Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/306/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518201253 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1518201253.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa R. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX D., a otca - N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 9, XXX XX D., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/73/2018-42 zo dňa 11.04.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 59P/73/2018-42 zo dňa 11.04.2018, zvýšil výživné na maloletého R. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX Sk mesačne na sumu XXX eur mesačne od 01.04.2018, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/234/2008-41 zo dňa 09.12.2008 v časti o výživnom. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na vyhodnotenie zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa a rodičov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný v plnom rozsahu. Za preukázané mal, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynula doba deväť a pol roka, maloletý prešiel obdobím predškolského veku až na druhý stupeň povinnej školskej dochádzky a v súčasnosti navštevuje už šiesty ročník. Uviedol, že maloletý vyspel fyzicky i psychicky, čím sa zvýšili nároky na zabezpečovanie jeho základných potrieb, ako aj potrieb v širšom rozsahu prispievajúcich k zdravému vývoju jeho osobnosti. Na strane matky konštatoval, že v predchádzajúcom období bola poberateľkou rodičovského príspevku, v súčasnosti je pracovne aktívna, pribudla jej jedna nová vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, pričom osobné a majetkové pomery zostali u nej nezmenené. Na strane otca zmenu jeho osobných a majetkových pomerov nezistil, uviedol, že otec v čase určenia výživného pracoval v riadnom pracovnom pomere, od roku 2010 až do nástupu k súčasnému zamestnávateľovi podľa vlastného vyjadrenia pracoval len brigádne, pričom svoj takto dosahovaný príjem neobjasnil. Súd prvej inštancie v dôsledku už preukázanej zmeny pomerov maloletého dieťaťa majúcej podstatný vplyv na nárast jeho nárokov na uspokojovanie odôvodnených potrieb návrh matky vyhodnotil ako opodstatnený, keď na strane otca nezistil žiadne skutočnosti limitujúceho ho v plnení jeho prvoradej zákonnej povinnosti k jedinému dieťaťu. Konštatoval, že otec je v aktívnom produktívnom veku, nemá nijako obmedzenú pracovnú spôsobilosť, je teda schopný dosahovať zárobok z pracovnej aktivity. Súd prvej inštancie uviedol, že otec žije v Bratislave s najširšími možnosťami zamestnania sa vo svojom odbore kuchár, v súkromnom alebo štátnom sektore v plnom pracovnom úväzku. Určenú sumu výživného podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno v žiadnom prípade vo vzťahu k veku a z neho odvodených potrieb maloletého považovať za nadsadenú, naopak, predstavuje len nevyhnutný základ pre zabezpečenie jeho najpodstatnejších výdajov, ktoré vo zvyšku musí saturovať matka zo svojho príjmu a zo štátneho prídavku na dieťa. Návrh otca na zníženie výživného súd prvej inštancie zamietol, vyhodnotiac ho ako účelový a postrádajúci akúkoľvek oporu v ním tvrdených skutočnostiach. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 2. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd zvýšil výživné na maloletého podal odvolanie otec. Odvolaciemu súd navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť a výživné na maloletého zvýšiť na sumu XX eur mesačne. Namietal, že určená výška výživného na maloletého je pre neho likvidačná. Uviedol, že z dôvodu jeho momentálne nižšieho príjmu ju nie je schopný platiť, pričom v prípade zlepšenia jeho finančnej situácie je maloletému ochotný zaplatiť školský výlet, alebo iné rozvojové aktivity. 3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Nesúhlasila s dôvodmi odvolania otca. Uviedla, že otcovi v kontakte s maloletým nebráni, avšak otec sa o maloletého dlhodobo nezaujíma, svoju vyživovaciu povinnosť k nemu si neplní riadne a včas. 4. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 5. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnostiam a majetkové pomery rodičov. 6. V danej prejednávanej veci, v ktorej odvolaním otca bol napadnutý iba výrok týkajúci sa zvýšenia výživného na maloletého, súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa z hľadiska súčasných jeho odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/234/2008-41 zo dňa 09.12.2008. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie zvýšiť výživné na maloletého na sumu XXX eur mesačne, považujúc ju za adekvátnu k jeho veku a z neho odvodeným potrebám. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade so všetkými skutočnosťami, ktoré riadne vykonaným dokazovaním vyšli v konaní najavo. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť alebo zrušiť. 7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Nakoľko sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na zdôraznenie jeho správnosti len uvádza, že hlavným kritériom určenia výživného nie je aktuálny zárobok z pracovného pomeru povinného rodiča, ale jeho celkové možnosti a schopnosti pre dosiahnutie adekvátneho príjmu. Tieto sú determinované predovšetkým najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, nadobudnutou praxou, súhrnom manuálnych zručností, ale tiež zdravotným stavom a vekom. U otca je preto potrebné zohľadniť jeho produktívny vek, absenciu zdravotných obmedzení pre výkon zárobkovej aktivity a v konaní preukázané pracovné zručnosti uplatniteľné v súkromnom či štátnom sektore - vyučenie v odbore a prax. Rovnako nemožno opomenúť ani fakt, že doposiaľ pre nezáujem o maloletého, otec nereagoval na jeho vekom sa zvyšujúce potreby hoci len príležitostnými príspevkami nad rámec súdom určeného výživného a ani sa žiadnym spôsobom nepodieľal na starostlivosti o maloletého. 9. Určená výška výživného na maloletého R. O. podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho napadnutej časti, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 10. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).