Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/505/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205807 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1518205807.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P. C., nar. XX.XX.XXXX, a M. C., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XX, K., zastúpená JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: XX XXX XXX a otec - Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XX, K., zastúpený JUDr. Michaelou Torokovou, advokátkou so sídlom ul. 29.augusta 5, 811 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.10.2018, č.k. 20P/143/2018-23 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 20P/143/2018-23, zo dňa 10.10.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosti platiť v nevyhnutnej miere na výživu maloletej P. C., nar. XX.XX.XXXX sumu XXX eur mesačne a na výživu maloletého M. C., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 10.10.2018. Vo zvyšku návrh matky zamietol. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 366 zákona č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 234 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a § 65 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázal na cieľ, účel neodkladného opatrenia, jeho charakter a podmienky jeho nariadenia. Konštatoval, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, otec detí má dočasne uložený zákaz vstupovania do bytu, v ktorom rodičia viedli spoločnú domácnosť a v ktorom naďalej matka spolu s oboma deťmi žije a zabezpečuje starostlivosť o ne. Dospel k záveru, že matka neosvedčila tvrdenie o tom, že otec spolu so svojimi rodičmi vyvíja na deti psychický nátlak, aby boli s ním a vystavuje ich tak stresovej situácii. Konštatoval, že v návrhu matka uviedla, že rodičia majú porovnateľné príjmy a celkové náklady na každé z maloletých detí sú približne 1.000 eur, avšak žiadnym spôsobom tieto tvrdenia neosvedčila a ani nezdokladovala. Súd prvej inštancie mal preukázaný aktuálny stav v rodine a skutočnosť, že otec sa nedomáha súdnym rozhodnutím zverenia maloletých detí do jeho starostlivosti, resp. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá vykonáva faktickú starostlivosť o deti, čo otec akceptuje. Poukázal na to, že matka neosvedčila ani to, že by sa otec maloletých detí domáhal zverenia detí do jeho starostlivosti a tiež neosvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy pre maloleté deti nezverením ich do jej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že neobdržal žiadnu signalizáciu o prípadnej nestarostlivosti o deti zo strany ich rodičov, ani žiadne závady v ich výchove. Terajšia situácia v rodine nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletých detí, stabilizáciu ich výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že by maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Návrh na nariadenia neodkladného opatrenia v časti určenia výživného na maloleté deti vyhodnotil ako dôvodný v súlade s ust. § 366 CMP. Konštatoval, že z návrhu vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, inú vyživovaciu povinnosť nemajú, otec matke verbalizoval, že si dobrovoľne nebude plniť svoju vyživovaciu povinnosť, pričom matka náklady na deti nevyčíslila, podľa jej vyjadrenia si otec dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť k deťom a priemerné náklady na každé z detí predstavujú sumu cca 1000 eur. Rovnako prihliadal na skutočnosti uvedené v návrhu matkou, z ktorého vyplýva, že otec v súčasnosti na výživu maloletých detí neprispieva finančne, materiálne, ani starostlivosťou o ne. Mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu výživa maloletých detí môže byť potenciálne ohrozená bez uloženia povinnosti otcovi platiť na ich výživu v rozsahu zodpovedajúcom v nevyhnutnej miere. V danom prípade vznikla a pretrváva potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov maloletých detí, ktorých záujmom je v tomto prípade aj pomerné zabezpečovanie ich výživy aj zo strany otca tak, aby boli pokryté nevyhnutné potreby každého dieťaťa výživným v nevyhnutnej miere. Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom je ich zákonnou povinnosťou od narodenia detí, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. Prihliadal na záujem maloletých detí. Výživné vo výške XXX eur mesačne na každé dieťa považoval za zohľadňujúce nevyhnutnú mieru s ohľadom na vek detí, všeobecné poznatky o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku. Výživné uložil otcovi platiť počnúc dňom 10.10.2018, t.j. dňom nariadenia neodkladného opatrenia. Konštatoval, že výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Vo zvyšku návrh matky zamietol s poukazom na to, že vo veci samej súd vykoná potrebné dokazovanie a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, rozhodne vo veci samej. 3. Proti výroku 1. a 2. (uloženie povinnosti prispievať na výživu maloletých detí) uznesenia podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Alternatívne navrhol uznesenie v napadnutom rozsahu zrušiť, keďže dôvody pre ktoré bolo vydané, nie sú dané. Namietal, že neboli splnené procesné podmienky, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. Mal za to, že nie je splnený predpoklad na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si plní. Poukázal na pripojené potvrdenia o uskutočnenom prevode finančných prostriedkov matke na výživné na maloleté deti, pričom rovnako prispieval aj na domácnosť, kým sa tam zdržiaval. Uviedol, že o maloleté deti sa stará, avšak v súčasnosti je jeho starostlivosť o ne sťažená postojom matky, čo však nemení nič na fakte, že vyživovaciu povinnosť si plní. Dal do pozornosti, že v deň, kedy bol súdu doručený návrh matky, poukázal na jej účet XXX eur ako dôvod operácie uviedol: „september polovica účtov a XxXXX eur na deti“. V tom čase nemal vedomosť o podanom návrhu matky. Tiež poukázal na doklady, ktorými preukazuje príspevky na domácnosť aj výživu detí realizované v máji 2018 vo výške XXX eur, v júni 2018 vo výške XXX eur, v 03.09.2018 vo výške X.XXX eur a 27.09.2018 vo výške XXX eur. Vyslovil názor, že matka nemala žiaden dôvod na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre ozrejmenie celej situácie podrobne popísal matkou spomínaný incident zo dňa 23.09.2018, pričom popis udalostí uvádzaný matkou spochybňoval. Dal do pozornosti, že uznesením OR PZ Bratislava V. zo 28.9.2018 ČVS: ORP-1197/PS-BS-2018 bolo zastavené trestné stíhanie pre prečin Nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (incident z 23.09.2018). Poprel, že by došlo k fyzickému útoku na matku z jeho strany, okrem jedného priestupku. Uviedol, že z jeho strany tiež nedošlo k porušeniu vykázania z bytu, ani k porušeniu zákazu priblíženia sa k matke. Mal za to, že nie je dôvod na aplikáciu ust. § 366 CMP, nakoľko nenastala situácia, ktorá neznesie odklad, keďže vyživovacia povinnosť voči deťom si riadne plní a výživu maloletých nie je ohrozená. Zdôraznil, že na rozdiel od matky, deti do vzájomných konfliktov rodičov nezaťahuje a nepripustil by, aby boli týmto spôsobom ohrozené, či už na výžive alebo starostlivosti o ne. K odvolaniu pripojil okrem iného i doklady preukazujúce prevody finančných prostriedkov na účet matky. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako správne. Uviedla, že nerozumie aktuálnej snahe otca o zrušenie neodkladného opatrenia na úhradu výživného, keď otec sám potvrdzuje, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti a z predložených dokladov vyplýva, že jej poslal vyššiu sumu ako ukladá neodkladné opatrenie. Vyslovila názor, že ak je otec ochotný prispievať na výživu detí, je nepochopiteľné prečo podáva odvolanie. Mala za to, že prioritou súdu je chrániť záujmy maloletých detí a vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom detí a ich rodičmi. Tým, že v súčasnej dobe otec nežije s deťmi, je nevyhnutné na ochranu záujmov detí zabezpečiť, aby boli dostatočne vyživované. Uviedla, že bez existencie takéhoto rozhodnutia by mohla nastať situácia, že by nemala možnosť vymôcť od otca výživné a opätovne by sa musela obrátiť na súd s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Uviedla, že otec v mesiacoch júl a august neprispel vôbec na výživu detí ani na domácnosť. Predložené potvrdenia o platbách v čase spolužitia rodičov považovala za absolútne bezpredmetné, nemajúce žiadnu výpovednú hodnotu, pričom o platbe v septembri 2018, v čase podania jej návrhu, nemala vedomosť. Konanie otca, vzhľadom na to, že bol vykázaný z bytu, nevedela odhadnúť, preto využila zákonnú možnosť na podanie daného návrhu. Odvolanie považovala za účelové. K tvrdeniam otca vo vzťahu k fyzickému útoku voči nej poukázala na to, že k psychickému násiliu dochádza už dlhú dobu a aj fyzické útoky sa opakujú, len kvôli deťom ich neohlásila. Poukázala na pripojenú lekársku správu z 20.08.2013. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ CSP“), a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. 7. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. V posudzovanom prípade sa odvolací súd nezhoduje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej P. a M. na každé dieťa výživným vo výške XXX eur mesačne. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, návrhu matky, odvolania otca a pripojených dôkazov k odvolaniu, dospel k záveru, že matka nepreukázala také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletým deťom určením výživného otcovi. Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladným opatrením možno v súlade s ust. § 366 CMP nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa ust. Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Odvolací súd neprihliadal na námietky matky týkajúce sa skutočnosti, že s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Len uvedená okolnosť nie je dôvodom na vyhovenie návrhu matky, v prípade, ak otec príspevky na maloleté deti a domácnosť realizuje. Pokiaľ matka spochybňuje doklady o platbách predložené otcom z dôvodu, že platby realizoval v čase ich spolužitia, na danú námietku odvolací súd neprihliadal. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi rodičmi došlo ku konfliktu dňa 23.09.2018, keď matka situáciu riešila prostredníctvom polície a súdov a otec bol vykázaný z bytu. Je však nesporné, že na výživu maloletých detí prispel aj v mesiaci september 2018, kedy nemal vedomosť o matkou podanom návrhu. Nemožno preto vyvodzovať predčasné závery o tom, že otec si vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom plniť nebude. Dané domnienky nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v matkou navrhovanom rozsahu. Pokiaľ otec prispieva na výživu maloletých detí, nie je dôvod na neodkladnú úpravu pomerov. Ďalšie námietky otca vzťahujúce sa k udalostiam v rodine budú predmetom dokazovania vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. 8. Odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v súlade s ust. § 388 CSP zmenil. 9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).