Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/79/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010353 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1518010353.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a členov senátu JUDr. Petra Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci obžalovaného F. F., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T/126/2018, zo dňa 03. 07. 2018, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 06. 09. 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. F., nar. XX. XX. XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T/126/2018 zo dňa 03. 07. 2018 bol obžalovaný F. F. uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu na skutkovom základe, že „dňa 08. 06. 2018 v čase asi o 06.43 h, v priestoroch chodby na prízemí bytového domu na I. ulici č. 2A v B., pristúpil k poškodenej L. H. a udrel ju otvorenou dlaňou trikrát do oblasti tváre, kopol ju do oblasti ľavého stehna a následne ju opäť udrel dvakrát otvorenou dlaňou do oblasti tváre, potom ju chytil zozadu za krk, na čo obaja spadli na zem, kde počas toho, ako sedela na dlážke k nej odzadu pristúpil a prikryl jej ústa, pričom uviedol, že ju uškrtí, následne ju opäť udrel dvakrát otvorenou dlaňou do oblasti tváre a pustil ju, na čo sa poškodená rozbehla k vchodovým dverám bytového domu, kde ju opätovne chytil oboma rukami okolo krku a opäť udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre, čím u poškodenej L. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. ulica č. XA, B., vzbudil obavu o jej život a zdravie“. Za to bol obžalovanému podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/ písm. m/, § 38 ods. 2 ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku podal odvolanie obžalovaný F. F. priamo do zápisnice po vyhlásení rozhodnutia na hlavnom pojednávaní, a to proti všetkým výrokom rozsudku i proti konaniu, ktoré tomu konaniu predchádzalo. Obhajca obžalovaného odôvodnil odvolanie tak, že napadnutým rozsudkom bol obžalovaný uznaný Okresným súdom Bratislava V vinným z vyššie uvedeného skutku a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov. Odvolateľ uvedený trest považuje za neprimerane vysoký, nakoľko neboli dostatočne zvážené všetky okolnosti v jeho prospech, keďže sa ku skutku doznal a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. K spáchaniu trestnej činnosti sa dostal vlastne z dôvodu zlých rodinných podmienok, dostal sa do spoločnosti drogovo závislých ľudí, ktorými sa dal ovplyvniť k braniu drog do tej miery, až sa stal na nich závislý. Drogy mu poskytovali „určitú útechu“ a pod vplyvom ktorých ľahšie zvládal svoje životné problémy Svojho konania oľutoval a sľubuje, že už sa nebude opakovať a momentálne sa podrobuje ochrannému liečeniu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam si dovoľuje požiadať odvolací súd, aby zrušil rozsudok prvostupňového súdu a uložil mu miernejší trest. Naproti tomu, obžalovaný v písomných podaniach odvolanie zdôvodnil tak, že bol prvostupňovým súdom odsúdený neprávom - na hlavnom pojednávaní dňa 03. 07. 2018 mu bol vyhlásený rozsudok- bol odsúdený k nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Za jeho pravdivý a priznaný skutok mu prokurátor navrhoval 4 mesiace nepodmienečne, s čím by sa stotožnil, lebo len tento skutok výtržníctva spáchal. Samotné odvolanie podal na tom skutkovom základe, že skutok nebezpečného vyhrážania sa nestal, ale ku skutku výtržníctva vo vchode, kde je zaznamenaný na kamerách sa priznal, tento aj spáchal. Poukázal na to, že keby bol vo vchode aj zvukový záznam, dokáže, že z jeho strany k vyhrážaniu neprišlo. Hľadá len spravodlivosť a spravodlivé posúdenie jeho veci, aby dosiahol pravdu a aby netrpel za svoju úprimnosť a poškodenej klamstvá, preto sa nemôže stotožniť s výrokom sudcu súdu, ktorý sám svojvoľne rozhodol, že spáchal trestný čin aj nebezpečného vyhrážania, čo vôbec nie je pravda, nakoľko on svojej bývalej priateľke nič také nepovedal. Sám priznal, čo spáchal a tiež uviedol, že vo vchode sú kamery a dokonca u poškodenej boli tri rôzne - rozporné výpovede, ale sudca vyhodnotil, že si poškodená „s odstupom času nepamätá“. Obžalovaný tvrdí a tvrdiť bude, že poškodená je silne pod látkou „PIKO“, čo ale ona popiera, avšak bolo by to zistiteľné psychologickým a psychiatrickým znaleckým skúmaním. Poukázal na to, že prišiel za poškodenou porozprávať sa o ich rozchode, keďže pred dvomi dňami mu telefonicky oznámila, že sa rozchádzajú - za tým účelom jej obžalovaný aj priniesol jej osobné veci, ktoré mala u neho a poškodená sa na to stretnutie dala priviesť chlapcom - silným narkomanom a dílerom drog, pričom nie je normálne, že pred dvomi dňami mu poškodená telefonicky oznámi, že sa rozchádzajú a súhlasí zároveň so stretnutím a bozkáva sa tam pred obžalovaným s cudzím chlapom - podľa obžalovaného, ktorý chlap by svoju ženu nevyfackal, keby mu niečo také spravila? Súčasne má obžalovaný za to, že ohľadom prečinu nebezpečného vyhrážania je odsúdený úplne nevinne - on sa ani len slovkom nikomu nevyhrážal a s týmto sa preto nestotožňuje a podľa neho treba presne vychádzať z kamerových záznamov, z ktorých mu nikto nemôže tvrdiť, že sa tam vyhrážal, lebo to nie je pravda. Podľa jeho názoru stojí proti sebe tvrdenie proti tvrdeniu a toto celé klamstvo je zo strany poškodenej len vymyslené na jeho osobu a skreslené, nakoľko poškodená fetuje a týmto sú zapríčinené jej klamlivé výpovede a výpadky pamäte. Na tomto základe sa preto obžalovaný môže stotožniť iba s prečinom výtržníctva podľa § 364 písm. a/ Trestného zákona, a za toto, čo po pravde spáchal a učinil, je 15 mesiacov až privysoký trest s tým, že sa nemôže priznať k niečomu (teda k prečinu nebezpečného vyhrážania), ktoré vôbec nespáchal, pričom samotné upustenie od ďalšieho útoku voči poškodenej svedčí len o tom, že po jej ukľudnení ju obžalovaný ďalej nemienil biť a sám dobrovoľne od svojho konania upustil a v tomto nepokračoval, čo poukazuje na to, že nič poškodenej nepovedal a ničím sa jej nevyhrážal - to si už sám prokurátor do jeho trestného stíhania vsunul, sám vymyslel, aby mal z jeho tzv. drobného trestného činu väčší prípad, a to napriek rôznym a rozdielnym výpovediam poškodenej - obžalovaný poukázal opätovne na kamerový záznam v tom zmysle, že keby existoval aj zvukový záznam, súd by počul, že žiadna ústna vyhrážka neexistuje. On sám od začiatku tvrdil a priznal, že poškodenú iba napadol a teda nevie, či už platí, že „špinavá“ narkomanka povie čo chce, súd jej uverí a odsúdi ho za nepravdu, bez nejakého aspoň trochu podrobnejšieho preskúmania predmetného kamerového záznamu. Celá predmetná vec sa týka len „výtržníctva medzi bývalou láskou dvoch mladých ľudí, a to medzi nimi - F. F. a L. H.“. Uvádza, že z prezretia kamerových záznamov nemožno ho súdiť a dávať mu za vinu (nebezpečné vyhrážanie), ale skôr „výtržníctvo z boľavej, sklamanej lásky medzi nimi dvoma“. Všetko je len vymyslené a skreslené zo strany poškodenej, ktorá „celú noc fetovala a ráno prišla s E. V. úplne rozbitá z drog, a to aj presne zodpovedá jej reakciám, výmyslom a nadsadzovaním skutkov, lebo bola nafetovaná“. Na uvedenom základe obžalovaný žiada, aby krajský súd spravodlivo posúdil jeho vec a spravodlivo rozhodol, prípadne aby celú vec vrátil späť okresnému súdu na opätovné a spravodlivé rozhodnutie alebo až „späť k vyšetrovaniu“ na doplnenie dôkazov a vypracovaniu znaleckých posudkov na poškodenú ohľadom jej „krivej výpovede, že už 1 rok neužíva drogy“, aby obžalovaný nemusel hľadať spravodlivosť u všetkých u nás dostupných inštitúciách, prípadne až v V.. Obžalovaný na verejnom zasadnutí v plnom poukázal odvolal na svoje obšírne písomné odvolanie, opätovne popísal predmetný skutok, pričom poškodenú označil za klamárku a narkomanku a jeho výpoveď je podľa neho vierohodnejšia s tým, že už síce bol v minulosti opakovane súdne trestaný, avšak vždy sa k tomu, čo spáchal doznal a na základe toho mu bol vždy uložený adekvátny trest s tým, že sa snažil nikdy neopakovať tú istú chybu dvakrát, pričom následne rozobral svoje predchádzajúce odsúdenia, z ktorých je zrejmé, že nie je človekom, ktorý by mal až také nemorálne sklony - napríklad by sa nedopustil lúpeže alebo vraždy, myslí si, že na to je zbabelec. Poukázal aj na priebeh samotného incidentu s poškodenou v tom zmysle, že pokiaľ by na ňu zaútočil tak, ako sa uvádza, tak by s ohľadom na ich fyzické rozdiely určite poškodená utrpela závažnejšie poranenia, na ktorom základe si obžalovaný podľa svojej mienky zaslúži spravodlivé zaobchádzanie a spravodlivé odsúdenie a naopak, neprimerane dlhý trest (za niečo, čo ani nespáchal) nemusí splniť želaný efekt, naopak, môže prelomiť niektoré jeho morálne zábrany alebo charakterové črty. Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch odvolania, ktoré písomne podal obžalovaný. Podľa ich názoru v danej trestnej veci nebolo preukázané, že by sa bol obžalovaný dopustil trestného činu nebezpečného vyhrážania, kamerové záznamy totiž takéto konanie nepotvrdzujú a taktiež je potrebné poukázať na rozporuplné výpovede poškodenej, ktorá inak vypovedala v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Obhajca navrhol krajskému súdu dve alternatívy, a to jednak zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie alebo rozhodnúť tak, že bude zmenená právna kvalifikácia a obžalovaný bude uznaný za vinného len z prečinu výtržníctva a bude mu uložený miernejší trest. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka uviedla, že je toho názoru, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy, s týmito sa aj vysporiadal, podané odvolanie považuje za nedôvodné, preto navrhuje toto zamietnuť. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku a keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo nezistil. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním obžalovaného aj proti výroku o vine, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že podané odvolanie je nedôvodné, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností. I. K výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému a obhajcovi bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku, pričom spolu s prokurátorom, obhajcom a poškodenou boli aj riadne predvolaní, resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania, ktoré bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku a zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne a dostatočne určitým spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a rovnako aj v otázke trestu. Odvolací súd v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu musí konštatovať, že vykonaným dokazovaním na prvostupňovom súde bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným, ktorého konanie zároveň napĺňa všetky znaky trestných činov, uvedených v napadnutom rozsudku (prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu), keďže obžalovaný v mieste, čase a spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku úmyselným konaním (formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený), dňa 08. 06. 2018 v čase asi o 06.43 hod., v priestoroch chodby na prízemí bytového domu na I. ulici č. XA v Bratislave, pristúpil k poškodenej L. H. a udrel ju otvorenou dlaňou trikrát do oblasti tváre, kopol ju do oblasti ľavého stehna a následne ju opäť udrel dvakrát otvorenou dlaňou do oblasti tváre, potom ju chytil zozadu za krk, na čo obaja spadli na zem, kde počas toho, ako sedela na dlážke k nej odzadu pristúpil a prikryl jej ústa, pričom uviedol, že ju uškrtí, následne ju opäť udrel dvakrát otvorenou dlaňou do oblasti tváre a pustil ju, na čo sa poškodená rozbehla k vchodovým dverám bytového domu, kde ju opätovne chytil oboma rukami okolo krku a opäť udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre, čím u poškodenej L. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. ulica č. XA, B., vzbudil obavu o jej život a zdravie a odvolací súd v tomto smere poukazuje na správne zistené skutkové a z nich odvodené právne závery prvostupňového súdu uvedené v napadnutom rozsudku, na ktoré sa v plnom rozsahu odvoláva, pričom odvolací súd zdôrazňuje a dopĺňa ich nasledovnými skutočnosťami. Odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd správne a v súlade s vykonaným dokazovaním uviedol, že usvedčujúca výpoveď poškodenej L. H. (ktorá opakovane popísala aj verbálny prejav obžalovaného a súd jej nemal dôvod neuveriť) nie je osamoteným priamym dôkazom, ale je doplnená viacerými ďalšími dôkazmi a v tejto súvislosti treba poukázať najmä - na CD záznamy, ktoré dokumentujú priebeh deja na mieste činu a spôsob počínania si obžalovaného voči osobe poškodenej, u ktorej verbálny prejav spolu so spôsobom fyzického ataku musel vyvolať obavu o jej život a zdravie, - na lekárske správy poškodenej, ktorá utrpela pomliaždenie tváre a pravého lakťa ako dôsledok útoku obžalovaného, - prvostupňový súd sa náležite vysporiadal i s určitými odlišnosťami vo výpovediach poškodenej, a to tak, že sa jedná len o detaily postupnosti fyzických útokov na ňu (ktoré postupnosti sú zrejmé z pripojeného kamerového záznamu), obe výpovede sú však súladné, pokiaľ sa týka spôsobu vyhrážania sa jej obžalovaným, - odvolací súd konštatuje, že správnym bolo i posúdenie konania obžalovaného nielen ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ale i ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona - napriek určitým rozporom v súdnej praxi, podľa názoru odvolacieho súdu došlo k predmetnej trestnej činnosti na mieste verejnosti prístupnom, v ktorej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že: - miesto verejnosti prístupné je každé miesto, na ktoré má prístup širší okruh ľudí individuálne neurčených (otvorený, ale aj uzavretý priestor). Nemusí ísť o miesto prístupné komukoľvek, stačí, že ide o miesto prístupné, aj keď len niektorým osobám, napr. vlastníkom bytov, nájomníkom bytov, poštárovi, správcovi domu, návštevníkom a pod. Odvolacie námietky obžalovaného boli na základe vyššie uvedených skutočností odvolacím súdom vyhodnotené za nedôvodné. II. K výroku o treste. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona). Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Trestného zákona). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona). Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba je až 3 roky), trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba je až 1 rok), t. j. v obidvoch prípadoch ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona), pričom prvostupňový súd obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/ písm. m/, § 38 ods. 2 ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 37 Trestného zákona vymenúva priťažujúce okolnosti, ktoré v danom prípade boli zistené dve - podľa § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona, t. j., obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už ta trestný čin odsúdený, naproti tomu nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 Trestného zákona, preto prvostupňový súd postupoval správne, keď ukladal trest s použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda v danom prípade súd ukladal trest v rámci sadzby 1 rok až 3 roky. Takisto správnym je rozhodnutie prvostupňového súdu o uložení trestu úhrnného podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Odvolací súd taktiež konštatuje, že v odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd v súvislosti s uloženým trestom správne posúdil neexistenciu poľahčujúcich a existenciu priťažujúcich okolnosti a ich pomer, správne zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný už bol 4-krát súdne trestaný (z toho dve odsúdenia sú zahladené), bol priestupkovo riešený s tým, že danej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre rovnaký trestný čin - prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02. 10. 2017, sp. zn. 4T/43/2017. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov zodpovedá závažnosti spáchaného skutku, osobe obžalovaného, jeho postoju k spáchanej trestnej činnosti, pričom nebola splnená zákonná podmienka, že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného, by výkon trestu odňatia slobody nebol nevyhnutný, keď je zrejmé, že predchádzajúce postihy sa celkom zrejme minuli svojim účinkom. Správne je i rozhodnutie prvostupňového súdu o zaradení obžalovaného pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, keďže bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Prvostupňovým súdom uložený trest je v súlade so zákonom, vecne správny a zodpovedá účelu trestu, je primeraný a spravodlivý a odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k nutnosti jeho zmeny. Na základe uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné a zamietol ho. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.