Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/78/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610209996 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1610209996.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v spore žalobkyne: Q. X., T. XXX, zastúpenej JUDr. Alojz Baránik, advokát s.r.o., Mateja Bela 8, Bratislava, proti žalovanému: R. A., Kostolište 359, zastúpenému advokátkou JUDr. Evou Krchňavou, Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica, o zaplatenie 1.893,05 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4C/15/2011-190, zo dňa 5.8.2015 a proti uzneseniu toho istého súdu č.k. 4C/15/2011-205, zo dňa 2.11.2015, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že zamieta žalobu na zaplatenie 1.893,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.893,05 eura od 26.6.2010 do zaplatenia. II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania. III. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.893,05 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.893,05 eura od 26.6.2010 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu zamietol; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 995,35 eura. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou 6.12.2010 súdu domáhala zaplatenia 1.893,05 eura s príslušenstvom na tom základe, že 17.5.2008 ako kupujúca uzavrela so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluva na kúpu skútra L. I. T. M.-X T. Y., L. Q., L. Č. R. *. XXXQMJ za Q. A. XX.XXX,- Sk, ktorú uhradila v hotovosti v deň uzavretia zmluvy a v rovnaký deň predmet kúpy prevzala. Žalovaný pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (pod obchodným menom R. A.-D.-R. E., S.: XX XXX XXX); žalobkyňa kúpila skúter pre osobnú potrebu, preto došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, a to kúpnej zmluvy o predaji tovaru v obchode podľa § 612 a nasl. Občianskeho zákonníka. Už krátko po uzavretí kúpnej zmluvy sa na predmete kúpy vyskytla vada - uvoľnenie prednej vidlice, pričom táto vada sa opakovala a vyskytli sa aj ďalšie vady. Vady u žalovaného riadne uplatnila, a to nasledovne: 13.8.2008 sa vyskytla vada povolenie prednej vidlice, 30.8.2008 uplatnená reklamácia - predná vidlica sa stále uvoľňuje a ďalšie reklamované vady uvedené v reklamačnom protokole zo dňa 30.8.2008. Žalovaný odovzdal žalobkyni skúter 27.9.2008, t.j. doba vybavenia reklamácie bola 28 dní. Žalobkyňa 29.9.2008 opäť odovzdala žalovanému skúter s opakujúcou sa vadou - uvoľnenie prednej vidlice a reklamovala ďalšie vady podľa reklamačného protokolu. Žalovaný nevyhotovil žalobkyni nový reklamačný protokol, ale k predchádzajúcemu protokolu len pricvakol papierik s rukou napísanými vadami. Žalobkyňa listom zo dňa 3.12.2008 oznámila žalovanému, že na predmete kúpy sa vyskytla tretí krát tá istá vada a zároveň, že sa vyskytli aj ďalšie vady a z týchto dôvodov odstúpila od kúpnej zmluvy. Žalovaný jej oznámil, že 10.12.2008 jej reklamáciu zaevidoval a ďalšie informácie poskytne písomne po doriešení reklamácie. Žalobkyňa reagovala listom zo dňa 15.12.2008 a trvala na odstúpení od zmluvy, poukázala tiež na prekročenie zákonom stanovenej doby na vybavenie reklamácie. Žalovaný listom zo dňa 1.1.2009 žalobkyni oznámil, že jej reklamáciu zamieta, pričom sa odvolal na názor svojho dodávateľa, že neboli splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy, pretože servisnú prehliadku, pri ktorej bola prvýkrát zistená vada (uvoľnenie prednej vidlice) nepovažoval za reklamáciu; podľa žalovaného sa vada neopakovala 3x. Žalobkyňa poukázala na § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustálenú judikatúru (napr. R 22/1983), podľa ktorých sa pre vznik nároku na odstúpenie od zmluvy vyžaduje, aby sa vyskytla tá istá vada po jej aspoň dvoch predchádzajúcich opravách vykonaných v záručnej dobe, čo bolo splnené. Zo zákona ani ustálenej judikatúry nevyplýva požiadavka, aby rovnaká vada bola pred tretím výskytom dvakrát reklamovaná, zákon požaduje len to, aby sa vyskytla po oprave. V liste zo dňa 3.12.2008 žalobkyňa vytkla tiež žalovanému, že nemôže vec užívať pre väčší počet vád a žalovaný sa týmto vôbec nezaoberal, ani prekročením doby reklamácie. Žalovaný trval na tom, že s odstúpením od zmluvy nesúhlasí a oznámil žalobkyni, že ak si skúter neprevezme, bude jej účtovať stojné, preto si žalobkyňa skúter 10.1.2009 prevzala. Tú istú vadu, uvoľnenie prednej vidlice, opätovne reklamovala 12.6.2010. Žalovaný predmet kúpy prevzal (12.6.2010) a vystavil preberací protokol. Žalobkyňa listom zo dňa 23.5.2010 od zmluvy odstúpila z dôvodu, že na predmete kúpy sa opätovne vyskytla tá istá vada. Žalovaný listom zo dňa 6.8.2010 oznámil, že reklamáciu zamieta. Žalobkyňa listom zo dňa 16.8.2010, doručeným žalovanému 17.8.2010 oznámila, že na odstúpení od zmluvy trvá. Žalovaný listom zo dňa 13.9.2010 žalobkyni oznámil, že s odstúpením od zmluvy nesúhlasí z dôvodu, že odstúpenie od zmluvy eviduje až od dátumu 25.6.2010 a že vzhľadom na to, že skúter bol zakúpený 17.5.2008, považoval odstúpenie od zmluvy za doručené až po uplynutí záručnej doby. Žalobkyňa s týmto nesúhlasila, uviedla že 30.8.2008 bola uplatnená reklamácia, žalovaný odovzdal žalobkyni skúter 27.9.2008, t.j. doba vybavenia reklamácie bola 28 dní; 29.9.2008 opätovne uplatnila reklamáciu: žalovaný odovzdal žalobkyni skúter 10.1.2009, t.j. doba vybavenia reklamácie bola 103 dní. S poukazom na znenie § 627 Občianskeho zákonníka nemohla záručná doba skončiť skôr ako 25.9.2010 (17.5.2010 + 28 + 103 dní), a teda žalobkyňa odstúpila od zmluvy v záručnej dobe. Odstúpením od zmluvy zmluva zanikla od počiatku a zmluvné strany si boli povinné vrátiť navzájom poskytnuté plnenia. Predmetný skúter sa nachádza u žalovaného. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal za nesporné, že strany 17.5.2008 uzatvorili spotrebiteľskú kúpnu zmluvu, predmetom kúpy bol skúter L. I. T. M.-X s príslušenstvom za Q. A. XX.XXX,- Sk a žalobkyňa ako kupujúca zaplatila kúpnu cenu v deň uzavretia zmluvy, keď predmet kúpy tiež prevzala. Právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako spotrebiteľskú kúpnu zmluvu o predaji tovaru v obchode; žalobkyňa bola v čase uzavretia zmluvy v postavení spotrebiteľa, žalovaný ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom R. A.-D.-R. E., S.: XXXXXXXX, bol v postavení dodávateľa. Bol názoru, že predmetná spotrebiteľská zmluva je regulovaná okrem ustanovení Občianskeho zákonníka osobitnou právnou úpravou, a to zákonom č. 634/1992 Z.z., na čo nemá vplyv ani okolnosť, že žalovaný v priebehu konania k 9.8.2011 ukončil podnikateľskú činnosť, nakoľko fyzická osoba zodpovedá v celom rozsahu za záväzky vzniknuté pri súkromnom podnikaní. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa u žalovaného uplatnila 30.8.2008 vady predmetu kúpy, a to opätovné povolenie prednej vidlice (o čom svedčí záznam v reklamačnom protokole s textom „predná vidlica sa stále uvoľňuje“, teda z textácie je zrejmé, že táto vada bola žalobkyňou už uplatnená) a ďalšie vady (motocykel nedrží stopu, uchytenie výfuku, vymeniť novú sedanku, vibrácia motora pri 65 km/h). Text bol spísaný žalovaným na jeho predtlači. Predmet kúpy po oprave žalobkyňa prevzala 27.9.2008, t.j. oprava trvala 28 dní. Nemal za preukázané, že by žalovaný vyzval žalobkyňu na prevzatie veci po oprave už 22.9.2008 a teda doba opravy bola 23 dní. Žalobkyňa 29.9.2008 opäť uplatnila vady a odovzdala predmet kúpy žalovanému s tým, že okrem uvoľnenia prednej vidlice reklamovala aj ďalšie vady; z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že žalovaný nevyhotovil riadny záznam o uplatnených vadách, ani uplatnenom nároku z vád; nepreukázal odstránenie vád v zákonnej lehote, ani ním tvrdenú skutočnosť, že žalobkyňa bola v omeškaní s prevzatím veci po oprave. 4. Za podstatné považoval zodpovedať otázku, ktorá ostala medzi stranami sporná, či si žalobkyňa 29.9.2008 uplatnila právo na bezplatné odstránenie vád a až následne nárok z vád zmenila (ako tvrdí žalovaný), alebo od zmluvy odstúpila ústne a odovzdala vec žalovanému (ako tvrdí žalobkyňa). Nakoľko žiadna zo strán pravdivosť svojho tvrdenia nepreukázala, vychádzal z obsahu písomností, z ktorých mu vyplynul rozpor ohľadom uplatneného nároku. Poukázal na to, že žalobkyňa v liste zo dňa 3.12.2008 uvádza, že pri poslednej reklamácii „nahlásila odstúpenie od zmluvy“, žalovaný v nedatovanej odpovedi nenamieta túto skutočnosť, až následne v konaní tvrdil, že požadovala opravu vady. Toto tvrdenie žalovaného nepovažoval za preukázané, hoci sám žalovaný spisoval rukou uplatnenie vád. Z uvedeného dôvodu považoval za nesporné odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 3.12.2008, ktoré ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, bolo žalovanému doručené 10.12.2008; z textu písomnosti mu vyplynulo, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy 29.9.2008 („nahlásila odstúpenie od zmluvy“), pričom žalovaný nepreukázal opak, teda že žiadala vidlicu opraviť, hoci sám (resp. v zastúpení) spisoval záznam o uplatnení vady na papierik. 5. Nestotožnil sa s námietkou žalovaného, že predmet kúpy bol z dôvodu vady vidlice opravený len dva krát, nakoľko záznam o servisnej prehliadke nie je možné považovať za uplatnenie vady; z výpovede žalobkyne a svedka Y. X., a napokon aj svedkyne A., ktoré žalovaný nerozporoval vyvodil, že pri odovzdaní skútra k servisnej prehliadke 13.8.2008 žalobkyňa u žalovaného uplatnila vadu oznámením uvoľnenia vidlice, ktorá aj podľa protokolu zo servisnej prehliadky bola odstránená, na rozdiel od ďalších úkonov bezodplatne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj uplatnenie vady pri servisnej prehliadke, je nutné považovať za oznámenie vád predávajúcemu. Považoval za šikanózne žiadať, aby spotrebiteľ, ktorý odovzdal predmet kúpy na servisnú kontrolu a uviedol predávajúcemu do protokolu vadu, ktorú žiada popri servisnej kontrole odstrániť, mal byť následne viazaný povinnosťou duplicitne výskyt vady a nárok na odstránenie písomne oznámiť samostatným právnym úkonom. Stotožnil sa s právnym názorom žalobkyne, že i v prípade, ak by výskyt vady zistil predávajúci sám bez toho, aby ju osobitne kupujúci uplatnil, zo zákona ani z ustálenej judikatúry nevyplýva požiadavka, aby rovnaká vada bola pred tretím výskytom dvakrát reklamovaná; zákon požaduje len to, aby sa opakovane vyskytla po oprave. Súčasne poukázal na to, že medzi stranami boli uskutočňované počas trvania zmluvného vzťahu až do odstúpenia od zmluvy všetky úkony neformálne (ústnou formou) a žalovaným samotným bol vždy spísaný o ich obsahu záznam v rôznej forme (v servisnom zázname, reklamačnom protokole, neformálne rukou na kúsku papiera); pokiaľ teda žalovaný namieta perfektnosť takýchto úkonov, prípadné vady záznamu prejavu vôle sám spôsobil a preto ich nemožno hodnotiť na ťarchu kupujúcej ako spotrebiteľa. 6. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že vo všetkých prípadoch uplatnenia vady vidlice išlo o opakovanú vadu predmetu kúpy, ktorá bránila žalobkyni vec riadne užívať, v dôsledku opakovane vyskytujúcej sa vady uvoľňovania vidlice. Dôvodil, že táto vada sa na predmete kúpy v záručnej dobe vyskytla po oprave opakovane dva razy, žalobkyňa bola vylúčená z užívania veci, rovnako ako pre väčší počet odstrániteľných vád predanej veci uplatnených žalobkyňou. Konštatoval, že vady s takými následkami podľa ustálenej judikatúry treba klásť na roveň s vadami neodstrániteľnými, pričom o opätovné vyskytnutie sa vady po oprave možno hovoriť, keď sa rovnaká vada, ktorá bola v záručnej dobe najmenej dva krát odstraňovaná vyskytne opätovne (R 2/1978). 7. Nestotožnil sa s obranou žalovaného, že uvoľňovanie vidlice nie je vadou, ale prirodzenou vlastnosťou motocykla. Podporne poukázal na čl. III. Metodického pokynu MDVRR SR č. 73/2011, stanovujúceho kontrolné úkony vykonávané pri technických kontrolách vozidiel v staniciach technickej kontroly (STK) v Slovenskej republike, ktorý upravuje o.i. predpísané podmienky prednej nápravy (vidlice) jednostopového vozidla a podľa ktorého na žiadnej z konštrukčných častí prednej nápravy jednostopového vozidla nesmú byť poškodenia, ktoré by mohli narušiť pevnosť niektorého jej dielu alebo nápravy ako celku, všetky skrutkové spoje musia byť bezpečne dotiahnuté, pričom pri kontrole sa prehliadkou overí stav prednej vidlice; za chybu sa považuje uvoľnenie alebo nedostatočné zaistenie spojov. Ozrejmil, že pokiaľ je stav prednej vidlice skúmaný pri technických kontrolách vozidiel v staniciach technickej kontroly s podmienkou bezpečného dotiahnutia všetkých skrutkových spojov a uvoľnenie vidlice je stavom nevyhovujúcim, je bezpochyby v spojení so zisteným prejavom tejto vady (motocykel nedrží stopu, vada sa prejavovala pri používaní prednej brzdy), uvoľnenie vidlice motocykla, vadou. Zdôraznil, že opakované uvoľňovanie vidlice tiež samotný žalovaný nesporne za vadu považoval, rovnako tak jeho dodávateľ, keď táto vada bola bezplatne žalobkyni opakovane odstránená opravou (podľa listinných dôkazov postupne dotiahnutím, zaistením matky vidlice, inštalovaním brzdy matice, výmenou kola a ložiska). Mal za to, že s ohľadom na charakter vady táto bránila žalobkyni riadnemu užívaniu a skonštatoval, že záver o tom, či zistené prejavy vady bránia alebo nebránia riadnemu užívaniu predanej veci nie je znaleckou otázkou, ale právnym posúdením zistených skutočností, ktoré prislúcha výlučne súdu, pritom toto posúdenie vychádza predovšetkým z účelu, ktorému vec slúži (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28 Cdo 171/2008), napr. reklamované vady motorového vozidla znamenajúce porušenie niektorého ustanovenia prepisu o pozemných komunikáciách, ako sú vady bŕzd, kmitanie kolies a pod. je potrebné vždy považovať za vady brániace riadnemu užívaniu veci (R 22/1983). S ohľadom na uvedené uzavrel, že prejavovanie vady tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, že motocykel z dôvodu uvoľnenia vidlice nedržal stopu, predná vidlica motocykla bola uvoľnená a ťukala, je možné jednoznačne vyhodnotiť ako vadu, ktorá bráni riadnemu užívaniu veci. Poukázal na to, že taktiež žalovaný pred súdom uviedol, že uplatnenú vadu odstraňoval. 8. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že zákonné podmienky pre odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobkyňou zo dňa 3.12.2008 boli naplnené, a to už opätovným výskytom vady uvoľňovania prednej vidlice po oprave, pre ktoré nemohla žalobkyňa vec riadne užívať, ktoré je samo o sebe kvalifikovaným dôvodom pre odstúpenie od zmluvy, a napokon nevybavením reklamácie žalobkyne uplatnenej 29.9.2008 v lehote 30 dní s poukazom na § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., keď vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Objasnil, že po uplynutí tejto lehoty má kupujúci rovnaké práva, ako keby išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť, t.j. právo od zmluvy odstúpiť alebo právo na výmenu výrobku za nový výrobok. Nakoľko žalovaný vybavil reklamáciu žalobkyne až 10.1.2009, t.j. po uplynutí 30 dňovej lehoty, žalobkyni dňom 30.10.2008 vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy z dôvodu nedodržania lehoty na vybavenie reklamácie, ktoré uplatnila listom zo dňa 15.12.2008. 9. Vo vzťahu k posúdeniu včasnosti vybavenia reklamácie zo dňa 29.9.2008 vychádzal z vyhodnotenia listinných dôkazov predložených stranami vo vzájomnej súvislosti: v písomnosti žalovaného - nedatovanej odpovede na list žalobkyne (Žiadosť o vybavenie reklamácie, odstúpenie od kúpno- predajnej zmluvy zo dňa 3.12.2008), poukázal na to, že žalovaný uvádza, že reklamáciu zo dňa 10.12.2008 postúpil dodávateľovi a žiada žalobkyňu o trpezlivosť, ďalšie informácie žalobkyňa obdrží písomne po doriešení spôsobu ukončenia reklamácie; zároveň uvádza, že žalobkyňa si neprevzala skúter a preto jej bude od 20.11.2008 účtovať stojné. Z preberacieho protokolu datovaného 10.1.2009 zistil, že v predtlači je uvedený text: prevzatie skútra po rozhodnutí zamietnutia odstúpenia od zmluvy, prílohou je písomnosť dodávateľa „Vybavenie reklamácie“ adresovaná žalovanému datovaná už 20.10.2008. Súd prvej inštancie však nemal preukázané, že žalovaný sám vo vzťahu k žalobkyni ako dodávateľ vybavil reklamáciu v zákonnej lehote. Naopak, z písomnosti žalovaného datovanej až 1.1.2009 mu vyplynulo, že vyjadrenie dodávateľa zo dňa 16.12.2008 a zamietavé stanovisko k reklamácii a odstúpeniu od zmluvy žalovaný doručoval žalobkyni až najskôr 1.1.2009, signované prevzatie je datované až 10.1.2009. S ohľadom na časovú postupnosť písomnosti dospel k záveru, že žalovaný nevybavil reklamáciu žalobkyne v zákonnej lehote 30 dní. 10. V nadväznosti na vyhodnotenie odstúpenia od zmluvy žalobkyňou zo dňa 3.12.2008 ako platného právneho úkonu, ktorým prišlo k zániku zmluvného vzťahu, nepovažoval súd prvej inštancie za potrebné z dôvodu nadbytočnosti zaoberať sa ďalšími úkonmi smerujúcimi k zrušeniu zmluvy. Za podstatné považoval posúdenie otázky, či zrušovací prejav vôle kupujúceho zo dňa 3.12.2008 bol podľa § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodný. Nakoľko dospel k záveru o jeho platnosti a dôvodnosti, považoval za nutné skonštatovať, že k zrušeniu kúpnej zmluvy došlo dňom, kedy prejav vôle kupujúceho o odstúpení od zmluvy došiel predávajúcemu (R 17/1976-1). Bol názoru, že zrušená kúpna zmluva už nemôže nadobudnúť účinnosť. Od svojho zrušujúceho prejavu vôle môže kupujúci jednostranne odstúpiť len do tej doby, kým dôjde tento prejav predávajúcemu. Na zrušenie kúpnej zmluvy nie je potrebný súhlas predávajúceho ani rozhodnutie súdu. V nadväznosti na uvedené, prevzatie veci opätovne po odstúpení od zmluvy žalobkyňou a opätovné odstúpenie od zmluvy 23.6.2010 vyhodnotil za irelevantné. Zdôraznil, že žalobkyňa neuskutočnila žiadny právny úkon, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že na odstúpení od zmluvy netrvá, a aj keby tomu tak bolo, zrušená kúpna zmluva už nemôže nadobudnúť účinnosť a jej zánikom zaniká aj zodpovednosť predávajúceho za ďalšie vady. Poznamenal, že by nebolo vylúčené uzavretie dohody o urovnaní o sporných právach so zrušenej zmluvy alebo uzavretie novej zmluvy, ktorej predmetom by mohla byť už použitá vec so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú (§ 619 ods. 1 a § 620 ods. 2 Občiansky zákonník), avšak uzatvorenie pokonávky ani takejto novej zmluvy s jej podstatnými náležitosťami strany netvrdili, a teda ani nepreukazovali. Napokon po zrušení zmluvy preto kupujúci nemôže voči predávajúcemu uplatňovať žiadne ďalšie práva zo zodpovednosti za vady. Aj z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie neposudzoval platnosť ďalšieho odstúpenia od zmluvy zo dňa 23.6.2010, keďže už 10.12.2008 zanikol zmluvný vzťah účastníkov doručením odstúpenia od zmluvy zo dňa 3.12.2008. 11. Súd prvej inštancie s ohľadom na uvedené vyvodil, že účinné uplatnenie práva na zrušenie zmluvy o predaji tovaru v obchode má za následok zánik právneho vzťahu medzi predávajúcim a kupujúcim z uzavretej zmluvy a jeho účinky nastali doručením tohto jednostranného právneho úkonu žalovanému. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc); týmto dňom zaniká vlastnícke právo kupujúceho k veci nadobudnutej na základe zrušenej zmluvy a môže dôjsť k vyporiadaniu vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy. S poukazom na § 457 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy, obsahom ktorého je povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, teda na jednej strane povinnosť žalobkyne vrátiť žalovanému predmet kúpy a na druhej strane povinnosť žalovaného vrátiť kúpnu cenu, keď na základe uzavretej zmluvy si účastníci poskytli plnenia navzájom a plnenia aj prijali. Mal za zrejmé, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalobkyňa splnila túto povinnosť a predmet kúpy je v dispozícii žalovaného, preto žalobe v zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 52 ods. 3, ods. 4, § 588, § 612, § 616 veta prvá, § 620 ods. 1, § 621 veta prvá, § 622 ods. 1, § 623 ods. 1, § 627 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.893,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.893,05 eura od 26.6.2010 do zaplatenia, bez uloženia povinnosti zodpovedajúcej synalagmatickému záväzku vrátiť predmet kúpy žalovanému, ktorý vyplýva z § 457 Občianskeho zákonníka. 12. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že v prípade uplatneného príslušenstva je žaloba dôvodná len v časti, keďže žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy a vyzvala žalovaného na vrátenie kúpnej ceny z titulu zrušenej zmluvy 3.12.2008, ktorá písomnosť bola žalovanému preukázateľne doručená 10.12.2008 (čo vyplýva z jeho odpovede, ako aj z podaného odporu), do omeškania s vrátením kúpnej ceny sa dostal minimálne 11.12.2008; výška úroku z omeškania podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. predstavovala sadzbu 5 % ročne (dvojnásobok diskontnej sadzby NBS ku dňu vzniku omeškania). Súd prvej inštancie priznal žalobkyni úrok z omeškania v prípustnej výške stanovenej právnym predpisom a žalobu vo zvyšku (4 % ročne zo sumy 1.893,05 eura od 26.6.2010 do zaplatenia) zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, ods. 3 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní neúspech len v nepatrnej časti príslušenstva, priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania. 13. Proti zaväzujúcej časti rozsudku a proti výroku o trovách konania podal žalovaný odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) je výčitka adresovaná súdu prvej inštancie, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a konanie má vadu, ktorá nezohľadňuje synalagmatický záväzok žalobkyne. Nesprávne skutkové zistenia spočívajú v tom, že ak si žalobkyňa 29.9.2008 u žalovaného uplatnila bezplatné odstránenie vád motocykla, nemohla svoj nárok následne jednostranne zmeniť na nárok na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Na podporu svojich tvrdení poukázal na písomné doklady, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, konkrétne čl. II. bod 4. vyjadrenia žalobkyne zo dňa 6.3.2013 k odporu žalovaného, z obsahu ktorého vyplýva, že samotná žalobkyňa uvádza, že 29.9.2008 si uplatnila u žalovaného nárok na bezplatné odstránenie vád; ani slovkom sa nezmieňuje o tom, že by tohto dňa od kúpnej zmluvy ústne odstúpila; naopak, podľa jej vlastného vyjadrenia najskôr uplatnila jeden nárok z vád, a to bezplatné odstránenie týchto vád a až následne listom zo dňa 3.12.2008, teda po tom, ako boli vady motocykla bezplatne a riadne odstránené na základe ňou skoršie uplatneného nároku na bezplatnú opravu vád, odstúpila od kúpnej zmluvy. Upriamil pozornosť na reklamačný protokol zo dňa 29.9.2008, kde žalobkyňa na spodnej strane reklamačného protokolu pripojila svoj podpis, pričom medzi stranami nebolo sporné, že v tom čase už bol k reklamačnému protokolu pripevnený rukou písaný záznam o tom, čo žalobkyňa od žalovaného požaduje. Bol názoru, že z rukou písaného záznamu jednoznačne vyplýva, že v tento deň si žalobkyňa uplatnila u žalovaného bezplatné odstránenie vád, ktoré neboli odstránené prvou opravou motocykla na základe jej reklamácie zo dňa 30.8.2008. Považoval za nepochybné, keď pod bodom 4 rukou písaného záznamu je uvedené: „Vymeniť - novú sedánku“ a žalobkyňa, ktorá takýto záznam svojím podpisom potvrdila, že 29.9.2008 neurobila nepochybne nič iné ako to, že si uplatnila bezplatné odstránenia vád motocykla. Bol názoru, že reklamáciu žalobkyne zo dňa 29.9.2008 je potrebné považovať za reklamáciu zle vykonanej opravy vád motocykla, ktoré sa na motocykli vyskytli už pred reklamáciou zo dňa 30.8.2008 a to vzhľadom na skutočnosť, že len dva dni pred reklamáciou 29.9.2008 (dňa 27.9.2008) si žalobkyňa vyzdvihla motocykel po oprave vád, 29.9.2008 nebol vypracovaný nový reklamačný protokol, ale bol použitý protokol pôvodný, ku ktorému bol pripojený len rukou písaný záznam; z takéhoto postupu žalovaného vyplýva, že sa jednalo zo strany žalobkyne o reklamáciu nedostatočne vykonanej opravy, ktorá bola zo strany dodávateľa motocykla, spoločnosti L. A. spol. s r. o., pôvodne na základe reklamácie zo dňa 30.8.2008 uskutočnená pre žalobkyňu neuspokojivo. 14. Nesúhlasil s úvahou súdu prvej inštancie, že nedodržal 30-dňovú lehotu na odstránenie vád motocykla, keď žalobkyňa si motocykel po vykonaní opravy vyzdvihla až 10.1.2009. Poukázal na list spoločnosti L. A. spol. s r. o. zo dňa 20.10.2008, že motocykel bol po vykonaní riadnej opravy privezený do predajne žalovaného 22.10.2008 (na spodnej strane listu rukou uvedený záznam: „Dovezené do predajne 22.10.2008“). Z vyjadrenia, ktoré bolo obsahom podaného odporu (str. 3 odporu, druhý odsek) mu vyplynulo, že žalobkyňu vyzýval na prevzatie opraveného motocykla z jeho predajne už 22.10.2008, ako aj z jeho dátumom neoznačeného listu, na ktorom je v spodnej časti rukou uvedené: „ODOSLANÉ 10.12.2008“, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Zdôraznil, že skutočnosti uvádzané v odpore ohľadne opakovaných výziev žalovaného, aby si žalobkyňa prišla opravený motocykel do predajne žalovaného prevziať, neboli žalobkyňou nikdy vyvrátené, či popreté; žalovaný ich teda oprávnene považoval za nesporné. Vyčítal súdu prvej inštancie, že na ťarchu žalovaného vyhodnotil, že žalobkyňa si bez jeho zavinenia pre motocykel prišla do predajne až 10.1.2009, teda nie hneď po tom, ako ju žalovaný na jeho prevzatie 22.10.2008 vyzval. Vykonanie opravy motocykla po reklamácii zo dňa 29.9.2008 tak trvalo 23 dní a žalovaný neporušil zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu na vybavenie reklamácie, na základe čoho by žalobkyňa mala právo na odstúpenie od zmluvy. 15. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že odstúpením od zmluvy 3.12.2008 došlo k zrušeniu zmluvy. Namietal, že žalobkyňa aj žalovaný považovali odstúpenie zo dňa 3.12.2008 za zrušené konkludentnou dohodou sporových strán, čo vyplýva z konania samotnej žalobkyne, ktorá si motocykel 10.1.2009 prevzala; taktiež zo samotného žalobného návrhu, keď si žalobkyňa uplatnila nárok na úrok z omeškania s vrátením kúpnej ceny až od 26.6.2010, t.j. odo dňa nasledujúceho po tom, ako bolo žalovanému doručené odstúpenie žalobkyne od kúpnej zmluvy datované 23.6.2010. Poukázal na to, že motocykel bol od 10.1.2009 do 12.6.2010 - takmer jeden a pol roka - v držbe a užívaní žalobkyne bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom domáhala vrátenia kúpnej ceny a snažila sa o vrátenie motocykla žalovanému z dôvodu, že kúpna zmluva bola odstúpením zo dňa 3.12.2008 zrušená. Oponoval, že prevzatie motocykla 10.1.2009 žalobkyňou od žalovaného je potrebné vyhodnotiť ako dohodu sporových strán o zrušení nároku z vád tovaru, uplatneného žalobkyňou listom zo dňa 3.12.2008 v podobe odstúpenia od zmluvy. Vychádzal z toho, že napriek v konaní prednášaným tvrdeniam žalobkyne, bol motocykel po vykonaní riadnej opravy u dodávateľa, spoločnosti L. A. spol. s r. o., v bezvadnom stave a žalobkyňa uznala, že nemala oprávnenie od kúpnej zmluvy odstúpiť. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuskutočnila žiadny právny úkon, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že netrvá na odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 3.12.2008; prvým takýmto úkonom zo strany žalobkyne bolo splnenie (i keď oneskorené) jej povinnosti po vykonanej oprave motocykel od žalovaného prevziať (10.1.2010); ďalším právnym úkonom bolo nepochybne odstúpenie od kúpnej zmluvy 23.6.2010. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý za platné odstúpenie od kúpnej zmluvy mal odstúpenie zo dňa 3.12.2008 žalovaný považoval za prekvapivé; o takomto uvažovaní súdu a vyhodnotení tohto odstúpenia ako odstúpenia platného sa obe sporové strany dozvedeli až s ústneho odôvodnenia rozhodnutia na pojednávaní. 16. Namietal, že ak súd prvej inštancie považoval zmluvu za zrušenú z dôvodu odstúpenia žalobkyne, bolo potrebné v rozhodnutí súdu zaviazať nielen žalovaného na vrátenie kúpnej ceny, ale aj žalobkyňu na vydanie všetkého, čo podľa zmluvy dostala. Nepopieral, že motocykel ako taký sa nachádza v predajni žalovaného; avšak technický preukaz k motocyklu, bez ktorého nie je možné s motocyklom právne nakladať ani ho prevádzkovať a tiež náhradný štartovací kľúč, ktoré veci sú príslušenstvom motocyklu, sa nachádzajú v dispozícii žalobkyne. Zdôraznil, že táto skutočnosť vyplýva jednak z písomného dôkazu nachádzajúceho sa v súdnom spise - preberací protokol č. 20101206-1 zo dňa 12.6.2010, kde manželka žalovaného v poznámke poznačila, že žalobkyni bol odovzdaný technický preukaz motocykla, ako aj z výpovede svedkyne T. A. na pojednávaní konanom 23.2.2015, ktorá uviedla (str. 5 zápisnice, odsek 1): „Motocykel sme prevzali do servisu 12.6. a dohodli sme sa, že 18.6.2010 si prídu pre neho. Ešte chcem k veci uviesť, že si zobrali zároveň technický preukaz motocykla, pretože mali kupujúceho na motocykel.“ Potvrdzuje to aj obsah samotného odporu voči platobnému rozkazu podaného žalovaným. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak má vadu, keď v ňom nie je zohľadnená synalagmatičnosť záväzku žalobkyne vydať všetko, čo jej bolo podľa kúpnej zmluvy poskytnuté. 17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považovala za účelové a nepravdivé, o čom svedčí jeho neustále menenie verzií procesnej obrany v konaní, kedy svoje počiatočné tvrdenie, že odstránenie prvej vady skútra 13.8.2008 nepovažoval za záručnú opravu, keďže malo ísť len o servisný úkon, následne zmenil tak, že reklamáciu žalobkyne zo dňa 29.9.2008 považuje len za reklamáciu zle vykonanej opravy vád motocykla; túto obranu žalovaného vymedzenú v odvolaní považuje za nové skutočnosti, na ktoré by odvolací súd nemal prihliadať; nesúhlasila s tým, že reklamáciu zo dňa 29.9.2008 možno považovať za reklamáciu zle vykonanej opravy vád motocykla, pretože predmetom záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania nebolo vykonanie opráv motocykla, ale kúpa motocykla. Žalovaný tak zásadne nesie zodpovednosť, že predmet kúpy - motocykel (a nie služba - oprava) je pri prevzatí bez vád, pričom táto zodpovednosť žalovaného sa vzťahuje aj na vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Zo zákona ako aj z ustálenej judikatúry pre platné odstúpenie od zmluvy plynie požiadavka opakovaného výskytu vady po oprave, čo v danom prípade naplnené bolo. Považovala za irelevantné, či sa vada vyskytne opätovne po oprave v dôsledku chybnej opravy alebo nie, vždy je podstatná len existencia opakovanej vady ako takej. Za správny považovala záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nevybavil reklamáciu žalobkyne uplatnenú 29.9.2008 v lehote 30 dní s poukazom na § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. a tvrdenia žalovaného, že po 22.10.2008 informoval žalobkyňu o oprave motocykla a opakovane ju vyzýval na jeho prevzatie, a teda že doba vybavenia reklamácie bola 23 dní, považovala za účelové, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. 18. Za správny považovala žalobkyňa záver súdu prvej inštancie o platnom odstúpení od zmluvy 3.12.2008, ktorým došlo k zániku kúpnej zmluvy, pričom k tomuto zániku došlo dňom, kedy prejav vôle žalobkyne o odstúpení od zmluvy došiel žalovanému, teda 10.12.2008. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila od počiatku (s účinkami ex tunc), pričom od svojho prejavu vôle odstúpiť od kúpnej zmluvy (3.12.2008) neodstúpila, s tým, že tak mohla spraviť len do 10.12.2008; jej následné prevzatie motocykla je právne irelevantné. Nesúhlasila s tvrdením, že napadnutý rozsudok je prekvapivý; v konaní opakovane tvrdila, že od kúpnej zmluvy prvýkrát odstúpila 29.9.2008, kedy žalovanému ústne oznámila, že vzhľadom na opakovaný výskyt (celkovo 3 krát) tej istej vady a vzhľadom na väčší počet vád od zmluvy odstupuje. 19. Za dôvodnú žalobkyňa nepovažovala námietkou žalovaného o obsahovej nedostatočnosti výroku rozsudku, pretože v ňom súd nezohľadnil synalagmatický záväzok žalobkyne vydať všetko, čo jej bolo podľa kúpnej zmluvy poskytnuté. Uviedla, že žalovaný pripustil, že motocykel sa nachádza v jeho predajni; z vykonaného dokazovania však malo vyplynúť, že technický preukaz a náhradný štartovací kľúč, ktoré by mali tvoriť príslušenstvo motocykla sa v súčasnosti nachádzajú v jej dispozícii. Bola názoru, že technický preukaz nie je príslušenstvo motocykla; toto tvrdenie podporila odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2007, sp. zn. 21 Cdo 694/2006, v zmysle ktorého, technický preukaz cestného motorového vozidla je potrebné považovať za súčasť vozidla, ku ktorému bol vystavený. Z ohľadom na uvedené vyvodila, že súčasť hlavnej veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle slova, a teda ani spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Hlavná vec (v tomto prípade motocykel) i jej súčasť (v tomto prípade technický preukaz) tak tvoria jedinú vec, čiže celok, ktorý je v dôsledku toho aj podrobený jednotnému právnemu režimu. Výrok súdneho rozhodnutia, ktorý sa týka hlavnej veci sa tak dotýka aj súčasti hlavnej veci (t.j. technického preukazu). Dôvodila, že nakoľko medzi stranami je nesporné, že motocykel ako hlavná vec je v súčasnej dobe v dispozícii žalovaného, povinnosť žalobkyne vrátiť predmet plnenia ako hlavnú vec (čo žalobkyňa splnila) sa vzťahuje aj na všetky súčasti hlavnej veci bez toho, aby súd nadbytočne vo výroku rozsudku takouto povinnosťou žalobkyňu samostatne zaväzoval. Mala za to, že uvedené platí obdobne aj vo vzťahu k náhradnému štartovaciemu kľúču k motocyklu, pričom v danom prípade ide o príslušenstvo motocykla ako veci hlavnej, pričom všeobecne platí, že príslušenstvo veci hlavnej priamo zo zákona patrí vlastníkovi hlavnej veci; zrušením kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania sa obnovil pôvodný stav, čiže dňom zrušenia kúpnej zmluvy zaniklo aj vlastnícke právo žalobkyni k motocyklu a tým aj k jeho príslušenstvu. Právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa zásadne týkajú aj jej príslušenstva, pretože obdobne ako pri súčasti veci aj jej príslušenstvo zdieľa právny osud hlavnej veci. Z uvedeného dôvodu považovala opätovne za nadbytočné, aby ju súd samostatným výrokom zaviazal povinnosťou vrátiť žalovanému aj príslušenstvo veci. Zdôraznila, že technický preukaz od motocykla má vo svojej dispozícii približne od roku 2008, teda približne od obdobia, kedy prevzala motocykel od žalovaného pri uzavretí kúpnej zmluvy 17.5.2008; vráteniu technického preukazu a náhradného štartovacieho kľúča žalovanému sa nikdy nebránila. 20. Žalovaný v stanovisku na vyjadrenie žalobkyne zotrval na argumentácii obsiahnutej v odvolaní a vo vzťahu k synalagmatickému záväzku žalobkyne akcentoval, že pre posúdenie otázky komplexnosti výroku súdneho rozhodnutia je irelevantné, či bude technický preukaz k motocyklu definovaný ako jeho príslušenstvo, alebo ako jeho súčasť, a či bude náhradný štartovací kľúč exaktne definovaný ako príslušenstvo veci hlavnej. Považoval za nepochybné, že súd prvej inštancie vo výroku rozsudku, v ktorom zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni kúpnu cenu motocykla opomenul aplikovať ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka a zaviazať žalobkyňu na vydanie všetkého, čo podľa zmluvy dostala, t.j. aj na vydanie všetkých súčastí a príslušenstva motocykla, ktoré sa v čase vyhlásenia rozsudku preukázateľne nachádzali v dispozícii žalobkyne. 21. Žalobkyňa vo vyjadrení k stanovisku žalovaného zopakovala podstatnú časť svojej skoršej argumentácie a k absencii vyjadrenia synalagmatického záväzku uviedla, že pokiaľ ide o technický preukaz k motocyklu a tiež o jeho náhradný štartovací kľúč, ktoré sa v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie nachádzali v jej dispozícii, tieto sa márne pokúsila žalovanému 24.1.2016 vrátiť, avšak bezvýsledne, pretože žalovaný ich odmietol prevziať, čo svojim podpisom potvrdil aj svedok R. J.. Opätovne zdôraznila, že sa nikdy vráteniu technického preukazu a náhradného štartovacieho kľúča nebránila. 22. O odvolaní žalovaného proti napadnutému rozsudku odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súdu zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.9.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 24. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 25. Žalovaný v podanom odvolaní (okrem iného) namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nerešpektuje synalagmatický záväzok, ktorý vyplýva účastníkom z neplatnej alebo zrušenej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Uvedená odvolacia námietka je v plnej miere opodstatnená, nakoľko pokiaľ žalobkyňou navrhovaný žalobný petit neobsahuje synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka, je potrebné žalobu už len z tohto dôvodu (bez ďalšieho) zamietnuť. Synalagmatický záväzok vyplýva priamo zo zákona; jeho obsahom je vzájomná povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal; vzájomná viazanosť plnenia preto musí byť vyjadrená aj v petite žaloby; ak to tak nie, nemôže súd žalobe vyhovieť (R 26/1975, R 1/1979). Uvedené závery vyplývajú zo stabilizovanej súdnej praxe ako aj právnej teórie a sú podporené rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR (uznesenie sp. zn. I. ÚS 119/2014, zo dňa 19.3.2014). Hodno konštatovať, že pochybnosti o povahe záväzku vyplývajúceho z § 457 Občianskeho zákonníka napokon nemala ani samotná žalobkyňa. 26. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd poznamenáva, že plnenie z neplatného alebo zrušeného právneho úkonu je v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, pre ktoré zákon stanovuje v § 457 Občianskeho zákonníka osobitnú úpravu reštitučnej povinnosti; jedná sa o spôsob vzájomného vyrovnania ako aj rozsah vzájomných plnení v prípade, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená. V prípade vrátenia plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka však nejde o prípad, v ktorom by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami, ako predpokladá ustanovenie § 216 ods. 2 C.s.p. (§ 153 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ktoré súdu umožňuje prekročenie návrhu strán, ale o zákonom danú podmienenosť nárokov zmluvných strán, ktorú treba zohľadniť pri rozhodovaní o ich právach a povinnostiach. 27. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy sa uplatní medzi účastníkmi zrušenej (neplatnej) zmluvy v prípade, že na základe obojstranne zaväzujúcej zmluvy si obidve strany plnili. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je kúpna zmluva, kde sú práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené; rovnako tak sú podmienené ich nároky na vrátenie už poskytnutých plnení. Obidve strany sú zároveň povinným i oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Žaloba na vrátenie kúpnej ceny zo zrušenej (neplatnej) zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona povinnosti vrátiť druhej strane to, čo získala za kúpnu cenu, ktorej vrátenia sa domáha. Ak ide o vrátenie vzájomných plnení zo zrušenej kúpnej zmluvy, z ktorých jedno je plnenie nepeňažné, je potrebné formuláciou výroku zaistiť vzájomnú viazanosť plnenia (napr. slovami „žalovaný je povinný zaplatiť ... oproti vydaniu“ ... alebo „ ... oproti povinnosti ...“). 28. V predmetnej veci bola medzi stranami uzavretá kúpna zmluva, teda obe zmluvné strany sú zároveň povinným i oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením podľa zrušenej zmluvy. Pokiaľ si strany plnili podľa zrušenej kúpnej zmluvy (žalovaný odovzdal žalobkyni predmet kúpy a žalobkyňa zaplatila kúpnu cenu), zrušením zmluvy vznikol medzi nimi zo zákona synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka; obe strany boli povinné toto vzájomné plnenie vrátiť (t.j. žalobkyňa bola povinná vrátiť žalovanému predmet kúpy a žalovaný bol povinný vrátiť žalobkyni zaplatenú kúpnu cenu). Pretože práva a povinnosti každého z účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy sú vzájomne podmienené platí, že uplatnenie a uspokojenie práva jednej strany na vrátenie plnenia z takejto zmluvy je viazané na uspokojenie obdobného práva druhej strany; inak povedané, povinnosť jedného subjektu plniť (vrátiť prijaté plnenie) je viazaná na tú istú povinnosť subjektu druhého. Vrátenia plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy bez vyjadrenia podmienenosti tohto plnenia v žalobnom petite nárokom druhej strany, je každá jej strana oprávnená domáhať sa od strany druhej len vtedy, ak by sama nebola povinná vrátiť plnenie, teda len vtedy, ak by podľa zrušenej alebo neplatnej zmluvy plnila výlučne ona alebo, ak by v priebehu konania svoju povinnosť vrátiť strane druhej sama svoje plnenie splnila. 29. Pre posúdenie obsahu záväzku vyplývajúceho stranám z § 457 Občianskeho zákonníka je podstatný obsah samotnej zrušenej (neplatnej) zmluvy. V prípade kúpnej zmluvy vzniká z kúpnej zmluvy predávajúcemu povinnosť predmet kúpy odovzdať kupujúcemu a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu (§ 588 Občianskeho zákonníka). Na strane jednej je teda plnením zo zmluvy odovzdanie veci, na strane druhej zaplatenie kúpnej ceny. 30. Hodno podčiarknuť, že rozsah záväzku spočívajúci v odovzdaní veci však nespočíva iba v odovzdaní veci hlavnej, ale aj jej príslušenstva, ktoré bolo v zmluve dohodnuté príp. súčasti veci, ktorá sa stáva predmetom záväzku spolu s vecou hlavnou bez toho, aby to bolo medzi účastníkmi výslovne dohodnuté. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, že predmetom zmluvy je motorové vozidlo, záväzok predávajúceho spočíva v odovzdaní motorového vozidla ako veci hlavnej a súčasne v odovzdaní dohodnutého príslušenstva veci a jej súčastí (t.j. aj technického preukazu, či iných dokladov, ktoré sú nevyhnutne potrebné k tomu, aby sa vec mohla riadne užívať). Ak by totiž žalovaný ako predávajúci svoj záväzok voči žalobkyni ako kupujúcej nesplnil riadne a neodovzdal by žalobkyni celý predmet plnenia (vec hlavnú spolu s jej príslušenstvom a súčasťami), nevznikol by ani žalobkyni záväzok zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. 31. V nadväznosti na povahu a charakter vecí, ktoré má žalobkyňa vo svojej dispozícii odvolací súd nerozporuje názor žalobkyne podporený súdnou praxou, že technický preukaz motorového vozidla je súčasťou veci hlavnej, t.j. súčasťou motorového vozidla, ku ktorému bol vydaný; avšak súčasne platí, že technický preukaz je verejná listina, ktorá nemá vlastnú úžitkovú hodnotu a bez ktorého nemôže prevádzkovateľ vozidlo na pozemných komunikáciách prevádzkovať (§ 39 ods. 1 zákona č. 106/2008 Z.z., predtým § 21 ods. 2 písm. g) zákona č. 725/2004 Z.z.). Bez technického preukazu ako súčasti motorového vozidla, ku ktorému je vydaný, nemôže hlavná vec (motorové vozidlo) plniť funkciu, na ktorú je určená. Vo vzťahu k obsahu legálnej definícii súčasti veci podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka (je ňou všetko, čo k nej podľa jej povahy prináleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila) ide o tzv. funkčné znehodnotenie veci. Odvolací súd akceptuje aj názor žalobkyne, že náhradný štartovací kľúč tvorí príslušenstvo motorového vozidla podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka (príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali). 32. Neobstojí však argumentácia žalobkyne, že v prípade ak sa hlavná vec nachádza u žalovaného, došlo k splneniu jej záväzku vyplývajúceho z § 457 Občianskeho zákonníka a je nadbytočné v žalobnom petite vyjadriť vzájomnú podmienenosť plnenia, pretože veci, ktoré sa nachádzajú v dispozícii žalobkyne majú povahu príslušenstva, či súčasti veci hlavnej a zdieľajú právny osud veci hlavnej, resp. že vec hlavná a jej súčasť tvoria jedinú vec, čiže celok, ktorý je v dôsledku toho podrobený jednotnému právnemu režimu a výrok súdneho rozhodnutia, ktorý sa týka hlavnej veci sa dotýka aj jej príslušenstva. 33. S ohľadom na uvedené potom odvolací súd uzatvára, že na požiadavke vrátiť všetko čo zo zrušenej zmluvy žalobkyňa získala, nič nemení skutočnosť, akú povahu alebo charakter majú veci, ktoré sú predmetom zostávajúceho plnenia; podstatný je rozsah záväzku, ktorý žalobkyni vyplýva zo zrušenej zmluvy, a ktorý sa bezo zvyšku týka všetkého, čo bolo žalobkyni žalovaným v súvislosti s plnením záväzku vyplývajúceho zo zrušenej zmluvy plnené. Bez právnej relevancie sú tvrdenia žalobkyne o nadbytočnosti vyjadriť v žalobnom petite vzájomnú podmienenosť plnenia s odôvodnením, že výrok súdneho rozhodnutia týkajúci sa hlavnej veci sa dotýka aj jej príslušenstva, keď v žalobnom petite absentuje akýkoľvek výrok vyjadrujúci vzájomnú podmienenosť plnenia. 34. Svoje pochybenie si zrejme uvedomila aj samotná žalobkyňa, ktorá v priebehu odvolacieho konania splnenie záväzku deklarovala predložením preberacieho protokolu s tým, že sa márne pokúsila žalovanému vrátiť zostávajúce plnenie, ktoré žalovaný odmietol prijať. Hodno však podotknúť, že žalovaný je v procesne opačnom postavení ako žalobkyňa, v priebehu konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní popieral platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy. Bolo preto logické očakávať, že sa žalovaný nebude cítiť viazaný povinnosťou prevziať od žalobkyne ponúknuté plnenie, keď naopak žalovaný (v opačnom postavení) vyzýval žalobkyňu na prevzatie motocykla, ktorý mu odovzdala 12.6.2010 v súvislosti s uplatnením reklamovanej vady a jej odstránením. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že žalovaný už v podanom odpore namietal, že technický preukaz a náhradné štartovacie kľúče od motocykla sa nachádzajú v dispozícii žalobkyne. Nemožno prehliadnuť ani to, že žalobkyňa, napriek opakovanému deklarovaniu, že sa vráteniu technického preukazu a náhradného kľúča nebráni, bola v priebehu celého konania na súde prvej inštancie (od roku 2010) nečinná, predmetné veci žalovanému nevrátila, ani procesne relevantným spôsobom (návrhom na zmenu žalobného petitu) na procesnú obranu žalovaného nereagovala. Až v odvolacom konaní (potom ako súd prvej inštancie žalobe vyhovel) prejavila aktivitu smerujúcu k splneniu svojho záväzku. Ponúknutím plnenia žalovanému v odvolacom konaní však nenastali účinky splnenia záväzku. Odmietnutím riadne ponúknutého plnenia alebo neposkytnutím súčinnosti potrebnej na splnenie dlhu sa totižto veriteľ dostáva do omeškania (§ 522 Občianskeho zákonníka); k splneniu záväzku však nedochádza. V prípade, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok, pretože veriteľ je v omeškaní, dlžník sa zbaví svojho záväzku - účinky splnenia záväzku nastávajú len vtedy, ak predmet záväzku dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku (§ 568 Občianskeho zákonníka). Nakoľko v prejednávanej veci nemožno konštatovať, že žalobkyňa splnila svoj záväzok vyplývajúci z § 457 Občianskeho zákonníka (vrátila žalovanému celý predmet plnenia) a žalobkyňou navrhovaný žalobný petit, ktorým je súd viazaný, nevyjadruje vzájomnú podmienenosť plnenia, žalobu žalobkyne bolo potrebné zamietnuť. 35. Osobitne sa žiada zdôrazniť, že požiadavka jednej zmluvnej strany, aby jej druhou zmluvnou stranou bolo vrátené plnenie, ktoré jej poskytla podľa zrušenej zmluvy, môže uspieť len vtedy, ak žiadateľ už sám splnil svoj záväzok alebo ak je žiadateľom navonok deklarovaná pripravenosť vrátiť to, čo na základe takejto zmluvy obdržal on sám; ak ide o žalobu, musí sa tento záväzok (navonok deklarovaná pripravenosť vrátiť to, čo na základe takejto zmluvy obdržal on sám) premietnuť do znenia žalobného petitu a to z dôvodu požiadavky kladenej na vykonateľnosť súdnych rozhodnutí a zabezpečenie vymožiteľnosti judikovaného práva. Bolo prioritne vecou žalobkyne a jej procesnej ostražitosti, aby pre dosiahnutie procesného úspechu v spore žalobný petit formulovala tak, aby zodpovedal požiadavke vyplývajúcej z § 457 Občianskeho zákonníka, resp. aby svoj záväzok splnila v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovení hmotného práva. 36. V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská, odvolací súd považoval žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní vzťahujúce sa k námietke nesplnenia záväzku žalobkyne vyplývajúceho z § 457 Občianskeho zákonníka za dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu zamietol, pretože len samotná okolnosť, že žalobný petit nerešpektoval synalagmatický záväzok účastníkov zrušenej zmluvy vyplývajúci z § 457 Občianskeho zákonníka bola dôvodom na zamietnutie žaloby (bez potreby zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu v podanom odvolaní). 37. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 38. Žalovaný zároveň napadol odvolaním aj uznesenie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Malacky vedený v Štátnej pokladnici súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 113,50 eura. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb., súd jej v prevyšujúcej časti vyhovel, preto zaplatí podľa výsledku konania súdny poplatok z návrhu 113,50 eura žalovaný, ktorý v predmetnom konaní nebol oslobodený od súdneho poplatku. 39. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania predčasne, nakoľko proti rozsudku vo veci samej podal odvolanie a rozsudok, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel nenadobudol právoplatnosť. 40. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 41. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 42. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania možno konštatovať, že dôvody, pre ktoré bolo napadnuté rozhodnutie vydané zanikli, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil 43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).