Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/266/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609201239 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1609201239.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcov: 1/ E. C., r.č. XXXXXX/XXX, bytom E. 8, D., 2/ E. C., r.č. XXXXXX/XXX, bytom E. 8, D., obidvaja zast. JUDr. Juraj Juríček, AK so sídlom Robotnícka 5, P.O.BOX 43, Bratislava, proti žalovanému: C. D., IČO: XXX XXX, so sídlom Y. X/XX, D., zast. AK 4E LEGAL,s.r.o., so sídlom Pernikárska 1, Žilina, IČO: 36 866 351, ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou R.., s.r.o., T., J. ako jej právnym nástupcom, v konaní o náhradu ušlého zisku spôsobeného nesprávnym úradným postupom orgánu samosprávy, na odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu v Malackách zo dňa 13.05.2014, č.k. 5C/136/2009-103, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu v Malackách zo dňa 13.05.2014, č. k. 5C/136/2009-103 p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil; o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 09.03.2008 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému náhrady ušlého zisku, spôsobeného nesprávnym úradným postupom orgánu samosprávy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Na návrh právneho zástupcu žalovaného na prerušenie konania na dobu 6-tich mesiacov, právny zástupca žalobcov, listom zo dňa 11.05.2011, v mene žalobcov v 1. a 2. rade s prerušením konania na dobu 6-tich mesiacov súhlasil. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.05.2011, právoplatným dňa 31.08.2011 konanie prerušil podľa § 110 Občianskeho súdneho poriadku (procesný právny predpis platní do 30.06.2016) a zároveň i s poukazom na ust. § 111 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví. Pretože účastníci konania v stanovenej lehote nepodali návrh na pokračovanie v konaní, súd konanie zastavil. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 146 ods. písm. c) OSP. 2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnom stanovej lehote podali odvolanie, prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobcovia v .1 a 2.rade z dôvodu, že majú za to, že v predmetnom konaní by sa podľa nich malo pokračovať a vo veci meritórne rozhodnúť. Uviedli, že ust. § 111 ods. 3 OSP nevylučuje dodatočné podanie návrhu na pokračovanie v konaní, a samostatné pokračovanie v konaní v prípade dodatočne podaného návrhu a prejavenia vôle účastníkov, aby sa v konaní pokračovalo. Opačný výklad by podľa presvedčenia žalobcov mohol znamenať porušenie ich práv ako účastníkov konania, a odňatie možnosti konať pred súdom tiež porušenie ich práva na spravodlivý proces. Súd podľa nich by mal uprednostniť výklad práva v prospech zachovania základného práva žalobcov na spravodlivé súdne konanie. Podľa žalobcov takýto výklad práva má oporu aj v konštantnej judikatúre Ústavného súdu SR, ktorý zastáva názor že reálne uplatnenie práva na súdnu ochranu predpokladá výklad a používanie zákonných ustanovení, ktoré musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo na súdnu ochranu jednak Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, má byť uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva, a dokonca aj v prípade medzery právnej úpravy je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo neporušoval, ale naopak, garantoval, a to v zmysle II. ÚS 31/04. Zároveň žalobcovia podali návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa § 58 ods. 1 OSP. vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobcovia žiadali, aby odvolací súd po rozhodnutí o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty vydal uznesenie, ktorý napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšieho konanie. 3. Po predložení veci prvý krát odvolaciemu súdu dňa 05.09.2014, (sp.zn. 14Co/597/2014) odvolací súd vrátil spis 5C/136/2009 súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o odvolaní žalobcov z dôvodu, že o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní musí rozhodnúť v tejto žiadosti súd prvej inštancie. Vec bola súdu prvej inštancie vrátená 01.07.2015. 4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.07.2018, č.k. 5C/136/2009-137 návrh žalobcov na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní zamietol. Poukázal na ust. § 58 ods. 1 OSP ( procesný právny predpis platný do 30.06.2016) v zmysle ktorého súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15-tich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na ust. § 122 CSP a ust. § 110 OSP, resp. ust. § 163 CSP. Súd prvej inštancie vzhľadom na dôvody žalobcu uvádzané v žiadosti na odpustenie zmeškanej lehoty konštatoval, že žalobca, ktorý bol navyše zastúpený advokátom, dostatočne nepreukázal, že podal v zákonnej lehote žiadosť o pokračovanie v konaní. Zdôraznil, že samotný žalobca by si mal byť vedomý toho, že ak vo veci nepodá návrh na pokračovanie v konaní do jedného roka, zákonnou povinnosťou súdu je konanie zastaviť, pričom je vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, vrátane zákonných procesných ustanovení. 5. Uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2018. 6. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ,viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania po preskúmaní odvolacích námietok žalobcov v 1. a 2. rade dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. V danej veci sú splnené všetky podmienky na potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd ma za to, že uznesenie súdu prvej inštancie jasne a stručne zároveň i zrozumiteľne dáva odpovede na právne relevantne otázky, pričom na základe vyhodnotenia skutkového stavu veci, súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. 11. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcov, ktorých súčasťou bol ich návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie , aby súd prvej inštancie rozhodol o žiadosti žalobcov na odpustenie zmeškania lehoty na pokračovanie v konaní. Uznesením zo dňa 26.07.2018 súd prvej inštancie pod č.k. 5C/136/2009-137 návrh žalobcov na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie konaní zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2018. 12. Podľa § 110 OSP (procesný právny predpis platný do 30.06.2016), t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak to účastníci zhodne navrhnú, alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o rozvod, preruší sa v týchto prípadoch konanie vždy. Účelom a zmyslom prerušenia konania podľa tohto ustanovenia je poskytnúť stranám sporu čas na mimosúdne riešenie veci. Z obsahu spisu vyplýva zhodný návrh strán sporu, ktoré mali záujem, aby konanie bolo prerušené. Za žalobcov ich právny zástupca oznámil súdu prvej inštancie, že žalobcovia súhlasia s prerušením konania na dobu 6-tich mesiacov ako i s odročením pojednávania, ktorým bol súdom prvej inštancie stanovený na deň 24.05.2011. 13. Podľa § 111 ods. OSP (procesný právny predpis platný do 30.06.2016) ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú preto závažne dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví. 14. Vyššie citované ustanovenie upravuje dôsledky prerušenia konania, pričom ak je konanie prerušené podľa § 110 OSP možno v konaní pokračovať len na návrh, ktorý možno podať najskôr po uplynutí troch mesiacov od momentu právoplatnosti uznesenia súdu o prerušení konania. Ak je konanie prerušené podľa § 110 a návrh na pokračovanie v tomto konaní sa nepodá do jedného roka od právoplatnosti uznesenia súdu o prerušení konania, súd ex offo konanie zastaví. 15. Z obsahu spisu nevyplýva, že by ktorákoľvek zo strán sporu podala návrh na pokračovanie konaní v lehote podľa § 111 ods. 3 OSP. 16. Pokiaľ žalobcovia po uplynutí lehoty jedného roka od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, od 31.08.2011 až v písomnom podaní zo dňa 09.06.2014 t.j. až po uplynutí viac ako jedného roka zaslali súdu prvej inštancie žiadosť, aby sa v konaní ďalej pokračovalo (s tým, že žalobcovia zároveň požiadali o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní - o ktorom súd prvej inštancie rozhodol tak, že tento návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní zamietol), odvolací súd uvádza, že ďalšie odvolacie dôvody žalobcov nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia o zastavení konania. Neobstojí odvolací dôvod žalobcov, že nepokračovanie v konaní po podaní návrhu žalobcov na pokračovanie v konaní po uplynutí lehoty jedného roka odo dňa právoplatnosti uznesenia o prerušení konania ( t.j. po 31.08.2012, keď uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2011), by znamenalo porušenie práv žalobcov a zároveň by malo dôjsť k odňatiu možnosti pred súdom, a porušenie práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie rešpektoval základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR tak u žalobcov v 1. a 2.rade ako i u žalovaného, keď vo veci konal, vytýčil pojednávanie na deň 01.03.2011. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že strany sporu sa na predmetné vytýčené pojednávanie nedostavili, svoju účasť ospravedlnili z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní. Následne súd prvej inštancie vytýčil ďalšie pojednávanie na deň 24.05.2011. Obe strany sporu požiadali o odročenie predmetného pojednávania. Vzhľadom na písomné podanie zástupcu žalobcov zo dňa 11-.05.2011, v ktorom oznámil súdu , že žalobcovia súhlasia s návrhom žalovaného na prerušenie konania na dobu 6-tich mesiacov súdu prvej inštancie odročil v poradí už druhé pojednávanie v predmetnej veci. 17. Sporové strany v prípade prerušenia konania mali k dispozícií minimálne jednoročnú lehotu, nie kratšiu ako tri mesiace na to, aby dosiali mimosúdne riešenie sporu. Predmetný inštitút prerušenie konania slúži najmä na to, aby sa zabránilo opakovanému odročeniu pojednávania, hoci aj na návrh oboch sporových strán, pretože pokiaľ by súd opakovane vychádzal v ústrety takýmto návrhom na odročenie pojednávaní sporových strán, a to bez toho, že by rozhodol súčasne o prerušení konania, mohol by byť takýto procesný postup vyhodnotený ako prieťahy v konaní, a nesprávny úradný postup. Strany sporu preto mali k dispozícii lehotu na mimosúdne rokovanie, ako to vyplýva z unesenia o prerušení konania, nie kratšiu ako tri mesiace a zároveň aspoň šesť mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v súlade s ust. § 111 ods. 3 OSP (procesný právny predpis platný do 30.06.2016). Nie je zrejmé odvolaciemu súdu, ktoré dva rôzne výklady právnych noriem mali žalobcovia na mysli tým, že mal byť súdom prvej inštancie uprednostnený ten, ktorý ma zabezpečiť plnohodnotnú realizáciu ústavou garantovaných práva fyzických osôb, a ktoré mali obmedziť, resp. brániť žalobcom v uplatnení ich základného práva. Odvolací súd poukazuje na ust. § 111 ods. 3 OSP platné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého pokiaľ dôjde k prerušeniu konania podľa § 110 OSP, súd môže v konaní pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán, čo však žiadna zo strán sporu, vrátene žalobcov v 1. a 2.rade, ktorí boli zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom - advokátskou kanceláriou JUDr. I., s.r.o., nepodali. V prípade ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný v zákonnom stanovenej lehote, súd konanie zastaví. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 18. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 296 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočné súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodne osobitného zreteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v tom, že obe strany sporu súhlasili s prerušením konania, a ani jedna zo strán sporu následne nepožiadala o pokračovanie v prerušenom konaní, teda odvolací súd vzal k úvahu okolnosti, na to najmä postoj strán sporu v priebehu konania, keď najmä žalobcovia, ktorí boli zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom vo veci nepodali návrh na pokračovanie v konaní v súlade so zásadou: ,, práva patria len bdelým?? . 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).