Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/131/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518204664 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1518204664.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členky senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. Š., G.. XX.XX.XXXX Q. A. Š., G.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - M. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Z. G.. Č.. XXXX/X, K. Q. U. - O. Š., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Z. Č.. XXXX/XX, K., o odvolaní otca maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 22P/95/2018 - 30 zo dňa 13. augusta 2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 22P/95/2018 - 30 zo dňa 13. augusta 2018 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi do právoplatného rozhodnutia vo veci samej tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou L. Q. M. A. každý párny týždeň od stredy od 16.00 hodiny do nedele do 19.00 hodiny a každý nepárny týždeň od štvrtka od 16.00 hodiny do piatka do 16.00 hodiny a počas letných prázdnin od 14. augusta od 10.00 hodiny do 23. augusta do 19.00 hodiny. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 18P/26/2017-249 zo dňa 18.10.2017 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí na každé sumou 150 eur mesačne a styk otca s maloletými deťmi upravený nebol. Otec uviedol, že matka maloletých detí má nového partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi. Pôvodne pri rozvode manželstva bola uzavretá rodičovská dohoda z jeho strany v presvedčení, že matka mu nebude v styku s maloletými deťmi brániť a bude sa realizovať tak, aby s deťmi mohol byť v rovnakom období ako matka, aby deti mohli u neho aj prespať a aby mohol tráviť s nimi spoločný čas a tešiť sa z ich prítomnosti. Matka nie je ochotná mu deti ponechať v starostlivosti dlhšie ako pár hodín týždenne a nechce s ním o tom hovoriť. Stretávanie s maloletými deťmi sa realizovalo tak, že mal možnosť ich vyzdvihnúť z materskej školy jedenkrát až dvakrát v týždni a o 19.00 hodine ich matke odovzdal niekedy aj s prespaním na jednu až dve noci, ale to maximálne 2 krát za mesiac, ale dlhšie mu styk matka neumožnila. V júli bol s deťmi od 2. júla od 15.30 hod. do 7. júla do 19.00 hod. V poslednom čase mu matka nie je ochotná umožniť styk s deťmi aj s prenocovaním, a to ani cez víkend z dôvodu, že cestujú k jej partnerovi mimo Bratislavy, alebo že majú iný program a v jeho silách nie je situáciu zmeniť, a ani matku presvedčiť. Podľa jeho názoru matka už nemá záujem, aby sa podieľal na živote maloletých detí rovnako ako ona a zjavne ho chce z ich života postupne vypustiť. On sa stále pokúša byť s deťmi viac a voči matke je to skôr kontraproduktívne a podľa jeho názoru je nevyhnutný zásah zo strany súdu. Tvrdil, že o deti sa vie postarať, vie im navariť, pripraviť pre ne program, tráviť s nimi čas, vie ich uspať a postarať sa o deti. Aj svoje životné podmienky si prispôsobil pobytu s deťmi, keď má zariadený a pripravený byt pre deti, má dostatok času na to, aby sa im mohol venovať. Vadí mu, že matka rozhoduje o budúcnosti detí bez jeho súhlasu, pretože zapísala maloletú L. do 1. ročníka základnej školy, bez jeho vedomia a súhlasu požiadala o odklad začiatku jej povinnej školskej dochádzky, pretože do rozhodnutia súdu vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom uplynie dlhší čas, nevie predvídať, ako mu matka umožní stretávať sa s deťmi, pretože nie je ochotná s ním o tom komunikovať, a preto dočasná úprava vo forme neodkladného opatrenia je potrebná a v záujme maloletých detí je, aby sa pravidelne s nimi stretával v širšom rozsahu ako teraz, pretože počas ich stretávania sa vzťah medzi nimi upevňuje. Rovnako je potrebné upraviť aj ich styk počas letných prázdnin, pretože chce byť s deťmi na dovolenke. Podľa názoru otca, keď podal návrh na súd, nezáujem matky o jeho stretnutie s deťmi sa iba upevní, a ona mu preto umožní stretávať sa s deťmi len v trvaní pár hodín a bez prespatia. 3. Otec maloletých detí spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal aj návrh vo veci, ktorým sa domáha, aby súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. 4. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324, § 325 ods. 1, 2 písmeno d), § 329, § 333, 332, 360 Civilného sporového poriadku a vychádzal zo zistenia, že o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 18P/26/2017 - 249 zo dňa 18.10.2017, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, na základe dohody rodičov schválenej súdom a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na každé dieťa v sume 150 eur mesačne. 5. V odôvodnení uznesenia okresný súd poukázal na cieľ neodkladného opatrenia a najmä na to, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie neodkladného opatrenia a nemusí byť dodržaný postup ako pri dokazovaní. To však neznamená, že súd ho môže vydať iba na základe tvrdenia navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. 6. V danom prípade okresný súd nezistil žiadne závažné dôvody, pre ktoré by mali byť pomery maloletých detí upravené neodkladným opatrením vo vzťahu k otcovi. Otec nepreukázal, že jeho styk s maloletými deťmi vyžaduje urgentný a bezodkladný zásah zo strany súdu. Okresný súd vychádzal z toho, že práva a povinnosti rodičov sú upravené schválenou rodičovskou dohodou a úprava styku je podľa nej ponechaná na dohodu rodičov a je určená iba vyživovacia povinnosť zo strany otca. Z návrhu otca vyplýva, že styk s maloletými deťmi sa realizuje, maloleté deti mal umožnené prevziať jeden až dvakrát z materskej školy do 19.00 hodiny, kedy ich matke odovzdal, tiež mu matka umožnila dvakrát do mesiaca styk s deťmi s prespaním jednu až dve noci a tiež mu matka umožnila stretnutie s deťmi dňa 02.07. od 15.00 hod. do 07.07. do 19.00 hodiny. Preto do podania návrhu otca dňa 15.07.2018 od posledného styku s prespaním uplynula doba jedného týždňa, počas ktorého matka mu styk neumožnila z dĺžky, resp. krátkosti, ktorého času však rozhodne nemožno vyvodiť záver, že by matka aj naďalej do meritórneho rozhodnutia súdu v konaní vo veci samej neumožňovala styk s deťmi v štandardnom rozsahu bežného styku, teda 2 krát do mesiaca, teda každý druhý týždeň a 2 krát bez prespatia počas bežného týždňa. Otec má tak kontakt s maloletými deťmi zabezpečený, ale nie podľa jeho vlastných predstáv, a tento sa mu zdá nedostatočný a má záujem o širšiu úpravu a napokon aj o striedavú osobnú starostlivosť. 7. Okresný súd nevyhovel návrhu otca s tým, že úprava styku nariadením neodkladného opatrenia je možná iba v prípade, ak existuje potreba neodkladnej úpravy, ktorá v danom prípade nebola preukázaná. Súd vychádzal z tvrdenia otca, že mu matka umožňuje styk, ale nie v rozsahu, ako on požaduje. Z tvrdených skutočností otcom nie je možné ustáliť, že je potrebný okamžitý zásah zo strany súdu, a preto návrh zamietol s tým, že v prípade, ak by mu matka neumožňovala styk ani v minimálnom rozsahu, bolo by možné prisvedčiť tvrdeniu otca, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. 8. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie a jeho návrhu vyhovel tak, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie a upravený styk s maloletými deťmi. Otec namietal v podanom odvolaní, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aj návrh vo veci samej, podal z dôvodu jeho bezmocnosti, pretože je závislý na nálade, predstavách a názore matky, ktorej sa musí ohľadom detí doslova doprosovať. Nie je možné sa s matkou riadne dohodnúť a vysvetliť jej, že deti potrebuje rovnako ako ona a deti potrebujú otca. Podstatou rodičovskej dohody v súvislosti s rozvodom manželstva je, že v styku s deťmi mu nebude brániť a bude ho mať taký široký, ako sa s matkou dohodnú. Rodičovskú dohodu ale matka postupne prestala realizovať, keď za obdobie pol roka dospeli do štádia, že má pocit, že matka mu v styku s deťmi cielene bráni a obmedzuje ho v kontakte s deťmi a rovnako tak obmedzuje aj maloleté deti. Na deťoch mu záleží, chce byť s nimi, starať sa o ne, tráviť s nimi čas, uspávať ich, zobúdzať sa s nimi, čo sa v súčasnosti už nedeje v rovnakej miere pre oboch rodičov. Čas, ktorý je s deťmi, je absolútne nedostatočný a čím ďalej tým kratší. Správanie matky vníma ako obmedzovanie styku, a tak nemôže súhlasiť so záverom súdu, že veď predsa má nejaký styk v štandardnom rozsahu, pretože štandardný rozsah styku je pre oboch rodičov rovnaký. Nie je mu známy dôvod, prečo by sa o deti nemohol starať rovnako ako matka a neexistuje žiadna prekážka, ktorá by bránila striedavej starostlivosti o deti. Bez zásahu súdu s deťmi nebude častejšie a pravidelne, ale iba v závislosti od toho, ako to matka schváli a umožní. Podľa vyjadrenia detí matka je toho názoru, že otec si má nájsť inú rodinu a matkin priateľ mu aj telefonoval, aby už matku neobťažoval, lebo majú spolu iný program, čo on ako otec považuje za úplne nepochopiteľné. Ak sú deti v takomto prostredí, existuje hrozba, že podľahnú matkinmu životu a jej záujmom a on bude odstavený na vedľajšiu koľaj. Takýto stav je neúnosný, nemôže dopustiť, aby sa s deťmi odcudzili len preto, že s nimi nie je. V takomto prípade hrozí deťom ujma, ktorej môže zabrániť len nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd tak nedostatočne vyhodnotil vážnosť situácie a dospel k nesprávnemu záveru bez toho, aby chápal jeho pohľad a súčasnú situáciu. Pomôcť mu v súčasnosti môže jedine súd, a to meritórnym rozhodnutím a dočasným rozhodnutím nariadením neodkladného opatrenia. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj v rozpore so záujmami detí, pretože jeho dôsledkom je to, že deti s ním nebudú aspoň nejaký súvislý pravidelný čas, ale iba čas, pre ktorý sa rozhodne matka. Z uvedených dôvodov otec navrhol rozhodnúť v zmysle podaného odvolania. 9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 3.10.2018, ktorá navrhla odvolaciemu súdu uznesenie potvrdiť, pretože námietky otca v podanom odvolaní sa nezakladajú na pravde, a to najmä v zamedzovaní z jej strany styku s maloletými deťmi, čo potvrdil aj kolízny opatrovník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Pri návšteve kolízneho opatrovníka v Bratislave, ale aj v O. maloleté deti boli u otca na niekoľko dní. V čase, keď bývala v Bratislave, otcovi umožňovala styk s deťmi v maximálnom rozsahu, niekoľko dní v týždni aj s prespaním. Od septembra 2018 sa s deťmi presťahovala do O. k priateľovi, kde má nahlásený aj prechodný pobyt a chce tam dlhodobo zotrvať. Otcovi maloleté deti dáva v maximálnej miere vzhľadom na cestovanie a zdravý vývin maloletých detí. U otca boli v poslednom období deti od 06.09. do 09.09., kedy mu deti doviezla do Bratislavy a aj ich bola prevziať. Ďalej od 16.09. do 18.09., kedy deti otcovi doviezla do Trenčína, kde prišiel vlakom a ona bola deti zobrať v Bratislave. Od 27.09. do 30.09., keď otec bol prevziať deti v Prievidzi a ona ich bola zobrať v Bratislave. Ďalej je s otcom dohodnutá na termíne styku otca s deťmi od 11.10. do 14.10. 2018. Okrem toho je otec v kontakte s deťmi každý deň počas telefonátov a videohovorov. Aj napriek tejto snahe vyjsť otcovi v ústrety on je nátlakový a dožaduje sa stále viac. Vzhľadom na to, že otec sa s maloletými stretáva, nie je dôvod podľa matky na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Krajský súd v Bratislave preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 11. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne, a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia, ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 12. Otec maloletého v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov do času, kým súd vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému rozhodne. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Odvolací súd k námietke otca v podanom odvolaní, v ktorom vytýkal súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku, na základe predložených listín, potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. V danom prípade preto námietka otca v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení, nebola dôvodná. 14. Odvolací súd v súvislosti s uvedenou námietkou otca, sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nie je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov nariadením neodkladného opatrenia a poukazuje na tvrdenie otca maloletého v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že matka mu neumožňuje styk s maloletými deťmi v potrebnom rozsahu a rovnako poukazuje na vyjadrenie matky v podanom vyjadrení k odvolaniu otca, v ktorom uviedla, že u otca boli v poslednom období deti od 06.09. do 09.09., kedy mu deti doviezla do Bratislavy a aj ich bola prevziať. Ďalej od 16.09. do 18.09., kedy deti otcovi doviezla do Trenčína, kde prišiel vlakom a ona bola deti zobrať v Bratislave. Od 27.09. do 30.09., keď otec bol prevziať deti v Prievidzi a ona ich bola zobrať v Bratislave. Ďalej je s otcom dohodnutá na termíne styku otca s deťmi od 11.10. do 14.10. 2018. Okrem toho je otec v kontakte s deťmi každý deň počas telefonátov a videohovorov, z čoho nepochybne vyplýva skutkový stav, že matka koná v záujme maloletých detí a rešpektuje právo druhého rodiča na výchovu a starostlivosť o deti, formou realizácie styku, a preto je rozhodnutie okresného súdu správne a vychádza zo správneho skutkového zistenia. Správnosť záveru súdu prvej inštancie, že rodičia sa dokážu na styku otca s maloletými deťmi dohodnúť, a preto nie je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu otca, nepochybne vyplýva z obsahu návrhu otca a obsahu vyjadrenia matky, aj keď nie sú plne rešpektované nároky otca na styk s deťmi. K tomu odvolací súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 18P/26/2017-249 zo dňa 18.10.2017, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí na každé sumou 150 eur mesačne a styk otca s maloletými deťmi upravený nebol. Odvolací súd dáva otcovi do pozornosti skutočnosť, že v uvedenom konaní sám súhlasil s uzavretím dohody o tom, že deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky, bolo to jeho vlastné rozhodnutie a súhlas a rovnako aj to, že styk upravený nebude, lebo rodičia sa na styku otca s deťmi dohodnú. K uvedenej rodičovskej dohode došlo nedávno, len pred niekoľkými mesiacmi, resp. už v čase rozhodovania odvolacieho súdu pred rokom a takýto stav založil svojím súhlasom s dohodou otec. Otec mal možnosť v konaní o rozvod manželstva žiadať, aby súd rozhodol aj o úprave styku s maloletými deťmi, ale tak neurobil. Preto nemôže byť dôvodné tvrdenie otca, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil vážnosť situácie a dospel k nesprávnemu záveru bez toho, aby chápal jeho pohľad a súčasnú situáciu. Ako bolo už uvedené, súčasná situácia vyplýva práve z konania otca, ktorý s matkou uzavrel rodičovskú dohodu a v súčasnej dobe namieta, že okresný súd keď nevyhovel jeho návrhu, dospel k nesprávnemu záveru. Podstatnou je aj skutočnosť, že otec podal návrh vo veci o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti maloletých detí, o ktorom súd rozhodne na základe vykonaného dokazovania, a preto do času, kým súd vo veci rozhodne, nie je v rozpore so záujmom maloletých detí stav, že deti sú zverené do osobnej starostlivosti matke, ktorá podľa názoru okresného súdu, a aj odvolacieho súdu, v dostatočnom rozsahu umožňuje otcovi výkon jeho rodičovských práv na styk s maloletými deťmi. 15. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1 CSP a podľa § 360 CMP v spojení s § 36 ods. 1 Zákona o rodine a v zmysle týchto ustanoví aj správne právne posúdil danú vec. V súvislosti so správnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie je potrebné tiež poukázať na ďalšiu právu úpravu, okrem uvedenej v uznesení okresného súdu. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 16. S uvedenými námietkami otca voči rozhodnutiu okresného súdu sa odvolací súd nestotožňuje z nasledovných dôvodov. Pre rozhodnutie o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti sú rozhodujúce kritéria podľa § 25 a § 36 Zákona o rodine. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, upravený podľa ods. 1, alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich rodičovských práv a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. 17. Z obsahu spisu a zo skutočností tvrdených otcom v podanom návrhu vyplýva, že otec žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi, pretože matka mu bráni v stretávaní a neumožňuje mu riadne vykonávať jeho rodičovské práva a povinnosti v rozsahu, ako on požaduje. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 ods. 2 demonštratívne vymenúva, čo môže byť obsahom neodkladného oparenia. Zo samotného znenia je zrejmé, že tento výpočet nie je ohraničený a konečný, ale je len demonštratívny. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu a stav, aký doteraz trvá medzi rodičmi, nie je potrebné, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov, teda rodičov a upravil styk otca s maloletými deťmi v súlade s návrhom otca, keď už existuje rodičovská dohoda vyplývajúca z uvedeného rozhodnutia súdu, ktorou sú práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom upravené do času, kým súd rozhodne o návrhu otca na zverenie detí do striedavej starostlivosti. Nie je potrebné, aby tomuto rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie o neodkladnom opatrení a úprave styku otca s deťmi, pretože otec nepreukázal, že matka mu neumožňuje styk s deťmi a bráni mu vo výkone jeho rodičovských práv. 18. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedenými ustanoveniami správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom. Námietky otca v podanom odvolaní nie sú opodstatnené. 19. Pretože uznesenie okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov konania na súde prvej inštancie, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p., a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd v danom prípade rozhodoval s prihliadnutím na ustanovenie § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, pre neodkladné opatrenie je rozhodnúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a z dôvodu, že v čase vydania uznesenia súd prvej inštancie vychádzal zo správnych skutkových a právnych záverov, bolo jeho rozhodnutie správne a odvolanie otca nebolo dôvodné. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).