Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Tos/62/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010119 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1518010119.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného F.. F. F., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 27.03.2018 sp. zn. 2T/12/2018, na neverejnom zasadnutí konanom 07. júna 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Bratislava V z dňa 27.03.2018 sp. zn. 2T/12/2018 bola podľa § 70 ods. 1 Tr. por. obžalovanému Mgr. F. F. uložená poriadková pokuta vo výške 100,-euro. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že o termíne hlavného pojednávania sa obžalovaný dozvedel v dostatočnom predstihu, tento termín vzal osobne na vedomie v pojednávanej miestnosti, pričom riadne a včas svoju neprítomnosť neospravedlnil, čím zmaril jeho vykonanie a preto bolo rozhodnuté o uložení poriadkovej pokuty. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obžalovaný F.. F. F., ktorú odôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu. V nej poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého uznesenia bolo uvedené, že on (obžalovaný) termín hlavného pojednávania vzal na vedomie dňa 06.03.2018, stanoveného na deň 27.03.2018. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia mal termín pojednávania vziať na vedomie v pojednávanej miestnosti. Toto tvrdenie súdu sa nezakladá na pravde, nakoľko dňa 06.03.2018 v pojednávanej miestnosti nemohol byt prítomný, nakoľko termín pojednávania určený na deň 06.03.2018 mu nebol zo strany okresného súdu oznámený riadne a včas. Predvolanie na hlavné pojednávanie na deň 06.03.2018 o 13.00 hod. síce prevzal, ale až v popoludňajších hodinách a preto z uvedeného dôvodu nemohol byť prítomný v pojednávanej miestnosti. Nový termín pojednávania určený na deň 27.03.2018 mu bol oznámený len telefonicky. Dňa 26.03.2018 elektronickými prostriedkami svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní ospravedlnil, jednak z dôvodu, že mu nebolo riadne doručené predvolanie na hlavné pojednávanie (ktoré bolo nariadené na deň 27.03.2018), jednak zo zdravotných dôvodov. Sťažovateľ v dôvodoch podanej sťažnosti vytýkal okresnému súdu aj to, že pri nariadení hlavného pojednávania, ktoré bolo opakovane odročené, nebol ani raz upovedomený jeho zvolený obhajca. Z týchto vyššie uvedených dôvodov sa domáhal, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil. Na podklade podanej sťažnosti Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd primárne nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 193 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., preto v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného je dôvodná. Podľa § 70 ods. 1 Tr. por. kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, alebo policajtovi správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz, alebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1 650 eur; ak ide o právnickú osobu, až do 16 590 eur. Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty musia byť dotknuté osoby vopred upozornené. Krajský súd v Bratislave predovšetkým zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne v zmysle ustanovenia § 247 Tr. por. a obžalovaného na odročené hlavné pojednávanie nariadené na deň 27.03.2007 riadne nepredvolal spôsobom, ako si to vyžaduje ustanovenie § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Je totiž neprípustné, aby sa obžalovaný o termíne odročeného hlavného pojednávania dozvedel zo strany súdu iba telefonicky bez toho, aby sa mu predvolanie na hlavné pojednávanie nedoručilo do vlastných rúk podľa § 66 ods. 1 písm. a/ , ods. 2 Tr. por. Navyše takéto doručenie predvolania musí obžalovaný vlastnoručne potvrdiť a musí mu byť umožnené, aby sa s obsahom doručovaného predvolania mohol náležite oboznámiť, pokiaľ nenastane situácia, ktorá sa predpokladá v ustanovení § 66 ods. 3, ods. 4 Tr. por. (ide o tzv. náhradné doručovanie). Okresný súd teda pochybil, keď na hlavnom pojednávaní zo dňa 27.03.2018 rozhodol o uložení poriadkovej pokuty, hoci obžalovanému riadne a včas nebolo doručené predvolanie na tento procesný úkon, čím si prvostupňový súd vlastne odňal možnosť vysloviť taký záver, že obžalovaný nevyhovel „predvolaniu podľa zákona“, čo je aj esenciálnou podmienkou uloženia poriadkovej pokuty. Sťažnostný súd taktiež poznamenáva, že z obsahu spisu nie je zrejmé, či obžalovaný Mgr. F. F. bol na možnosť uloženia poriadkovej pokuty vôbec upozornený. V danej veci sa v súdnom spise prvostupňového súdu nenachádza rovnopis písomnosti - predvolanie obžalovaného na hlavné pojednávanie (hoci pojednávanie bolo opakovane nariadené na deň 06.03.2018, 27.03.2018, 15.05.2018 a 21.06.2018), čo v konečnom dôsledku môže vytvárať pochybnosti o predmete doručovania a o obsahu doručovanej písomnosti. Z ustanovenia § 168 ods. 1, § 181 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že každá súdna písomnosť a predovšetkým tá, ktorá je predmetom doručovania, musí byť založená v súdnom spise, pričom doklad o doručení sa pripojí buď k tejto písomnosti alebo sa založí za ňu. To platí rovnako aj na predvolanie obžalovaného (prípadne svedkov) na hlavné pojednávanie, alebo upovedomenie prokurátora, obhajcu, prípadne iných osôb o konaní hlavného pojednávania. Uvedená právna úprava nie je samoúčelná a jej význam spočíva v minimalizovaní možnosti vzniku pochybnosti o tom, čo bolo predmetom doručovania, ako aj o tom, aký bol obsah doručovanej písomnosti. Aj z hľadiska výkonu bežnej súdnej praxe (bez ohľadu na posudzovaný prípad) treba pripomenúť a vysloviť, že nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti v kontexte relevantných ustanovení Trestného poriadku musí mať možnosť posúdiť, či predvolanie na hlavné pojednávanie obsahovalo všetky potrebné údaje (deň, čas a miesto, resp. pojednávacia miestnosť a pod.) a poučenia (napr. § 70 ods. 1 Tr. por., § 120 ods. 1 až 3 Tr. por. a iné) na to, aby ho bolo možné považovať za riadne, čo je jednou z nevyhnutných podmienok aj pre uloženie poriadkovej pokuty podľa § 70 ods. 1 Tr. por. Ak predvolanie na hlavné pojednávanie nie je súčasťou spisového materiálu, je možnosť preskúmania splnenia uvedenej podmienky zo strany nadriadeného súdu značne obmedzená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd považoval sťažnosť obžalovaného za dôvodnú a preto napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 Tr. por. iba zrušil, nakoľko do úvahy neprichádzalo žiadne iné rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.