Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/561/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1596899732 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1596899732.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: A. E., F.. XX.X.XXXX, T. K.. E. E. XX, T., zast. advokátkou JUDr. Martou Huttovou, Bratislava, Bezekova 13, proti žalovanej: E. E., F.. XX.X.XXXX, T. F. XX, T., zast. advokátom Mgr. Mgr. Michalom Bezákom, Krásno 195, Krásno pri Topoľčanoch, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 15 C 242/1996 - 603 zo dňa 3. marca 2009, takto r o z h o d o l : Odvolací súd m e n í výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctva manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje: - drevenú kuchynskú linka v hodnote 0,- eur - výťažok z predaja motorového vozidla M. J. C. v hodnote 2.655,50 eur - pohľadávku proti D. E. vo výške 2.655,50 eur - pohľadávku proti D. U. vo výške 1.327,75 eur, do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje: - nábytkovú bielu zostavu do spálne v hodnote 0,- eur. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na dorovnanie finančného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 2.915,35 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd m e n í výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola určená poplatková povinnosť sporových strán za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva tak, že žalobca a žalovaná s ú p o v i n n í zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok každý vo výške 66,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania a trov dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal drevenú kuchynskú linku v cene 0,- eur, osobné motorové vozidlo M. J. C. v cene 2.655,50 eur, pohľadávku proti D. E. vo výške 2.655.50 eur, pohľadávku proti D. U. vo výške 1.327,75 eur, spolu v hodnote 6.638,75 eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nábytkovú bielu zostavu do spálne v cene 0,- eur, zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 99.581,75 eur, spolu v hodnote 99.581,75 eur. Ďalej zaviazal žalovanú na vyrovnanie podielu na aktívach zaplatiť žalobcovi 43.152,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti nároku na vyplatenie hodnoty výlučného majetku žalobcu vo výške 718.600,- Sk súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcu a žalovanú zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 2.257,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Obe sporové strany zaviazal na zaplatenie trov štátu po 32,45 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo sporových strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 2/ Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že sporové strany uzavreli manželstvo dňa 12.1.1985 a toto ich manželstvo rozviedol Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 15C 84/93-27, právoplatným dňa 12.2.1994. Z manželstva pochádzajú synovia E., F.. XX. X. XXXX I. E., F.. XX. X. XXXX, ktorí boli podľa dohody rodičov na čas po rozvode zverení do výchovy matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 200,- Sk na každého. K vzájomnej dohode na vyporiadaní BSM medzi manželmi nedošlo. Na základe konsenzu sporových strán ohľadom hnuteľných vecí patriacich do BSM súd prvej inštancie ustálil, že ku dňu rozvodu manželstva existovali tieto veci: osobný automobil M. J. C., Š. K. XX-XX, zakúpený za 203.000,- Kčs dňa 30.4.1992, v užívaní žalobcu, drevená kuchynská linka zakúpená v r. 1991, v užívaní žalobcu, nábytok do spálne v užívaní žalovanej. Dňa 18.1.1995 žalobca predal motorové vozidlo M. J. za cenu 80.000,- Sk a kúpnu cenu si ponechal. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že v čase trvania BSM mali sporové strany spoločnú pohľadávku vo výške 135.000,- Sk titulom pôžičky poskytnutej D. E. na kúpu vozidla M. I. a vo výške 70.000,- Sk titulom pôžičky poskytnutej D. U. na kúpu vozidla M. S.. Pôžičky neboli ku dňu zániku manželstva splatené. V priebehu konania žalobca uviedol, že dlžníci pôžičky v dohodnutých lehotách nezaplatili (okrem 10.000,- Sk od D. E.), preto vozidlá dlžníkom odobral a za trvania manželstva predal, M. I. za 40.000,- Sk a M. S. za 30.000,- Sk. Získané peniaze spotreboval. Z toho súd prvej inštancie skutkovo vyvodil, že v čase zániku BSM mali sporové strany splatnú pohľadávku voči D. E. vo výške 80.000,- Sk a voči D. U. vo výške 40.000,- Sk. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaná sa dňa 13.8.1992 prihlásila za členku Bytového družstva Bratislava III. Predstavenstvo družstva dňa 26.8.1992 schválilo dohodu o prevode členských práv a povinností z prevodcu E. Q. na žalovanú a vydalo rozhodnutie č.XX XXX o pridelení 3-izbového družstevného T. Č.. XX R. T., C. K.. Č.. XX členovi družstva E. E. (žalovanej). V ten istý deň bola uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu. Zostatková hodnota členského podielu bola medzi účastníčkami prevodu členských práv dohodnutá na sumu 24.345,- Sk a bola vyporiadaná. Súd prvej inštancie vyvodil, že členský podiel v družstve a právo nájmu k bytu získala len žalovaná, sporové strany sa ako manželia nestali spoločnými nájomcami bytu a nevzniklo im ani spoločné členstvo v družstve. Konštatoval však, že na zaplatenie členského podielu žalovaná použila prostriedky z BSM vo výške 24.345 Kčs a preto jej vznikla povinnosť nahradiť, čo zo spoločného majetku získala do svojho výlučného majetku. Po zániku BSM bol byt s príslušnými podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu bez pozemku zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 1.10.2002 prevedený do jej výlučného vlastníctva. Získala tak majetkovú hodnotu vo výške 3.000.000,- Sk, čo je všeobecná hodnota členského podielu ku dňu vyporiadania určená znaleckým posudkom č. X/XXXX. Majetkovú hodnotu 3.000.000,- Sk súd prvej inštancie zaradil do hodnoty BSM, ktorú vyporiadaval. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že sporové strany za trvania manželstva dňa 22.4.1992 predali nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Čunovo za kúpnu cenu 1.519.000,- Sk. Podľa kúpnej zmluvy bol predmetom zmluvy rozostavaný dom v BSM postavený na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Rodinný dom bola podľa znaleckého posudku ocenený sumou 943.000,- Sk a pozemky sumou 576.000,- Sk. Kúpna cena bola vložená na devízový účet č. XXXXXXXXXX R. Ľ. T. T., I..J.. Obe sporové strany mali k účtu spoločné dispozičné právo až do septembra 1992, kedy žalovaná ako majiteľka účtu toto dispozičné právo žalobcovi zrušila. Bolo tiež preukázané, že až do septembra, keď s účtom spoločne disponovali, vynaložili zo získanej kúpnej ceny značné sumy na zaplatenie dane z prevodu nehnuteľnosti (viac ako 75 000,- Sk), splatili dlhy (min. 80 000,- a 100 000 Sk), kúpili si auto za viac ako 200 000,- Sk, poskytli pôžičky 135.000,- Sk a 70. 000,- Sk, kúpili zlato, žalobca uhradil C. G. 25.000,- Sk na obchodnú činnosť. Nadobudnuté peniaze používali aj na bežné životné náklady a výživu detí, keď je nesporné, že v tom čase žalobca nepracoval a nemal žiadne príjmy. Podľa oznámenia Ľ. T. účet bol zrušený dňa 3.11.1992. Rovnako bol zrušený dňa 10.3.1993 aj účet v tej istej banke Č.. XXXXXXXXXX, ktorý bol založený dňa 2.7.1992. Dňa 10.2.1993 bol zrušený devízový účet č. XXXXX-XXXXXXXXXX založený vo R., I..J.., pretože zostatok bol nulový viac ako 6 mesiacov. Z uvedeného súd prvej inštancie skutkovo vyvodil, že ku dňu rozvodu manželstva (12.2.1994) nemali sporové strany žiadne finančné prostriedky na účtoch v bankách, keď všetky známe účty boli zrušené a iné bankové účty neboli zistené. Ani jedna zo sporových strán nevedela presne špecifikovať, na čo vynaložili prostriedky v čase, keď s účtom spoločne disponovali. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie ustálil, že sporové strany nemali ku dňu rozvodu hotovosť, ktorá by bola predmetom vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie tiež uzavrel, že ku dňu zániku BSM nemali manželia žiadne spoločné dlhy. Do masy BSM tak patrili: nábytok do spálne a drevená kuchynská linka, obe ku dňu vyporiadania v nulovej hodnote, motorové vozidlo M. J. v zostatkovej hodnote ku dňu vyporiadania vo výške 80.000,- Sk, pohľadávky v nesplatenej výške 120.000,- Sk a zostatková hodnota členského podielu ku dňu vyporiadania vo výške 3.000.000,- Sk. Celková hodnota BSM predstavovala celkom 3.400.000,- Sk, t. j. 112.860,- eur. Pri určovaní, ktorému z manželov pripadnú jednotlivé hnuteľné veci do vlastníctva, vychádzal prvoinštančný súd z návrhu strán sporu, a z toho ako ktoré veci po zániku BSM užívali, resp. disponovali s nimi. 3/ Súd prvej inštancie vyporiadal BSM tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal drevenú kuchynskú linku v nulovej hodnote a kúpnu cenu za predaj auta M. J. vo výške 80.000,- Sk (2.655,50 eur), ďalej pohľadávky proti D. E. vo výške 2.655,50 eur a proti D. U. vo výške 1.327,75 eur, čím žalobca získal hodnotu z BSM 6.638,75 eur. Žalovanej prikázal do vlastníctva nábytok do spálne v nulovej hodnote a zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 99.581,75 eur. Na dorovnanie podielov zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 43.152,- eur. Pokiaľ ide o pozemky vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré strany predali spolu s domom, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca priniesol do manželstva majetok v hodnote 1.920,- Sk ako nadobúdaciu cenu pozemkov. Zvýšená hodnota získaná za pozemok vo výške 576.000,- Sk patrila spolu s cenou za rozostavaný rodinný dom do BSM, žalobcovi by z tejto ceny pripadla do výlučného vlastníctva len pôvodná hodnota 1.920,- Sk, o túto hodnotu by sa zvýšil jeho podiel na spoločnom majetku, ak by získaná cena za predané nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM nebola spotrebovaná. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nárok žalobcu na kompenzáciu vo výške 576.000,- Sk zamietol. Za nedôvodný považoval aj vznesený kompenzačný nárok na 142.000,- Sk titulom investície vloženej do výstavby domu pred uzavretím manželstva. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že s výstavbou domu sa začalo až po uzavretí manželstva. Tento skutkový záver ustálil z rozhodnutia ObNV Bratislava IV zo dňa 6.6.1985, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za to, že nezačal so stavbou v lehote uvedenej v stavebnom povolení, ani v dodatočnej lehote do 15.12.1984 a tiež zo záznamu o kontrole rozostavanosti zo dňa 21.3.1985, kde bolo zistené, že vykonal len výkop a 1/5 základových pásov (teda nie základy po prvú deku ako tvrdil). 4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 150 O.s.p. Konštatoval, že súdnemu sporu sa dalo predísť dohodou sporových strán, ku ktorej nedošlo ich spoločnou vinou, a preto ani jednej zo strán nepriznal náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a obe sporové strany zaviazal na úhradu trov štátu v celkovej výške 64,90 eur, každú po 32,45 eur. V zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 ZB. a pol. 6 písm. b/ Sadzobníka, zaviazal súd prvej inštancie obe sporové strany zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadania BSM. Základ poplatku určil ako hodnotu všetkých aktív 112.860 eur, z čoho súdny poplatok 2 % činí 2.257 eur. 5/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že riadne neustálil masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď mu prikázal do výlučného vlastníctva neexistujúce osobné motorové vozidlo zn. M. J. C. a nesplatenú pôžičku poskytnutú D. U. vo výške 1.327,75 Sk, ktorá taktiež neexistuje. Ďalej súdu prvej inštancie vytkol, že do masy BSM nezahrnul stav spoločných úspor k 1.9.1992 na účtoch vedených v Ľ.K. T., I..J.. pod č. XXXXXXXXXX a č. 10000114002, na ktorých boli k tomuto dátumu sumy 192.505,- ATS a 1.947,- USD (cca. 600.000,- Sk), a to len z toho dôvodu, že boli ku dňu rozvodu spotrebované. Súd nezohľadnil skutočnosť, že mu žalovaná zrušila dispozičné právo k účtom k 1.9.1992 a s úsporami disponovala už len výlučne ona. Od tohto dátumu tiež prestali viesť spoločnú domácnosť. Namietal tiež správnosť záveru prvoinštančného súdu, že mu k družstevnému bytu na F. K.. Č.. XX nevznikol v auguste 1992 spoločný nájom bytu, ani spoločné členstvo v družstve a tiež skutočnosť, že súd prvej inštancie tento záver právne nezdôvodnil. V konaní totiž bolo podľa žalobcu preukázané, že žalovaná za tento byt vyplatila členský podiel zo spoločných finančných prostriedkov, ktoré získali predajom nehnuteľností v Č. v apríli 1992. Aj keď členskú prihlášku do družstva podala 13.8.1992 a následne 26.8.1992 uzavrela Zmluvu o odovzdaní a prevzatí bytu bez jeho účasti, urobila tak počas trvania manželstva. Z uvedeného dôvodu má za to, že podľa § 703 ods. 2 Obč. zák. mu vznikol nielen spoločný nájom, ale aj spoločné členstvo v bytovom družstve. Výlučným nájomcom a členom družstva sa stala žalovaná na základe ich konkludentnej dohody podľa § 705 ods. 1 Obč. zák. Záver súdu prvej inštancie ohľadom zaradenia všeobecnej ceny členského podielu tohto bytu vo výške 3.000.000,- Sk do masy BSM považuje za správny. Za neodôvodnený a odporujúci logike považuje žalobca záver súdu prvej inštancie, že kúpna cena vo výške 576.000,- Kčs za predaj jeho pozemkov uvedených v kúpnej zmluve z 15.4.1992 tvorí BSM, a že táto kúpna cena bola spotrebovaná. Predmetné pozemky zapísané na A. Č.. XXX ako parc. Č.. XXX/ C. X - záhrada vo výmere 186 m2 a H.. Č.. XXX/diel X - ostatné plochy vo výmere 294 m2, na ktorých sa nachádzal rozostavaný dom v BSM, neboli nadobudnuté za trvania manželstva a boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Tiež bolo v konaní preukázané, že kúpna cena za rozostavaný dom vo výške 943.000,- Kčs a kúpna cena za predané pozemky v sume 576.000,- Kčs, t. j. celková kúpna cena 1.519.000,- Kčs bola uložená na spoločný účet v Ľ. T., I..J.., ktorých majiteľkou bola žalovaná a nakladať s nimi žalobca mohol len v období od 15.4. do 1.9.1992. Za nepreskúmateľný žalobca považuje aj záver súdu prvej inštancie v časti, v ktorej neakceptoval finančný dar jeho rodičov vo výške 142.000,- Sk na výstavbu rodinného domu, či už pred alebo po uzavretí manželstva so žalovanou. K tomuto finančnému daru bola vypočutá aj svedkyňa I. E., ktorá tento dar potvrdila. Prvoinštančný súd sa s touto svedeckou výpoveďou nevysporiadal. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalobca namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia odkázal na § 150 O.s.p., na druhej strane však uviedol, že žiaden z účastníkov nemal v konaní plný úspech, z čoho možno vyvodiť, že o trovách rozhodol podľa § 142 O.s.p. 6/ Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním aj žalovaná. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že súčasťou BSM je aj členský podiel v družstve, a že celková hodnota na vyporiadanie činí 3 400 000,- Sk, t. j. 112.860,- eur. Žalovaná argumentovala tým, že členkou bytového družstva sa stala 13.8.1992 na základe zmluvy o prevode členských práv a povinností týkajúcich sa trojizbového bytu, teda v čase, keď so žalobcom nežila v spoločnej domácnosti. Pri prevode členských práv žalobca potvrdil, že s ňou spoločnú domácnosť netvorí a dal súhlas na to, aby členské práva nadobudla sama. V opačnom prípade by družstvo zaregistrovala oboch manželov. Aj keď sa s odstupom času takýto doklad na družstve nenachádza, nič to nemenení na tom, že inak by družstvo nemohlo schváliť dohodu o prevode členských práv iba na ňu, pretože by to bolo v rozpore s § 145 Obč. zák. Žalobca potvrdil vo svojich výpovediach, že o tomto prevode mal vedomosť, ale nikdy tento právny úkon nenapadol, ani nepožiadal o členstvo v bytovom družstve a s ním spojené užívacieho právo k bytu. Rovnako tak si nikdy neplnil povinnosti vyplývajúce zo spoločného nájmu. Súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil, že sa so žalobcom nestali spoločnými nájomcami predmetného bytu. Družstvo jej na základe týchto skutočností umožnilo dňa 7.9.2002 odkúpenie bytu za sumu 46.404,- Sk do jej výlučného vlastníctva. Žalovaná ďalej vyslovila nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že na zaplatenie členského podielu použila spoločné peniaze. Tieto peniaze dostala ako dar od svojej matky z prémiového sporenia mladých, ktoré tvrdenie dôkazne podporila výberovým dokladom zo R. Ú. T. zo dňa 7.8.1992 z účtu jej matky Q. Š. na sumu 1.546,84 DEM, ako aj svedeckou výpoveďou. V konaní poukázala aj na chyby v znaleckom posudku, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal. V znaleckom posudku na str. 5 bol uvedený vek nehnuteľnosti 3 roky, pričom oceňovaná nehnuteľností mala v tom čase 16 rokov. Je teda jasné, že pokiaľ koeficient veku je rozhodujúci pre posúdenie hodnoty bytu, 3 ročný a 16 ročný byt nemôžu mať rovnakú hodnotu. Výšku ohodnotenia členského podielu považuje žalovaná za nereálnu, pretože táto by mala zodpovedať výške ceny, ktorú by bolo možné dosiahnuť pri predaji. Akcentovala, že z dôvodu fyzického násilia zo strany žalobcu a s ohľadom na záujem maloletých detí bola nútená v roku 1991 opustiť spoločnú domácnosť. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že v časti nároku na vyplatenie hodnoty 1/2 členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Bratislava III žalobu zamietne a žalobcu zaviaže na zaplatenie 1/2 hodnoty získaného majetku z BSM, a to v sume 3319,37 eur. V súlade s tým navrhla zmeniť aj súvisiaci výrok týkajúci sa jej poplatkovej povinnosti voči štátu. 7/ Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že hodnota motorového vozidla Ford Sierra bola správne zahrnutá do masy BSM. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Ohľadom pôžičky U. uviedla, že prvoinštančný súd nevychádzal len z tvrdení žalovanej, ale zo súhlasného tvrdenia oboch sporových strán. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom stavu úspor ku dňu rozvodu žalovaná uviedla, že v prvoinštančnom konaní predložila originály dokladov z účtov, ktoré potvrdili, že všetky finančné prostriedky získané počas manželstva boli spotrebované spoločne do doby, kým obaja so žalobcom mali spoločné podpisové právo k účtu a to k 29.9.1992. Nie je pravdou, že dispozičné právo bolo zrušené k 1.9.1992, o čom doložila doklad z banky. K 29.9.1992 zostalo na účte 42.505,- ATS, ktoré boli ku dňu rozvodu použité na výživu pre dve maloleté deti s ohľadom na skutočnosť, že žalobca výživné neplatil, čo bolo predmetom konania na Okresnom súde Bratislava III. Pokiaľ žalobca žiada zahrnúť do masy BSM finančné prostriedky, mal by ich existenciu preukázať. 8/ Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, nie však rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť (§ 388 C.s.p.). 9/ Podľa § 150 Obč. zak. sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Určenie rozsahu a ocenenie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Po tomto vyporiadaní z kvantitatívneho hľadiska nasleduje kvalitatívne vyporiadanie, t. j. určenie, ktoré veci a pohľadávky z bezpodielového spoluvlastníctva pripadnú každému z manželov. Pre určenie ktoré konkrétne veci a pohľadávky majú byť každému z manželov pridelené, zákon výslovne neustanovuje žiadne hľadiská, určujúcim je zásadne účelné využitie veci, v odôvodnených prípadoch možno prikázať do vlastníctva jedného z manželov vec z BSM, o ktorej získanie či udržanie sa prevažnou mierou zaslúžil, rovnako možno prihliadať na okolnosti, za ktorých vznikla pohľadávka, ktorá je predmetom vyporiadania BSM. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho samostatný majetok. To však neznamená, že pri vyporiadaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku, alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada. Podľa názoru odvolacieho v predmetnej veci súd prvej inštancie z týchto právnych hľadísk nie celkom dôsledne vychádzal. 10/ K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zahrnul do majetku patriaceho do BSM motorové vozidlo M. J. C. v cene 2.655,50 eur, ale s ohľadom na skutočnosť, že po zániku BSM (12. 2.1994), ale pred jeho vyporiadaním, žalobca predmetné vozidlo predal (18.1.1995), bolo potrebné prikázať mu do vlastníctva výťažok z tohto predaja (2.655,50 eur). Ohľadom pôžičky poskytnutej D. U. vo výške 70.000,- Sk odvolací súd poukazuje na výpoveď žalobcu dňa 4.9.2001 (č. l. 115), v rámci ktorej existenciu pôžičky na kúpu vozidla M. S. D. U. vo výške 70.000 potvrdil. Žalobca v tejto súvislosti vypovedal, že dlžník pôžičku nesplácal, preto on sám vozidlo odpredal za 30.000,- Sk a získané prostriedky spotreboval. Správne preto súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že ku dňu zániku manželstva mali sporové strany spoločnú pohľadávku voči D. U. v zostatkovej výške 40.000,- Sk (1.327,75 eur). V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd po majetku, ktorý je predmetom vyporiadania nepátra, ale vychádza zo skutkového stavu tak, ako ho uviedli sporové strany. Za nesprávny však považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie vyslovený v súvislosti s pozemkami vo výlučnom vlastníctve žalobcu (viď LV na č. A.. XX), ktoré predali so žalovanou spolu s rozostavaným domom kúpnou zmluvou zo dňa 15.4.1992 (č. l. 10 a nasl.). Predmetné pozemky zapísané na A. Č.. XXX ako parc. č. 761/ diel 1 - záhrada vo výmere 186 m2 a H.. Č.. XXX/diel X - ostatné plochy vo výmere 294 m2, na ktorých sa nachádzal rozostavaný dom patriaci do BSM, neboli nadobudnuté za trvania manželstva a boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Z uvedeného dôvodu aj kúpna cena ako výťažok z predaja veci zostala vo výlučnom vlastníctve žalobcu (ide o 576.000,- Kčs, viď znalecký posudok na č. l. 20 a kúpna zmluva na č. l. 10) a nikdy netvorila spoločný majetok, teda BSM. Nemôže byť preto predmetom vyporiadania podľa § 150 Obč. zák. Veci získané z výťažku z predaja veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, sú totiž aj naďalej vo vlastníctve tohto manžela. 11/ K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s dôvodom, pre ktorý neakceptoval finančný dar jeho rodičov vo výške 142.000,- Sk na výstavbu rodinného domu, či už pred alebo po uzavretí manželstva so žalovanou, odvolací súd poukazuje na str. 6, prvý odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie náležite odôvodnil, prečo v tejto časti nepovažoval vznesený kompenzačný nárok za dôvodný (vidˇ aj uznesenie NS SR č. k. 4Cdo 49/2012-672, str. 6 ods. 2). K jeho ďalšej námietke, že súd prvej inštancie do masy BSM nezahrnul stav úspor k 1.9.1992, odvolací súd dodáva, že v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné skúmať stav finančných prostriedkov ku dňu zániku manželstva (t. j. v prejednávanej veci ku dňu 12.2.1994). Stav finančných prostriedkov na účtoch v peňažných ústavoch k 1.9.1992 nie je preto skutkovo významný. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k 12.2.1992 sporové strany preukázateľne nemali finančnú hotovosť, nemohol ju súd prvej inštancie ani vysporiadať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na str. 5 ods. 2 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie náležite s touto skutočnosťou vysporiadal. 12/ Súd prvej inštancie správne konštatoval, že členský podiel v družstve a právo nájmu k bytu Č.. XX na F. K.. XX získala len žalovaná. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že v čase, keď došlo k odovzdaniu predmetného bytu do užívania žalovanej (podľa Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu nájom vznikol dňa 1.9.1992 - č. l. 164) vzťahy medzi manželmi boli vážne narušené a trvale spolu nežili. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie poukazuje na obsah spisu býv. Obvodného súdu Bratislava V sp. zn. 15C 84/93-27, ďalej na výpoveď žalobcu pred odvolacím súdom dňa 6.4.2011 ( „žil som v spoločnej domácnosti s odporkyňou asi do augusta roku 1992 - viď. č. l. 592 ), ako aj na odvolaciu argumentáciu žalobcu vo vzťahu k spoločným úsporám „k 1.9.1992 s úsporami disponovala už len výlučne ona. Od tohto dátumu sme tiež prestali viesť spoločnú domácnosť“. Odvolací súd len dodáva, že z obsahu spisu Obvodného súdu Bratislava V vyplýva, že sporové strany prestali viesť spoločnú domácnosť už v októbri 1991, od marca 1992 do augusta 1992 sa pokúšali (neúspešne) obnoviť manželské spolužitie, čo skončilo fyzickým konfliktom medzi nimi. Možno preto spoľahlivo skutkovo vyvodiť, že žalobca a žalovaná v septembri 1992 spolu trvale nežili, a preto neboli splnené zákonné podmienky pre vznik spoločného nájmu predmetného bytu manželmi a spoločného členstva v bytovom družstve (§ 703 ods. 3 Obč. zák.). Súd prvej inštancie tiež dospel k správnemu skutkového a právnemu záveru, že žalovaná na zaplatenie členského podielu použila prostriedky z BSM a preto jej vznikla právna povinnosť nahradiť, čo zo spoločného majetku získala do svojho výlučného majetku (§ 150 Obč. zák.). Súd prvej inštancie však následne pochybil, keď majetkovú hodnotu vo výške 3.000.000,- Sk určenú ako všeobecnú hodnotu členského podielu ku dňu vyporiadania zahrnul do masy BSM, ktorú treba vyporiadať. Žalovanej vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi 1/2 z nadobúdacej ceny členského podielu 24.345,- Kčs, t. j. 12.172,50 Kčs (404,05 eur), čo je vyjadrením zásady, že každý z manželov je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Pre určenie náhrady je rozhodujúca výška investície do individuálneho majetku a nie to, o čo sa individuálny majetok jedného z manželov ku dňu vyporiadania zhodnotil. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že ani odvolací súd nemohol akceptovať ako dôvodnú odvolaciu argumentáciu žalovanej, že na zaplatenie členského podielu nepoužila spoločné peniaze manželov. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe totiž sama uviedla: „Aby som aspoň niečo zachránila zo spoločne nadobudnutých peňazí, tak som dňa 25.8.1992 odkúpila za zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 24.345,- Kčs členské práva na užívanie družstevného bytu na F.L. K.. Č.. XX, T.“ (viď č. l. 62). Jej následnú procesnú obranu, že členský podiel zakúpila z peňažných prostriedkov získaných titulom daru od svojej matky aj odvolací súd vyhodnotil ako účelovú. 13/ Odvolací súd teda uzavrel, že do masy BSM patrili hnuteľné veci, a to nábytková biela zostava zo spálne v hodnote 0,- eur, drevená kuchynská linka v hodnote 0,- eur, výťažok z predaja motorového vozidla M. J. C. v hodnote 2.655,50 eur a pohľadávky voči Jánovi E.P. I. D. U. spolu v nesplatenej výške 3.983,27 eur (120.000,- Sk). Keďže do masy BSM nepatrí zostatková hodnota členského podielu v bytovom družstve, hodnota BSM ku dňu jeho zániku činila 6.638,77 eur. Vzhľadom na to, že motorové vozidlo sa v čase rozvodu nachádzalo v držbe žalobcu, ktorý po zániku BSM zrealizoval jeho predaj, odvolací súd prikázal výťažok z predaja vozidla do jeho výlučného vlastníctva. Z obdobných dôvodov prikázal žalobcovi do vlastníctva aj pohľadávky voči JÁ. E. I. D. U.. V oboch prípadoch zmluvy o pôžičke vznikli najmä z iniciatívy žalobcu, išlo o kamarátov žalobcu, pričom žalobca od oboch dlžníkov pôžičky ešte počas trvania manželstva mimosúdne vymáhal odobratím motorových vozidiel a ich predajom, pričom a výťažok z predaja sám spotreboval (viď č. l. 114, 115). Do výlučného vlastníctva žalovanej odvolací súd prikázal nábytkovú bielu zostavu do spálne, ktorú žalovaná v čase rozvodu mala v držbe. Keďže do výlučného vlastníctva žalobcu boli prikázané hnuteľné veci a pohľadávky v zostatkovej hodnote 6.638,75 eur a do výlučného vlastníctva žalovanej hnuteľné veci v nulovej zostatkovej hodnote, žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť žalovanej titulom finančného vyrovnania sumu 3.319,40 eur (6.638,78: 2 = 3.319,40 eur). Keďže členský podiel v bytovom družstve sa stal výlučným vlastníctvom žalovanej, vznikla jej voči žalobcovi povinnosť náhrady vo výške 404,05 eur. Zohľadniac náhradovú povinnosť žalovanej (404,05 eur) voči žalobcovi, zaviazal odvolací súd žalobcu zaplatiť žalovanej titulom finančného vyrovnania len sumu 2.915,35 eur (3.319,75 - 404,05). Vzhľadom na výšku tejto sumy uložil žalobcovi lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 C.s.p). 14/ Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na tento aplikoval správne právne predpisy (§ 150 Obč. zák.), ktoré však nesprávne vyložil. Zohľadniac právny názor vyslovený v uznesení NS SR sp. zn. 4Cdo 49/2012-672, v zmysle ktorého treba na rozhodnutie o vyporiadaní BSM hľadieť ako na jednotný celok a v prípade odvolania čo i len voči jednému zo samostatných výrokov vo veci samej musí odvolací súd vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM, ako aj výsledky odvolacieho prieskumu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej zmenil (§ 388 C.s.p.). 15/ Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku vo veci samej, ktorá sa dotkla aj hodnoty predmetu vyporiadania BSM, odvolací súd zmenil aj súvisiaci výrok o poplatkovej povinnosti sporových strán (§ 379 písm. a/, § 388 C.s.p.) tak, že obom stranám určil poplatkovú povinnosť za vyporiadanie BSM podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zák. č. 71/1992 Z.z., Pol. 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov z predmetu konania (v znení účinnom ku dňu začatia konania). Predmetom konania bola celkom suma 6.638,75 eur, 2% z tejto sumy činí 132,76 eur. Súdny poplatok za vyporiadanie je 132,50 eur. Každá sporová strana tak zaplatí súdny poplatok vo výške 66,- eur. 16/ O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. a § 453 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a s ohľadom na čiastkový úspech každej zo sporových strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania, ani trov dovolacieho konania právo. 17/ Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým boli sporové strany zaviazané zaplatiť trovy štátu po 32,45 eur, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 18/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).