Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609207976 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1609207976.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Z.Š. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. L. XX, E., zastúpeného: JUDr. Ingrid Haulíková, advokátka so sídlom Záhorácka 100, Malacky, proti žalovanému: R. L., Y.. XX.XX.XXXX, E. N. M. XXX/XX, P. G., o zaplatenie 1700 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 07.marca 2016, č.k. 4C/150/2010-165 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30.marca 2016 č.k. 4C/150/2010-183, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1321,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 09.03.2010 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku. Skutkový stav ustálený na základe vykonaného dokazovania po právnej stránke posúdil podľa § 43a, § 631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1, § 644, § 451 ods. 2, § 457, § 563 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Uviedol, že predmetom konania bola suma 1321,60 eur uplatňovaná žalobcom titulom vrátenia nespotrebovanej časti zálohy na stavebné práce, ktoré mal žalovaný pre neho vykonať v dňoch 24.05.2009 (pondelok): armovanie - viazačské práce + strihanie a ohýbanie spolu 31,5 hodín (3 osoby po 10,5 hodín) a 25.05.2009 (utorok): armovanie - ohýbanie a strihanie armatúry spolu 24 hod., 3 osoby po 8 hod. (v skutočnosti 25. a 26.05.2009). Poukázal na to, že strany uviedli, že mali záujem vstúpiť do zmluvného vzťahu, na základe ktorého by žalovaný pre žalobcu vykonal dielo - stavbu rodinného domu. Vychádzal z konsenzuálneho charakteru zmluvy o dielo, pre platné uzatvorenie ktorej zákon nepredpisuje písomnú ani inú osobitnú formu, avšak je potrebné, aby medzi stranami bola uzatvorená dohoda o podstatných náležitostiach, teda predmete diela a cene, a ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, nakoľko ani ich výsluchom nebolo ustálené, že vznikla dohoda o jej podstatných náležitostiach, teda nebolo ustálené, čo malo byť napokon predmetom diela: či to bola stavba B. Z. Ž. G. I., tak ako znela pôvodná inzerovaná ponuka žalobcu alebo malo byť predmetom zmluvy len zhotovenie suterénu alebo mali byť predmetom zmluvy výlučne pomocné práce na stavbe, o ktoré požiadal, teda objednal ich žalobca telefonicky a ad hoc priebežne pri výkopových prácach. Rovnako z výsluchu strán nevyplynula žiadna dohoda o cene za ktorékoľvek dielo, ktoré malo byť takto dojednané. Napokon ani uzavretie zmluvy ústnou formou žiadna strana netvrdila, a teda ani nepreukazovala. Dospel tak záveru, že strany napriek neformálne vedeným rokovaniam napokon ani len ústnou formou nevstúpili do zmluvného vzťahu, preto plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému posúdil ako plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu a strany sa musia vysporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, keď žalobca poskytol žalovanému preddavok na zamýšľanú zmluvu, pričom k jej uzavretiu vôbec neprišlo. Rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia bol daný tým, aký majetkový prospech obohatený, t.j. žalovaný, získal a vo finančnom vyjadrení predstavoval sumu finančných prostriedkov, ktoré dostal od žalobcu po odpočítaní obvyklej odplaty za práce, ktoré preukázateľne pre žalobcu vykonal. Poukázal na sporné tvrdenia strán, keď žalobca tvrdil, že mimo prác vykonaných v dňoch od 20.05.2009 do 23.05.2009, žalovaný pre neho ďalšie práce nevykonal. Žalovaný tvrdil, že dňa 24.05.2009, pondelok, vykonal pre žalobcu na stavbe jeho domu v Perneku armovanie a viazačské práce, strihanie a ohýbanie spolu 31,5 hodín (3 osoby po 10,5 hodín) a dňa 25.05.2009, utorok, armovanie - ohýbanie a strihanie armatúry spolu 24 hod. (3 osoby po 8 hod.), spolu 55,5 hodín ( v skutočnosti to malo byť 25. a 26.05.2009) a týmto prácam by zodpovedal nárok v sume 477,30 eur (55,5 x 8,60 eur). Na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný skutočné vykonanie prác pre žalobcu v dňoch 25. a 26.05.2009 nepreukázal. Konštatoval, že z výsluchu svedka K. R. nevyplynulo, kedy presne práce vykonávali, ani ako dlho ich vykonávali, ani svedok neuvádza, že by na stavbe žalobcu vykonávali aj armovanie, rovnako tvrdené armovanie nevyplynulo ani z výsluchu svedka E. L.. Z výsluchu svedka N. I. vyplynulo, že vykonával zemné práce pre žalobcu vo štvrtok, piatok, sobotu a v nedeľu (vtedy sa práce dokončili), žalovaný bol prítomný na stavbe vo štvrtok a piatok z uvedených dní, okrem žalovaného ešte dvaja muži, svedok uviedol, že tam nebolo žiadne armovanie, žiadny betón, železá. Z výsluchu svedkyne J. Š. B. vyplynulo, že v sobotu prišiel na stavbu zať žalovaného, ktorý však ani nevedel čo má robiť, bol tam len sám a ani nevedel kde je žalovaný , po tomto dni sa žalovaný ani jeho pomocníci už viacej na stavbu nedostavili. Z vyjadrenia znalca Q.. K. I. v závere znaleckého posudku č.12/2012 vyplynulo, že žalobca predložil fotodokumentáciu, ktorá je uvedená v prílohe č. 2 posudku, a ktorá dokumentuje časť prác, ktoré žalovaný vykonával, pričom z fotodokumentácie je zrejmé, že časové údaje uvedené v otázke č.2 nekorešpondujú s množstvom vykonaných prác rezultujúcich z fotodokumentácie, najmä s údajmi, ktoré sú uvedené v dňoch 24. a 25.05.2009, ktoré sú ťažiskom vykázaných hodín. Samotný znalec preto vyjadril pochybnosť o vykonaní armovania, viazačských prác, strihania a ohýbania. Vzhľadom na uvedené mal za to, že okrem tvrdenia samotného žalovaného vykonávanie uvedených prác nebolo v konaní ničím preukázané a žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že pre žalobcu vykonal v dňoch 24.05.2009, pondelok, na stavbe jeho domu v Perneku armovanie a viazačské práce, strihanie a ohýbanie spolu 31,5 hodín (3 osoby po 10,5 hodín) a 25.05.2009, utorok armovanie - ohýbanie a strihanie armatúry spolu 24 hod. (3 osoby po 8 hod.), spolu 55,5 hodín. Žalobca poskytol žalovanému plnenie v sume 1700 eur dňa 22.05.2009, žalovaný vykonal pre neho práce vo výške obvyklej odplaty 378,40 eur, vykonanie prác ohodnotených znalcom na sumu 477,30 eur (55,5 x 8,60 eur) v dňoch 24.05.2009 a 25.05.2009 (resp. 25. a 26.05.2009) však žalovaný nepreukázal, rovnako nepreukázal spôsob spotrebovania zvyšku vyplatenej zálohy (1700-378,40-477,30=844,30 eur). Uložil preto žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1321,60 eur zodpovedajúcu nespotrebovanej časti zálohy na stavebné práce, t.j. na vydanie plnenia prijatého bez právneho dôvodu. Okamih vzniku omeškania žalovaného s plnením ustálil na deň nasledujúci po doručení žalobného návrhu žalovanému a vo zvyšnej časti uplatňovaný nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. Dodal, že pri rozhodovaní neprihliadol na obranu žalovaného, ktorá spočívala v tom, že žiadal zohľadniť prospech, ktorý mal mať žalobca zo zliav z nákupu stavebného materiálu, nakoľko žalovaný ničím nepreukázal, že by boli žalobcovi zľavy tretími osobami poskytnuté a ani ich výšku. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že v danej veci sa stretol s klamstvom a zavádzaním súdu zo strany žalobcu ako aj jeho právneho zástupcu. Poukázal na to, čo sa v jednotlivé dni udialo a aké práce boli vykonané. Považoval za dôležité uviesť, že nakoľko predpokladal, že so žalobcom bude dlhšie pracovať, a teda, že mu bude stavať dom, poskytol mu svoju živnostenskú zľavu v stavebninách, na základe ktorej mal žalobca u predajcov finančný prospech, v stavebninách mal zľavu 10 - 15 % z každého nákupu, a to len preto, že nakupoval na neho ako živnostníka, inak by bol musel platiť celú sumu bez výraznej zľavy. Opakovane poukazoval na to, že sa žalobcovi preukázal svojím živnostenským listom, ako aj zmluvou o dielo, aby si žalobca tieto dokumenty prečítal a aby podpísal zmluvu. Žalobca si nič neprečítal a nič nechcel podpísať. Poukazoval na to, že žalobca nenamietal, že by sa mu niečo nepáčilo, že by niečo robili zle, nemal žiadne pripomienky a ani keď mu odovzdával zálohu 1700 eur nevyjadroval sa k jeho práci, nemal žiadne podozrenia, že by niečo neodpracovali, nezmienil sa o tom, že by nemal mať živnostenský list, že nie je vyučený, že nie je oprávnený robiť murárske práce. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neprihliadol na jeho tvrdenia o tom, že žalobca využil jeho zľavu pre svoj vlastný finančný prospech a konajúca sudkyňa, hoci o to písomne požiadal, nevyzvala žalobcu, aby doložil všetky faktúry, pokladničné doklady za stavebný materiál, betón, všetko čo nakupovali, z toho bola zrejmá zľava, pokiaľ by stavebniny vystavovali faktúry, na týchto by boli uvedené jeho fakturačné údaje. Žalobca tak za jeho chrbtom zneužívali jeho zľavy. On s využívaním svoje zľavy nesúhlasil a nepáčilo sa mu, že ju takto vedome zneužíval. Uviedol, že 25. 05. 2009 prišli ráno o 7. 00 hodine, bagrista priviezol fúry kameňa a tento vysypal do vykopanej jamy a s lyžicou ho zarovnal. Na súdnom pojednávaní zabudol uviesť, že kameň zarovnávali. Žiadal preto predložiť doklad o kúpe - dodaní kameňa, čím sa potvrdí, že na stavbe boli 25. a 26. 05. 2009. Okrem toho robili armatúry, priväzovali strmienka, roxorové tyče. Dňa 26. 05. 2009 nanosili pozväzovanú armatúru do výkopu, ako aj kari rohože - sieťovinu, potom išli robiť debnenie, pracoval od 9.00 hod. do 15.00 hod., teda 6 hodín. Po týždni sa ozval žalobca a oznámil, že s nimi končí. Vytýkal konajúcemu súdu, že neakceptoval jeho tvrdenia o tom, že má podozrenie, že stavbu si žalobca vytyčoval sám, že nedošlo ku žiadnemu oficiálnemu vytýčeniu stavby a ani nebol nikdy prítomný stavebný dozor. Uviedol, že na stavbe nebol založený stavebný denník, ktorým by preukázal pravdivosť svojich tvrdení a pochybenie v tejto veci potvrdil aj súdny znalec. Za nepravdivú a zavádzajúcu považoval výpoveď žalobcu ako aj jeho družky v tom, že vtedajšia družka žalobcu bola stále na pozemku, keď táto bola na pozemku 26. 05. 2009, keď ich žalobca poslal domov, a teda podľa neho krivo vypovedala. Uviedol, že konajúca sudkyňa vôbec neakceptovala a nechcela zapísať do zápisnice (zakrývala mikrofón), keď vypovedal k tvrdeniam žalobcu, že mu skladal telefón, že nechcel prísť na stretnutia, pričom samotný žalobca posielal na tieto stretnutia svoju družku, ktorá sa im vyhrážala zabitím - že im vystrelí mozog ak mu nevrátia peniaze. Za osočovanie považoval vyjadrenie k jeho osobe, že je známy gambler, ktoré klamstva na jeho osobu konajúca sudkyňa tolerovala. Svedok I. nemal vôbec vedomosť o tom, čo robili nasledujúci pondelok a utorok, keď on skončil v nedeľu. Pokiaľ od neho sudkyňa požadovala, aby predložil dôkazy, že zľavy boli poskytnuté, zotrval na tom, že to nebolo možné, pretože všetky bločky od nákupov si nechával žalobca, nakoľko za tieto platil a jemu nezostali. Napriek tomu konajúca sudkyňa žiadne predloženie daných bločkov - dokladov od žalobcu nepožadovala. Uviedol, že v záverečnej reči ho sudkyňa stále prerušovala, brala mu slovo. Ohradil sa voči obvineniam z krádeže náradia a lopaty. Záverom uviedol, že na stavbe u žalobcu sa vystriedalo viacero firiem, pričom sa s nimi rozišiel ako s ním, teda nie v dobrom, keďže s ním mali problémy. Mal za to, že celé pojednávanie vedené zákonnou sudkyňou bolo vedené proti jeho osobe, bola tu zrejmá zaujatosť sudkyne voči nemu. Dodal, že ihneď po vynesení rozsudku mu tento bol daný na podpis. Zotrval na vykonaní dokazovania predložením všetkých faktúr, bločkov za materiál nakúpený žalobcom, na vyčíslenie celkovej výšky zľavy, ktorú on pre žalobcu na základe svojho IČO uplatňoval, čím boli znížené náklady žalobcu na výstavbu s tým, aby táto čiastka v plnej výške bola zohľadnená pri určovaní sumy, ktorú je povinný mu vrátiť. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, keď na základe výsluchu strán nebolo preukázané, že by vznikla dohoda o jej podstatných náležitostiach. Rovnako správne dospel k záveru, že nedošlo k dohode o cene za dielo, a preto správne posúdil jeho nárok ako plnenie poskytnuté žalovanému bez právneho dôvodu zakladajúce jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalovaný žiadal zohľadniť zľavy, ktoré mu mali predajcovia poskytovať pri kúpe materiálu, nepredložil o tom žiaden dôkaz, a preto správne súd prvej inštancie uviedol, že uvedenú skutočnosť nemohol zohľadniť v prospech žalovaného, ktorý nepreukázal, že by mu boli zľavy tretími osobami poskytnuté a ani ich výšku. Námietky žalovaného uvádzané v odvolaní považoval za vykonštruované a ničím nepodložené. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. Žalobca vo svojej replike namietal, že hoci nemala byť uzatvorená zmluva o dielo, žalobca mu poskytol zálohu a umožnil mu začatie stavebných prác. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení uvádzal bezprávne obohatenie sa, dodal, že žalobca nie je jeho rodina, aby mu robil zadarmo. Zotrval na tom, že v dňoch 25. a 26. 6. 05. 2009 boli na stavbe a robili. Právny zástupca žalobcu klame a zavádza súd. Na každom pojednávaní vykrikoval aj so žalobcom, že ukradol a nevrátil náradie, zopakoval, že lopaty zostali na stavbe a ostatné náradie vrátil kamarátovi žalobcu v Perneku. Je pravdou, že sudkyňa ho prerušovala. Zotrval na požiadavke zohľadniť celkovú sumu za nakúpený materiál žalobcom a na predložení faktúr, ktoré on nemôže mať, nakoľko bločky a faktúry od zakúpeného materiálu si žalobca nechal. Týmito zľavami došlo k ušetreniu peňazí na materiáloch, čím žalobca získal prospech a obohatenie sa. Mal za to, že celé pojednávania sa niesli v duchu zákernosti, klamstva a obohatenia sa na jeho úkor. 5. Na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád odvolania v časti vznesenej námietky zaujatosti uznesením zo dňa 30.03.2016 žalobca reagoval písomným podaním zo dňa 08.04. 2016, ktorým podal sťažnosť na zákonnú sudkyňu JUDr. G. N., ktorá viedla pojednávanie takým spôsobom, že to pasovalo druhej strane, na pojednávania chodila nepripravená, ich sa pýtala, čo minule preberali, lebo si nestihla prečítať zápisnicu, lebo bola na dovolenke. Sudkyňa ho vyzvala, aby doložil doklady, hoci on vyzval sudkyňu, aby žalobcovi prikázala doložiť listinné doklady - faktúry za zakúpený tovar, nakoľko ich mal žalobca. Sudkyňa na to mala 9 týždňov a nakoniec to všetko zamietla. Pri jeho výpovediach ako vystrelenie mozgu, vyhrážanie sa zabitím zo strany žalobcu, sudkyňa hneď zakryla mikrofón, a vraj čo to sem zaťahujem. Sudkyňa nechcela prijať dôkazy, vraj už to hovoril a to sme preberali minule, stále ho prerušovala, vyzvala právneho zástupcu žalobcu, aby predniesol záverečnú reč, ten hovoril dve strany, ale on hovoril len štvrť strany, nakoľko podľa sudkyne mali dávno skončiť, lebo mala druhé pojednávanie. Trikrát ho vyzvala či už bude končiť a nakoniec mu zobrala slovo a hneď na to vyhlásila rozsudok. Celé pojednávanie bolo vedené proti jeho osobe, zaujato. Sudkyňa zamietla jeho dôkazy, že svedkovia už raz boli vypočúvaní, ale právny zástupca žalobcu mohol hovoriť koľko chcel proti nemu. 6. Zákonná sudkyňa JUDr. G. N. sa ku žalovaným vznesenej námietke zaujatosti vyjadrila tak, že ju považuje za nepravdivú, nedôvodnú a nepochopiteľnú. Uviedla, že v pojednávacej miestnosti sa nenachádza k dispozícii sudcu žiadny mikrofón, ktorý by mala zakrývať, rovnako zariadenie na nahrávanie priebehu pojednávania, ktoré ale nemá mikrofón, obsluhuje počas pojednávania asistentka podľa pokynov sudkyne, pojednávania vo veci boli riadne nahrávané, bez prerušenia alebo zakrývania zariadenia. Nekomentovala a nespochybňovala svedecké výpovede žalovaným označených svedkov v priebehu konania, nie je pravdou, že by žalovanému brala slovo pri záverečnej reči alebo že by pri nej zakrývala mikrofón. Vyhotovený rozsudok bol žalovanému doručený na pojednávaní podľa § 156 ods. 2 O.s.p., o čom boli účastníci na predchádzajúcom pojednávaní upovedomení a poučení. S poukazom na tieto skutočnosti uviedla, že sa necíti v tejto veci byť zaujatá. 7. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( § 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Podľa § 49 ods. 1,3 C.s.p., sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 9. Citovaná zákonná úprava zabezpečuje nestrannosť výkonu súdnictva a dodržanie zásady rovnosti sporových strán, pričom garancia toho, aby rozhodoval nezávislý, nezaujatý a nestranný sudca, je aj neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavné právo každého na nestranný a nezávislý súd podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, aby rozhodnutie v konkrétnom spore bolo výsledkom konania nestranného súdu, ktorý musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, že vo vzťahu k stranám bude postupovať nezaujato, neutrálne, a objektívne posúdi všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie v spore; nestranný súd poskytuje všetkým stranám rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok. 10. Zákonná úprava umožňujúca vylúčenie sudcu pre jeho zaujatosť predpokladá, že u sudcu pôjde o taký vzťah osobného záujmu v spore alebo stranám, príp. k ich zástupcom, ktorý by aj pri všetkej možnej snahe sudcu o objektívnosť rozhodovania, ovplyvnil, resp. mohol ovplyvniť, jeho postup vo veci i výsledok rozhodovania. Tento právne významný vzťah sudcu musí byť takej povahy a intenzity, že mu bude objektívne brániť vo veci nezávisle a nestranne rozhodnúť. Pomerom sudcu k sporu treba rozumieť jeho konkrétny záujem v prejednávanom spore, či na určitom výsledku rozhodnutia, keď sám sudca je účastníkom právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania alebo by bol výsledkom konania priamo dotknutý na svojich právach a oprávnených záujmoch. Vylúčený je aj sudca, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom než z dokazovania v konaní (ako svedok). Pomerom sudcu k stranám, či k ich zástupcom, sa rozumie predovšetkým ich príbuzenský pomer alebo jemu podobný blízky pomer, osobný vzťah priateľský, či zjavne nepriateľský, ekonomický, či finančný a pod. 11. Dôvodom zakladajúcim vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu nemôže byť prípadná procesná nesprávnosť, ktorej by sa sudca v konaní dopustil, pretože na dosiahnutie nápravy rozhodnutí súdov v civilnom súdnom konaní slúži systém opravných prostriedkov, nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne iný. Naviac ani zákonodarca nespája dôvod na vylúčenie sudcu s okolnosťami, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. 12. Pri posudzovaní dôvodnosti obavy, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko dotknutej strany dôležité, ale nie rozhodujúce; iba subjektívny názor alebo pocit strany nemôže mať za následok vylúčenie vo veci konajúceho sudcu; vždy treba totiž vziať na zreteľ, že subjektívne hľadisko dotknutej strany je spravidla motivované tým, že súd nekoná, alebo nerozhoduje o jej návrhoch podľa jej predstáv. Pre rozhodovanie je tak určujúce hľadisko objektívne, podľa ktorého treba podrobiť prieskumu skutočnosti, ktoré sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezaujatosti. 13. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil také kvalifikované skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne pri prejednávaní a rozhodovaní veci, a to nielen vzhľadom na vyjadrenie sudkyne, ktorá uviedla, že sa necíti byť zaujatá, ale aj vzhľadom na to, že ani zo zvukového záznamu z pojednávania uskutočneného dňa 15.02.2016, uloženého v technických a programových prostriedkoch prvoinštančného súdu; s ktorého obsahom sa Krajský súd v Bratislave pre účely posúdenia dôvodnosti vznesenej námietky dôkladne oboznámil; skutočnosti, ktorými žalovaný odôvodnil zaujatosť zákonnej sudkyne voči jeho osobe, nevyplývajú, keď zo zvukového záznamu priebehu pojednávania nemožno vyvodiť taký záver, že by sa zákonná sudkyňa správala spôsobom, že by vedením súdneho pojednávania nerešpektovala zásadu rovnosti strán poskytnutím väčšieho priestoru strane žalobcu v rámci záverečnej reči; a takéto skutočnosti nevyplývajú ani z ostatného obsahu spisu v danej veci. 14. Odvolací súd nezistil, že by konajúca sudkyňa žalovaného prerušovala v prednese záverečnej reči, že by mu brala slovo a že by zakrývala mikrofón. Zo zvukového záznamu vyplýva, že v rámci záverečnej reči prednášanej žalovaným, zákonná sudkyňa žalovaného len poučila, že obsahom záverečnej reči má byť zhrnutie vykonaného dokazovania, keďže žalovaný už bol v konaní vypočutý. Zákonná sudkyňa v priebehu prednesu záverečnej reči žalovaného usmerňovala v tom, že predmetom konania nie je zľava, ku ktorej sa žalovaný vyjadroval. Keďže žalovaný sa vyjadroval k jeho osočovaniu zo strany žalobcu, zákonná sudkyňa usmernila žalovaného, že sa má sústrediť v záverečnej reči na vyhodnocovanie dokazovania. Potom ako žalovaný predniesol záverečnú reč,a zákonná sudkyňa túto zaprotokolovala, uviedla, že vzhľadom na ďalšie pojednávanie, nie je časový priestor na vyhlásenie a odôvodnenie rozsudku v danej veci, a preto pojednávanie odročila za účelom vyhlásenia rozsudku. Zo zvukového záznamu je nepochybné, že zákonná sudkyňa poskytla žalovanému rovnocenný priestor na uplatnenie jeho práva na prednesenie záverečnej reči, žiadnym spôsobom ho v jeho práve neobmedzovala a ani ho na jeho práve neukrátila. Vzhľadom na to, že pojednávanie dňa 15.02.2016 odročila za účelom vyhlásenia rozsudku, doručenie rozsudku priamo na tomto odročenom pojednávaní, na ktorom došlo k jeho vyhláseniu, bolo v súlade s ust. § 156 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ žalovaný namietal, že v zápisnici neboli uvedené jeho tvrdenia, mal možnosť využiť svoje právo požiadať o doplnenie zápisnice alebo podať námietku proti jej zneniu (§ 40 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosť, že zákonná sudkyňa nevykonala žalovaným navrhované dôkazy, sa týka výlučne procesného postupu sudcu v konaní, a nemôže preto zakladať zaujatosť sudcu. 15. S poukazom na uvedené možno uzavrieť, že v danom prípade nie je ani najmenší dôvod pochybovať o tom, že by zákonná sudkyňa voči žalovanému nepostupovala nezaujato, neutrálne, že by mu nepriznala rovnaké možnosti na uplatnenie všetkých práv, a že by vec objektívne - podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia - neposúdila so zreteľom na všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie. Právo žalovaného na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces bolo v celom rozsahu realizované, aj keď nie podľa jeho subjektívnych predstáv. 16. Keďže v prejednávanej veci odvolací súd nezistil z obsahu spisu ani zo zvukového záznamu priebehu pojednávania konaného dňa 15.02.2016 žiadne skutočnosti, ktoré by mohli zakladať odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne v predmetnej veci, je nedôvodná odvolacia námietka žalovaného, že v danej veci rozhodol vylúčený sudca (§ 365 ods. 1 písm. c) C.s.p.). 17. V preskúmavanej veci venoval súd prvej inštancie otázke vzniku nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy náležitú pozornosť, a to i s ohľadom na argumentáciu, na ktorej založil žalovaný svoju procesnú obranu v konaní, na jej posúdenie vykonal všetko potrebné dokazovanie, ktoré správne zameral na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci , jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka ( § 43a, § 631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1, § 644, § 451 ods. 2, § 457, § 563), ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy vedúce k priznaniu žalovaného nároku aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke, a zároveň sa dôsledne vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiace s predmetom konania. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov; spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie a napokon v odvolacom konaní neboli zistené; resp. žalovaným riadne uplatnené, také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 18. Žalovaný vo svojom odvolaní už len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 19. Na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje odvolací súd na niektoré podstatné právne významné sporné otázky z hľadiska námietok tvrdených žalovaným v rámci ním uplatňovaných odvolacích dôvodov. 20. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena je neúspech strany v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta strane, na ktorej spočíva podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). 21. V danej veci súd prvej inštancie správne posúdil a uplatnil zodpovednosť sporových strán za splnenie si procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia a jeho záver o neunesení dôkazného bremena žalovaným vo vzťahu k jeho tvrdeniam o vykonávaní prác pre žalobcu aj v dňoch 25. a 26. 05.2009, je správny. 22. I keď žalovaný vykonával pre žalobcu určité práce na jeho pozemku a žalobca mu zaplatil preddavok na odmenu za vykonanie prác, len na základe uvedeného nemožno vyvodiť, že by konkludentne došlo medzi stranami k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo. Obsah spisu neposkytuje dostatočný podklad ani pre záver, že medzi stranami došlo k platnej dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo v ústnej forme. Rovnako ako plnenie bez právneho dôvodu pri absencii uzavretia zmluvy o dielo, tak aj plnenie na základe neplatného právneho úkonu pri neplatnom uzatvorení zmluvy, zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nie je preto v prejednávanej veci podstatné, či došlo k uzatvoreniu neplatnej zmluvy o dielo alebo k situácii, kedy nebola medzi stranami uzatvorená žiadna zmluva. Súd prvej inštancie preto správne vysporiadal nárok žalobcu na vrátenie preddavku podľa zásad o bezdôvodnom obohatení a s náležitou starostlivosťou ustálil aj majetkový prospech, ktorý je žalovaný povinný žalobcovi vydať, vychádzajúc z rozdielu medzi sumou preddavku zaplateného žalobcom žalovanému na odmenu za vykonanie prác a cenou žalovaným skutočne vykonaných prác pre žalobcu. Bezpredmetná je argumentácia žalovaného, že sa žalobcovi preukázal živnostenským listom, že žalobca nemal pripomienky ani námietky k jeho práci. Obrana žalovaného, že žalobca odmietol podpísať ním predloženú zmluvu o dielo, zostala len v rovine jeho tvrdení, na podklade ktorých nebolo možné ustáliť obsah dohody relevantný z hľadiska náležitostí potrebných k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že disponoval návrhom zmluvy o dielo, ktorý žalobca odmietol podpísať, bol povinný jeho existenciu preukázať predložením ho v konaní. 23. Žiadnym relevantným dôkazom neboli podložené ani tvrdenia žalovaného o vykonaní prác v dvoch sporných dňoch, vykonávanie konkrétnych prác v týchto dňoch nepotvrdili ani svedkovia žalovaného, ktorí s ním mali tieto práce vykonávať. Tvrdenie žalovaného o vykonávaní prác na zarovnávaní kameňa dňa 25.05.2009 a jeho návrh na doplnenie dokazovania dokladom o kúpe kameňa na preukázanie, že na stavbe pracovali v sporných dňoch, považoval odvolací súd za novú skutočnosť a dôkaz, ktoré neboli riadne a včas uplatnené žalovaným do skončenia dokazovania na súde prvej inštancie a žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré si ich nemohol uplatniť na súde prvej inštancie. 24. Žalovaný nenáležite namietal hodnotenie vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie s poukazom na nepravdivosť výpovedí žalobcu a svedkyne p. B.. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie považoval za zistené niečo, čo sa v spise nenachádzalo, resp. že by opomenul niečo podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo, alebo že by v jeho úvahách existovali logické rozpory. Len odlišný názor žalovaného na hodnotenie vierohodnosti výpovedí, nie je, s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu, má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýval z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ( § 220 ods. 2 C.s.p.). 25. Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie sporových strán. Pri úvahe o tom, ktoré navrhované dôkazy vykoná, súd berie zreteľ, k preukázaniu ktorej konkrétnej skutkovej okolnosti je dôkaz navrhovaný. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. 26. V predmetnej veci súd prvej inštancie postupoval správne, keď neprihliadol na návrh žalovaného na doplnenie dokazovania dokladmi žalobcu o zakúpení materiálu na výstavbu za zľavy, ktoré mal žalovaný ako živnostník u predajcov. Rovnako ako žalovaným navrhované opätovné vypočutie svedkov, tak aj toto dokazovanie, považoval odvolací súd za nadbytočné, nakoľko žalovaný si relevantným spôsobom žiadny svoj nárok v tejto súvislosti v konaní neuplatnil. Na pojednávaní dňa 14.12.2015 konajúca sudkyňa poučila žalovaného, že v prípade vznesenia započítacej námietky je túto potrebné vyčísliť a preukázať listinnými dokladmi. Za stavu, keď žalovaný procesne účinným spôsobom nevzniesol v konaní námietku započítania si zľavy uplatňovanej žalobcom na nákup materiálu, o ktorú boli znížené jeho náklady na výstavbu, proti nároku žalobcu na vrátenie preddavku, nemožno súdu prvej inštancie vytknúť žiadne pochybenie, keď na tvrdenia žalovaného týkajúce sa zníženia nákladov žalobcu na základe zľavy a na ním navrhované dôkazy na ich preukázanie, neprihliadol. Súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať sa ani opodstatnenosťou obviňovania žalovaného z krádeže náradia. 27. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalovaného už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení relevantnosti argumentácie žalovaného, na ktorej zotrval aj v odvolacom konaní, vydal svoje rozhodnutie v súlade so zákonnou úpravou . 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi , ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).