Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/41/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010058 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1518010058.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného W. R. U. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/6/2018 zo dňa 15.03.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. mája 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania Okresnej prokuratúry Bratislava V a obžalovaného W. R. U., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava V pod sp.zn. 2T/41/2018 dňa 15.03.2018 uznal obžalovaného W. R. U. vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode s doposiaľ presne nestotožnenou osobou, vystupujúcou ako B. Y., dňa 14.10.2017 v čase o 23:05 hodine v Bratislave v mestskej časti Čunovo v blízkosti bývalého hraničného priechodu Čunovo - Rajka pri jazde z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky bola vykonaná príslušníkmi Policajného zboru kontrola osobného motorového vozidla značky Mercedes CLK 320, evidenčné číslo vozidla: "BG" CB 5475KC, patriace družke obvineného G. P. P., a ktoré ako vodič osobne riadil, a v priestore ktorého na predných a zadných sedadlách boli nájdení štátni občania Afganskej islamskej republiky H. H., narodený XXXX, G. T., narodený XXXX, B. A., narodený XXXX, B. U., narodený XXXX, a H. A. H., narodený XXXX, pričom štátni občania Afganskej islamskej republiky nastúpili do priestoru tohto vozidla dňa 14.10.2017 o 19:45 hodine na ceste M60 pri obci Versend na juhu Maďarska, a takto spoločne pomáhali týmto občanom Afganskej islamskej republiky dostať sa bez platných cestovných dokladov na územie Rakúskej republiky, konkrétne do mesta T., pričom za nelegálny prechod z územia Afganistanu na územie Rakúskej republiky každý z týchto utečencov prostredníctvom príbuzných v Afganistane zaplatil prevádzačom 8.000 USD alebo presne nešpecifikované sumy peňazí a obvinený W. R. U. mal podľa vlastného vyjadrenia dostať od B. Y. za prepravu utečencov odmenu vo výške 1.500,- €. Za to mu súd prvého stupňa podľa § 355 ods. 3, § 39 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd uložil tiež trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu značky B. model G čiernej farby, N. XXXXXX/XX/XXXXXX/X, U. karta 1: XXXXXXXXXX, U. karta 2: XXXXXXXXXX, mobilného telefónu značky LG-J zlatej farby s čiernym gumeným puzdrom, N. XXXXXXXXXXXXXXX, L. XXXX, a navigácie značky A. čiernej farby so zeleným lemom, EL-XXXXXXXXXXXX. Vlastníkom prepadnutých vecí sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa stáva štát. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak obžalovaný ako aj prokurátor. Prokurátor v podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 16.03.2018 konkretizoval, že odvolanie podáva v neprospech obžalovaného, a toto smeruje proti výroku o treste. Osobitným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 06.04.2018 prokurátor odôvodnil odvolanie tým, že súd prvého stupňa nedôvodne priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona a nezákonne použil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, ako obžalovaný U. napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Prokurátorovi nie sú známe žiadne skutočnosti odôvodňujúce priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Dôvodí, že pokiaľ by sa súd riadne oboznámil s obsahom vyšetrovacieho spisu, zistil by, že obžalovaný v rámci prípravného konania, teda v rámci výsluchu pred vyšetrovateľom Policajného zboru v procesnom postavení obvineného, ku ktorému došlo dňa 15.10.2017, sa síce k spáchaniu trestnej činnosti v plnom rozsahu priznal a dokonca uviedol, kto celú záležitosť organizoval, ale v rámci ďalšieho výsluchu pred vyšetrovateľom Policajného zboru, ktorý bol vykonaný dňa 09.11.2017, nepoprel spáchanie trestnej činnosti, ale okrem iného uviedol, že B. Y. mu hovoril, že to budú 2 osoby, ale do priestorov vozidla mu nastúpilo 5 osôb, chcel aj zastaviť a vyhodiť ich z auta, ale začali nezrozumiteľne zvyšovať hlas, mal obavu o seba, a tak pokračoval ďalej. Je nesporné, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní, konanom dna 15.03.2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda vyhlásil, že je vinný, ale takéto vyhlásenie obžalovaného nie je možné automaticky považovať za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti. Predpokladom pre použitie tejto poľahčujúcej okolnosti pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu je totiž aktívna spolupráca páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, vyžaduje sa aktívna účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností trestného činu, a ktoré umožnia v podstatnej miere objasniť trestnú činnosť. Následne súd po zohľadnení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písm. n) Trestného zákona, ktorú nemal nepochybne a spoľahlivo zistenú a preukázanú, pokračoval v nezákonnom postupe, keď s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému U. mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu sadzby ustanovenej Trestným zákonom, a miesto toho, aby obžalovanému uložil zákonný trest, teda trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, tomuto uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 roky. Tento postup súd odôvodnil s poukazom na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona výlučne okolnosťami, ktoré sa týkali pomerov páchateľa, nakoľko uviedol, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, má vážne zdravotné problémy (hypertrofia ľavej komory srdca a dilatácia, systolická LK disfunkcia, hypertenzívne srdce a obezita), ktoré mu bránia pracovať v obore, rodinnými pomermi, jeho postojom k spáchanému skutku, úprimným oľutovaním, jeho doterajšou bezúhonnosťou a skutočnosťou, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činností. Súd však nepostupoval v súlade s ustanoveniami Trestného zákona, umožňujúcimi mimoriadne zníženie trestu. V zmysle platnej zákonnej úpravy je použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu možné len za predpokladu, že sú dané také okolnosti prípadu alebo tak pomery páchateľa, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Interpretácia tohto zákonného ustanovenia z hľadiska jeho pravého zmyslu, obsahu a účelu znamená, že ide o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, rozhodne nie o taký postup súdu, kde použitie tohto ustanovenia je odôvodnené obyčajnými, bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami alebo len presvedčením súdu, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby je pre páchateľa príliš prísny alebo nespravodlivý. Použitie zákonného ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona je vždy viazané na splnenie troch kumulatívnych podmienok: a/ musia existovať mimoriadne (výnimočné, neobvyklé, nevšedné, zriedkavé, zvláštne alebo jedinečné) okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, b/ použitie normálnej trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, c/ na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Pokiaľ čo i len jedna z uvedených podmienok chýba, požitie § 39 ods. 1 Trestného poriadku nie je v súlade so zákonom. Okolnosti prípadu alebo mimoriadne pomery páchateľa sú také výnimočné okolnosti alebo pomery, ktoré majú zásadný vplyv na posúdenie závažnosti a nebezpečnosti trestného činu a možnosť nápravy páchateľa, v dôsledku čoho je potrebné jeho konanie hodnotiť pod hranicou obvykle úrovne závažnosti s tým, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by bol práve u tohto páchateľa podstatne citeľnejší, než u iných páchateľov. Pôjde najmä o notoricky známe prípady skutočne vážnej choroby páchateľa, závislosť mnohočlennej rodiny páchateľa len na jeho zárobku, mimoriadne osobnostné hodnotenie osoby páchateľa alebo kumuláciu nie bežne sa vyskytujúcich poľahčujúcich okolností alebo skutočností, že trestný čin bol vyprovokovaný a spáchaný v afekte alebo strachu alebo že páchateľ bol odsúdený cudzozemským súdom k dlhodobému trestu odňatia slobody, z ktorého už značnú časť vykonal a pod. V posudzovanom prípade nebol v prípravnom konaní a ani na hlavnom pojednávaní produkovaný dôkaz svedčiaci v prospech obžalovaného U., ktorý umožňuje vyvodiť záver o existencii mimoriadneho dôvodu spočívajúceho buď v okolnostiach predmetného prípadu alebo v pomeroch páchateľa. Okolnosti prípadu neboli v posudzovanej trestnej veci ničím výnimočné a ani mimoriadne, žiadnym spôsobom ani významom alebo intenzitou nevybočovali z radu obvyklých prípadov takýchto trestných činov. Práve naopak, obžalovaný U. sa v kritickom čase dopustil závažného konania proti poriadku vo verejných veciach, právne kvalifikovaného ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona. Obžalovaný sa tohto konania dopustil závažnejších spôsobom, na viacerých osobách, konkrétne v tomto prípade išlo o 5 osôb, zo zištných dôvodov a v čase prudkého nárastu početnosti a závažnosti tohto druhu trestnej činnosti. Preto nie je žiadny dôvod uplatňovať pri potrestaní obžalovaného žiadny mimoriadny zhovievavý postoj. Pri posudzovaní splnenia podmienok na použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona môžu absenciu mimoriadnych okolností prípadu zastupiteľne nahradiť mimoriadne pomery páchateľa, ktoré sa týkajú hodnotenia jeho osoby, vrátanie posúdenia, ako bude trest odňatia slobody pôsobiť na konkrétneho páchateľa. V priebehu vyšetrovania bolo nesporne zistené, že obžalovaný U. pred spáchaním trestného činu nebol súdne trestaný a v priebehu trestného stíhania sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin aj úprimne oľutoval. Ďalšie poľahčujúce okolnosti vo vzťahu k osobe páchateľa zistené neboli. Dokonca, pokiaľ by sa súd riadne oboznámil s výsledkami vyšetrovania, tak by zistil, konkrétne zo správy Národnej ústredne Interpolu Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia PZ, že Interpol Sofia oznámil, že k osobe obžalovaného je záznam pre napomáhanie nelegálnej migrácii, čo potvrdil aj obžalovaný v rámci výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V dňa 17.10.2017, keď uviedol, že v Bulharsku je stíhaný, ale nie odsúdený. Pokiaľ by sa súd oboznámil aj s obsahom ďalšej správy Národnej ústredne Interpolu Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia PZ, konkrétne s údajmi, ktoré poskytol Interpol Belehrad, zistil by, že obžalovaný pri rôznych príležitostiach viackrát prešiel hranicu medzi Bulharskom a Srbskom. Z týchto okolností je možné vyvodiť záver, že konanie, pre ktoré bol obžalovaný na území Slovenskej republiky neprávoplatne odsúdený, nepredstavovalo ojedinelé vybočenie z riadneho života. Súd v odôvodnení výroku o treste aj poukázal na vážny zdravotný stav obžalovaného. Obžalovaný v rámci súdneho konania predložil aj lekársku správu, ktorá bola vystavená Kardiologickou klinikou Univerzitnej multiprofilovej nemocnice pre aktívnu liečbu Svätá Anna v Sofii. Lekárska správa bola vystavená dňa 14.10.2016, kedy bol obžalovaný prepustený z nemocnice. Napriek tomu, že obžalovaný má skutočne problémy so srdcom, je aj zrejmé, že zdravotný stav mu nebránil vo vykonávaní práce, o čom svedčí výsluch jeho družky, svedkyne G. P. P., ktorá okrem iného uviedla, že obžalovaný jej vypomáhal pri práci, hlavne ako vodič, čo obžalovaný sám aj potvrdil, keď dňa 15.03.2018 na hlavnom pojednávaní uviedol, že robí taxikára. Z obsahu spisového materiálu aj vyplýva, že zdravotný stav obžalovaného nie je taký vážny, aby mu bránil vykonávať aj nočné presuny medzi Bulharskom a Srbskom alebo medzi Srbskom, Maďarskom a Slovenskom. Z týchto skutočností teda vyplýva, že vo vzťahu k osobe obžalovaného neboli ani v rámci súdneho konania zistené také pomery páchateľa, ktoré by mohli byť označené ako mimoriadne, výnimočné, neobvyklé, nevšedné, zriedkavé, zvláštne alebo jedinečné. Záver o neprimeranej prísnosti trestu uloženého v rámci trestnej sadzby sa musí opierať o zhodnotenie všetkých okolností prípadu a pomerov páchateľa. Nestačí len názor súdu o prílišnej prísnosti trestnej sadzby. Súd je v prvom rade viazaný zákonom a v ňom stanovenými trestnými sadzbami a nemôže ukladať tresty svojvoľne. Ukladanie trestu mimo rámca zákonom stanovenej trestnej sadzby má byť výnimočným a mimoriadnym postupom, ale vždy len na základe zákona a v súlade so zákonom, v rámci splnenie zákonných predpokladov. Iba takýmto spôsobom bude zabezpečený princíp spravodlivého potrestania, princíp rovnosti občanov pred zákonom a princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktoré v právnom štáte znamenajú, že rovnaké alebo podobné prípady rovnakej alebo podobnej kriminality sú postihované v rámci tzv. normálnych zákonných trestných sadzieb stanovených v osobitnej časti Trestného zákona, pretože práve v nich zákonodarca vyjadruje typový stupeň závažnosti a nebezpečnosti konkrétneho trestného činu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol zrušiť rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a súčasne trest prepadnutia veci. Obžalovaný podal odvolanie prostredníctvom svoje obhajkyne podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.03.2018. Toto smeruje tiež proti výroku o treste, ktorý obhajoba považuje za neprimerane prísny. Obhajoba dôvodí, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti prípadu, na úmyselný charakter trestnej činnosti, na vzniknutý následok, na osobné a rodinné pomery obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života, na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy. Napriek tomu má obžalovaný za to, že v otázke uloženia trestu súd pri úvahách o druhu a výmere trestu v prípade jeho osoby nevyužil dostatočne zásady ukladania trestu pri zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie. Súd použil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, avšak uložený trest vo výmere 4 roky nepodmienečne vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na pomery páchateľa sa javí ako neprimerane prísne. U každého obžalovaného sa trest ukladá prísne individuálne s prihliadnutím na okolnosti prípadu, na jeho osobu, jeho správanie sa pred a po skutku, s prihliadnutím na dobu, ktorá od skutku uplynula a na možnosť nápravy páchateľa a potrebu ochrany spoločnosti pred prípadným ďalším protiprávnym konaním páchateľa. Obžalovanému bola v roku 2016 bola diagnostikovaná DKMP t.j. syndróm srdcového zlyhávania (dysfukcia a hypertenzívne srdce), ide o nevyliečiteľnú chorobu udržiavanú v norme len pravidelným užívaním liekov a pravidelnými kontrolami u kardiológa. Ako vedľajší príznak tejto choroby sa u obžalovaného vyvinula obezita. V dôsledku ochorenia bol nútený opustiť svoje povolanie stolára a prechodne zostal bez prostriedkov, čo ale v súčasnosti s pomocou rodiny bolo odstránené. Má zabezpečenú prácu v mieste bydliska družky, s ktorou vychováva jej maloletú dcéru. V prípade upustenia od uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody má obžalovaný možnosť aktívne sa zapojiť do pracovného procesu, nie je potrebné, aby bolo nevyhnutné ukladať represívny nepodmienečný trest odňatia slobody. V priebehu trestného konania súd zistil tri poľahčujúce okolnosti, v zmysle § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona. Naopak, priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Týmto je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 3:0. Obhajoba navrhla, aby odvolací súd s poukazom na okolnosti prípadu, ktoré mali vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa, zmenil výrok o treste v časti pojednávanej o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 4 rokov a zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia tak, že s poukazom na okolnosti prípadu, splnenie ochrannej a výchovnej funkcie trestu obžalovanému uloží trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Ostatné časti výroku o treste obžalovaný nenamieta. Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku riadne doručené. Obžalovaný sa prostredníctvom obhajkyne písomne vyjadril k odvolaniu prokurátora dňa 29.05.2018, v ktorom uviedol, že odôvodnenie odvolania prokurátorom považuje za tendenčné a vyznievajúce ako osobná zášť dozorujúceho prokurátora s cieľom dosiahnuť zmenu rozsudku. Obžalovaný sa spáchaniu skutku v celom rozsahu priznal už pri svojom zadržaní a aj pred Okresným súd Bratislava V. Navrhoval uzavrieť dohodu o vine a treste, čo dozorujúci prokurátor odmietol. Na ostatnom pojednávaní žiadal vzhľadom na jeho zdravotný stav a ochorenie srdca, postoj k spáchanému skutku, úprimné oľutovanie a prejavenú snahu, že sa takéto konanie opakovať nebude, doterajšiu bezúhonnosť ako aj skutočnosť, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti uložiť mu trest za využitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na spodnej hranici tohto zákonného ustanovenia. Voči uloženému trestu vo výmere 4 roky podal odvolanie, nakoľko má za to, že sú tu okolnosti osobitného zreteľa, ktoré bolo možné vziať do úvahy pri ukladaní trestu odňatia slobody a trest uložiť na spodnej zákonom prípustnej hranici. Prokurátor v podanom odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu o druhu a výmere trestu vo vzťahu k osobe obžalovaného považuje za nezákonné, lebo 4 roky odňatia slobody a prepadnutie veci sú podľa jeho názoru neprimerané. Poľahčujúce okolnosti neboli správne vyhodnotené, že v prípravnom konaní nenapomáhal pri objasňoval trestnej činnosti , teda nie je tu prevaha poľahčujúcich okolností, o ktoré by súd mohol oprieť svoje rozhodnutie v takom znení, ako ho prijal. Obžalovaný je toho názoru, že okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona. Správne pri určovaní druhu a výmery trestu zistil poľahčujúce okolnosti, vrátane okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Obhajoba poukazuje na naplnenie poľahčujúcej okolnosti vyhlásením viny v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v zmysle právneho názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp.zn.4Tdo/63/2016, ktorý názor nie je v rozpore so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06. 2017 sp.zn.Tpj/55/2016, ktoré obhajoba cituje. S poukazom na vyššie uvedené, tvrdenie prokurátora, že súd postupoval nesprávne, keď prihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona a uložený trest je neprimerane nízky, nie je v súlade ani so zákonom ani s ustálenou judikatúrou súdov. Použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona je plne odôvodnené nevyliečiteľnou chorobu srdca - dilatačná kardiomyopatia (DKMP), pričom kardiovaskulárne ochorenia spôsobujú až 40 % všetkých úmrtí v Európskej únii, majú na svedomí viac životov, ako rakovina, úrazy a infekčné choroby dohromady). Z týchto dôvodov obhajoba navrhla odvolanie prokurátora v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť oboch odvolaní, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že obe odvolania sú nedôvodné. Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúce napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto nariadil verejné zasadnutie, na ktoré predvolal obžalovaného a tlmočníka, a upovedomil ostatné procesné strany. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupca krajskej prokuratúry pridržiaval písomných dôvodov odvolania. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť trest tak, ako je naznačené v odvolaní. Odvolania obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa sa tiež pridržiavala písomne podaného odvolania, ako aj vyjadrenia k odvolaniu prokurátora. Pripomenula, že u obžalovaného išlo o jeden prípad, ktorého sa dopustil, hľadí sa naňho ako na bezúhonného občana. Vo vzťahu k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poukázala na zjednocujúce stanovisko NS SR ako aj skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo prijaté, nebolo teda vykonávané dokazovanie ohľadne viny, čím bolo súdu uľahčené celé konanie a správne bola táto poľahčujúca okolnosť obžalovanému priznaná. Čo sa týka zdravotného stavu obžalovaného, aj tento bol súdom prvého stupňa zohľadnený, bolo použité ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, teda akoby došlo k dohode o vine a treste. Odvolanie prokurátora vzhľadom na vlastnú argumentáciu navrhla obhajoba zamietnuť a uložiť obžalovanému trest s podmienečným odkladom. Obžalovaný uviedol, že sa ešte raz veľmi ospravedlňuje a ľutuje toho. Na tomto svete nie je človek, ktorý nemá chyby, otázka je, aby si človek zobral poučenie z toho, čo urobil. Má v Bulharsku manželku, ktorú ľúbi, má tam dieťa, o ktoré sa stará. Žiadal súd o zhovievavosť. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 24.01.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V na príslušný súd obžalobu na obvineného W. R. U. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2018 obžalovaný W. R. U. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste. Okresný súd na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá. Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov. Z lekárskej prepúšťacej správy vyhotovenej zdravotníckym zariadením v Bulharsku preloženej do slovenského jazyka zo dňa 14.10.2016 vyplýva, že obžalovaný trpí hypertrofiou ľavej srdcovej komory a systolickou ľavokomorovou dysfunkciou, systolická funkcia ľavej komory je mierne potlačená. Obžalovaný bol nastavený na medikamentóznu liečbu a je vedený v kardiologickej ambulancii. Súd prvého stupňa tiež prečítal zápisnicu o zaistení mobilných telefónov a navigácie obžalovaným. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil. Je potrebné súhlasiť s odvolacími námietkami prokurátora v tom smere, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je na hranici preskúmateľnosti, keďže súd prvého stupňa vôbec nevenoval pozornosť dôvodom priznania poľahčujúcich okolností, čo však po doplnení vlastných úvah odvolacieho súdu nepredstavovalo dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku, pretože odvolací súd dospel k rovnakým záverom o treste ako súd prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že správne postupoval súd prvého stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a zistil, že u obžalovaného sú dané poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j) Trestného zákona (viedol riadny život), § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval, a napokon v § 36 písm. n) Trestného zákona - napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti je založené na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní trestnej činnosti a vyžaduje aby páchateľ uviedol dôkazy, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu. Jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ svojím prístupom participuje na objasnení trestného činu. Otázka naplnenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona bola predmetom zjednocujúcich úvah trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR obsiahnutých v stanovisku č. 44 uverejneného v zbierke č. 5/2017, v ktorom sa konštatuje potreba nového prvku, presahujúceho podstatu priznania a ľútosti v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. V danom prípade prokurátor v odvolaní nenamieta zdvojenie priznania a ľútosti v spojení s vyhlásením viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní, ale napáda význam skutočností, ktoré obžalovaný uviedol orgánom činným v trestnom konaní, ako aj fakt, že sa tak stalo len pri jednom úkone trestného konania. Odvolací súd nepovažuje tieto odvolacie námietky za dôvodné, naopak, dospel k záveru, že aktivita obžalovaného korešponduje s dikciou ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona. Obžalovaný v procesnom postavení obvineného pri výsluchu pred vyšetrovateľom PZ dňa 15.10.2017 uviedol meno organizátora trestnej činnosti a opísal obsah komunikácie s ním týkajúcej sa prejednávaného trestného činu, čo odvolací súd považuje za významné informácie spôsobilé prispieť k odhaleniu širšej siete prevádzačov, vrátane spolupáchateľov trestného činu obžalovaného. Ak obžalovaný tieto informácie orgánom činným v trestnom konaní poskytol procesným spôsobom, nemal dôvod uvedené opakovať pri ďalšom svojom výsluchu, a bolo len na vôli orgánov činných v trestnom konaní, ako s informáciami od obžalovaného naložia. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona súdom prvého stupňa bolo na mieste. Obžalovaný sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval už pri svojom prvom výsluchu v prípravnom konaní, na uvedenom zotrval aj v neskorších štádiách prípravného konania, na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu a tiež ľútosť, a v odvolacom konaní priznanie a ľútosť zopakoval. Niet žiadnych dôvodov na to, aby odvolací súd spochybňoval úprimnosť a vážnosť prejavov obžalovaného, z čoho rezultuje, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona bola obžalovanému súdom prvého stupňa priznaná dôvodne, rovnako ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, keď obžalovaný nemá záznam v registri trestov, nie sú známe ani prípadné priestupky obžalovaného či iné negatívne poznatky, a z prebiehajúceho vyšetrovania vedeného mimo územia SR nemožno v zmysle ústavnej zásady prezumpcie neviny vyvodzovať, že obžalovaný riadny život neviedol. V zhode so súdom prvého stupňa ani odvolací súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti, a teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 3:0. Obžalovaný W. R. U. spáchal zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 až 10 rokov. Z dôvodu prevahy počtu poľahčujúcich okolností nad počtom priťažujúcich okolností sa v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížila horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, tzn. aktuálna trestná sadzba obžalovaného bola 7 rokov až 9 rokov. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa postupoval v súlade s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a zohľadnil všetky vykonané dôkazy týkajúce sa osoby obžalovaného a okolností prípadu. Vyhodnotiac uvedené dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach odvolací súd tiež zistil splnenie zákonných podmienok uvedených v § 39 ods. 1 Trestného zákona pre mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranici trestnej sadzby. Citované ustanovenie zákona vyžaduje pre uloženie trestu pod spodnou hranicou trestnej sadzby existenciu výnimočných okolností prípadu, ktoré sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a skutkových okolností. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pod okolnosťami prípadu treba rozumieť napríklad skutočnosť, že sa páchateľ dopustil trestného činu v afekte, úzkosti, strachu, ktoré mali pôvod mimo osoby páchateľa. Inými slovami, musí ísť o také okolnosti prípadu, ktoré sa vymykajú bežným a všeobecným okolnostiam prípadu. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zmenšenej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu tohto ustanovenia len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. V prípade obžalovaného W. U. aj odvolací súd vzhliadol nepriaznivý zdravotný stav obžalovaného za výnimočnú okolnosť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, pre ktorý by v spojení s kumuláciou viacerých poľahčujúcich okolností bol trest uložený hoc na spodnej hranici trestnej sadzby neprimerane prísny. Obžalovaný vo veku 37 rokov trpí vážnym kardiologickým ochorením ohrozujúcim jeho život, čo odôvodňuje predpoklad nepokračovania v protiprávnych aktivitách po nastúpení účinkov výkonu trestu. Na strane druhej však kompenzáciu zdravotného stavu možno zatiaľ dosiahnuť aj v podmienkach výkonu trestu, a teda so zreteľom na závažnosť trestného činu nemožno účel trestu dosiahnuť aj bez jeho výkonu v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Niet pochýb, že nelegálna migrácia v súčasnosti predstavuje širokospektrálny problém v rámci Schengenského priestoru, ktorý otvára široké možnosti pre odplatné napomáhanie k nedovolenému prekročeniu štátnych hraníc vo veľkých rozmeroch, čo je spoločensky negatívny jav tak vo vzťahu k členským štátom Európskej únie a ich občanom nesúcim riziká spojené s nekontrolovaným prílevom migrantov, ale aj vo vzťahu k samotným migrantom, ktorí sú spravidla obeťami nepriaznivej situácie v domovskej krajine. Majetkový prospech z napomáhania nelegálnej migrácii je v súčasnosti spoločensky hodnotený ako vysoko neetický, čo sa premietlo i do trestných sadzieb ustanovenia § 355 Trestného zákona a do kvalifikácie trestného činu ako zločinu, t.j. závažnejšej formy trestnej činnosti. Odvolací súd po aplikácii kritérií a zásad pre ukladanie trestov vyjadrených v citovaných ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona dospel k záveru, že na splnenie preventívneho, výchovného i morálneho účelu trestu postačí uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne, ktorý bol uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom. Takto vymeraný trest zodpovedá aj zákonnému ustanoveniu § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, ktoré určuje limit pre zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby na 2 roky. V súlade so zákonom súd prvého stupňa podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s výrokom o treste prepadnutia vecí, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu, a úvahy, ktoré súd prvého stupňa viedli k uloženiu tohto trestu považuje za správne. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu či zrušenie ktoréhokoľvek z napadnutých výrokov rozsudku, preto odvolania prokurátora i obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.