Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/102/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010040 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1615010040.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr. Petra Štifta a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného I. K. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10.04.2017, sp. zn. 1T/17/2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. júna 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 10.04.2017 sp. zn. 1T/17/2015 bol obžalovaný I. K. uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: v priebehu mesiacov september až október roku 2011 na základe dohody so splnomocneným zástupcom poškodenej spol. O. I. s.r.o. demontoval lešenie zn. Q. modrej farby, v množstve 1250 m2, postavené pri bytovom dome na W. ul. v Q., ktoré mal premiestniť na určené miesto v meste V., pričom časť funkčného lešenia v množstve min. 291,6 m2 nepremiestnil na určené miesto a použil ho pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej spol. O. I. s.r.o. škodu vo výške najmenej 10.743,56 €. Za to bol obžalovanému I. K. uložený podľa §213 ods. 2, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť uhradiť poškodenej spoločnosti O., s.r.o., W. K. B. škodu v sume 10.743,56 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. okresný súd odkázal poškodenú spoločnosť O., s.r.o. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný proti všetkým jeho výrokom. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu nasledovné: - Obžalovaný odmieta, že by si prisvojil akúkoľvek časť jemu zvereného lešenia v úmysle spôsobiť poškodenému škodu, a teda že spáchal trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona. Celé trestné stíhanie proti obžalovanému vychádza z tvrdení poškodeného X. O., ktorému orgány činné v trestnom konaní aj súd bezvýhradne uverili, hoci jeho výpoveď obsahuje celý rad jednoznačne preukázaných neprávd. - Poškodený neustále tvrdí, že obžalovaný nevrátil kompletné lešenie o ploche 800m2. Podľa zoznamu chýbajúcich dielov lešenia, ktoré poškodený zostavil na základe inventúry skladu, mu ale chýbajú len diely postačujúce na postavenie maximálne 327,6 m2 kompletného lešenia. Tento rozpor sa nepodarilo nijako vysvetliť. Rovnako tvrdí, že obžalovaný nevrátil lešenie zo stavby v Malackách, hoci z ďalšej časti jeho výpovede je zrejmé, že chýbajúce lešenie zistil až pri inventúre skladu, kam bolo vrátené lešenie z V.. K odcudzeniu alebo zničeniu lešenia teda rovnako ako v Q. mohlo dôjsť aj v V., alebo v K., odkiaľ bolo lešenie do V. presunuté. - Podľa tvrdenia poškodeného je poškodený výhradným zástupcom spoločnosti Q., S.p.A. pre W. republiku a E. republiku a v W. republike a E. republike nemôže existovať lešenie značky Q., ktoré by nebolo ich, alebo ktoré by nešlo cez nich. Toto tvrdenie svedka-poškodeného má potvrdzovať aj fotokópia listiny v anglickom jazyku, ktorú poškodený založil do vyšetrovacieho spisu. Z úradného prekladu tejto listiny, vyplýva však len to, že spoločnosť Q., S.p.A. začala spolupracovať s poškodeným v roku 2009 a odvtedy priamo nefakturovala lešenársky materiál žiadnej inej slovenskej spoločnosti. To ale neznamená, že by nejaká iná slovenská spoločnosť nemohla nadobudnúť lešenie značky Q. nepriamo, cez iného dodávateľa. Touto možnosťou sa orgány činné v trestnom konaní ani súd nezaoberali a rovnako neskúmali ani pravosť a pravdivosť predmetnej listiny. Teda predpoklad súdu, že lešenie zaistené políciou musí patriť jedine poškodenému, nie je ničím podložený. O nesprávnosti tohto predpokladu napokon svedčí aj skutočnosť, že políciou zaistené lešenie obsahuje pri niektorých dieloch (napr. podlahy a diagonály) viac kusov, než poškodenému chýba. Minimálne tieto „prevyšujúce“ kusy teda nepochádzajú od poškodeného, ale od niekoho iného. Že sa lešenie značky Q. bežne predáva cez internet a nie cez poškodeného, obhajoba na pojednávaní preukázala. - Pokiaľ ide o výšku škody, obhajoba poukazuje na to, že ako jeden zo zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, vyšetrovací spis obsahuje fotokópie faktúr číslo XXX-OFCE zo dňa 13.04.2011, číslo 283-FCE zo dňa 28.04.2011 a číslo 459-FCE zo dňa 29.06.2011 vystavených spoločnosťou Q. S.p.A. za dodávku lešenie pre poškodeného. Tieto faktúry jednoznačne preukazujú, že poškodený nadobudol lešenie značky Q. za cenu výrazne nižšiu, než je cena, s ktorou uvažoval znalec v znaleckom posudku, uvedené cenové rozdiely vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o správnosti stanovenia výšky škody, a teda aj o správnosti výroku o vine. Okrem už uvedených pochybností o správnosti určenia výšky škody podľa znaleckého posudku je výrok o náhrade škody nesprávny aj z toho dôvodu, že súd absolútne nevzal do úvahy skutočnosť, že celé lešenie, za spreneveru ktorého obžalovaného odsúdil (291,6 m2), bolo v prípravnom konaní políciou zaistené a jeho časť už bola poškodenému vrátená (zápisnica o vrátení veci zo 07.03.2012). - Súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že trestné stíhanie bolo zamerané na to, aby došlo predovšetkým k objasneniu pôvodu, objemu, a hodnoty funkčného lešenia modrej farby značky Q., nájdeného pri dvoch obhliadkach na dvoch miestach v obci F.. Práve tieto dve zostavy nájdeného lešenia podľa súdu preukazujú nevrátenie obžalovanému zvereného lešenia poškodenému. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že predmetné lešenie, na základe ktorého súd ustálil minimálne množstvo sprenevereného lešenia a určil výšku škody, bolo zaistené pri dvoch obhliadkach miesta činu vykonaných dňa 22.02.2012 v obci Gajary. Takýto spôsob zaistenia veci dôležitej pre trestné konanie považuje obhajoba za nesprávny a nezákonný. Obhliadka nepatrí medzi zaisťovacie inštitúty podľa štvrtej hlavy prvej časti Trestného poriadku, ale v zmysle § 154 odsek 1 Trestného poriadku sa vykonáva, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, najmä ak by mohli byť zistené alebo zaistené akékoľvek stopy. Ak chcela polícia predmetné lešenie zaistiť pre účely trestného konania zákonným spôsobom a mala vedomosť, kde a u koho sa toto lešenie nachádza, mala požiadať o jeho vydanie podľa § 89 Trestného poriadku osobu, ktorá ho mala u seba, alebo ho mala tejto osobe podľa § 91 Trestného poriadku odňať. Keďže predmetné lešenie sa nachádzalo v prevádzke stavebnín, resp. na dvore rodinného domu, do úvahy prichádzalo aj jeho zaistenie v rámci domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov a pozemkov. Záverom obhajca uviedol, že vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, je toho názoru, že vina obžalovaného I. K. nebola dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, a aj s poukazom na zásadu in dubio pro reo Krajskému súdu v Bratislave navrhol aby na podklade tohto odvolania v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil ním napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky spisovej značky 1T/17/2015 z 10.04.2017 a aby v súlade s ustanovením § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovaného I. K. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodí. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že okresný súd vo veci rozhodol na základe podstatných chýb konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, napadnuté rozhodnutie je založené na nedostatočných zisteniach, okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a preto vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 326 ods. 1 Tr. por., o odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí môže urobiť rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo 3, § 318, § 320 ods. 1, § 321 ods. 1 alebo 2, ak je zrejmé, že chybu konania nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí. Podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby. Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby napadnutých výrokov rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd teda uzatvára, že až po takto vykonanom a doplnenom dokazovaní a jeho vyhodnotení môže súd pristúpiť k hodnoteniu, či bolo dokazovanie vykonané zákonným spôsobom, následne, vyhodnotiť dokazovanie a ustáliť, či došlo k naplneniu či nenaplneniu zákonných znakov žalovaného trestného činu obžalovaným a k prípadnému rozhodnutiu o škode za splnenia zákonných podmienok. Je nepopierateľné, že okresný súd v uvedenej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na viacero rozporov v dokazovaní, avšak napriek tomu bolo jeho rozhodnutie z hore uvedených dôvodov predčasné, pretože doposiaľ vykonané dokazovanie tieto rozpory neodstránilo do takej miery, aby bola reťaz dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného ucelená do takej miery, aby bolo možné bez pochyby ustáliť skutkový stav tak, ako ho ustáli prvostupňový súd. Pokiaľ ide o výrok o vine a právnej kvalifikácii, okresný súd v prvom rade konštatoval, že v roku 2010, resp. 2011 začal poškodený spolupracovať s obžalovaným v oblasti stavebníctva. Spolupráca sa mala týkať aj zateplenia bytového domu na Skuteckého ulici v Q.. V tomto prípade sa poškodený dohodol s P. W., že práce súvisiace so zateplením uvedeného objektu bude zastrešovať P. W., s ktorým bola podpísaná aj nájomná zmluva, na základe ktorej došlo k dodaniu 1.250 m2 lešenia Q. na túto stavbu. Súčasne došlo k dohode medzi poškodeným a obžalovaným, že práve obžalovaný zabezpečí montáž a demontáž predmetného lešenia na bytovke na W. ulici v Q. a jeho následné vrátenie. J. bolo postavené, až pokiaľ nedošlo k zatepleniu bytovky, pričom stavba trvala od leta 2011 do septembra, resp. októbra 2011, kedy časť lešenia bola odvezená do V. na inú stavbu poškodeného. Dňa 22. februára 2012 sa na dvoch miestach uskutočnila obhliadka miesta činu, v rámci ktorých boli na J. ulici, v W. u W. zistené a zaistené lešenárske diely modrej farby, zn. Q.. Podstatou dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo to, či lešenie z bytovky na W. ulici v Q. bolo po skončení zateplenia bytovky celé odvezené do V. poškodenému, resp. či obžalovaný zariadil vrátenie celého lešenia do dispozície poškodeného v zmysle dohodnutých podmienok, a ak kompletné lešenie vrátené nebolo, čo sa s ním dialo následne a v nadväznosti na to, či lešenie, ktoré obžalovaný zmluvne predal svedkovi W., bolo skutočne vo vlastníctve obžalovaného (a nie poškodeného), ako aj to, z akého dôvodu sa dňa 22. februára 2012 nájdené lešenie nachádzalo u svedka G.. Okresný súd konštatoval, že nie sú k dispozícii žiadne písomné potvrdenia, listinné dôkazy, ktoré by vedeli rozhodujúco preukázať, presne koľko m2 lešenia postupne nosil zo stavby v Malackách na stavbu do Pezinka, resp. aké konkrétne lešenárske diely boli vrátené, nebol spor o tom, že na stavbu do Q. sa zapožičalo, prenajalo 1.250 m2 funkčného lešenia. V spise na síce nachádza zoznam nevrátených dielov lešenia, ktorý poškodený vyhotovil dňa 13. júna 2012, avšak absentujú akékoľvek preberacie protokoly, ktoré by verifikovali, aké konkrétne lešenárske diely boli v jednotlivých dňoch obžalovaným vrátené. Pokiaľ obhajoba namietala to, ako je možné, že podľa preberacieho protokolu z 20. októbra 2011, podpísaného svedkom W., poškodený vydal na stavbu do Q. menej kusov niektorých konkrétnych dielov lešenia, pričom v zozname chýbajúcich dielov, ktoré nemal obžalovaný vrátiť, je počet jednotlivých konkrétnych dielov väčší, a obdobne to platí aj o väčšom počte niektorých konkrétnych dielov lešenia, ktoré zaistila polícia, v porovnaní s menším počtom týchto dielov, ktoré podľa poškodeného v sklade chýbajú, tak na tomto mieste čiastočne možno do istej miery súhlasiť s názorom obhajoby v zmysle, že keby sa striktne trvalo na vystavovaní potrebných (písomných) potvrdení, preukázať niektoré okolnosti by bolo jednoduchšie; napokon, svedok W. k tomuto preberaciemu protokolu uviedol, že sa mu nepozdáva záverečná fáza na podpisu na ňom, navyše tiež to, že tam je rukou napísané moje meno, toto on tak nerobí, pravosť dokumentu teda nepotvrdil. V každom prípade tu platí, že takto preukázané okolnosti by mohli byť aj v prospech obžalovaného, a teda aj obžalovaný mal mať interes na presnej príslušnej dokumentácii. Pokiaľ ide o lešenie nájdené v F. na J. ulici v objekte stavebnín „u W.“, okresný súd dôvodil, že toto lešenie obžalovaný predal svedkovi W. na základe kúpnej zmluvy z 15. septembra 2011 medzi predávajúcim I. K. a kupujúcim Y. W., predmetom ktorej je kúpa lešenia Q. - 500 m2, za 4.500,- eur. Svedok W. uviedol, že obžalovaný mu lešenie doniesol v priebehu jedného víkendu v októbri 2011. Lešenie svedok potreboval na rekonštrukciu kostola. Obžalovaný k pôvodu lešenia, ktoré predal svedkovi W., k titulu jeho nadobudnutia, uviedol, že v roku 2011 našiel na internete inzerát o predaji lešenia Q., ktoré bolo v Českej republike, bol poň, kúpil asi 2.000 m2 tohto lešenia, domov si ho odviezol nákladným motorovým vozidlom, doklady o tom nemá žiadne. Časť tohto lešenia predal pánovi W., zvyšnú časť z tohto lešenia tiež nemá, predal ho cez inzerát (bazoš), došiel jeden pán, zaplatil obžalovanému, naložil lešenie a odišiel, doklady o tom nemá žiadne. Celkovo kúpil lešenie Q. len od tejto jednej spoločnosti, názov asi W., v E. republike. Iné údaje o predávajúcom, ako tie, čo sú uvedené na faktúre, nevie. Takýto pôvod lešenia uvádzaný obžalovaným (o čom predložili faktúru a príjmový pokladničný doklad) sa v žiadnom prípade nepreukázal. Preukázalo sa, že doklady o tejto kúpe lešenia obžalovaným, sú sfalšované. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, veľmi podstatnou okolnosťou v neprospech obžalovaného je to, že na tomto konkrétnom lešení použitom na Skuteckého ulici v Q. si poškodený vyrobil držiaky lešenia, nakoľko majú zámočnícku dielňu, pretože to bolo lacnejšie; je to ich vlastný prvok, ich výroba. Zaistené lešenie v tejto trestnej veci poškodený videl a malo tento ich špecifický prvok, preto je presvedčený, že ide o ich lešenie. Okresný súd vo vzťahu k dôkazom o výhradnom zastúpení spoločnosti Q. poškodeným a poukazovania na inzeráty ponúkajúce takéto lešenie, upriamil pozornosť na č.l. 432 - 435 spisového materiálu, na ktorých sa nachádza úradný preklad písomnosti spoločnosti Q. z 29. februára 2012, podľa ktorej spoločnosť Q. S.p.A. vyhlasuje, že so spoločnosťou O. s.r.o. začala spolupracovať v roku 2009 a odvtedy spoločnosť Q. S.p.A. priamo nefakturovala lešenársky materiál žiadnej inej slovenskej spoločnosti. Prísne formálne dokument síce nemusí znamenať element zmluvy o výhradnom zastúpení, avšak obsah dokumentu nebol spochybnený a vyplýva z neho úzky obchodný vzťah medzi spoločnosťou Q. S.p.A. a poškodeným, a tiež že od roku 2009 do 29. februára 2012 iný slovenský subjekt lešenie Q. od tejto spoločnosti priamo nenadobudol, teda ani obžalovaný (ktorý napokon pôvod „svojho“ lešenia nijakým spôsobom nepreukázal). Pokiaľ ide o zistenie obhajoby ohľadom existencie inzerátov ponúkajúcich také lešenie, súd pripomína, že išlo o operatívne preverenie obhajoby na internetovom prehliadači na hlavnom pojednávaní v roku 2017, čo v žiadnom prípade nehovorí nič o dostupnosti lešenia Q. na slovenskom trhu v období spáchania skutku, resp. pred ním. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa stal a spáchal ho práve obžalovaný. Reťaz usvedčujúcich dôkazov je ucelená a nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti o vine obžalovaného. Obžalovaný mal možnosť ako aj príležitosť spáchať stíhaný skutok, navyše u obžalovaného súd postrehol aj motív spáchania trestného činu. Krajský súd z predloženého spisového materiálu a na základe doposiaľ vykonaného dokazovania musí konštatovať, že odvolacie námietky obhajoby majú svoje opodstatnenie. Úlohou súdu prvého stupňa bude preto vykonať opätovne dokazovanie v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku tak, aby sa vyhol pochybeniam, ktorých sa dopustil v doterajšom konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku, a ktoré sú vyššie opísané. Predovšetkým bude potrebné vysporiadať sa nespochybniteľne aké množstvo resp. aká presná plocha lešenia nebola poškodenému vrátená (poškodený uvádza, že obžalovaný nevrátil kompletné lešenie o ploche 800m2, pričom na základe inventúry skladu, mu chýbajú diely postačujúce na postavenie 327,6 m2), ustáliť, či skutočne nejaká spoločnosť nemohla nadobudnúť lešenie značky Q. nepriamo, cez iného dodávateľa, čím sa bráni obžalovaný a táto jeho obrana nebola vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátená. ďalej bude potrebné vysporiadať sa, či sa dôsledne postupovalo v zmysle § 89 Tr. por., prípadne § 91 Tr. por., resp. § 100, § 101 či § 107 Tr. por., čo v súvislosti so zaistením vecí namieta obhajoba. Až na základe takto vykonaného a doplneného dokazovania v rozsahu určenom odvolacím súdom, prípadne vykonania ďalšieho dokazovania, ktorého potreba vyvstane, bude možné zákonne vo veci rozhodnúť o vine obžalovaného, prípadne následne treste či škode. Krajský súd v Bratislave preto napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a následne vo veci zákonne a spravodlivo rozhodol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.