívne s ním vzťah udržiava a ignorovala jej snahu a prosby riešiť tento spoločný problém, pričom sama na základe svojho vlastného slobodného rozhodnutia udržiavala pre obe strany tento neprijateľný stav, keď o ochranu svojich práv následne žiada štát prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní a súdov, čím zasahuje do jej práv a nariadené neodkladné opatrenie predstavuje ujmu na jej právach, ktorá je neprimeraná výhode, ktorú napadnutým uznesením získala navrhovateľka. Odporkyňa vo svojom odvolaní zároveň poukázala na konania vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 50Pc/12/2017, v ktorom na popud navrhovateľky podal jej manžel návrh na rozvod ich manželstva a konanie vedené pod sp. zn. 10Pc/9/2017, v ktorom sa domáha určenia výživného na manželku. 3. Navrhovateľka, ktorej bolo odvolanie odporkyne doručené dňa 01. 03. 2018, sa k nemu nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu odporkyne nie je možné priznať úspech. 5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti odporkyni písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať navrhovateľku. 6. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť uplatnený nárok ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 7. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter dočasného riešenia vzťahov medzi stranami sporu a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery strán, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže bezodkladná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. 8. Z dikcie zákonných ustanovení § 324 až § 342 Civilného sporového poriadku, upravujúcich inštitút neodkladného opatrenia vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a nevyhnutnosť úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. 9. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 10. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 11. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či je návrh prípustný z hľadiska ústavnoprocesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia, t. j. aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia, nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov sporových strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadením neodkladného opatrenia môže nastať. 12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej (§ 324 ods. 1 C. s. p.), ktorým uložil odporkyni povinnosť, aby navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovala do právoplatného skončenia konania vo veci samej v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm. g) C. s. p. a zároveň navrhovateľke podľa § 336 ods. 1 C. s. p. uložil povinnosť v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať žalobu na ochranu osobnosti proti odporkyni. 13. Obsah neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. g) C. s. p. vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 zo dňa 12. 06. 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, keď ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť s tým, že primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku, pričom súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. 14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi, Lekárskou správou psychiatričky J.. H. T. zo dňa 11. 12. 2017, zápisnicou Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR Bratislava IV, Obvodné oddelenie PZ Dúbravka, Č.:K.-XXX/DK-U.-XXXX o trestnom oznámení navrhovateľky zo dňa 28. 11. 2017, potvrdením o podaní oznámenia na R.. X. A. (odporkyňa) na ORPZ v Bratislave IV dňa 06. 06. 2017, fotografiami nápisov vyhotovených R.. X. A., záznamom telefonátu na služobný telefón zamestnávateľa navrhovateľky, prepisom niektorých sms správ od 24. 05. 2013 do 03. 01. 2014, upozornením na porušovanie pracovnej disciplíny adresované zamestnávateľovi navrhovateľky týkajúce sa zneužívania mobilného telefónu a prístupu na internet na súkromné účely zo dňa 10. 03. 2014, sťažnosťou na zneužívanie služobného telefónu zo dňa 17. 10. 2013, sťažnosťou doručenou dňa 26. 11. 2013 prostredníctvom e-mailu zamestnávateľovi navrhovateľky, návrhom na rozvod manželstva R.. X. A. a jej manžela, e-mailami adresovanými navrhovateľke, ako i manželovi R.. X. A. od 26. 04. 2017 do 19. 12. 2017, ako i e-mailovou komunikáciou z adresy X..O., jednoznačne preukázala, že ju odporkyňa pravidelne dlhodobo kontaktuje za účelom osočovania, urážania a vyhrážania sa, čím osvedčila nárok, ktorému žiadala poskytnúť ochranu navrhovaným neodkladným opatrením. 15. K tvrdeniu odporkyne v podanom odvolaní, že nariadením neodkladného opatrenia bolo zasiahnuté neprípustným a nedôvodným spôsobom do jej základných ľudských práv, ktoré jej garantuje Ústava Slovenskej republiky odvolací súd uvádza, že z listinných dôkazov, ktoré navrhovateľka k návrhu predložila naopak vyplýva, že práve žalovaná permanentne a dlhodobo zasahuje do jej osobnostných práv konaním, ktoré dokonca ani nepopiera, z dôvodu ktorého je nevyhnutné jej navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť dočasnú súdnu ochranu, keďže navrhovateľka v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zároveň osvedčila, že jej hrozí nebezpečne hroziacej ujmy na jej osobnostných právach, vzhľadom na preukázanú dlhodobosť, sústavnosť a aj obsah písomností, resp. písomných prejavov žalovanej (písomný odkaz odporkyne na poštovej schránke navrhovateľky v bytovom dome, na zastávke MHD s uvedením priezviska navrhovateľky, kontaktovanie emailom zamestnávateľa navrhovateľky a pod.), z čoho jednoznačne vyplýva, že napadnutým uznesením, ktorým bola žalovanej iba uložená povinnosť navrhovateľku nekontaktovať, nebolo žiadnym spôsobom a už vôbec nie neprípustným a nedôvodným, ako sa žalovaná mylne domnieva, zasiahnuté do jej základných ľudských práv. 16. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že medzi základné ľudské práva patrí právo na život, nedotknuteľnosť osoby, jej súkromia, ochrana cti, dobrej povesti, právo na ochranu mena, právo vlastniť majetok, obydlie, jeho ochrana, ochrana osobnosti, a ochrana údajov o živote konkrétnej osoby, a preto sa v žiadnom prípade nebolo možné stotožniť s tvrdením odporkyne, že nariadeným neodkladným opatrením bolo do týchto jej patriacich práv zasiahnuté, keďže úmyslom zákonodarcu, ktorý ho viedol k zavedeniu zákonného ustanovenia (§ 76 ods. 1 písm. i/) do Občianskeho súdneho poriadku (zákonom č. 73/2015 Z. z., účinným od 01. 05. 2015 a aj do Civilného sporového poriadku (§ 325 ods. 2 písm. g/) (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01. 07. 2016), bola pravdepodobne reakcia na množiace sa prípa- dy pravidelného, resp. opakovaného prenasledovania, obťažovania osôb, ktoré vo svojom súhrne mô- žu svojimi následkami podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodeného (obeti), či v konečnom dôsledku vyvolať v poškodenom dôvodnú obavu z možného ublíženia na zdraví alebo zhoršenia kva- lity jeho života. 17. K tvrdeniu odporkyne namietajúcej konštatovanie súdu prvej inštancie, že z jej strany malo ísť o dlhodobé kontaktovanie, nakoľko netrvalo ani rok a nešlo o dennodenné kontaktovanie, ale o pár emailov mesačne a bez určitej pravidelnosti odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že v súčasnosti legálna definícia poj- mu „dlhodobo“ neexistuje, je v tejto súvislosti možné analogicky vysvetliť tento pojem prostredníctvom pojmu „po dlhší čas“ (ktorý je napr. definovaný v ustanovení § 138 písm. b/ Trestného zákona) a tento ustálená súdna prax chápe spravidla ako časové obdobie prevyšujúce 6 mesiacov s tým, že pojem „dl- hodobo“ sa v niektorých prípadoch vykladá orientačným počtom približne 10 útokov v priebehu jedného mesiaca, keď toto obdobie je potrebné dôsledne skúmať pri každom jednotlivom prípade individuálne. 18. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť odporkyne na skutočnosť, že z listinných dôkazov, ktoré navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila vyplýva, že od marca 2014 do novembra 2017 prišlo na jej emailovú adresu spolu 53 mailov z dátumov 20. 03. 2014, 26. 03. 2014 (v daný deň 3 maily), dňa 14. 04. 2014 opäť tri maily, následne dňa 25. 04. 2017, 29. 04. 2017, 01. 05. 2017, 04. 05. 2017, 08. 05. 2017, 12. 05. 2017, 13. 05. 2017, 14. 05. 2017, 30. 05. 2017, 07. 06. 2017, 11. 06. 2017, 21. 06. 2017, 01. 07. 2017, 02. 07. 2017, 08. 07. 2017, 10. 07. 2017 (dva maily), 20. 07. 2017, 21. 07. 2017, 22. 07. 2017, 26. 07. 2017 (dva maily), 29. 07. 2017 (dva maily), 03. 08. 2017 (tri maily), 08. 08. 2017, 17. 08. 2017, 29. 08. 2017 (dva maily), 04. 09. 2017, , 26. 09. 2017, 12. 10. 2017, 21. 10. 2017 (dva maily), 22. 10. 2017, 27. 10. 2017 (dva maily), 01. 11. 2017 (dva maily), 03. 11. 2017, 06. 11. 2017 (tri maily) a 07. 11. 2017, ako i množstvo sms správ z decembra 2017, obsahom a početnosťou ktorých navrhovateľka bezpečne osvedčila potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu sú spôsobilé vyvolať vyšší stupeň obáv, úzkosti alebo iného tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je na ňu zo strany odporkyne pôsobené a najmä preukazujú neoprávnený zásah odporkyne do jej osobnostných práv, ktorým sa preto musí poskytnúť predbežná ochrana nariadeným neodkladným opatrením. 19. Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením odporkyne, že svojim kontaktovaním k stavu navrhovateľky neprispela, nakoľko z lekárskej správy vypracovanej J.. H. T. dňa 11. 11. 2017 je zrejmé, že navrhovateľka je v jej starostlivosti od roku 2009, keď pred tým bola v starostlivosti R.. H. H. (psychoterapia) a J.. Y. s diagnózou panická úzkostná porucha, keďže ako správne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, z tejto správy zároveň bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že pravidelným reaktívnym spúšťačom prechodných zhoršení zdravotného stavu navrhovateľky sú za posledné štyri roky opakované urážlivé alebo výhražné sms - ky, prípadne maily a aj osobné útoky pred jej domom (naliehavé zvonenie, slovné obťažovanie a urážky) zo strany odporkyne, ktoré spôsobujú u navrhovateľky strach a úzkosti, pocity narušenia osobnej slobody, stavy bezmocnosti a pod. 20. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel z dôvodu, že osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov rozhodol vecne správne, a preto prvoinštančné uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že navrhovateľke úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).