Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/168/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614210267 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1614210267.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: JUNGERS, spol. s r.o., so sídlom Bernolákova 89, 902 01 Pezinok, IČO: 36 728 136, zast.: JUDr. Helena Čerešňová, advokátka, Horné predmestie 216/16, 900 21 Svätý Jur proti žalovanému: A. F., Ľ.. T. XX, XXX XX O., L.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Juraj Gábriš, advokát, Koceľova 17, 821 08 Bratislava o zaplatenie sumy 14.244 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/294/2015-191 zo dňa 09.01.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/294/2015-191 zo dňa 09.01.2017, p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.244 eur s úrokom z omeškania - vo výške 9 % ročne zo sumy 918,43 eur od 24.09.2010 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1.142,40 eur od 24.09.2010 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 366,17 eur od 13.10.2010 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 999,42 eur od 27.10.2010 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 2.007,03 eur od 10.11.2010 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 368,96 eur od 14.11.2010 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 414,20 eur od 26.11.2010 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 351,71 eur od 05.01.2011 do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 461,30 eur od 20.02.2011 do zaplatenia, - vo výške 9,25 % ročne zo sumy 315,56 eur od 04.05.2011 do zaplatenia, - vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.016,05 eur od 05.05.2011 do zaplatenia, - vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.166,29 eur od 17.05.2011 do zaplatenia, - vo výške 9,50 % ročne zo sumy 343,61 eur od 15.07.2011 do zaplatenia, - vo výške 9,50 % ročne zo sumy 466,50 eur od 11.09.2011 do zaplatenia, - vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.088,01 eur od 13.09.2011 do zaplatenia, - vo výške 9,50 % ročne zo sumy 281,28 eur od 20.10.2011 do zaplatenia, - vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.397,08 eur od 01.08.2012 do zaplatenia, - vo výške 8,75 % ročne zo sumy 140 eur od 01.08.2012 do zaplatenia, a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 14.244 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzavreli ústnou formou kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca ako predávajúci dodal žalovanému tovar vyúčtovaný faktúrami: č. 100063 zo dňa 16.09.2010 splatnú 23.09.2010 na sumu 918,43 eur, č. 100065 zo dňa 16.09.2010 splatnú 23.09.2010 na sumu 1.142,40 eur, č. 100076 zo dňa 05.10.2010 splatnú 12.10.2010 na sumu 366,17 eur, č. 100079 zo dňa 19.10.2010 splatnú 26.10.2010 na sumu 999,42 eur, č. 100080 zo dňa 02.11.2010 splatnú 09.11.2010 na sumu 2.007,03 eur, č. 100084 zo dňa 06.11.2010 splatnú 13.11.2010 na sumu 368,96 eur, č. 100087 zo dňa 18.11.2010 splatnú 25.11.2010 na sumu 414,20 eur, č. 100096 zo dňa 28.12.2010 splatnú 04.01.2011 na sumu 351,71 eur, č. 100008 zo dňa 12.02.2011 splatnú 19.02.2011 na sumu 461,30 eur, č. 100026 zo dňa 26.04.2011 splatnú 03.05.2011 na sumu 315,56 eur, č. 100028 zo dňa 27.04.2011 splatnú 04.05.2011 na sumu 1.016,05 eur, č. 100031 zo dňa 09.05.2011 splatnú 16.05.2011 na sumu 2.166,29 eur, č. 100049 zo dňa 07.07.2011 splatnú 14.07.2011 na sumu 343,61 eur, č. 100064 zo dňa 03.09.2011 splatnú 10.09.2011 na sumu 466,50 eur, č. 100065 zo dňa 05.09.2011 splatnú 12.09.2011 na sumu 1.088,01 eur, č. 100073 zo dňa 12.10.2011 splatnú 19.10.2011 na sumu 281,28 eur, č. 100035 zo dňa 24.07.2012 splatnú 31.07.2012 na sumu 1.397,08 eur, č. 100036 zo dňa 24.07.2012 splatnú 31.07.2012 na sumu 140 eur, pričom žalovaný uvedené faktúry nezaplatil. Žalobca si popri nároku na istinu uplatnil aj úrok z omeškania a náhradu trov konania. 3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 04.03.2015, č.k. 18Rob/225/2014-37, uviedol, že žalobca a žalovaný sa v septembri 2013 dohodli, že dlžnú sumu 14.244 eur z titulu žalovaných faktúr vzájomne započítajú na inštalačný materiál, ktorý po likvidácie predajne žalovaného zostal v sklade v predajni v Malackách. Žalobca tak prevzal od žalovaného inštalačný materiál v celkovej výške 24.405,81 eur postupnými výdajkami č. V07363 zo dňa 10.09.2013 na celkovú čiastku 10.555,32 eur, č. V07363 zo dňa 14.09.2013 na celkovú čiastku 2.399,44 eur, č. V07363 zo dňa 16.09.2013 na celkovú čiastku 7.969,39 eur, č. V07363 zo dňa 16.09.2013 na celkovú čiastku 3.481,66 eur. Žalovaný uviedol, že nakoľko je pohľadávka žalovaného vyššia ako pohľadávka žalobcu, na nariadenom pojednávaní zváži uplatnenie svojho práva vzájomným protinávrhom. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že údajné započítanie hodnoty tovaru proti pohľadávke žalobcu nezodpovedá skutočnosti a žalovanému umožnil uloženie tovaru vo svojom sklade s tým, že tovar bude slúžiť ako zábezpeka žalobcovej pohľadávky. Zároveň žalobca poprel existenciu dohody strán o zaplatení pohľadávky žalobcu samotným uložením tovaru žalovaného v sklade žalobcu a poukázal na skutočnosť, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu 37.170,99 eur a len z dôvodu možnosti námietky premlčania si časť nároku vo výške 22.926,99 eur žalobca neuplatnil. Žalovaný vyčíslil údajne dodaný tovar sám bez dohody so žalobcom, na sumu 24.405,81 eur. Vzhľadom na to, že tovar bol žalobcovi odovzdaný titulom zábezpeky, žalobca nebol povinný prijať vec ako zábezpeku do sumy vyššej než dve tretiny odhadnej ceny, teda len 16.270,54 eur; táto suma by nepokrývala ani pohľadávku žalobcu, ktorej splatnosť je skoršia. Žalobca tiež neuznal rozpis tovaru uvedený vo výdajkách, keď žalobcovi nikdy výdajky neboli predložené. 4. Súd prvej inštancie poukázal na § 580 Občianskeho zákonníka, § 358 a § 359 Obchodného zákonníka, § 147 ods. 1, 2 a § 124 ods.2 CSP a uviedol, že dňa 28.12.2016 doručil žalovaný súdu podanie označené „o zaplatenie 14.244 eur s príslušenstvom, vzájomná žaloba, kompenzačná námietka“ datované dňa 27.12.2016, ktoré súd vyhodnotil ako vzájomnú žalobu podľa § 147 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu, že žalovaný sa domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 24.405,81 eur titulom prevzatého inštalačného materiálu, teda aby mu bolo súdom prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca. Uznesením č.k. 10Cb/294/2015-177 zo dňa 28.12.2016 vylúčil súd vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 24.405,81 eur na samostatné konanie, nakoľko dospel k záveru, že spoločné konanie o vzájomných nárokoch nebude v záujme procesnej ekonómie, keď nároky nevykazujú žiadnu skutkovú súvislosť, nakoľko skutočnosť, že sa materiál žalovaného nachádza v sklade žalobcu nezakladá sám o sebe skutkovú súvislosť s uplatneným nárokom žalobcu z titulu neuhradenej kúpnej ceny za tovar. 5. Súd prvej inštancie ďalej s poukazom na § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, § 447, § 448 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 151 ods. 1, 2 CSP a vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu boli uzavreté kúpne zmluvy podľa § 409 Obchodného zákonníka, na základe ktorých žalobca ako predávajúci dodal žalovanému tovar, ktorého kúpnu cenu vyúčtoval faktúrami č. 100063 zo dňa 16.09.2010 splatnej 23.09.2010 na sumu 918,43 eur, č. 100065 zo dňa 16.09.2010 splatnej 23.09.2010 na sumu 1.142,40 eur, č. 100076 zo dňa 05.10.2010 splatnej 12.10.2010 na sumu 366,17 eur, č. 100079 zo dňa 19.10.2010 splatnej 26.10.2010 na sumu 999,42 eur, č. 100080 zo dňa 02.11.2010 splatnej 09.11.2010 na sumu 2.007,03 eur, č. 100084 zo dňa 06.11.2010 splatnej 13.11.2010 na sumu 368,96 eur, č. 100087 zo dňa 18.11.2010 splatnej 25.11.2010 na sumu 414,20 eur, č. 100096 zo dňa 28.12.2010 splatnej 04.01.2011 na sumu 351,71 eur, č. 100008 zo dňa 12.02.2011 splatnej 19.02.2011 na sumu 461,30 eur, č. 100026 zo dňa 26.04.2011 splatnej 03.05.2011 na sumu 315,56 eur, č. 100028 zo dňa 27.04.2011 splatnej 04.05.2011 na sumu 1.016,05 eur, č. 100031 zo dňa 09.05.2011 splatnej 16.05.2011 na sumu 2.166,29 eur, č. 100049 zo dňa 07.07.2011 splatnej 14.07.2011 na sumu 343,61 eur, č. 100064 zo dňa 03.09.2011 splatnej 10.09.2011 na sumu 466,50 eur, č. 100065 zo dňa 05.09.2011 splatnej 12.09.2011 na sumu 1.088,01 eur, č. 100073 zo dňa 12.10.2011 splatnej 19.10.2011 na sumu 281,28 eur, č. 100035 zo dňa 24.07.2012 splatnej 31.07.2012 na sumu 1.397,08 eur, č. 100036 zo dňa 24.07.2012 splatnej 31.07.2012 na sumu 140 eur. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že tovar žalovanému riadne dodal, tento tovar prevzal, nakoľko na faktúrach sa nachádzala pečiatka a podpis žalovaného, pričom obsah faktúr ani poskytnuté plnenie žalovaný nenamietal a nereklamoval, preto z nich súd vychádzal s poukazom na § 151 CSP. Žalovaný výlučne tvrdil, že neuznáva skutkový a právny základ nároku uplatneného žalobcom, nakoľko žalobcovi odovzdal tovar v hodnote 24.405,81 eur, pričom medzi stranami existovala dohoda, že dlžnú sumu 14.244 eur z titulu žalovaných faktúr vzájomne započítajú na inštalačný materiál, ktorý po likvidácie predajne žalovaného zostal v sklade v predajni v Malackách, avšak týmto protinárokom žalovaného uplatneným vzájomnou žalobou sa bude súd zaoberať v samostatnom konaní. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, pričom toto omeškanie trvá, žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej istiny, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr, je 1 % ročne (sadzba do 12.04.2011), úrok z omeškania predstavuje sadzbu 9 % ročne (1 % + 8 %), pri omeškaní od 13.04.2011 do 142.07.2011 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavuje 1,25 % ročne, úrok z omeškania predstavuje sadzbu 9,25 % ročne (1,25 % + 8 %), pri omeškaní od 13.07.2011 do 08.11.2011 sadzbu 1,5 % ročne, úrok z omeškania predstavuje sadzbu 9,50 % ročne (1,5 % + 8 %) a pri omeškaní od 11.07.2012 do 31.01.2013 sadzbu 0,75 % ročne, úrok z omeškania predstavuje sadzbu 8,75 % ročne (0,75 % + 8 %). Súd aplikoval právnu úpravu omeškania platnú do 01.02.2013, nakoľko záväzkový vzťah medzi stranami vznikol pred 01.02.2013. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ako ďalej žalovaný uviedol, na základe dohody z roku 2013 sa žalovaný so žalobcom dohodli, že dlžnú sumu 14.244,00 eur vzájomne započítajú za inštalačný materiál, ktorý pri likvidácii predajne žalovaného zostal na sklade v predajni v Malackách, na základe čoho prevzal žalobca od žalovaného inštalačný materiál v celkovej výške 24 405,81 eur postupnými výdajkami - dodacími listinami v počte 42 kusov. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca sa sústavne vyhýbal spoločnému stretnutiu, ktorým chcel žalovaný dosiahnuť mimosúdnu dohodu a poukázal na skutočnosť, že žalobca sa nezúčastnil ani jedného nariadeného pojednávania a nebol k veci vypočutý, keď vypočutá bola len jeho právna zástupkyňa, čím ale nebolo možné vykonať dôkazy tvrdené právnou zástupkyňou žalobcu, a to, že prevzatý inštalačný materiál bol zábezpekou za nesplatené faktúry a nie podľa tvrdenia žalovaného na základe vzájomnej dohody na započítanie. Neprítomnosť žalobcu tak mala podľa názoru žalovaného za následok skutočnosť, že súd na základe nevykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný si podaním zo dňa 27.12.2016 označeným ako „Vzájomná žaloba žalovaného (Kompenzačná námietka)“ uplatnil voči žalobcovi finančnú čiastku vo výške 24 405, 81 eur v zmysle § 147 ods. 1 a 2 CSP, pričom mal za to, že z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o vzájomnú žalobu žalovaného a nie o kompenzačnú námietku, ako mylne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, nakoľko oba záväzky spolu neoddeliteľne súvisia, čo vyplýva z predložených dôkazov. Tým, že súd prvej inštancie vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie bez možnosti odvolať sa podľa § 357 CSP, bude žalovaný nútený upraviť žalobný návrh ako aj petit žaloby a čakať na nariadené pojednávanie, čo má za následok neúmerné predĺženie celého konania. Záverom žalovaný konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k mylnému záveru z dôvodov nevykonania navrhovaných dôkazov, resp. nevypočutia žalobcu vo veci samej, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23.03.2017 uviedol, že žalovaný v odvolaní uviedol tie isté tvrdenia ako v podanom odpore z 26.05.2015 a tie isté, ktoré uvádzal počas celého súdneho konania, preto žalobca nepovažoval za potrebné svoje stanovisko k veci opakovať. Dodal však, že žalovaný svoju snahu o mimosúdne vyriešenie sporu nepodložil žiadnymi dôkazmi, naopak, žalobca vo svojom vyjadrení z 17.08.2015 podrobne popísal svoj aktívny prístup k mimosúdnemu riešeniu veci, svoje tvrdenia podložil písomnými dôkazmi a preukázal aj pasivitu žalovaného. Žalobca zdôraznil, že tvrdenia žalovaného týkajúce sa osobnej neúčasti žalobcu na pojednávaniach nemajú žiadny relevantný vzťah k meritu veci, nakoľko súdny spor je vedený práve preto, že nedošlo k vyriešeniu veci mimosúdnou cestou a v tejto súvislosti poukázal na § 178 ods. 1 CSP. Žalobca ďalej považoval postup súdu prvej inštancie za správny, keď tento vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie, pretože veci spolu skutkovo nesúvisia. Podstata právneho nároku žalobcu uplatňovaného v predmetnom súdnom konaní sa opiera o kúpnu zmluvu a dôvodom na podanie žaloby žalobcom bolo nezaplatenie kúpnej ceny, pričom žalobca svoje tvrdenia preukázal a žalovaný jeho tvrdenia nikdy nepoprel. Na druhej strane žalovaný podľa názoru žalobcu ani neuviedol právny titul, na základe ktorého požaduje zaplatenie sumy 24.405,81 eur, keď jeho skutkové tvrdenia sú absolútne odlišné od skutkového stavu tvrdeného v žalobe podanej žalobcom, t.j. veci skutkovo spolu nesúvisia a žalovaný nikdy svoje tvrdenia nepodložil žiadnym relevantný dôkazom. Žalobca preto považoval za nepochybné, že pokiaľ tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sú nesporné, a to s poukazom na § 151 ods. 1 CSP, tvrdenia žalovaného boli už vo vyjadrení žalobcu z 17.08.2015 popreté, a teda dokazovanie (procesná ekonomika) by bolo vzhľadom na stav vzájomnej žaloby finančne ako aj časovo nepomerne náročnejšie. Záverom žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. 8. Žalovaný v rámci svoje repliky zo dňa 07.07.2017 v súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný uvádza tie isté tvrdenia ako uvádzal v podanom odpore zo dňa 25.05.2016 uviedol, že iba poukazuje na skutočnosti, na ktoré prvoinštančný súd pri vydaní rozsudku neprihliadal, a preto ich žalovaný v odvolaní opätovne uviedol. K súdom nevykonanému dôkazu sa žalovaný vyjadril vo svojom odvolaní, keď pri posudzovaní jeho odvolania sa zjavne jedná o dôkaz patriaci do tohto konania a nie ako tvrdí žalobca, že je predmetom samostatného konania. Odvolanie sa týka rozsudku, v ktorom súd posudzoval aj tieto skutočnosti vcelku a jednotlivo, pričom odôvodnenie rozsudku sa týka aj tohto dôkazu. Žalovaný ďalej konštatoval, že argumentácia žalobcu s ustanovením § 178 CSP, ktorou sa pokúša obhájiť neprítomnosť žalobcu na pojednávaní, nemá oporu v zákone. Súd prvej inštancie návrhu žalovaného na vypočutie žalobcu nevyhovel a uspokojil sa len s prejavmi právneho zástupcu žalobcu, čo bolo v danom prípade nepostačujúce. Vzhľadom na dané pochybenie súdu prvej inštancie nebolo preto podľa názoru žalovaného možné vykonať dôkazy tvrdené žalobcovou právnou zástupkyňou, že prevzatý inštalačný materiál bol akousi zábezpekou za nesplatené faktúry a nie ako žalovaný tvrdí, že to bolo na základe vzájomnej dohody žalobcu a žalovaného na započítanie. Ako ďalej žalovaný uviedol, tvrdenia žalobcu, že veci týkajúce sa vzájomnej žaloby spolu skutkovo nesúvisia mu umožňuje skutočnosť, že nebol žalovaným navrhovaný vykonaný dôkaz výsluchu žalobcu, počas ktorého mal súd možnosť posúdiť daný stav a rozhodnúť so znalosťou veci opodstatnenosť nároku žalobcu. Práve nevykonaným dôkazom sa podľa žalovaného výrazne zhoršila procesná ekonomika tohto i nasledujúcich konaní. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že žalovaný ani neuviedol právny titul, na základe ktorého požaduje zaplatenie sumy 24 405,81 eur, žalovaný ozrejmil, že na nariadených pojednávaniach predložil súdu súbor výdajok, ktoré žiadal žalovaný doložiť do spisu; jednalo sa o výdajku č. V07363 zo dňa 10.09.2013 na celkovú čiastku 10.555,32 eur, výdajku č. V07364 zo dňa 14.09.203 na celkovú čiastku 2.399,44 eur, výdajku č. V07365 zo dňa 16.09.2013 na celkovú čiastku 7.969,39 eur, výdajku č. V07366 zo dňa 16.09.2013 na celkovú čiastku 3.481,66 eur, celkovo hodnota prevzatého inštalačného materiálu žalobcom: 24.405,81 eur. Žalovaný v celom rozsahu zotrval na svojom odvolaní zo dňa 27.02.2017. 9. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 01.07.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 12. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že súd prvej inštancie nerešpektoval skutočnosť, že pri podaní zo dňa 28.12.2016 sa jednalo o vzájomnú žalobu žalovaného, a nie o kompenzačnú námietku, keď uznesením 10Cb/294/2015-177 zo dňa 28.12.2016, teda v tom istom dni, ako žalovaný podal návrh na vzájomnú žalobu, vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 24.405,81 eur na samostatné konanie. 13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 18.09.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia 14.244 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar. Dňa 28.12.2016 doručil žalovaný súdu podanie zo dňa 27.12.2016 označené „o zaplatenie 14.244 Eur s príslušenstvom; vzájomná žaloba, kompenzačná námietka“, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 24.405,81 eur podľa § 147 CSP, a ktorú vylúčil na samostatné konanie uznesením č.k. 10Cb/294/2015-177 zo dňa 28.12.2016. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím dospel k správnemu právnemu záveru, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.244 eur s príslušenstvom spočívajúcom v nároku na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej istiny, pričom odvolací súd má za to, že žalovaný tak ako v prvoinštančom, ani v odvolacom štádiu konania nenamietal skutočnosť, že medzi stranami sporu boli uzavreté kúpne zmluvy podľa § 409 Obchodného zákonníka, na základe ktorých žalobca ako predávajúci dodal žalovanému tovar (rôzny inštalačný materiál), ktorého kúpnu cenu mu vyúčtoval faktúrami, na ktorých sa nachádzala pečiatka a podpis žalovaného, pričom ani obsah faktúr a poskytnuté plnenie žalovaný nenamietal. Žalovaný svoje odvolanie založil na námietke, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom, a to vydaním uznesenia č.k. 10Cb/294/2015-177 zo dňa 28.12.2016 vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie sumy 24.405,81 eur na samostatné konanie. Odvolací súd konštatuje, že takéto konanie prvoinštančného súdu nemôže byť predmetom prieskumu tohto odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu nebolo možné prihliadať na námietky žalovaného týkajúce sa jeho pohľadávok voči žalobcovi, pretože tieto skutočnosti budú predmetom samostatného konania o vylúčenej žalobe. 14. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že obsah odvolania žalovaného nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14.244 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).